Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-7-2019.pdf
PDF · 125.88 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobkyne: L. X., C.. E., W.. XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX H. U. - U. H., R. G. XXX/XX zastúpenej JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1. Y.. K. A., C.. Š., W.. XX.X.XXXX, M. F. XXX XX T., L. X a 2. L. A., W.. XX.X.XXXX, M. F. M., oboch zastúpených Mgr. Otom Salokym, advokátom so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva a vzájomnej žalobe o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Konanie o vzájomnej žalobe z a s t a v u j e .
III. P r i z n á v a žalovaným vo vzťahu k žalobkyni nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.2.2019 domáhala voči žalovanej v 1. rade a pôvodne žalovanému v 2. rade, jej nebohému otcovi U. Š., určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti k novovytvorenej parcele registra C KN č. XXXX/XXX o výmere 20 m2, orná pôda, vytvorenej geometrickým plánom č. 270/2018 vyhotoviteľa: Ing. Ľudovít Bakoň - GEOPLAN, Konštantínova č.3, 080 01 Prešov, IČO: 14 360 071 zo dňa 16.5.2018, ktorý vyhotovil Jozef Bucko., autorizačne overeným Ing. Ľudovítom Bakoňom dňa 16.5.2018 a úradne overeným Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom, Ing. Andrejom Tarasovičom dňa 21.5.2018 pod G1-892/18 z parcely registra C KN č. XXXX/ XXX, pôvodne o výmere 346 m2 - orná pôda, toho času zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie T., pričom svoj návrh odôvodnila tým, že vlastnícke právo k spornej časti pozemku odvodzuje od právnej predchodkyne - svojej matky Y. E.V., od ktorej nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 8C/2206/83-21 zo dňa 19.12.1984, v ktorom spore bolo určené, že hranica medzi parcelami toho času zapísanými ako parcela registra C KN č. XXXX/X a C KN č. XXXX/X prechádza z bodu C po bod H situačného náčrtu znaleckého posudku znalca Geodézie, n.p. Prešov zo dňa 6.12.1984. Znaleckým posudkom bol určený medzi parcelami C KN č. XXXX/X a C KN č. XXXX/X bod C ako lomový bod hranice pozemkov a tento bod je aj v súčasnosti lomovým bodom hranice medzi jej pozemkom a pozemkom žalovaných. Zo situačného nákresu k znaleckému posudku podľa nej vyplýva, že už v čase vyhotovenia, teda ku dňu 6.12.1984 bol predmetný betónový múrik, ktorý je hranicou medzi pozemkami postavený. Jej právna predchodkyňa, ako aj ona, užívali predmetné nehnuteľnosti oprávnene, dobromyseľne a v tejto držbe ich nik nerušil po dobu 30 rokov, bez toho aby si tretia osoba k tejto časti pozemku uplatňovala akékoľvek k tomu zodpovedajúce práva. Až do stavebného konania v roku 2016, kedy si žalovaní, žiadali povolenie realizovať stavbu oplotenia tohto plota, ju nik zo žalovaných v užívaní nehnuteľnosti nerušil.
2. Žalovaní namietali voči žalobe v celom rozsahu s tým, že označený rozsudok z roku 1984 nie je spôsobilým titulom pre vstup do držby a absentuje aj dobromyseľnosť držby. Vo vyjadrení zo dňa 22.3.2019 vzniesli žalovaná v 1. rade a pôvodne žalovaný v 2. rade vzájomnú žalobou, na základe ktorej žiadali, aby súd prikázal žalobkyni odstrániť záhradný domček z ich pozemku na jej náklady a odstrániť na jej náklady poznámku P-198/2018 z LV č. XXXX. Po pripustení zmeny na strane žalovaného v 2. rade, ohliadke na mieste samom a po pojednávaní konanom dňa 3.2.2022, kedy žalobkyňa prehlásila, že v prípade zamietnutia žaloby, dobrovoľne záhradný domček vypratá, podaním doručeným 8.2.2022 vzali žalovaní vzájomnú v celom rozsahu späť. Späťvzatie odôvodnili hospodárnosťou konania a nákladov s tým, že povinnosť vypratať nehnuteľnosť bola uložená žalobkyni aj v stavebnom konaní a poznámka P-198/2018 bola medzičasom vymazaná a táto požiadavka sa stala obsolentnou.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka K.. R. C., ohliadkou na mieste samom, oboznámením spisov tunajšieho súdu sp.zn. 8C/2206/83 a 13C/25/2018, rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní a ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
4. Žalobkyňa je vedená na LV č. XXXX okres T., obec T., k. ú. T. ako výlučná vlastníčka parciel registra C KN č. XXXX/X - orná pôda o výmere 425 m2, C KN č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2 a stavby súpisné číslo XXXX postavenej na parcele č. XXXX/XXX - rodinný dom, ktoré vlastníctvo nadobudla od svojej Y. Y. E. na základe darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 12.8.2004.
5. Žalovaní sú vedení na LV č. XXXX okres T., obec T., k. ú. T. ako podieloví spoluvlastníci parciel registra C KN č.XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2 a C KN XXXX/XXX - orná pôda o výmere 346 m2, ako aj rodinného domu súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. XXXX/XX, pričom žalovaná v 1. rade získala tieto nehnuteľnosti titulom dedenia po svojej matke, kedy sa stala spoluvlastníčkou so svojím otcom U. Š. a následne v priebehu konania darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 6.10.2021 pod V-7919/2021 podiel jej otca U. Š.V., tieto nadobudol žalovaný v 2.rade.
6. Podľa Vyjadrenia k ohláseniu drobnej stavby Mestského národného výboru v Prešove zo dňa 17.8.1977 č.: VIST 5488/77-Sa U. Š. oznámil 29.7.1977 drobnú stavbu oplotenia, ktoré pozostáva aj z betónovej podmúrovky, oceľových stĺpov a plechu kombinovaného s oceľovými tyčkami v dĺžke 45 m. Oplotenie bude osadené na hranici pozemku parcely č. XXXX/XXX k. ú. T. W. G.. L. Č.. X. Vyjadrenie bolo doručované právnej predchodkyni žalobcu, aj susedovi V. R..
7. Pôvodne žalovaný v 2. rade U. Š. uviedol, že s manželkou vystavili oplotenie v tej viere, že kopírujú skutočné hranice podľa vopred vytýčeného zamerania, ktoré bolo v súlade s katastrálnou mapou a ďalšími právnymi listinami, a neskúmali skutkový stav hraníc oboch pozemkov so stavom hraníc v katastrálnej mape, tesne pred vybudovaním pevného murovaného oplotenia., pretože boli presvedčení, že majú hranicu pozemku. Vytýčené nakolíkovanie bolo pani E. niekoľkokrát posunuté, a to na jednom konci pozemku až o 2 m2 v neprospech neho a jeho manželky. Z dôvodu neustálych hádok pani E. s nimi v roku 1977 požiadal Mestský národný výbor o vyjadrenie k ohláseniu drobnej stavby oplotenia, na čo mu MNV odpovedal súhlasným stanoviskom. Po rokoch došlo k zvetraniu oplotenia, kedy bolo nutné staré a poškodené oplotenie opraviť, a v stavebnom konaní pri zameraní hraníc pozemku zistili, že žalobkyňa zasahuje do ich nehnuteľnosti a prisvojila si 16 m2 z ich pozemku z parcely C KN č. XXXX/XXX.
8. Žalobou vedenou na tunajšom súde pod sp.zn. 8C 2206/83 žalobcovia R. K. a jeho manželka Y. K., F. T., R. X voči žalovanej Y. E. žiadali o určenie hranice medzi ich parcelami a to parcelou č. XXXX/ X o výmere 499 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, ktorá je prečíslovaná a je vedená pod číslom XXXX/XXX kat.úz. T. a parcelou žalovanej EN XXXX/X kat-úz. T.. Poukázali na to, že pri výstavbe plotu na hranici s jej parcelou v apríli 1983 došlo k sporu o hranicu a žiadali, aby súd za súčinnosti znalca - zememerača znovu vykonal zameranie sporných parciel.
9. V predmetnom konaní bol podaný Geodéziou n.p Prešov, OEN 3401 Prešov -Solivar, znalecký posudok vyhotovený R. T. dňa 11.12.1984, v ktorom bolo uvedené, že „v obidvoch prípadoch sa jedná o pozemky štátne, na ktorých bolo zriadené právo osobného užívania. Priebeh spornej hranice má prebiehať z bodu C cez bod H do bodu D ako priamka. Bod C je na rozhraní štvormedzí a je správny takisto bod H je správny. Železné stĺpiky, ktoré sú osadené žalovanými, sú osadené 7-10 cm od
majetkovej hranice. Hranicu medzi spornými parcelami tvorí úsečka, ktorá prechádza bodom C cez bod H do bodu D. Časť parcely č. XXXX/X označená písmenami veľkej abecedy AHGIA na strane žalujúcich a časť parcely XXXX/X označená písmenami veľkej abecedy GHEFG, ktoré užíva žalovaný, je potrebné odkúpiť od MSNV Prešov“.
10. Súčasťou znaleckého posudku bol situačný nákres, v ktorom boli predmetné body C a H zakreslené, pričom z tohto situačného nákresu vyplýva, že medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných je postavený betónový múrik o dĺžke 20 m a tento betónový múrik ohraničuje bod C.
11. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.12.1984 bolo určené, že hranica medzi parcelou žalobcov XXXX/X a parcelou žalovanej XXXX/X prechádza z bodu C po bod H situačného nákresu znaleckého posudku znalca Geodézie n. p. Prešov zo dňa 6.12.1984 a v prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. Súčasťou znaleckého posudku nebol geometrický plán a rozsudok ako vyplýva aj z pokynu na rozsudku nebol doručený Geodézii n. p. Prešov.
12. Z Protokolu o šetrení hranice pozemku zo dňa 12.5.2014 vyhotoviteľom Ing. Jozefom Kaščákom
- GEOREAL, Čapajevova 12, Prešov súd zistil, že dňa 9.5.2014 bola na základe žiadosti žalovanej v 1.rade zameraná a vyšetrená hranica medzi pozemkami parc. číslo KN C XXXX/XXX a XXXX/X. Zameranie skutočného stavu bolo vykonané RTK metódou prístrojom TRIMBLE R4 GNSS s využitím služby SKPOS. Podľa výsledku šetrenia z nameraných hodnôt je zrejmé, že plot postavený medzi pozemkami XXXX/XXX a XXXX/X nesúladí s vlastníckou hranicou. V danej lokalite je spravovaná nečíselná vektorová katastrálna mapa. Keďže v štátnej dokumentácii katastrálneho odboru nie je THM náčrt, ktorý by v čase mapovania poukázal na polohové určenie predmetných pozemkov, vychádzalo sa pri šetrení z poľných náčrtov, pri ktorých tieto pozemky vznikli. V týchto náčrtoch sú vyznačené šírky pozemkov, ktoré súhlasia so skutočnosťou zameranou v teréne. Keďže nie sú v týchto náčrtoch zaznamenané aj dĺžky, vychádza sa potom z výmeru pozemku, z ktorej je spätne možné výpočet dĺžky pozemku. Z nameraných hodnôt však vyplýva, že oproti výmere pozemkov žalovaných evidovaných v súbore popisných informácií 500 m2 je výmera iba 484 m2 a naopak, pri pozemkoch žalobkyne oproti výmere pozemkov evidovanej v súbore popisných informácií 508 m2 je výmera až 551 m2. Táto skutočnosť poukazuje na to, že pri priemernej šírke pozemku 20 m a výmere 500 m2 by mala byť dĺžka pozemku cca 25 m., preto v bode A je zle umiestnený plot o 1,60 m. Súčasťou protokolu je aj zameranie skutočného stavu so zákresom do katastrálnej mapy a poľné náčrty.
13. Žiadosťou zo dňa 16.3.2015 požiadala žalovaná v 1. rade Okresný úrad Prešov, Katastrálny úrad o zameranie hranice pozemku parcelné číslo XXXX/XXX s pozemkom parcelné číslo XXXX/X s tým, že táto hranica nie je v súlade s katastrálnou mapou a predloženým protokolom o šetrení hranice pozemkov.
14. V odpovedi zo dňa 7.4.2015 Okresný úrad Prešov, Katastrálny odbor poukázal na to, že „Na základe dohody o zriadení práva osobného užívania č. RU 220/73 a právoplatného rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania Čis.Fin. 4732/3381/1973-Sa Čsl. Š. U. L. Y. T. A. T. I. G. U. T. U. Škrabského a manželky Y. C.. S. v celosti k parcele evidencie nehnuteľností (ďalej len „EN") v C.XXXX/XXX zapísanej na LV č. X za účelom výstavby rodinného domu. Technickým podkladom k listine bol geometrický plán (ďalej len „GP“) č. 761-707-025-1973 vyhotovený dňa 08.01.1973, ktorým bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. XXXX/XXX o výmere 500 m2, ktorá bola vytvorená z parcely EN č. XXXX/XX zapísanej na LV č. N. v k.ú. T.. Zápis vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele bol vykonaný položkou výkazu zmien (ďalej len „PVZ") č. XXX/XX na LV č. XXXX v k.ú. T.. V 70tých rokoch pri technicko-hospodárskom mapovaní (ďalej len „THM“) v k.ú. Prešov došlo k novému zameraniu vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu parciel a následne aj k novému určeniu ich výmer. Súbežne s mapovaním bol pre danú oblasť vyhotovený GP č. 761-707-057-1970 a následne GP č. 761-707-025-1973, ktoré boli prevzaté do mapovania. Prečíslovanie parciel bolo vykonané PVZ Č. XXX/XX. Na základe toho bola parcela EN č. XXXX/XXX prečíslovaná na parcelu EN č. XXXX/XX o výmere 500 m2 (v súčasnosti parcely C KN) na LV č. XXXX v k.ú. T. v prospech uvedených vlastníkov. Vyhlásením platnosti nového operátu po THM boli predmetné parcely zobrazené do pozemkovej mapy (v súčasnosti katastrálnej mapy) podľa zamerania v teréne. Pri komplexnej údržbe došlo k zameraniu novostavby so s.č.XXXX na parcele EN č. XXXX/XX, č. stavebného povolenia XXX/XX z 18.02.1974. Zmena bola zaevidovaná na LV č. XXXX v k.ú. T. pod PVZ Č. XXXXX/VII, kde parcela EN č. XXXX/XX bola rozdelená na parcelu EN č. XXXX/XX (novostavba so s.č.XXXX) o výmere 134 m2 a parcelu EN č. XXXX/X XX o výmere 366 m2.
GP č. 31672655-3/97 vyhotoveným dňa 08.06.1997 bol zadefinovaný priebeh hranice novovytvorenej parcely C KN č. XXXX/XXX o výmere 20 m2, ktorá bola vytvorená odčlenením z parcely C KN č. XXXX/ XXX zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. T.. Zápis vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele bol vykonaný číslom zmeny (ďalej len „ČZ") XXXX/XX na LV č. XXXX v k.ú. T. v prospech L. A. a manž. K. A. r. Š. v celosti na základe darovacej zmluvy N 338/97 zaevidovanej pod V 1791/97. Na základe osvedčenia o dedičstve D 424/99 zaevidovanom pod Z 3636/99 po nebohej Y. Š. r. S. nadobudla Y.. K. A. v podiele 1/2 parcely C KN č.XXXX/XX o výmere 134 m2, C KN č. XXXX/ XXX o výmere 346 m2 a rodinný dom s.č.XXXX na parcele C KN č. XXXX/XX zapísané na LV č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ 202/00 na LV č. XXXX v k.ú. T.. Na základe dohody o zriadení práva osobného užívania č. RII 146/73 a právoplatného rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania Čis.Fin. 4798/2726/1971-Sa Čsl. štát v správe MsNV Prešov zriadil právo osobného užívania v prospech Y. F. v celosti k parcele EN č. XXXX/ XX zapísanej na LV č. X za účelom výstavby rodinného domu. Technickým podkladom k listine bol GP č. 761-707-057-1970 vyhotovený dňa 25.08.1970, ktorým bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. XXXX/XXX výmere 506 m2, ktorá bola vytvorená z parciel EN č. 1978/73,1978/74 zapísaných na LV č. XXXX, XXXX v k.ú. T.. Zápis vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele bol vykonaný PVZ Č. 350/73 na LV č. XXXX v k.ú. T.. V 70-tých rokoch pri THM v k.ú. T. došlo k novému zameraniu vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu parciel a následne aj k novému určeniu ich výmer. Súbežne s mapovaním bol pre danú oblasť vyhotovený GP č. 761-707-057-1970, ktorý bol prevzatý do mapovania. Prečíslovanie parciel bolo vykonané PVZ Č. 135/76. Na základe toho bola parcela EN Č. XXXX/XX prečíslovaná na parcelu EN č. XXXX/X o výmere 506 m- (v súčasnosti parcely C KN) na LV č. XXXX v k.ú. T. v prospech uvedených vlastníkov. Vyhlásením platnosti nového operátu po THM boli predmetné parcely zobrazené do pozemkovej mapy (v súčasnosti katastrálnej mapy) podľa zamerania v teréne. Pri komplexnej údržbe došlo k zameraniu novostavby so s.č.5546 na parcele EN č. XXXX/X. č. stavebného povolenia 5298/76 z 16.08.1976. Zmena bola zaevidovaná na LV č. XXXX v k.ú. T. pod PVZ Č. 29682/VII. kde parcela EN č. XXXX/X bola rozdelená na parcelu EN č. XXXX/X o výmere 425 m2 a parcelu EN č. XXXX/XXX (novostavba so s.č.5546) o výmere 81 m2. Na základe darovacej zmluvy zaevidovanej pod V 3598/04 od Y. E. r. F. nadobudla L. X. C.. E. v celosti parcely C KN č. XXXX/X, XXXX/XXX a rodinný dom s. č. XXXX na parcele C KN č. XXXX/XXX zapísané na LV č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný ČZ 3897/04 na LV č. XXXX v k.ú. T.. Z uvedeného vyplýva, že nadobúdateľka nadobudla predmetné parcely C KN č. XXXX/XX, XXXX/XXX na základe osvedčenia o dedičstve D 424/99 zaevidovanom pod Z 2626/99. Geometrické a polohové určenie predmetných parciel bolo zadefinované GP č. 761-707-057-1970, GP č. 761-707-025-1973 a pri THM . Zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností je v súlade s vyššie uvedenými listinami uloženými v zbierke listín. Správne orgány nemajú právomoc zrušiť riadne evidované vlastnícke právo a to ani postupom podľa § 59 katastrálneho zákona, ak prešetrením údajov nebol zistený rozpor evidovaných údajov s verejnou listinou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra; resp. chybne zakreslené hranice pozemkov alebo chyby v písaní. počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti. Správny orgán dospel k záveru, že v danej veci bol zápis predmetných parciel do katastra nehnuteľnosti v súlade s predloženými listinami.
15. Dňa 2.2.2016 podala žalovaná v 1. rade na Mesto Prešov Žiadosť o vydanie stavebného povolenia a to oplotenia na hranici pozemku XXXX/XXX. Súčasťou žiadosti bola aj technická správa.
16. Stavebným povolením zo dňa 7.12.2016 Mesto T. udelilo povolenie na stavbu Oplotenie časti pozemku pri rodinnom dome súp. číslo 5529 s tým, že oplotenie časti pozemku je na južnej strane a bude realizované z oceľových stĺpikov osadených na betónový základ, celková dĺžka oplotenia bude 20 m, oplotenie bude realizované maximálne do výšky 1,8 m od úrovne terénu. Navrhovaná stavba sa osadí presne podľa zakresleného situačného plánu, ktorá bola stavebným úradom overená v územnom a stavebnom konaní.
17. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 26.4.2017 č.: OU-PO-OVBP2-2017/17459/41786/ŠSS-Ka bolo odvolanie žalobkyne voči predmetnému rozhodnutiu Mesta Prešov zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené, pričom žalobkyňa namietala, aby bol plot
osadený na základe protokolu o šetrení hranice s prílohami vyhotovenými Ing. Jozefom Kaščákom podľa zamerania skutočného stavu a tvrdila, že je vlastníčkou tej časti nehnuteľnosti, na ktorej má byť osadený plot, teda nesúhlasila s posunutím plota oproti pôvodnému plotu.
18. H. X.X.XXXX T. Ž. U. Ž. Y.. K. A. a U. Š. na tunajšom súde žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 13C/25/2018, pričom odôvodnenie žaloby je totožné s predmetnou žalobou. V priebehu konania návrhom doručeným súdu dňa 4.6.2018 žalobkyňa žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia tak, že žalovanej strane sa ukladá povinnosť zdržať sa vykonávania stavebnej činnosti, na základe stavebného povolenia vydaného Mestom Prešov zo dňa 7.12.2016 č. SÚ/12281/2016-ČJ na pozemku parcelné číslo C KN XXXX/XXX k. ú. T.Š. o výmere 346 m2, druh orná pôda vedeného na LV XXXX a to až do právoplatného skončenia sporu o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele reg. C KN č. XXXX/XXX o výmere 20 m2 orná pôda, vytvorenej geometrickým plánom č. 270/2018 vyhotoviteľa K.. Ľ. F..
19. Uznesením zo dňa 25.7.2018 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalujúca strana neosvedčila predmetný nárok z dôvodu, že žalobkyňa neuviedla a neosvedčila podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, t.j. netvrdila a neosvedčila také skutočnosti, ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali záver o jej vlastníckom práve k spornej nehnuteľnosti vrátane dôvodu, rozsahu a spôsobu jeho nadobudnutia celej nehnuteľnosti vymedzenej spornou parcelou vydržaním t.j. na základe akého nadobúdacieho titulu, ktorý by sa týkal každej časti celej spornej parcely sa počas konkrétnej vydržacej doby dobromyseľne domnievala, že je vlastníkom.
20. Žalovaná proti uzneseniu odvolanie nepodala a podaním zo dňa 27.8.2018 zobrala žalobu späť, o ktorej súd rozhodol uznesením zo dňa 24.9.2018 č.k. 13C/25/2018-107.
21. Na ohliadke na mieste samom súd konštatoval, že zadná časť pozemku oboch strán sporu, cez ktorú má prechádzať sporná hranica, je svahovitá., na pozemku je v rohu postavený drevený záhradný domček žalobkyne., nové oplotenie bolo realizované podľa zamerania K.. R. V..
22. Z výsluchu svedka K.. R. V. na ohliadke súd zistil, že tento zotrváva na svojom protokole o šetrení hraníc medzi pozemkami strán sporu s tým, že vychádzal z platnej výmery zapísaných na listoch vlastníctva a platných katastrálnych mapovaní.
23. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
24. Predmetom konania je nárok žalobkyne na určenie vlastníckeho práva, ktorý nárok je potrebné posúdiť s prihliadnutím na ustanovenie § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem s poukazom na ustanovenia § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ).
25. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
26. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
27. Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
28. Podľa § 129 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
29. Podľa § 130 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
30. Podľa § 132 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
31. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
32. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
33. Súd nemal pochybnosti o naliehavosti právneho záujmu o určení vlastníckeho práva a ani túto skutočnosť žalovaní nenamietali.
34. Ak žalobkyňa tvrdí, že k vstupu do oprávnenej držby došlo už v roku 1977 tým, že si právni predchodcovia žalovaných postavili oplotenie a určili tak vlastnícku hranicu medzi nehnuteľnosťami, súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník platný a účinný v čase od 1.4.1964 do 31.3.1983 inštitút vydržania vôbec neupravoval, a teda k vydržaniu za účinnosti Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase tvrdeného vstupu do držby v čase výstavby oporného múrika a oplotenia žalovanou stranou v roku 1977 dôjsť nemohlo a ani nedošlo, pretože pôvodne žalovaný v 2. rade U. Š. logicky a presvedčivo odôvodnil, prečo takto postavili v roku 1977 oporný múrik a oplotenie medzi spornými pozemkami.
35. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 6.12.1984, kde je uvedený bod C ako hraničný bod nielen medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných, ale aj pozemkom susediaceho s pozemkom žalovaných, zákon č. 131/1982 Zb. účinný od 1.4.1983 síce opätovne zaviedol do právneho poriadku inštitút vydržania, pričom podľa § 135a tohto zákona platného a účinného do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov.
36. Podľa § 135a ods. 2, ak ide o pozemok alebo o jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods.1) 10 rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods.1) nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo jeho časti štát. Občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200.
37. Zo znenia tohto zákona vyplýva, že v čase od 1.4.1983 do 31.12.1991, teda aj v čase vydania rozhodnutia vo veci 8C/2206/83, keďže sa jednalo o pozemok, ku ktorému bolo zriadené právo osobného užívania, nebolo možné získať vlastníctvo nepretržitou držbou, vlastníctvo mohol nadobudnúť iba štát., jednoznačne to vyplýva aj z rozhodnutia vo veci 8C 2206/83., teda všetky skutkové a právne závery z tohto rozsudku aj znalecké dokazovanie nesmerovali a nemohli smerovať logicky k prípadným otázkam vlastníckych hraníc, len hraníc užívacích. Znalecký posudok a situačný nákres, ktoré ani neboli premietnuté do katastrálnej mapy, nemohli založiť tvrdenia a skutočnosti o vstupe do držby tvrdenej žalobkyňou, lebo žalobkyňa v tomto čase len pozemok užívala.
38. Navyše rozsudok zo dňa 19.12.1984 vo veci 8C 2206/83 riešil iba spornosť užívacej hranice medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a jej bezprostrednými susedmi, teda hranicu kolmo na hranicu pozemkov medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaných. V rozsudku sa cituje, že v tomto spore žalobcovia manželia K. sú osobnými užívateľmi parciel v celkovej výmere 499 m2 a právna predchodkyňa žalobkyne vo výmere 506 m2.
39. Z rozsudku však plynie aj záver, že ako v tomto spore žalobcovia, tak aj žalovaná užívajú aj plochy, ktorá vlastnícky patrí Československému štátu, pričom im nevzniklo právo osobného užívania k týmto plochám a v situačnom nákrese je táto plocha aj vyčlenená. Nie je však z výroku rozsudku zrejmé, v akej prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. Ak rozsudok určuje bod C, o ktorom tvrdí aj žalobkyňa, kde bol postavený betónový múrik ako bod správny, nie je možné zistiť zo znaleckého posudku, ani zo situačného nákresu, na základe akých skutočností sa k tomuto bodu dospelo, iné mapové operáty k znaleckému posudku pripojené neboli.
40. Ak teda vychádzame zo skutkového stavu v tomto rozhodnutí, súd sa domnieva, že znalecký posudok vypracovaný v tejto veci vychádzal zo skutočnosti, že betónový múrik, ktorý je postavený medzi
spornými pozemkami, postavil v roku 1977 právny predchodca žalovaných, je postavený na vlastníckej hranici.
41. Podľa poľných náčrtov a katastrálnej mapy, však hranice mali prebiehať medzi pozemkami plynulo bez potreby väčších zásahov.
42. Súd však na ohliadke na mieste samom zistil, že predmetný betónový plot v roku 1977 bol postavený ako súčasť oporného múrika, keďže medzi spornými pozemkami sa zvažuje terén od žalovaných smerom ku žalobkyni a v podstate novozriadený plot, ktorí si žalovaní postavili je oproti ich pozemku situovaný tak, že v podstate nie je možné túto nehnuteľnosť využívať prakticky na poľnohospodárske a iné účely. To je vysvetlenie pre postavenie plota medzi spornými pozemkami v roku 1977, keďže takto to aj vyplývalo aj z reliéfu terénu.
43. V čase tvrdeného vstupu do držby v roku 1977 ani v roku 1984 nebolo možné, aby žalobkyňa, resp. právna predchodkyňa nadobudla predmetnú nehnuteľnosť vydržaním, keďže iba užívali predmetný pozemok, neboli jeho vlastníčkami.
44. Keďže po 1.1.1992 sa právo osobného užívania ex lege transformovalo na právo vlastnícke., bolo úlohou súdu preskúmať v nadväznosti na tvrdenia žalobkyne, či po tomto dátume, mohlo dôjsť k oprávnenému vstupu právnej predchodkyne žalobkyne do držby a súd konštatuje, že po tomto dátume nedošlo k žiadnej takej právnej skutočnosti, ktorá by zakladala titul pre vstup do držby., pričom je zrejmé, že ak na základe právnej úpravy účinnej do 31.12.1991 vznikalo právo osobného užívania pozemku na základe rozhodnutia o pridelení pozemku a dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, ku ktorej bola nevyhnutná registrácia štátnym notárstvom, pričom na rozdiel od zmluvných prevodov, kde sa až na zákonom stanovené min. výnimky uplatňuje jednoznačná zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám) bol pri vzniku osobného užívania zvolený prideľovací princíp, ktorý vyžadoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie správneho orgánu o pridelení pozemku., tak tieto rozhodnutia o pridelení pozemkov boli rozhodnutiami orgánov štátnej správy vydanými v správnom konaní, pričom pre rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania platí predpoklad správnosti dokiaľ by neboli zrušené alebo zmenené., a tieto rozhodnutia ani voči právnej predchodkyni žalobkyne ani voči žalovaným neboli zmenené.
45. Z tohto dôvodu je teda potrebné rešpektovať výmery uvedené v predmetných dohodách o zriadení práv osobného užívania pozemku ako u právnej predchodkyne žalobkyne, tak aj u právnych predchodcov žalovaných s tým, že výmera právnej predchodkyne žalobkyne podľa jej rozhodnutia o pridelení pozemku bola 506 m2 a u právnych predchodcov žalovaných 500 m2.
46. Predmetné právne ustanovenie, za ktorého vzniku bolo jedine možné, aby právna predchodkyňa žalobkyne vstúpila do držby predmetnej nehnuteľnosti, bolo potrebné pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním splniť aj ďalšie predpoklady, ktorými boli predovšetkým oprávnenosť držby a uplynutie zákonom stanovenej doby držby Podľa právnej teórie, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, pričom samotná držba nie je právny, ale faktický stav. Najvýznamnejším predpokladom držby je naplnenie subjektívnej stránky držiteľa, ktorá je založená na presvedčení držiteľa, že mu vec patrí, a preto s touto nakladá ako s vecou vlastnou. Dobrá viera držiteľa sa však musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti a nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa musí vzťahovať aj na objektívne okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva, titul nadobudnutia držby tu síce nemusí byť, držiteľ však musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jeho držba sa o taký titul opiera. Otázka existencie dobrej viery by sa teda posúdil aj z hľadiska objektívneho, teda podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať nemal a nemohol mať pochybnosti, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Posudzovanie dobrej viery je potrebné uskutočniť objektívne, čo znamená, že treba hodnotiť aj to, či držiteľ zachoval bežnú opatrnosť, ktorú je možné od neho vzhľadom na dané okolnosti očakávať, aby sa presvedčil, že fakticky ovládanie veci mu právom patrí.
47. Z geometrického plánu R. F. zo 16.5.2018 je teda oproti náčrtom a katastrálnej mape zjavné, že by nemalo dôjsť k takému posunu, ktorý by znamenal, že žalobkyňa namiesto pozemku, ktorý by jej mal
vlastnícky patriť vo výmere 506 m2, užíva a nárokuje si vlastnícky pozemok o výmere 551 m2, pričom časť 16 m2 predstavuje sporná plocha.
48. Ak teda právna predchodkyňa žalobkyne mala nadobudnúť nehnuteľnosť vo výmere v hraniciach podľa katastrálnej mapy, aj preto, že právni predchodcovia žalovaných si zriadili betónový múrik, ktorým spevnili svah medzi vzájomnými pozemkami, nebolo preukázané, aby sa právni predchodcovia žalovaných vzdali svojho vlastníckeho práva alebo uskutočnili nejaký iný právny úkon, z ktorého by mohla právna predchodkyňa žalobkyne a žalobkyňa odvádzať, že sú vlastníčkami aj tej výmery, ktorá im podľa platných katastrálnych máp vlastnícky nepatrí.
49. Keďže v časti vzájomnej žaloby, táto bola vzatá späť po prehlásení žalobkyne o tom, že vypratá nehnuteľnosť dobrovoľne po zamietavom rozhodnutí súdu o jej žalobe, súd na základe späťvzatia vzájomnej žaloby, v tejto časti konanie zastavil podľa § 144,145 CSP.
50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
51. Keďže žalovaní voči žalobkyni mali úspech v plnom rozsahu, pričom súd nepovažoval zastavenie konania v časti vzájomnej žaloby zavinené žalovanými, pretože žalovaní podali túto vzájomnú žalobu až v tomto konaní, ako reakciu na podanú žalobu, hoci oploteniu, ktoré bolo zrealizované v roku 2017, tento záhradný domček bránil. Súd preto toto konanie žalovaných nepovažuje za svojvoľné uplatňovanie práva, žalovaní nemienili a neohrozovali majetok žalobkyne - záhradný domček, výstavbou oplotenia, čo je zrejmé aj z reálneho stavu na nehnuteľnosti, ktorú súd zistil na ohliadke. Žalovaní zobrali v tejto časti vzájomnú žalobu späť z dôvodu hospodárnosti konania a nákladov, pričom povinnosť vypratať nehnuteľnosť bola uložená žalobkyni aj v stavebnom konaní. Poznámka P-198/2018 bola medzičasom vymazaná a táto požiadavka sa stala obsolentnou.
52. Preto súd považuje úspech žalovaných v tomto konaní za plný a priznal im nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).