Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28P/174/2018

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. Z., K.. X.X.XXXX, trvale bytom u otca, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa matky H.. Q. B., nar. XX.X.XXXX, O. A. S. X, V. X, Č. Y., zastúpenej advokátom JUDr. Borisom Bohunským, Advokátska kancelária Borec & Bohunský, Kozia 20, Bratislava a otca H.. Q. Z., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XX, O., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh matky zamieta Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 23.11.2018, sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti matky, ktorá by mala zároveň právo určiť maloletému školské zariadenie v Prahe, ktoré bude maloletý navštevovať.

2. Matka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že Okresný súd Bratislava II naposledy rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P. rozsudkom zo dňa 21.11.2013, č.k. 49P/68/2012-335, právoplatným dňom 5.12.2013 tak, že schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do cezhraničnej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Maloletý je počas bežného roka v osobnej starostlivosti otca v Bratislave cca 20 dní počas kalendárneho mesiaca a v osobnej starostlivosti matky v Prahe je cca 10 dní počas kalendárneho mesiaca, s rovnomerným rozdelením starostlivosti oboch rodičov o maloletého počas prázdnin a sviatkov. Zároveň súd rozhodol, že počas osobnej starostlivosti otca bude maloletý navštevovať základnú školu v Bratislave, pričom počas doby matkinej osobnej starostlivosti bude matka zabezpečovať vzdelávanie maloletého v zmysle školského zákona formou individuálneho vzdelávania prostredníctvom kvalifikovaného učiteľa. Medzičasom sa však zmenili pomery, keďže časť rozsudku týkajúca sa vzdelávania maloletého formou individuálneho študijného plánu sa stala nevykonateľnou a tiež medzi maloletým P. a otcom sa vyhrotili vzťahy do tej miery, že úprava starostlivosti stanovená rozsudkom je v rozpore so záujmami maloletého, a preto je nevyhnutné vec riešiť neodkladným opatrením. V čase vydania rozsudku bol maloletý P. žiakom 2. ročníka základnej školy a jeho vzdelávanie podľa individuálneho študijného plánu matka v Prahe zabezpečovala prostredníctvom kvalifikovanej učiteľky s VŠ vzdelaním s kvalifikačnými predpokladmi pre učiteľov I. stupňa základnej školy presne podľa rozsudku. Základná škola, ktorú maloletý navštevoval v Bratislave, posielala matke učebné osnovy, podľa ktorých matkou zabezpečená učiteľka maloletého vzdelávala počas I. stupňa ZŠ. Situácia sa však zmenila vtedy, keď maloletý prešiel na II. stupeň ZŠ (školský rok 2016/2017). Maloletý začal mať viac predmetov, takmer na každý predmet mal inú učiteľku a tým sa výrazne skomplikovalo zasielanie učebných osnov zo strany základnej školy, ktoré matke prestali posielať. Matkou zabezpečená učiteľka v Prahe nemala kvalifikáciu ako učiteľ II. stupňa a keďže sa nemohla kvôli nezaslaným osnovám vopred pripraviť na individuálnu výučbu, postupne prestala maloletého vyučovať. Matka bola odvtedy nútená sa s maloletým synom v Prahe učiť podľa učiva a poznámok, ktoré maloletému posielali jeho spolužiaci.

V základnej škole zároveň učitelia začali maloletého skúšať ihneď po jeho návrate do Bratislavy po 10-tich dňoch strávených u matky v Prahe, kedy nebol celkom pripravený na skúšanie a mnohokrát nebol informovaný vopred ani o písomkách, čo na neho pôsobilo veľmi stresujúco. V priebehu 5. a 6. ročníka matka s maloletým ešte ako-tak zvládali školskú prípravu do slovenskej školy, ale v súčasnosti, kedy je maloletý žiakom 7. ročníka to už prestávajú zvládať, aj keď sa matka aj maloletý P. maximálne snažia. Počas pracovného týždňa, kedy je maloletý v Prahe v osobnej starostlivosti matky, maloletý tu zároveň navštevuje základnú školu za účelom udržania kontinuity povinnej školskej dochádzky i z dôvodu nemožnosti zabezpečiť jeho vzdelávanie súkromným učiteľom s kvalifikáciou pre II. stupeň ZŠ. Ide o prémiovú školu so zameraním na cudzie jazyky a na výučbu mimoriadne nadaných detí podľa špeciálneho programu. Táto česká škola maloletému vyhovuje podstatne viac, rešpektuje sa v nej potreba individuálneho prístupu k nemu a k jeho situácii. V tejto škole je evidovaný ako žiak denného štúdia s individuálnym učebným plánom, škola je však pripravená kedykoľvek ho zaradiť do klasifikácie. V škole v Prahe má maloletý priateľov, zázemie, školské prostredie si rýchlo obľúbil, vyhovuje mu interaktívny spôsob výučby a individuálny prístup. Neporovnateľne horšiu situáciu zažíva maloletý počas osobnej starostlivosti otca. Otec bol vždy dominantný, už v roku 2012 bojoval s matkou o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, pričom do tohto boja mimoriadne intenzívne vťahoval aj maloletého. Matka napokon súhlasila s rodičovskou dohodou, aby syna ušetrila vystavovaniu enormnému stresu zo strany otca a celého súdneho procesu. Po cca 3-ročnom pomerne nekonfliktnom priebehu striedavej osobnej starostlivosti sa začali u otca vo vzťahu k maloletému P. znova prejavovať jeho negatívne povahové črty: problémy riešil s nervami, dominantne sa voči synovi presadzoval, názor maloletého otec nerešpektoval a presadzoval svoj vlastný. Navyše, Daniel si dlhodobo nerozumel s otcovou priateľkou, čo často zdôrazňoval aj otcovi. Otec až do jari 2018 dokonca synovi opakovane tvrdil, že sa s priateľkou rozíde a že priateľka odíde z domu. Napokon mu však otec oznámil, že jeho priateľka je tehotná. Maloletý vtedy veľmi ťažko niesol, že mu otec klamal o tom, že sa rozíde so svojou priateľkou, a od marca 2018 maloletý začal trvať na tom, že sa u otca necíti dobre a už chce konečne žiť s mamou v Prahe. Maloletý sa to usiloval odkomunikovať aj s otcom, avšak otec jeho pokusy ignoroval, bagatelizoval, reagoval podráždene a odmietol, že by mal maloletý žiť s matkou v Prahe. Otcovi sa v júni 2018 narodilo dieťa, pričom maloletý P. narodenie svojho nového súrodenca prijal negatívne. Pritom aj matka má z druhého manželstva syna K., s ktorým si je však maloletý P. veľmi blízky a spolu majú krásny súrodenecký vzťah. Od začiatku školského roku 2018/2019 sa situácia začala vyhrocovať. Maloletému Danielovi sa zhoršili známky aj správanie v škole, pretože bol v strese z otca, ktorý mal veľmi negatívne reakcie na akýkoľvek jeho neúspech v škole, čím maloletého demotivoval. Matka komunikovala aj s triednou učiteľkou maloletého v snahe nájsť vhodné riešenie situácie, avšak k veľkému množstvu rôznych učiteľov je opätovné zasielanie učebných osnov pre maloletého na daný týždeň nemožné. Matka tiež navrhla triednej učiteľke, či by nebolo vhodné riešiť maloletého u školského psychológa. Triedna učiteľka to otcovi navrhla a žiadala jeho súhlas. V októbri 2018 sa maloletý znova pokúšal otcovi povedať, že by chcel bývať s mamou v Prahe. Otec na to reagoval extrémne negatívne, vyhadzoval maloletého z domu, následne mu na to povedal, že ak naozaj odíde žiť do Prahy, nie je viac jeho syn. Dňa 4.10.2018 matka telefonovala s otcom a pokúšala sa túto vec s ním pokojne prediskutovať a vysvetliť mu, že maloletý je rozhodnutý študovať v Prahe, že zvažuje aj štúdium na niektorom pražskom 5-ročnom bilingválnom gymnáziu, kde sa robia prijímacie pohovory už v 8. ročníku ZŠ a že ani teraz nie je zo strany otca vhodné maloletého stresovať potláčaním či ignorovaním jeho názoru na jeho ďalšie bývanie v Prahe a na zverenie do matkinej starostlivosti negativistickými, nervóznymi až agresívnymi reakciami, ak maloletý Daniel prejavil túžbu žiť ďalej v Prahe. Otec však do telefónu na matku vrieskal, počas telefonátu sa jej vyhrážal, neustále nadával, dokonca aj vulgárne a to všetko pred maloletým synom, ktorý sa rozplakal a otca prosil, aby prestal na mamu kričať a normálne sa so ňou porozprával. Po skončení telefonátu otec odišiel z domu a nechal maloletého samého. Následne matka volala maloletému, ktorý nebol schopný absolútne hovoriť, len vzlykal a triasol sa. Z tohto incidentu sa maloletý dostal do takého enormného stresu, že to uňho vyústilo do sebapoškodzovania - vzal nôž a pravou rukou si dorezal hánky ľavej ruky, na ktoré vyrezal slovo HELL (po anglicky: peklo). Tiež začal popíjať alkohol a fajčiť cigarety, ktoré si zadovážil z dôvodu dlhotrvajúceho stresu, aby sa upokojil. Otázku nájdenia vhodnejšieho nastavenia starostlivosti o maloletého syna sa matka snažila riešiť aj prostredníctvom svojho advokáta, ktorý otca písomne oslovil. Otec však reagoval tak, že školské problémy má riešiť matka dôslednou prípravou maloletého do školy a budúcnosť a predstavy maloletého marginalizoval. Na prelome októbra a novembra 2018, keď bol maloletý v starostlivosti matky, tak matku prosil, aby už nemusel ísť do Bratislavy a aby mohol zostať v Prahe, navštevovať pražskú školu. Hovoril, že sa otca bojí a nemôže mu nič povedať, najmä nie veci, ktoré otec nechce počuť (bývanie a život v Prahe, P. kamaráti, život v škole, výbuchy hnevu počas učenia a známky), pretože otec sa hneď nahnevá,

kričí naňho a u syna to vyvoláva stres. Otec sa s ním nevie pripravovať do školy, hneď chytá nervy, je až hysterický. Maloletý bol z návratu do Bratislavy k otcovi natoľko nervózny a vystresovaný, že ako sa návrat blížil, odmietal sa vrátiť k otcovi a nastúpiť do vlaku. Matka nevedela, čo robiť, preto so synom navštívila miestne príslušnú Mestskú časť Praha, odbor sociálnych vecí, kde im bolo poskytnuté poradenstvo a bol spísaný záznam z pohovoru, pri ktorom sa maloletý vyjadril k problémom s otcom a školským problémom v Bratislave. O stave, ktorý zažíva u otca, maloletý hovoril aj s triednou učiteľkou, ktorej povedal aj o svojich prejavoch sebapoškodzovania. Triedna učiteľka sa usilovala najprv tieto veci vysvetliť otcovi a povedať mu, že by bolo naozaj na zváženie, či by syn nemal žiť v Prahe. Následne sa usilovala s otcom vyriešiť aj zapojenie školského psychológa. Maloletý syn dokonca dňa 19.11.2018 napísal list a žiadal matku, aby ho poslala súdu. V tomto liste maloletý popísal správanie otca, že je nervák, klamár, neberie do úvahy jeho názor, je neurotický a kričí na neho, nevie sa s ním učiť, že je z otca nervózny a má strach mu povedať, čo otec nechce počuť a že do Bratislavy sa nevráti, chce mať už po 8-mych rokoch pokoj. Maloletý P. má u matky pevné rodinné, ako aj školské zázemie, kde sa cíti bezpečne, spokojne a šťastne, navštevuje preňho vhodnú školu zameranú na výučbu detí s mimoriadnym nadaním, ktorá mu plne vyhovuje. V súčasnosti je maloletý vo veľmi citlivom pubertálnom veku, kedy jednak už vie jasne formulovať svoj názor a vôľu, ale jednak prežíva a vníma veci a dianie okolo seba mimoriadne intenzívne. Potláčanie a bagatelizovanie jeho názoru otcom, násilné nútenie syna, aby zotrval v Bratislave podľa otcových predstáv, iba nadmerne vzďaľuje syna od otca. Otcov prístup a jeho vyjadrenia typu: „ ak odídeš do Prahy, nie si viac môj syn“ vystavujú syna silnému konfliktu lojality, čo je v príkrom rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a základnými zásadami Zákona o rodine. Nárok, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, je P. nárok na zdravý fyzický a psychický vývoj. Keďže neexistuje predpoklad, že by otec svoj prístup zmenil, že by akceptoval synove rozhodnutie, že by s ním a s matkou korektne komunikoval a problémy riešil a nie bagatelizoval, je dôvod na to, aby sa neodkladným opatrením poskytla maloletému ochrana už teraz a nie až po prípadnom dlhom súdnom dokazovaní. Nie je možné vystavovať syna ďalšiemu stresu z návratu do Bratislavy a pobytu u otca, pretože inak by to mohlo na jeho psychike zanechať negatívne dôsledky.

3. Otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení, podanom na súde dňa 28.11.2018, uviedol, že v zmysle právoplatného rozsudku vydaného pod sp. zn. 49P/68/2012 má byť maloletý Daniel od 25.11.2018 v jeho osobnej starostlivosti. Maloletý syn je však momentálne u matky, ktorá tvrdí, že maloletý sa nechce vrátiť. Matka dieťaťa nekomunikuje, otcovi píše len cez synov mail a snaží sa vzbudiť dojem, že mu píše maloletý syn. Otec opakovane kontaktoval matku prostredníctvom mailu, avšak nereagovala a pri telefonickom rozhovore len kričala. Matka protiprávne zadržiava dieťa v cudzine, vec s otcom nerieši. Otec preto v tejto veci kontaktoval UPSVaR Bratislava a informoval ho o tomto probléme. Pri odchode k matke bol syn veselý, ešte otcovi pripomínal, aby doplatil lyžiarsky výcvik, na ktorý má maloletý ísť v budúcom roku. Doma v Bratislave si maloletý nechal veci, ktoré by si určite zobral so sebou, ak by plánoval v Prahe zostať. Otec je šokovaný aktuálnou situáciou a prístupom matky, všetky jeho pokusy o riešenie zostávajú bez odozvy. I keď je otec presvedčený, že synove rozhodnutie nie je správne, myslí si, že najrozumnejšie v súčasnej situácii je nechať ho, aby si vyskúšal žiť s matkou v Prahe, ak si to maloletý želá. Otec nemá záujem eskalovať celú situáciu, preto matke oznámil, že na ňu nepodá trestné oznámenie a nebude ani iniciovať návratové konanie. Má záujem uzavrieť rodičovskú dohodu a tým situáciu stabilizovať. Vo svojom návrhu rodičovskej dohody navrhoval, aby maloletý syn bol u otca každý druhý víkend od piatku do nedele a bude s ním tráviť o niečo viac prázdnin a voľných dní ako matka, presne v rozsahu, ako to bolo doteraz upravené na strane matky. Doterajšia úprava počas bežného roka, kedy bol maloletý 3 týždne v mesiaci v starostlivosti otca v Bratislave a 1 týždeň v starostlivosti matky v Prahe, už nie je pre syna vhodná, vzhľadom k jeho veku a množstvu učiva, preberaného v 7. triede, čo bolo dôvodom skrátenia času, ktorý bude otec tráviť so synom. Obsahom rodičovskej dohody je i záväzok otca uhrádzať synovi cestovné medzi Prahou a Bratislavou tak, ako to bolo doteraz upravené vo vzťahu k matke. Výživné otec navrhol neupravovať, nakoľko aj doterajšia úprava voči matke bola rovnaká. Návrh rodičovskej dohody otec zaslal matke a priložil ho aj k svojmu vyjadreniu na súd, pričom predpokladal, že sa na riešení aktuálnej situácie rodičia vzájomne dohodnú. Podľa otca preto nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadal, aby súd návrh matky zamietol, keďže absentujú zákonné predpoklady na jeho vydanie. Otec maloletého, vychádzajúc aj z návrhu rodičovskej dohody, matke napísal, že súhlasí s pobytom syna u matky v Prahe. Obsah navrhnutej rodičovskej dohody otec považoval za akceptovateľný a v záujme dieťaťa, preto sa domnieval, že nie je potrebná neodkladná úprava pomerov. V prípade, že by sa súd s jeho názorom nestotožnil, otec navrhoval nariadenie neodkladného opatrenia zhodne s návrhom rodičovskej dohody, t.j. že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého Daniela v bežnom roku, a to vždy v nepárnom týždni od piatka od 18,00 hod. do nedele od 20,00 hod.

a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v bežnom roku v nepárnom týždni od nedele od 20,00 hod. do piatka nasledujúceho nepárneho týždňa do 18,00 hod., s výnimkou sviatkov a školských prázdnin, kedy bude platiť osobitná úprava starostlivosti rodičov o maloletého syna.

4. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

11. Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného nie je dôvodný. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia náležitým spôsobom nepreukázala ani netvrdila také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému navrhovaným spôsobom. Ustanovenie umožňuje iba, aby súd nariadil odovzdať dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti. V danom prípade sa maloleté dieťa už u matky nachádza a preto nie je možné toto zákonné ustanovenie aplikovať. I keď je výpočet povinností ktoré je možné uložiť podľa ustanovenia 325 ods. 2 demonštratívny a umožňuje vo výnimočných prípadoch aj zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti , podľa názoru súdu nie je návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný. Otec vo svojom vyjadrení uviedol, že akceptuje rozhodnutie syna a matke poslal návrh rodičovskej dohody. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú môžu sa domáhať zmeny pôvodného rozhodnutia návrhom na zmenu zverenia. Až následne v konaní vo veci samej, po vykonaní náležitého dokazovania bude môcť súd rozhodnúť, aká úprava práv a povinností k maloletému je v jeho najlepšom záujme.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.