Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XXX, XXX XX X., o zaplatenie 2.000,-- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Súd konanie o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 23.5.2017 v časti prevyšujúcej sumu 1.516,56 € z a s t a v u j e .

II/ Súd konanie o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 23.5.2017 v časti prevyšujúcej sumu 1.496,56 € z a s t a v u j e .

III/ Súd konanie o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 23.5.2017 v časti prevyšujúcej sumu 1.486,56 € z a s t a v u j e .

IV/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,-- €, úroky 246,61 €, úroky z omeškania vo výške 13,04 € spolu s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.000,-- € od 8.6.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

VI/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 24,60%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.4.2018 žiadal žalobca zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť istinu vo výške 2.000,-- €, úrokov vo výške 1.615,56 €, úrokov vo výške 13,04 €, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny zo sumy 2.000,-- € vo výške 24,5% ročne zo sumy 2.000,-- € od 8.6.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 2.000,-- € od 8.6.2017 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Aktívnu legitimáciu žalobca odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom (žalobca). Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená dňa 13.6.2017.

1.1. Dňom 27.2.2014 uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu poštovou bankou zmluvu o úvere č. 1434845352, súčasťou ktorej boli všeobecné obchodné podmienky, obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.000,-- €, ktorý sa zaviazal žalovaný za podmienok dohodnutých v zmluve vrátiť. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním

poskytnutého úveru bol upozornený pred zosplatnením na možnosť zosplatnenia a vyzvaný na úhradu dlžnej sumy. V upozornení pred zosplatnením bol oboznámený s tým, že je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti pohľadávka z titulu zmluvy a zároveň bol vyzvaný na doplatenie dlžnej sumy s poučením o možnosti zosplatnenia. Právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňoval voči žalovanému pohľadávku bola zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu v súlade s ustanovením § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. V súlade s obchodnými podmienkami vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky v zmluve dojednanej výške 24,5% ročne. Výška úrokovej sadzby bola špecifikovaná v listine aktuálny stav úveru zo dňa 7.6.2017, ktorú žalobca doložil do spisu. Okrem istiny, úroku uplatňoval žalobca v konaní aj úrok z omeškania v zmysle zákonného ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995. Dátum úročenia v zmysle žaloby bol stanovený na deň nasledujúci po dni vystavenia listiny aktuálny stav úveru zo dňa 7.6.2017. Do uvedeného dátumu žalobca vyčíslil aj úroky zmluvné aj sankčné.

2. Po doručení žaloby spolu s výzvou na vyjadrenie žalovaný zaslal súdu 8.6.2018 písomné vyjadrenie a následne sa na pojednávaniach k žalobou uplatňovanému nároku vyjadril. Vo vyjadreniach poukazoval na svoj zdravotný stav s tým, že je psychický chorý, zdravotne ťažko postihnutý s invalidným dôchodkom. Financie potreboval na lieky, stravu, nocľah, preto požiadal o osobný bankrot s tým, že ku dňu rozhodnutia vo veci bankrot na jeho majetok vyhlásená nebol. Úver v poštovej banke čerpal, pretože bol na to navedený osobami rómskeho pôvodu. Mená, adresy a ako aj ďalšie identifikačné údaje týchto osôb uviesť nechcel, pretože sa ich obával. Povedal, že bol tieto skutočnosti oznámiť aj na polícii a tam ho mali vysmiať. Žiadne doklady k týmto tvrdeniam nemal. Rovnako uviedol, že sa obrátil aj na banku vzhľadom na možnosť zistenia týchto skutočností prostredníctvom kamerových záznamov, ani táto mu kamerové záznamy nevydala. Využili osoby rómskeho pôvodu jeho chorobu a ľahkovážnosť s tým, že podpísal zmluvu, ale peniaze inkasovali tieto osoby. Potvrdil, že spláca podľa možností uvedený dlh.

3. Žalobca na výzvu súdu ako aj na vyjadrenie žalovaného poukázal na to, že finančné prostriedky boli vyplácané na účet nie v hotovosti v pobočke právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný uhradil celkovo sumu 267,79 €, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere započítaná vo výške 39,28 € na poplatky, vo výške 228,51 € na zmluvné úroky. K výpočtu zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti žalobca uviedol, že to predstavuje suma 367,84 € a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 8,78 €. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti tak predstavuje sumu vo výške 376,61 €. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti predstavuje čiastku 1.228,36 € a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti 263,22 €. Teda spolu čiastku 1.491,58 €, od ktorej odrátal žalobca úhrady žalovaného vo výške 228,51 €. Dlh zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti tak bol vyčíslený na čiastku 1.263,07 €.

3.1. Žalobca poukazoval okrem iného aj na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci C 42/2015, kde Súdny dvor sa zaoberal výkladom článku 10, ods. 1 a 2 smernice 2008/48 v spojení s článkom 3, písm. m/ smernice v spojení so zmluvou o úvere a potrebou obsiahnutia všetkých náležitostí v jedinom dokumente. V tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky ako aj sadzobník poplatkov upravujú vo svojich ustanoveniach spôsob aj výšku sankcií za omeškanie so splnením zmluvnej povinnosti. Rovnako zdôraznil žalobca, že žalovaný doposiaľ nevrátil ani len istinu poskytnutého úveru, pričom má žalobca za to, že ak by bol býval uplatnil svoj nárok na súde v dodatočnej lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom, túto by mohol súd považovať za žalobu, ktorá bola podaná predčasne. Zároveň týmto dal súdu do pozornosti, že Ústavný súd SR pod vedením predsedníčky na verejnom zasadnutí pléna 7.2.2018 rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s článkom 46, ods. 1 v spojení s článkom 1, ods. 1 Ústavy SR. Rovnako v tejto súvislosti mal za to, že na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz retroaktivity a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015. V opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho poriadku.

3.2. Žalobca sa vyjadroval aj k dohodnutým úrokom s tým, že tieto predstavujú odmenu za požičanie peňazí naproti tomu úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti a to nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako

dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Najvýraznejšie tieto odlišnosti demonštruje skutočnosť, že aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať úroky dohodnuté v zmluve, na druhej strane úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj v prípade bezodplatnej pôžičky. Obidva úroky, teda môže veriteľ žiadať popri sebe a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Zároveň má žalobca za to, že zosplatnením úveru nedošlo k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene a obsahu záväzku.

3.3. Žalovaný po podaní žaloby do rozhodnutia súdu vykonal čiastočné úhrady, preto žalobca niekoľkými podaniami zobral čiastočne žalobu späť o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 23.5.2017 po odpočítaní čiastočných úhrad.

4. Súčasťou žaloby je zmluva o úvere dostupná pôžička uzatvorená medzi poštovou bankou, a.s. a žiadateľom, klientom - žalovaným. Zo zmluvy vyplýva, že v čase uzatvárania zmluvy bol žalovaný dôchodca s mesačným čistým príjmom 260,-- €. Podľa časti 2 požiadal o poskytnutie úveru vo výške 2.000,-- €, ktorú žiadal vyplatiť na osobný účet uvedený v zmluve. Splácanie úveru bolo dohodnuté k 25-temu dňu v mesiaci bez vzniku poistenia. Podľa zmluvy úver bol vo výške 2.000,-- €, výška mesačnej splátky 54,-- €, dátum prvej platby 25.3.2014, ďalšie platby k 25-mu dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 25.2.2020, počet splátok 72, úroková sadzba 24,5%, RPMN banky 27,45%, priemerná RPMN na trhu 18,87%, celková výška nákladov 1.754,80 €. Ďalej boli uvedené číslo úverového účtu a číslo osobného účtu. Žalovaný ako klient vyhlásil, že pohľadávku poštovej banky bude splácať mesačne anuitným spôsobom, ako aj že sa právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere riadia obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, oznámením o úrokových sadzbách, ustanoveniami obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zmluvu podpísal dňa 26.2.2014 a právny predchodca žalobcu 27.2.2014.

5. Súčasťou žaloby boli aj obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička - šikovná rezerva platné dňom 26.5.2013 s účinnosťou od 10.6.2013. Podľa článku 4 časť úroky a poplatky bod 1. klient má povinnosť platiť za poskytnutý úver poštovke úroky v zmysle aktuálneho oznámenia o úrokových sadzbách. Údaj o výpočte RPMN v zmysle zmluvy obsahuje formulár. Podľa bodu 6.4. v prípade ak sa úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2. poštovka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení o úrokových sadzbách a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta voči poštovke.

6. Dňom 28.11.2014 poštová banka (právny predchodca žalobcu) vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy k 28.11.2014 kedy sa stal úver splatný v celom rozsahu. Dlžnú sumu žiadali splatiť do 10- tich kalendárnych dní. Súčasťou je aj doručenka o prevzatí zosplatnenia 5.12.2014. Zosplatneniu predchádzalo upozornenie výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 11.11.2014 podaná na prepravu 12.11.2014 s upozornením v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na možnosť zosplatnenia. Súčasne je aj pripojená fotokópia podacieho hárku EPH003422019 o podaní zásielky na prepravu 12.11.2014 na podacej pošte Bratislava 12.

7. Žalobca k žalobe pripojil sadzobník poplatkov platných od 1.2.2014, ako aj všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.2.2014 v celom znení.

8. Aktívnu legitimáciu žalobca odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 uzatvorenou v zmysle ustanovenia § 524 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka medzi postupcom poštová banka, a.s. a postupníkom BENCONT COLLECTION, a.s. - žalobcom zo dňa 13.6.2017, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok špecifikovaných v prílohe č. 1 a záväzok postupníka zaplatiť postupcovi za postúpenie odplatu, ako aj úprava práv a povinností zmluvných strán. Súčasne žalobca k tejto zmluve pripojil prílohu č. 1, ktorou preukazoval postúpenie pohľadávky voči žalovanému.

9. Následne doložil žalobca aj výpočet zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ako aj po vyhlásení predčasnej vrátane výpočtu RPMN na základe zmluvy o úvere spolu s pripojeným aktuálnym stavom úveru ku dňu 7.6.2017 vystaveným právnym predchodcom žalobcu.

10. Vzhľadom na obranu žalovaného ohľadom spôsobu čerpania poskytnutého úveru tak žalobca, ako aj poštová banka oznámili, že nie je možné poskytnúť kamerový záznam zo dňa uzatvorenia úverovej zmluvy, nakoľko tento nie je k dispozícii. Pri archivácii kamerových záznamov postupuje banka v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane osobných údajov a takéto záznamy v zákonom stanovenej lehote likviduje. V podmienkach slovenskej pošty je kamerový systém nastavený na automatické vymazanie kamerového záznamu po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

11. Súd urobil dopyt aj na ošetrujúceho psychiatra žalovaného, ktorý oznámil dňa 26.11.2018, že žalovaný je pacientom ambulancie od roku 2018, pričom predtým bol dlhoročne aj nemocnične psychiatricky liečený. Ostatná hospitalizácia na psychiatrickom oddelení bola v mesiaci júl 2018 a pacient je vedený ako pacient s organickou poruchou osobnosti (toxotraumatické vplyvy) závislosť od alkoholu, preliečená depresívna porucha. Bola mu nariadená nutná trvalá abstinencia a psychiatrické kontroly pokračujúce, pričom žalovaný je bezdomovcom. V októbri 2018 konštatoval ošetrujúci lekár stabilizovaný stav.

12. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

13. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

14. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15. Vzhľadom na dispozíciu žalobcu so žalobou súd postupoval poľa ustanovenia § 145 ods. 2 v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 a konanie v týchto častiach zastavil. K zastaveniu konania došlo pre správanie žalovaného, ktorý po podaní žaloby uskutočnil čiastočné úhrady, o ktoré žalobca upravil žalobný návrh do zahájenia pojednávania. Preto nebol potrebný súhlas žalovaného s čiastočným zastavením konania. Vo zvyšku žalobca na podanej žalobe zotrvával.

16. Podľa ustanovenia § 261 ods. 6, písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere (§ 497).

17. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení do 31.5.2014 (ku dňu podpísania úverovej zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu podpísania zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

20. Úprava spotrebiteľských zmlúv bola do občianskeho zákonníka zavedená zákonom č. 150/2004 Z.z. účinného od 1.4.2004, ktorou sa napĺňali ciele smernice Rady 93/13/EHS z 25.4.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka prešlo následne rôznymi úpravami podľa prechodných ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom tovarov a služieb na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomuto zodpovedá aj súčasná právna úprava citovaného ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka. Nemali by tu byť teda žiadne pochybnosti o tom, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi podnikateľom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a žalovaným ako spotrebiteľom tejto služby, to znamená, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu. Napriek úprave zmluvy o úvere ako tzv. absolútneho obchodu (§ 261 ods. 4, písm. d/ Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka), otázky pri dvojakej úprave normami občianskeho práva a práva obchodného súd posudzoval podľa noriem občianskeho práva, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 2/2013).

21. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu podpísania úverovej zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že predmetom sporu je plnenie z úverovej zmluvy, na základe ktorej žalovaný čerpal finančné prostriedky od právneho predchodcu žalobcu. Súčasne si účastníci zmluvného vzťahu dohodli podmienky, za ktorých mal žalovaný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť vrátane povinnosti splácať takto poskytnuté financie spolu aj s úrokmi a poplatkami. Tieto skutočnosti žalovaný nepopieral. Potvrdil, že uvedený úver spláca v splátkach, ktoré mu vychádzajú z jeho nízkeho príjmu, nakoľko je poberateľom invalidného dôchodku. Opísal skutočnosti týkajúce sa čerpania samotného úveru s tým, že na tento úver bol navedený osobami rómskeho pôvodu, ktoré bližšie nešpecifikoval, odmietol s tým, že má strach. Tvrdil, že uvedené skutočnosti oznámil na polícii, nepredložil však žiaden záznam. Súd urobil dopyt aj na jeho ošetrujúceho lekára, ako aj na poštovú banku za účelom zistenia okolností týkajúcich sa uzatvorenia samotnej zmluvy. Tvrdenia žalovaného však preukázané neboli a samotný žalovaný nevedel, prípadne nechcel označiť osoby, ktoré ho mali „prinútiť“ čerpať tento úver. Rovnako nepreukázal, že y finančné prostriedky boli vyplatené niekomu inému než jemu samotnému a potvrdil, že uvedený úver spláca. Súd následne

podrobil zmluvu prieskumu a konštatoval, že zmluva obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a bola uzatvorená platne a to aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 42/2015, na ktoré žalobca poukazoval. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný nezaplatil všetky splátky tak ako sa zaviazal v zmluve.

27. Žalobca žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie celej istiny 2.000,-- €, nakoľko platby žalovaného v prospech žalobcu boli všetky započítané na úroky a úroky z omeškania, avšak ani jedna na istinu. Ďalej žiadal priznať úroky vo výške 1.486,56 €, úroky vo výške 13,04 €, ako aj úroky zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 24,5% od 8.6.2017 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,25% z nezaplatenej istiny od 8.6.2017 do zaplatenia. Podľa vyčíslenia doručeného súdu žalobcom na základe výzvy zo strany súdu do zosplatnenia úveru, ktoré bolo 28.11.2014 vyčíslil žalobca úroky a úroky z omeškania vo výške 376,61 € (úroky 367,84 + úroky z omeškania 8,77 €). Preukázateľne žalovaný v priebehu konania zaplatil 129,-- € v splátkach, v dôsledku ktorých došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie úrokov a úrokov z omeškania. Túto sumu 129,-- € súd započítal na vyčíslené úroky a úroky z omeškania do zosplatnenia a odpočítal od čiastky 376,61 €, pričom zostáva titulom nezaplatených úrokov a úrokov z omeškania uhradiť žalobcovi do zosplatnenia sumu 247,61 €. To znamená, že v časti istiny 2.000,-- €, ako aj úrokov 246,61 €, úrokov z omeškania vo výške 13,04 € považoval súd žalobu za dôvodnú a vyhovel jej, rovnako ako v časti úrokov z omeškania po zosplatnení ku dňu vystavenia aktuálneho stavu úveru, t.j. k 7.6.2017. Úhrady boli odpočítané od úrokov do zosplatnenia, pričom úroky z omeškania boli priznané v zmysle písomnej žaloby v zákonom prípustnej maximálnej výške 5,25% ročne z dlžnej sumy. Zostávajúcu časť úrokov po zosplatnení súd žalobcovi nepriznal, nakoľko mal za to, že táto suma žalobcovi neprináleží.

27.1. Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu, či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, spôsobuje podľa názoru súdu značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne (C 415/2011-AZIZ). Niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej zmluvy. Naviac sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30.6.2015).

27.2. Nárok na priznanie úroku z úveru uplatňoval žalobca v zmysle obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou žaloby s tým, že požadoval úrok v dojednanej výške 24,5% ročne. Súčasne k uplatňovaným úrokom sa vyjadril aj v písomnom podaní doručenom súdu, kde poukazoval na výšku úrokov, spôsob ich výpočtu v zmysle aktuálneho stavu úveru doloženého do spisu, ako aj celkovej úrokovej sadzby. Vychádzal z obchodných podmienok. K samotnému uplatňovaniu úrokov z úveru uviedol, že nesúhlasí, že súbežným uplatňovaním úrokov z úverov a úrokov z omeškania dochádza k značnej nerovnováhe vo vzťahu medzi účastníkmi konania, keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, preto sa tu nejedná o dvojité sankcionovanie žalovaného. S tým, že sa jedná o diametrálne odlišné právne inštitúty súd súhlasí. Avšak podľa názoru súdu vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa dostal žalovaný do omeškania a ako následok omeškania vzniklo žalobcovi právo na priznanie úrokov z omeškania a nie dohodnutých zmluvných úrokov. Veriteľovi podľa názoru súdu patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu. Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť úroky z omeškania (obdobne postupoval Najvyšší súd SR pri rozhodnutí sp. zn. 4Obo 143/1998, publikované v zbierke rozhodnutí R 59/1998).

27.3. Podľa názoru súdu dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka. Dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje podľa názoru súdu značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa a predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd v tejto časti nárok uplatňovaný v konaní zamietol a úroky po zosplatnení tak ako ich požadoval žalobca žalobcovi nepriznal. V konečnom dôsledku tomuto názoru súdu zodpovedá aj samotný takt, že žalovaný aj napriek tomu, že sa snaží splácať úver, ktorý mu bol poskytnutý v splátkach podľa svojich možností a schopností vzhľadom na svoj príjem ešte stále spláca úroky a samotný úver ani nezačal splácať. Pokiaľ by súd pripustil opačný výklad a priznal by žalobcovi nárok na úroky do zaplatenia úveru nikdy by nedošlo zo strany žalovaného pri takomto príjme a pri takýchto splátkach k zaplateniu úveru a celý život by splácal len úroky, ktoré sa pravidelne navyšujú a napočítavajú. Z týchto dôvodov mal súd za to, že nárok uplatňovaný žalobcom titulom priznania úroku po zosplatnení z poskytnutého úveru tomuto nepatrí a preto v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. V konaní mal žalobca úspech čiastočný. Úspech žalobcu predstavoval pri percentuálnom vyčíslení 62,30%, neúspech 37,70%. Následne potom pomer úspechu k neúspechu predstavuje súdom priznaných 24,60%, vo výške ktorej vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov konania následne bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej príslušným súdnym úradníkom s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 .

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).