Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/60/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpená: JUDr. Helena Buzgóová, advokátka, Alžbetínske námestie 2, Dunajská Streda, proti žalovanému: F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpený: JUDr. Eva Skačániová, advokátka, Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, IČO: 31823971, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/267/2014-141 zo dňa 04.10.2017, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobkyni p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výrok II. žalovanému priznal 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne citáciou ust. § 628 ods. 1, § 630, § 41a ods. 2, § 588, § 143 Obč. zákonníka. Vecne argumentoval tým, že z vykonaného dokazovania, vychádzajúc najmä zo zhodného vyjadrenia žalobkyne a žalovaného, ako aj zo svedeckej výpovede sestry žalobkyne G. D. a z výpovede a čestného prehlásenia matky žalobkyne vyplynulo, že predmetné tri darovacie zmluvy, ktoré predchádzali uzatvoreniu darovacej zmluvy medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami, napriek ich označeniu a obsahovým náležitostiam darovacích zmlúv rozhodne neboli zmluvami darovacími, nakoľko hmotnoprávnym predpokladom a zároveň podstatnou náležitosťou darovania je bezodplatnosť. V prípade všetkých troch zmlúv bezodplatnosť zachovaná nebola, nakoľko v prípade prevodov podielov o veľkosti 1/6-iny v pomere k celku zo sestier žalobkyne na žalobkyňu bola každá zo sestier vyplatená sumou 100.000 Sk, ktorá suma s poukazom na znalecký posudok ohľadne stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zodpovedá cene uvedeného spoluvlastníckeho podielu, a teda súd dospel k jednoznačnému záveru, že v prípade finančného vyrovnania išlo v skutočnosti o kúpnu cenu spoluvlastníckeho podielu, v dôsledku čoho uvedené zmluvy obsahujú podstatné náležitosti kúpnej zmluvy podľa ust. § 588 (predmet prevodu a cena). Rovnako možno posúdiť v časovej následnosti tretiu darovaciu zmluvu, ktorou bol prevedený podiel o veľkosti 1/2-ice z matky žalobkyne na žalobkyňu, pričom matke bola následne vyplatená suma vyrovnania vo výške 200.000,-- Sk na základe vzájomnej dohody medzi matkou žalobkyne, žalobkyňou a žalovaným, v dôsledku čoho možno uvedený právny úkon považovať za kúpnu zmluvu (uzavretiu ktorej sa strany vyhli kvôli daňovej povinnosti, ako uviedla sama žalobkyňa vo svojej výpovedi). Súd teda konštatuje, že v prípade všetkých vyššie uvedených troch darovacích zmlúv išlo o dissimulované právne úkony, ktoré podľa zhodnej vôle účastníkov úkonov (ako to vyplynulo z ich výpovedí) mali zabezpečiť odplatný prevod spoluvlastníckych podielov sestier žalobkyne a matky žalobkyne na žalobkyňu. Prvé dve vyhotovenia z uvedených zmlúv sa v priebehu konania zabezpečiť nepodarilo z technických dôvodov, avšak zo zhodných výpovedí žalobkyne a G. D. a v konečnom dôsledku aj žalovaného vyplynulo, že boli uzatvorené v časovom rozpätí medzi uzatvorením manželstva strán sporu (1998), nakoľko už zo žaloby je zrejmé, že strany sporu predmetnú nehnuteľnosť spoločne užívali počnúc uzatvorením ich manželstva, pričom na č.l. 58 spisu je uvedené, že v tom čase so žalovaným na nehnuteľnosti realizovali výmenu okien a dverí a v poradí treťou darovacou zmluvou zo dňa 31.05.2006. Rovnako je nesporným, že kúpna cena podielov bola uhradená zo spoločných prostriedkov strán sporu (keďže obaja boli zárobkovo činní v cudzine), a to po 100.000 Sk každej sestre. Rovnako aj kúpna cena 200.000,-- Sk vyplatená po uzatvorení tretej zmluvy matke žalobkyne bola realizovaná zo spoločných prostriedkov strán sporu, v tom čase manželov. Komplexne vychádzajúc zo skutkových zistení súd mal za to, že prevody spoluvlastníckych podielov na žalobkyňu od jej rodinných príslušníkov a následné výplaty ako finančné vyrovnania za prevedené podiely časovo a logicky zodpovedali potrebe vzájomného doriešenia vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti, podiely ku ktorej boli najmä sestrám žalobkyne prakticky zbytočné, nakoľko nehnuteľnosť od uzatvorenia manželstva užívala len žalobkyňa s manželom a matkou žalobkyne, preto sa zhodli na riešení situácie odplatným prevodom previesť na žalobkyňu svoje spoluvlastnícke podiely, a to za trvania jej manželstva so žalovaným.

3. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že všetky tri zmluvy označené ako darovacie, avšak dissimulované, obsahovo zodpovedajúce kúpnym zmluvám, vyšli zo zhodnej vôle zmluvných strán odplatne previesť spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne a žalovaného, ktorí v tom čase boli manželmi, a teda v právnom režime bezpodielového spoluvlastníctva, pričom pri predpokladanom minimálnom prijateľnom právnom povedomí sestier a matky žalobkyne si museli byť vedomé a tomu teda logicky musela zodpovedať aj ich vôľa (najmä vzhľadom na prijatie kúpnej ceny pochádzajúcej z bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu) previesť jednotlivé spoluvlastnícke podiely nie do výlučného vlastníctva žalobkyne (čo je vylúčené s ohľadom na ust. § 143 odplatnou (kúpnou) zmluvou na žalobkyňu a žalovaného v režime BSM. V konečnom dôsledku sa po účinnosti v poradí tretej zo zmlúv stali žalobkyňa a žalovaný bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v celku. V dôsledku uvedenej právnej skutočnosti sa teda darovacia zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, v tom čase manželmi, ktorou za účelom dosiahnutia spravodlivého vyrovnania medzi nimi mala byť prevedená polovica nehnuteľnosti na žalovaného, a to z dôvodu, že si vzal úver na jej rekonštrukciu a sčasti vyplatenie kúpnej ceny podielu matky žalobkyne, javí ako neplatná podľa ust. § 37 ods. 2 z dôvodu nemožného plnenia (nie je možné darovať a prijať dar, ktorý je v čase uzatvorenia zmluvy vcelku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov). Absolútna neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 29.09.2006 je teda dôvodom zamietnutia žaloby.

4. Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby sa súd len okrajovo zaoberal hmotnoprávnymi predpokladmi pre vrátenie daru, pričom dospel k záveru, že v tomto smere žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, a teda nepreukázala, že sa žalovaný ako obdarovaný správa k nej alebo členom jej rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Súd v tomto smere vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých žalobkyňou (G. B. - matka žalobkyne, G. D. - sestra žalobkyne, W. Z.), ako aj svedkov navrhnutých žalovaným (S. Z., I. A., M. Y.), rovnako sa oboznámil s obsahom spisu OS Galanta sp. zn. 1T/184/2013, spisy ČVS: ORP-1095/TS-GA-2013, ORPZ-GA-OPP7-P-98/2012, ORPZ-GA-OPP7 58/2013-P, ORPZ-GA-OPP7-93/2013-P, ORPZ-GA-OPP7 114/2013-P, ORPZ-GA- OPP7 125/2013-P, ORPZ-GA-OPP7 22/2014-P, Z 3524/2014 a P2 306/2013, ako aj lekárskou správou ohľadne zdravotného stavu maloletého G., pričom mal za preukázané, že vzájomné vzťahy strán sporu boli najmä v období rokov 2012 až 2014 veľmi konfliktné, avšak vzájomne konfliktné, tzn. žiadna zo strán sporu nebola výlučným alebo prevažným iniciátorom konfliktov, žiadna zo strán napriek opakovaným priestupkovým oznámeniam nebola právoplatne označená ako páchateľ priestupku prípadne uznaná vinnou zo spáchania trestného činu, pričom oznamovateľom bola aj žalobkyňa, aj žalovaný. Z výpovede svedkov navrhnutých žalobkyňou, prevažne v rodinnom vzťahu s ňou, vyplynulo, že zodpovedným za konflikty bol žalovaný, z výpovede svedkov navrhnutých žalovaným naopak vyplynulo, že osoba žalovaného rozhodne nie je agresívnej povahy, nekonfliktný, nepožíva alkohol ani neholduje hazardu, len mali vedomosť o konfliktnom spolužití strán sporu. Z lekárskej správy vyplynulo, že maloletý G. ako spoločné dieťa strán sporu, mal v roku 2014 strach a pocity sklamania z otca (žalovaného), v dôsledku čoho bolo doporučené obmedzenie styku s otcom, ktorá skutočnosť však sama o sebe správanie sa žalovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi nepreukazuje. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, kde žalovaný ako plne procesne úspešná strana sporu má právo na 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia.

5. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom advokátky odvolanie žalobkyňa, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Tvrdenia žalovaného v danom konaní, že vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti nadobudol kúpou či zhodnotením nehnuteľnosti, sa nezakladá na pravde. Nehnuteľnosť, stavba a pozemok pôvodne patrila starým rodičom matky odvolateľky, ktorý pozemok získala do vlastníctva jej matka G. B. a spolu s otcom M. B. si na nehnuteľnosti v rokoch 1972 - 1973 vybudovali rodinný dom a ostatné stavby. Po smrti otca jeho podiel 1/2 zdedili li zákonným spôsobom tri deti, sestra G. D., sestra O. B. a žalobkyňa. Ich matka svoj zákonný podiel bez náhrady prenechala deťom. So žalovaným uzavrela manželstvo dňa 28.11.1998. Po uzavretí manželstva zahájili spolužitie v rodičovskom dome, obaja pracovali v cudzine. Už v tomto čase žalovaný viackrát navrhoval, aby nehnuteľnosť získali do vlastníctva kvôli prestavbe. Nehnuteľnosť v tomto čase bola úplne poriadku a jej hodnota v tom čase bola 1.200.000 Sk - 1.500.000 Sk. Žalovaný naliehal, aby sa stali vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, žalobkyňa požiadala sestry o súhlas s usporiadaním vlastníctva a obe jej svoj podiel darovali. V tom čase z rodičovského majetku ani jednej nič neplatili. Zmluvy vybavoval veľmi aktívne žalovaný. Žalovaný sa domáhal darovacích zmlúv a tvrdil, že si pozisťoval výhodnosť nadobudnutia vlastníctva darom. Keď sa stala vlastníčkou v 1/2 nehnuteľnosti spolu s jej podielom, žalovaný denne pripomínal, že je nevyhnutné získať vlastníctvo k celej nehnuteľnosti, preto uprosila matku, aby jej formou daru previedla svoj vlastnícky podiel 1/2 do vlastníctva. Ked' došlo k darovaniu, obe sestry sa veľmi urazili, tvrdo matke vytkli jej konanie. Vzťahy v rodine sa mimoriadne narušili, z uvedeného dôvodu matke dali 200.000 Sk + 100.000 Sk + 100.000 Sk, aby z celého rodičovského majetku a nielen z rodinného domu a pozemku vyrovnala dedičský podiel dvom sestrám, ktorým z rodičovského majetku iba z nehnuteľnosti by každej prináležalo najmenej 500.000 Sk. Keď sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti formou daru, žalovaný okamžite dal vyhotoviť opätovne darovaciu zmluvu vo svoj prospech, ku ktorej pristúpila, aby bol v dome pokoj. Žalovaný vybavil úver, ktoré peniaze boli poukázané na jeho účet a vôbec žalobkyni nedovolil týmto úverom disponovať. Prebudovali kúpeľňu. spevnili dvor, všetky ostatné finančné prostriedky z úveru minul žalovaný na svoju záľuby. Od uvedenej doby mali neustále medzi sebou nedorozumenia, pretože žalovaný ked' nadobudol vlastnícke právo, sa na nehnuteľnosti správal ako výlučný vlastník, ubližoval žalobkyni, jej matke, aj deťom. Žalovaný uhrádzal úver do roku 2012, nepovedal, že úver prestal uhrádzať, až sa uvedenú skutočnosť dozvedela v roku 2013, že nehnuteľnosť bude pre nesplácanie úveru predaná na dražbe. Spolužitie so žalovaným v roku 2012 už bolo veľmi zlé, pretože žalovaný na maloleté deti v ničom neprispieval, na domácnosť neprispieval, úver nehradil. Prichádzal na nehnuteľnosť v neskorých nočných hodinách v podnapitom stave, vyvolával výtržnosti, hádal sa s každým v dome, vyhrážal sa matke i žalobkyni, viackrát ju fyzicky napadol. Jeho účelové tvrdenia, že nebol postihovaný za priestupky nie je pravdou. Pri deviatom zásahu polície policajti žalobkyňu požiadali, aby riešila vec inak, pretože ju nemôžu ochraňovať dvadsaťštyri hodín. Vtedy požiadala žalovaného, aby sa odsťahoval, pretože sa zdržuje na nehnuteľnosti ako hosť a jeho výstupy a výtržnosti spôsobujú deťom vážne zdravotné problémy a traumy. Vôbec nie je pravdou, že žalobkyňa zastierala vôľu darovať žalovanému nehnuteľnosť s úmyslom obísť kúpne zmluvy. V prvom rade jej sestry a matka svoje podiely darovali žalobkyni a nie žalovanému a nemali za čo preberať peniaze . Žalobkyňa darovala nehnuteľnosť žalovanému v domnení, že sa ich vzťahy upravia. Žalovaný k nim prišiel bývať bezmajetný, o údržbu a zveľadení nehnuteľnosti sa nikdy nestaral, túto povinnosť automaticky vyžadoval od matky žalobkyne a finančné prostriedky, ktoré titulom vyrovnania dedičstva dali matke, aby obnovili dobré vzťahy so sestrami, bola len symbolická suma im prináležiacej sumy z dedičstva a vôbec nemožno hovoriť o kúpnej cene. Žalovaný nadobudol majetok darom vo veľmi veľkej hodnote, o ktorú sa nepričinil ani len slušným správaním sa. Žalovaný ked' nadobudol vlastnícke právo okamžite prestal dodržiavať dobré mravy v správaní voči žalobkyni, jej matke, deťom a sestrám. Robil si z nich posmešky, fyzicky ich napádal, urážal ich, vyhrážal sa, ako ich vyhádže z domu. Jeho správanie sa preukázalo ako veľký nevďak z jeho strany a jeho hrubé správanie sa voči vlastným deťom je nutné kvalifikovať ako porušenie dobrých mravov. Nielenže nesčíselnekrát v noci boli ním vyhnaný na ulicu, ale v dome napádal žalobkyňu, matku a trikrát aj deti a to v takej intenzite, že dieťa v škole malo vážne zdravotné problémy, škola sa zaoberala spolu s kolíznym opatrovníkom touto otázkou a aj kolízny opatrovník odporučil okamžite vec riešiť. Tvrdenia žalovaného, že vždy mal slušné správanie v ich dome a je miernej povahy kedykoľvek môžu vyvrátiť susedia, ktorí boli svedkami jeho výtržnosti. Žalovaný sa snaží tvrdiť, že svoj podiel 1/2 nadobudol kúpou. pričom on dal vyhotoviť darovaciu zmluvu a nehnuteľnosť získal darom. Tento dar si nezaslúži nie z dôvodu, že svojim správaním zapríčinil rozvod manželstva, ale z dôvodu, že ako obdarovaný sa nesprával a nespráva. Na výživnom do dnes dlhuje 5.600 Eur, spoločný úver na nehnuteľnosť musela zaplatiť vo výške 21.000 Eur, aby zachránila dom a neocitli sa s deťmi na ulici. Žalovaný po rozhodnutí v danej veci okamžite odkázal maloletým deťom, aby pripravila 30.000 Eur pre neho, pretože toľko žiada za svoj vlastnícky podiel.

6. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalovaného odvolanie neobsahuje vymedzenie odvolacích dôvodov, nespĺňa náležitosti odvolania. Z jeho obsahu možno vyvodiť len to, čo žalobkyňa uvádzala v konaní, nevyplýva z neho, v čom pokladá rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne. Žalovaný je s napadnutým rozsudkom spokojný, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje po skutkovej i právnej stránke.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

10. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

11. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

12. Z obsahu spisu a z obsahu dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa v spore domáha od žalovaného vrátenia daru z darovacej zmluvy zo dňa 29.09.2006, ktorým žalobkyňa žalovanému darovala podiel 1 na predmetných nehnuteľnostiach, a to na základe ust. § 630 Obč. zákonníka.

13. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že darovacej zmluve medzi žalobkyňou a žalovaným predchádzali celkovo 3 darovacie zmluvy, na základe ktorých sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Išlo o darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi sestrou žalobkyne G. D. ako darkyňou a žalobkyňou ako obdarovanou, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6- iny (nadobudnutej z dedičstva po otcovi) na žalobkyňu a darovacia zmluva medzi darkyňou O. B. (sestra žalobkyne) a obdarovanou žalobkyňou rovnako na prevod 1/6-iny spoluvlastníckeho podielu na žalobkyňu a v treťom prípade a časovej následnosti išlo o darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi matkou žalobkyne ako darkyňou a žalobkyňou ako obdarovanou na prevod 1/2-ice spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti, ktorými dvojstrannými právnymi úkonmi sa v konečnom dôsledku žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti (následne teda vykonala prevod 1/2-ice nehnuteľnosti na žalovaného). Žalobkyňa pritom získala podiel 1/6 titulom dedičstva po svojom otcovi a zvyšný podiel 5/6 titulom vyššie uvedených darovacích zmlúv.

14. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správny záver, že darovacie zmluvy, ktorými mala žalobkyňa získať príslušné spoluvlastnícke podiely od svojich sestier (1/6 + 1/6) a od svojej matky (1/2), v skutočnosti neboli darovacími zmluvami, ktorých základným definičným znakom je bezodplatnosť prevodu, ale v skutočnosti išlo o kúpne zmluvy, keď žalobkyňa spolu so žalovaným ako manželia sestrám i matke žalobkyne vyplatili dohodnutú hodnotu ich spoluvlastníckych podielov (sestrám po 110.000,- Sk a matke 200.000,- Sk). Skutočnosť, že sestry i matka žalobkyne previedli svoje spoluvlastnícke podiely na sporové strany za odplatu a nie bezodplatne, bola potvrdená samotnou výpoveďou žalobkyne, ktorá výslovne potvrdila, že formu darovacej zmluvy zvolili z dôvodu vyhnutiu sa platenia dane, túto skutočnosť potvrdili aj sestry žalobkyne a aj jej matka, ktorá dňa 08.09.2006 podpísala čestné prehlásenie (č.l. 55) potvrdzujúce vyplatenie sumy 200.000,- Sk ako vyplatenie jej spoluvlastníckeho podielu 1 na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, pričom toto potvrdila aj ako svedkyňa vypočutá súdom prvej inštancie.

15. Vzhľadom na to, že spoluvlastnícky podiel 5/6 na predmetných nehnuteľnostiach nezískala žalobkyňa titulom simulovaného darovania do svojho výlučného vlastníctva, nemohla ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností darovať svoj podiel 1 žalovanému, vychádzajúc zo zásady známej už v rímskom práve nemo plus iuris, podľa ktorej nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako sám má, a preto darovaciu zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 29.09.2006 je potrebné považovať za absolútne neplatnú, tak ako to správne skonštatoval aj súd prvej inštancie, a preto sa žalobkyňa v tomto spore nemôže od žalovaného úspešne domáhať vrátenia daru v zmysle ust. § 630 Obč. zákonníka.

16. Bolo preto bezpredmetným a právne bezvýznamným zaoberať sa otázkou, či v danom prípade bolo preukázané také konanie žalovaného, ktoré by odôvodňovalo právo žalobkyne domáhať sa vrátenia daru v zmysle ust. § 630 Obč. zákonníka. Rovnako právne nerozhodujúce bolo poukazovanie žalobkyne na okolnosti, za akých došlo k uzavretiu jednotlivých darovacích zmlúv, keď podstatnou rozhodujúcou skutočnosťou bola odplatnosť prevodu spoluvlastníckych podielov sestier a matky žalobkyne. Nie je pritom rozhodujúce, či sestrám žalobkyne a jej matke bola vyplatená všeobecná (trhová) hodnota ich spoluvlastníckych podielov, nakoľko zmluvná voľnosť strán umožňuje stranám dohodnúť sa na akejkoľvek výške odplaty (ak by aj bola dohodnutá výška odplaty symbolicky 1,- Sk, aj tak by išlo o kúpnu zmluvu a nie o zmluvu darovaciu). Rovnako súd v tomto spore nemal ako prihliadať ani na prípadné nevhodné správanie sa žalovaného voči žalobkyni a jej príbuzným.

17. Odvolací súd preto dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie o nevyhnutnosti zamietnutia žaloby v celom rozsahu z dôvodu jej nedôvodnosti.

18. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobkyne odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

20. Žalovaný má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .