Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-337-2017.pdf
PDF · 115.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/337/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Dušanom Miškovčíkom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovaným : 1./ Ž. Č., Z.. Č., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. H. XXXX/X, XXX XX U. a 2./ Z. D., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. D. U. (Y. S.), o zaplatenie 9.711,95 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania žalovaným n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.12.2017 sa pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:31 320 155 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 9.711,95 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.979,53 eur od 11.01.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č.000701311020212 zo dňa 03.02.2012 bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 10.000,- eur s úrokovou sadzbou 17,90 % ročne. Tvrdil, že žalovaní sa zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými anuitnými splátkami v počte 119, vo výške 196,68 eur počnúc dňom 23.03.2012 s poslednou splátkou splatnou dňa 23.01.2022. V žalobe uviedol, že svoju povinnosť poskytnúť úver žalovaným riadne splnil, no žalovaní porušili zmluvou dohodnuté podmienky, úver riadne nesplácali, preto po opakovaných riadnych písomných výzvach na úhradu splátok formou upomienok listom zo dňa 10.12.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedený list žalovaná v 1.rade neprevzala v odbernej lehote, žalovaný v 2.rade ho prevzal dňa 23.12.2014, preto si uplatňuje nárok na úrok z omeškania od 11.01.2015 (výzva adresovaná žalovanému 1 + odberná lehota 18 dní + 7 dní na plnenie). Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru predstavoval zostatok úveru podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe sumu spolu 9.711,95 eur, z čoho suma 8.979,53 eur predstavovala istinu, suma 618,42 eur dlh na zmluvnom úroku a suma 114,-eur poplatky. Keďže k úhrade dlžnej sumy nedošlo, domáha sa jej zaplatenia súdnou cestou spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 8.979,53 eur od 11.01.2015 do zaplatenia.
3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „flexipôžička“ s prílohami, históriu transakcií na úvere, jednotlivé upomienky zasielané žalovaným a výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom s doručenkami.
4. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe písomne vyjadril tak, že so žalovanou v 1. rade, ktorá je jeho bývalou manželkou už nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 04.05.2015 č..k.3P/41/2015 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2015 bolo rozvedené ich manželstvo. Uviedol, že je pravdou, že so žalobcom uzavreli dňa 03.02.2012 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ na základe ktorej im žalobca poskytol úver vo výške 10.000,-eur, ktorý z dôvodu ich zlej finančnej situácie prestali splácať, preto žalobca predčasne vyhlásil jeho splatnosť a podal žalobu na zaplatenie. Poukázal na to, že medzi ním a žalovanou v 1.rade prebieha na Okresnom súde Kežmarok konanie o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, preto navrhuje, aby si záväzok vyplývajúci z tohto úveru rozdelili na polovicu. Navrhol, aby v prípade súhlasu žalobcu a žalovanej v 1.rade bolo rozhodnuté o povinnosti každého zo žalovaných uhradiť polovicu uplatňovaného nároku.
5. Uznesením zo dňa 17.12.2019 č.k.10Csp/337/2017-145 súd vyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom sporu z pôvodného žalobcu na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava- mestská časť Staré Mesto IČO: 35 831 154 a pripustil aby vstúpila do konania na miesto žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2020 a súd tak ako so žalobcom ďalej konal s obchodnou spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o., (ďalej len „žalobca“).
6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 10Csp/337/2017-186 dňa 08.07.2020 tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 732,42 Eur zastavil a žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3894,58 eur a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3894,58 eur od 24.04.2016 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 100 eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 28. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 28. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu stranám sporu nepriznal. Posledným výrokom súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 37,30 eur.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku II, ktorým súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 3894,58 eur spolu s úrokom z omeškania podal odvolanie žalovaný 2.
8. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 3CoCsp/7/2021 zo dňa 01.06.2021 zrušil rozsudok vo výroku II. a výroku IV. (o trovách konania) a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V uvedenom rozhodnutí odvolací súd vyslovil záväzný právny názor, že žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách (výzva banky adresovaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky), postúpenie nie je možné považovať za platné a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.
9. Výzvou zo dňa 15.10.2021 súd prvej inštancie vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu vyzval žalobcu na späťvzatie žaloby. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu nereagoval.
10. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, oboznámením sa s dôkazmi o pomeroch žalovaných (§ 295), keď vykonanie žiadneho z dôkazov nebolo namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, a zistil tento skutkový stav:
11. Na základe žiadosti žalovaných zo dňa 02.02.2012 (čl. 12-13 spisu) o bezúčelovú flexipôžičku v požadovanej výške 10.000,-eur pôvodný žalobca uzavrel so žalovanými ako dlžníkmi dňa 03.02.2012 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ číslo 000701311020212, ktorou sa zaviazal poskytnúť im spotrebiteľský úver vo výške 10.000,-eur na splatenie zostatku spotrebiteľských úverov číslo SUA11/004785 poskytnutého spoločnosťou HOME CREDIT so zostatkom 4.925,-eur a číslo 494620663 poskytnutého spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., so zostatkom 2.981,-eur s dojednaním, že ak výška úveru podľa tejto zmluvy bude prevyšovať zostatky uvedených úverov, resp. záväzkov dlžníka na splatenie ktorých boli použité finančné prostriedky z tohto úveru, príslušný rozdiel bude poukázaný na účet dlžníka uvedený v záhlaví tejto úverovej zmluvy. Žalovaní sa zaviazali
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a splniť ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy (článok I zmluvy). Dohodnuté podmienky úveru sú v článku I zmluvy časť základné podmienky úveru uvedené tak, že výška úveru je 10.000,-eur, lehota splatnosti je 120 mesiacov, výška úrokovej sadzby je 17,90 % ročne, počet splátok že je 119 s tým, že tie budú vo výške 196,68 eur mesačne z čoho časť 14,80 eur bude poistné, prvá splátka splatná že bude dňa 23.03.2012 a posledná (termín konečnej splatnosti úveru) dňa 23.01.2022. RPMN je 20,92 % pri celkových nákladoch dlžníka 12.141,17 eur a celkovej čiastke ktorú musia dlžníci zaplatiť 22.141,17 eur z čoho 10.000,-eur je výška istiny a 12.141,17 eur výška celkových nákladov dlžníka. Ďalej je tam uvedená priemerná RPMN 11,66 %, mesačný poplatok za vedenie úverového účtu 2,50 eur a poplatok za poskytnutie úveru 200,-eur. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo žalobcom predloženého písomného vyhotovenia úverovej zmluvy kde základné úverové podmienky sú podrobne uvedené v článku I zmluvy.
12. V článku 1 v bode 7 zmluvy v rámci poplatkov platných ku dňu uzavretia zmluvy je uvedený poplatok za poskytnutie úveru 200,-eur s tým, že splatný je najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru.
13. Podľa článku I bod 5 píam. a ) a b) zmluvy v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade s Obchodnými podmienkami účtovať dlžníkovi úrok z omeškania uvedený v úverovej zmluve (5 % nad rámec úrokovej sadzby za každý deň omeškania) a vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v súlade s Obchodnými podmienkami, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný.
14. V článku II bod 2 zmluvy je predformulované prehlásenie dlžníka, že potvrdzuje, že bol oboznámený so Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám- občanom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, s obsahom ktorých súhlasí a ktoré súčasne prevzal spolu s úverovou zmluvou.
15. Žalobca ako dôkaz predložil aj listinu, ktorú označil ako „História transakcií“ (čl. 87, 88 spisu) v ktorej je zaznamenané čerpanie úveru, a to takým spôsobom, že samotnému čerpaniu úveru predchádzalo vyrúbenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 200,-eur dňa 03.02.2012, potom je tam zaznamenaná transakcia čerpanie úveru 10.000,-eur dňa 03.02.2012 a hneď transakcia platenie poplatku 200,-eur tiež dňa 03.02.2012. Z uvedeného je zrejmé, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 200,-eur, ktorý aj podľa zmluvy splatný bol najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru vyrúbený a aj zrazený bol v deň čerpania úveru, a keďže prvú reálnu úhradu žalovaní podľa zmluvy a histórie transakcií na úver mali realizovať až dňa 23.03.2012, je zjavné, že suma 200,-eur bola „zrazená“, teda hradená zo sumy „čerpania úveru“, v dôsledku čoho dňa 03.02.2012 reálne k dispozícii dlžníkom (žalovaným) bola daná len suma 9.800,-eur.
16. Žalobca tvrdil, že žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky, keď úver riadne a včas nesplácali a tak listom zo dňa 10.12.2014 (čl.14 a 15 spisu), ktorý podľa žalobcom predložených doručeniek žalovaná v 1. rade neprevzala si v odbernej lehote a žalovaný v 2. rade prevzal ho dňa 23.12.2014 oznámil žalovaným vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vrátane príslušenstva a vyzval ich na zaplatenie celkovej sumy 9.711,95 eur pozostávajúcej z istiny 8.979,53 eur a úrokov 618,42 eur a poplatkov 114,-eur v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy.
17. Žalobca v súvislosti s predčasným zosplatnením úveru poukázal na článok I bod 5 písm.b) Zmluvy v zmysle ktorého je banka oprávnená v súlade s Obchodnými podmienkami vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný, pričom poukázal na upomienky zo dňa 03.09.2014, zo dňa 06.10.2014 a zo dňa 03.11.2014, ktoré predložil (čl.16-17 spisu). Ako adresát upomienok je na nich uvedená len žalovaná v 1. rade.
18. Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 28.08.2019, samotnou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 26.08.2019 a špecifikáciou postúpenej pohľadávky žalobca preukazoval postúpenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu z pôvodného žalobcu Všeobecnej úverovej banky a.s. na jeho osobu.
19. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, nemôže byť pochýb o tom, že zmluva uzavretá medzi žalovanými a bankou dňa 03.02.2012 je zmluvou spotrebiteľskou, na čom nič
nemení to, že samotná základná zákonná úprava zmluvy o úvere ako zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a zmluva o úvere v tradičnom ponímaní (§ 261 Obchodného zákonníka) patrí medzi tzv. absolútne obchody. O tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu boli koniec koncov obe zmluvné strany v čase uzavretia zmluvy uzrozumené a zodpovedalo to ich prejavenej vôli, keďže aj z nimi použitého označenia samotnej zmluvy a dojednaného úveru vyplýva, že sa malo jednať o zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, konkrétne spotrebiteľského úveru za účelom najmä splatenia iných spotrebiteľských úverov žalovaných poskytnutých im inými veriteľmi. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Vzhľadom na to že sa jednalo o spotrebiteľský občianskoprávny vzťah, z ustanovení Občianskeho zákonníka vychádzal aj pri posúdení práva žalobcu úver predčasne zosplatniť a tiež pri posúdení jeho nároku na úroky z omeškania. Keďže v priebehu sporu došlo k postúpeniu pohľadávky, aplikoval súd aj zákonné ustanovenia o postúpení pohľadávky.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy stranami ( 03.02.2012) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
21. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
24. Podľa § 2 písm.l) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
25. Podľa § 2 písm.i) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610>.
26. Podľa § 11 ods.1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 03.02.2012 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201> a y) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20111201> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20111201>, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
27. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
29. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
30. Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
31. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20210628> ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/20210628> Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
32. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o bankách) ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou (lex generalis) o postupovaní pohľadávok v § 524 až § 530 OZ. Zákonné predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky upravuje (od 01.01.2009) § 92 ods. 8 zák. o bankách (do 31.12.2008 to bol § 92 ods. 7 tohto zákona). Podľa tohto zákonného ustanovenia ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
33. Okrem toho je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že zákon o bankách vo svojich ustanoveniach § 2 ods. 1 a 2 v spojení s § 3 ods. 1 a 2 a § 5 písm. b) a k) umožňuje bankám, teda držiteľom bankového povolenia poskytovať úvery aj z peňažných prostriedkov získaných od iných osôb vo forme vkladov od verejnosti, čo je zákonom zakázané pre každý subjekt bez bankového povolenia, pričom nepochybne aj v záujme znemožnenia obchádzania tejto zákonnej regulácie zároveň zákon o bankách v § 92 ods. 8 (pôvodne § 92 ods. 7) striktne reguluje možnosť postupovania pohľadávok z bankových úverov tak, aby nedochádzalo k postupovaniu ešte nesplatných pohľadávok z bankových úverov (teda z tzv. živých bankových úverov), ale banky a pobočky zahraničných bánk môžu postupovať svoje pohľadávky zodpovedajúce peňažnému záväzku či časti peňažného záväzku bankového klienta s ktorým je bankový klient v omeškaní nepretržite dlhšia ako 90 kalendárnych dní aj napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky. Teda banky a pobočky zahraničných bánk môžu postupovať výlučne svoje splatné pohľadávky alebo splatné časti svojich pohľadávok.
34. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky prostredníctvom podmienok v § 92 ods. 8 zákona o bankách a ich naplnenie musí byť považované za zákonný predpoklad platnosti postúpenia aj z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je vždy zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu. 35. V súvislosti s názorom, že zákonné podmienky v § 92 ods. 8 zákona o bankách sú nevyhnutnými kumulatívnymi podmienkami pre platné postúpenie bankovej pohľadávky súd dáva do pozornosti aktuálny rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 03. 2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017. V zmysle uvedeného rozhodnutia totiž podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). 36. Súd poukazujúc na záväzný právny názor odvolacieho súdu z dôvodov, ktoré vyššie uviedol, nemal v spore za preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky tvoriacej predmet sporu z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.
37. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.
38. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.
39. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.
40. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom.
41. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena.
42. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je
určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.
43. Keďže žalobca nepredložil na preukázanie svojho skutkového tvrdenia, že žalovaným zaslal písomnú výzvu tak ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách žiadne dôkazy, aplikujúc základné pravidlo delenia dôkazného bremena neostávalo súdu iné, než postupovať tak, ako by bolo zistené, že skutkový prednes strany zaťaženej dôkazným bremenom (žalobca) bol dokazovaním vyvrátený.
44. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách banka má možnosť postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta a to za kumulatívneho splnenia troch predpokladov. Jedným z týchto predpokladov je zaslanie písomnej výzvy klientovi. V spore nebolo preukázané zaslanie písomnej výzvy žalovaným v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorá predchádzala postúpeniu pohľadávky a rovnako nebola preukázaná skutočnosť, že k mimoriadnemu zosplatneniu dlhu došlo pred postúpením pohľadávky. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie pohľadávky na žalobcu tak preukázané nebolo. Vzhľadom na záver o neplatnom postúpení pohľadávky tvoriacej predmet sporu na osobu žalobcu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, lebo nebola preukázaná aktívna vecná legitimáciu žalobcu na súdne uplatnenie tvrdenej pohľadávky.
45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP v spojení s § 256 ods.1 a § 262 ods.1 a 2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že v časti o zaplatenie sumy 732,42 eur bolo konanie zastavené procesným zavinením žalobcu (žalobca v tejto časti žalobu vzal späť nie pre správanie žalovaných po podaní žaloby ), preto procesne v uvedenej časti bol neúspešný. Žalobca bol neúspešný aj vo zvyšku nároku uplatneného žalobou, kde časť tohto nároku bola zamietnutá v rozsudkom zo dňa 08.07.2020 a zvyšok nároku rozsudkom zo dňa 03.03.2022. Možno tak skonštatovať, že žalovaní boli v spore úspešní v celom rozsahu. Žalovaní si náhradu žiadnych trov konania neuplatnili, zo spisu ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaných nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods.1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania žalovaným nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.