Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-39-2018.pdf
PDF · 119.15 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/39/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: B., bytom U., zastúpená JUDr. Marekom Belkom, advokátom, Čadca, Fr. Mojtu 1504, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 02. 2018 č. KRPZ-NR-KDI-4/2018-SK, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie argumentov žalobcu k podanej žalobe
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 03. 05. 2018 sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 02. 2018 č. KRPZ-NR-KDI-4/2018-SK a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu (Okresné riaditeľstvo PZ Nitra) č. ORPZ-NR-ODI2-P-1057/2017-Pr zo dňa 06. 12. 2017, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/ a k/ zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to na tom skutkovom základe, že dňa 27. 09. 2017 o 9:02 hodine viedla osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, ev.č. NR 065 JH v Meste Nitra po parkovisku za budovou VBC pri vychádzaní na Hviezdnu ulicu v smere na Ulicu Párovskú pri rampe sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu cestnej premávke, následkom čoho svojou pravou bočnou časťou vozidla narazila do ľavej zadnej časti tam zaparkovaného vozidla zn. Peugeot 206, ev.č. NR 702 HB, ktoré tam odparkovala v nepoškodenom stave B.. L. R.. Následne vodička Ing. D. pokračovala v jazde, pričom po prejdení rampy zastavila, skontrolovala vozidlo a opätovne nastúpila do vozidla a z miesta dopravnej nehody odišla preč, bez splnenia si povinnosti účastníka dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, nebola spôsobená škoda na cudzom majetku. Dychová skúška u vodičky B.. D. vykonaná nebola, pretože z miesta dopravnej nehody odišla preč. Vodička B.. D. si po dopravnej nehode nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody ustanovené v zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Objasňovaním bolo zistené, že predmetnú nehodu spôsobila Ing. T. D.. Týmto svojim konaním porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ (s poukazom na § 37 ods. 2 písm. c/ - jedná sa o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom), zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupok a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch jej bola uložená pokuta 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 06. 12. 2017, a toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil, nakoľko bol toho názoru, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a na základe voľného hodnotenia dôkazov po starostlivom uvážení všetkých dôkazov dospel k meritórnemu rozhodnutiu. Rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné a s konštatovaním žalovaného sa nestotožnil, pretože odvolací správny orgán sa nevyrovnal so všetkými námietkami uvádzanými v odvolaní. Ponechal tak v platnosti aj hmotnoprávnu kvalifikáciu všetkých údajných porušení ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b/, g/ a k/ zákona o priestupkoch ale aj porušenie pravidiel cestnej premávky podľa ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a/, b/, d/, e/, i/ s konštatovaním, že žalobca závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, čo je v rozpore so zásadou materiálnej pravdy v priestupkovom konaní. Pri obstarávaní podkladov na rozhodnutie mal prvostupňový správny orgán k dispozícii aj videonahrávku, ktorej použitie obvinená pripustila a z jej rozsahu vyplýva, že táto dňa 27. 02. 2017 o 9:02 po prejdení rampy zastavila a skontrolovaná svoje vozidlo, opätovne nasadla do vozidla a odišla preč. Obvinená nepredpokladala poškodenie cudzieho vozidla, ale vlastného a preto do neho nasadla a odišla za klientom a nezotrvala na mieste. Z nahrávky tiež vyplýva, že nie sú vidieť u obvinenej žiadne problémy s motorikou, teda nemohla byť pod vplyvom alkoholu, hoci to bez relevantných zistení z hmotnoprávnej kvalifikácie priestupku prvostupňového správneho orgánu vyplýva. Taktiež považovala, že správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenie § 22 ods. 2 písm. k/ zákona o priestupkoch, s odkazom na porušenie § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zákona č. 8/2009 Z.z., hoci protiprávne konania uvedené v ustanovení § 66 ods. 2 písm. d/ a e/ sú zároveň obsahom ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch, podľa ktorého jej bola uložená sankcia. V podanom odvolaní voči prvostupňovému správnemu orgánu namietala tú skutočnosť, že prvostupňový správny orgán jej uložil neprimeranú sankciu a aj vzhľadom k tomu, že ešte v priebehu objasňovania bola škoda spôsobená ňou uhradená a v čase objasňovala a celého konania spolupracovala s ODI. Sankcia, ktorá jej bola uložená, a to zákaz viesť motorové vozidlo v dĺžke trvania 12 mesiacov je pre ňu likvidačná, pretože vozidlo potrebuje na svoje podnikanie a v tom prípade by bola nútená požiadať o prerušenie oprávnenia vykonávať živnosť. Uloženie pokuty vo výške 500,- euro je pri disk rečnom rozpätí od 300,- - 1.300,- eur takisto neprimeranou, vzhľadom k tomu, že obvinená pred týmto porušením dopravných predpisov mala uloženú len blokovú pokutu vo výške 30,- eur Mestskou políciou v Nitre za porušenie ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch. Má za to, že pri uložení sankcie nebola dodržaná zásada primeranosti trestu a zásada individualizácie trestu v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, ale bola uplatnená len subsumačná zásada podľa ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch podľa najprísnejšie postihnuteľného priestupku. Sankcia bola uložená mechanicky, bez zohľadnenia všetkých zvláštnosti prípadu a individuality osoby páchateľky priestupku, čo je v rozpore s nálezom pléna Ústavného súdu SR sp.zn. PL.US 106/2011. Žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, prípadne ponechania platnosti oboch rozhodnutí, povolí sankčnú moderáciu a zmeniť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že samotné prejednanie priestupku postačuje k náprave páchateľa priestupku.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
2. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 27. 02. 2018 potvrdil rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Nitre č. ORPZ-NR-ODI2-1057/2017- Pr zo dňa 06. 12. 2017, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia, pokuta 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 12 mesiacov, pričom zákaz začne plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku.
3. Prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutkového stavu veci, podľa ktorého obvinená Ing. Pilátová viedla dňa 27. 09. 2017 o 9:02 hodine osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, ev.č. U. v Meste Nitra po parkovisku za budovou VBC pri vychádzaní na Hviezdnu ulicu v smere na Ulicu Párovskú pri rampe sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu cestnej premávke, následkom čoho svojou pravou bočnou časťou vozidla narazila do ľavej zadnej časti tam zaparkovaného vozidla zn. Peugeot 206, ev.č. NR XXX HB, ktoré tam odparkovala v nepoškodenom stave B.. L. R.. Následne vodička B.. D. pokračovala v jazde, pričom po prejdení rampy zastavila, skontrolovala vozidlo a opätovne nastúpila do vozidla a z miesta dopravnej nehody odišla preč, bez splnenia si povinnosti účastníka dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, nebola spôsobená škoda na cudzom majetku. Dychová skúška u vodičky B.. D. vykonaná nebola, pretože z miesta dopravnej nehody odišla preč. Vodička B.. D. si po dopravnej nehode nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody ustanovené v zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Objasňovaním bolo zistené, že predmetnú nehodu spôsobila B.. T. D.. Týmto svojim konaním porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ (s poukazom na § 37 ods. 2 písm. c/ - jedná sa o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom), zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupok a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch jej bola uložená pokuta 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podala voči vydanému rozhodnutiu I. stupňové správneho orgánu odvolanie, v ktorom poukazovala okrem iného na vybrané ustanovenia zo zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Ďalej v odvolaní poukazovala na skutočnosť, že na mieste udalosti zhodnotila, že na poškodenom aute nebude škoda väčšieho rozsahu a preto nekontaktovala policajnú hliadku a naviac vedela, že na mieste sa nachádza kamerový systém, ktorý zachytil priebeh škodovej udalosti. Ďalej poukázala aj na tú skutočnosť, že mala dohodnuté stretnutie s klientom a nemala ako zistiť majiteľa poškodeného vozidla, preto sa spoliehala na kamerový záznam. Taktiež mala námietky voči uloženej sankcii, poukázala na skutočnosť, že v jej registri trestov sa nenachádza žiaden záznam o spáchaní priestupku a ani v karte vodiča nemá žiaden záznam. Z toho považovala uložené sankcie za neprimerane prísne a tvrdé. Pri škodovej udalosti nemožno uložiť tak prísnu sankciu ako je zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, keď pri objasňovaní spolupracovala, priznala sa ku skutku, tento oľutovala.
5. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-NR- KDI-4/2018-SK zo dňa 27. 02. 2018 tak, že odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu považoval za správne, pretože správny orgán sa zaoberal vecou a pri rozhodovaní správne posúdil dôkaznú situáciu, zhodnotil všetky dostupné dôkazy, mal dostatočne preukázanie spáchanie ako aj zavinenie priestupku žalobcom a svojim konaním mu neodoprel žiadne procesné práva účastníka konania a umožnil mu aktívne hájiť svoje práva a záujmy v zmysle správneho poriadku.
6. K odvolaniu žalobcu správny orgán uviedol, že žalobca ako účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone č. NSSR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu cestnej premávke.
Z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke je zrejmé, že účastník dopravnej nehody je povinný podľa písm. a/ - ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, písm. d/ -zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody, písm. e/ - zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, písm. i/ - bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom policajného zboru.
Týmto svojim konaním účastníčka konania porušila ustanovenia § 22 ods. 1, písm. b/, g/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, z ktorého vyplýva písm. b/, že priestupku sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou, alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody, až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí, alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody; písm. g/ - priestupku sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda; písm. k/ - priestupku sa dopustí ten, k to iným spôsobom ako uvedeným v písm. a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.
K námietke žalobcu, že svojim konaním neporušila ustanovenia § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zákona o cestnej premávke žalovaný správny orgán uviedol, že zákon o cestnej premávke vo svojich ustanoveniach podrobne vysvetľuje pojmy škodová udalosť, resp. dopravná nehoda, pričom zákon jednoznačne uvádza, že za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa ustanovenia § 66 ods. 6 o cestnej premávke.
Podľa tohto ustanovenia je účastník škodovej udalosti povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo, zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
V danom prípade tieto povinnosti zo strany účastníčky konania splnené neboli, taktiež nebola bezodkladne upovedomená osoba, ktorej bola spôsobená škoda.
Ďalšej námietke, že nevolala hliadku z dôvodu, že podľa jej názoru, na poškodenom vozidle nebola škoda väčšieho rozsahu a mala vedomosť, že na mieste škodovej udalosti sa nachádza kamerový systém, ktorý to zachytil. Podľa žalovaného táto skutočnosť účastníčku konania neospravedlňuje, že sa spoliehala na kamerový systém, aby si nesplnila povinnosti účastníčky dopravnej nehody. Z predmetného záznamu je zrejmé, že účastníčka konania si bola vedomá kontaktov vozidiel aj prípadne spôsobenej škody na cudzom vozidle.
Taktiež námietka účastníčky konania o výške uloženej sankcie je právne irelevantná, pretože v konaní nevystupuje v postavení, aby mohla posudzovať výšku sankcie, ktorá by postačovala na jej vlastnú prevýchovu, resp. nápravu. Jej právo ako účastníčky konania je iba navrhovať skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by relevantným spôsobom prispeli k objasneniu predmetnej veci a zoslabovali alebo vyvracali obvinenia vznesené voči jej osobe.
7. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Z ustanovenia ods. 2 citovaného paragrafu, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť ak ho možno uložiť za niektorých z týchto priestupkov. Za uvedené priestupky, ktorých sa účastníčka konania dopustila, je možno v súlade s § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch, uložiť pokutu od 300,- do 1.300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od jedného do 5 rokov.
Pričom žalovaný správny orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán uložil sankciu za priestupok, ktorého sa účastníčka konania dopustila v súlade so zákonom o priestupkoch, pričom pri určovaní výšky a druhu sankcie v súlade s ustanovením § 12 citovaného zákona prihliadal na všetky okolnosti, ktoré majú na výšku a druh sankcie vplyv. Žalovaný ju považuje sa opodstatnenú a adekvátnu. V čase, keď sa účastníčka konania dopustila priestupku, mohla vedieť, že v prípade ak bude jej priestupok zistený, môže byť zaň postihnutá pokutou, prípadne zákazom činnosti viesť motorové vozidlá.
Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť priestupku spôsob spáchania jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný ako aj na osobu páchateľa. Správny orgán určil druh a výmeru uloženej sankcie v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na závažnosť priestupku na mieru zavinenia na osobu páchateľa, na jeho spôsob spáchania a výšku a druh sankcie odvolací orgán považuje za opodstatnenú, adekvátnu, ktorá je uložená v dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Odvolací orgán má za to, že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli a dokazovanie, ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následkom správnom konaní vykonané, dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobca nerešpektoval príslušné ustanovenia zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaný nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
III.
Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
8. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 13. 07. 2018 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a žalobu zamietol.
9. Žalovaný sa v odvolacom konaní stotožnil so závermi I. stupňového správneho orgánu a žalobca mal možnosť v dvoj inštančnom správnom konaní uplatniť svoje námietky. Žalovaný vysvetlil vo svojom rozhodnutí jasne ako dospel k záveru, na základe akých skutočností rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu považoval za vecne správne a zákonné. V dostatočnej miere vykonaným dokazovaním bolo preukázané v I. st. správnom konaní, že žalobca nerešpektoval niektoré ustanovenia zákona o cestnej premávke, čím sa dopustil priestupku a tým aj bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku na základe úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalovaný ako správny orgán vychádzal pri rozhodovaní zo základných zásad správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3 správneho poriadku. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že správny orgán je v konaní a pri rozhodovaní povinný postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade je povinný prihliadnuť aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 5 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach ( § 32, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 46 správneho poriadku).
10. Žalovaný považuje námietky uvedené v podanej žalobe za účelové so snahou vyhnúť sa právnej zodpovednosti za spáchaný dopravný priestupok.
11. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán v predmetnej veci má za to, že boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (aj subjektívnej) a že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli a rozsiahle dokazovanie (záznamy z dopravnej nehody, zápisnica o ohliadne z miesta dopravnej nehody, náčrtok, plánik, fotodokumentácia miesta, záznamy o podaní vysvetlenia, kamerový záznam z miesta dopravnej nehody, úradný záznam zo dňa 14. 11. 2017, záznamy o podaní vysvetlenia), ktoré bolo pri objasňovaní priestupku a následnom správnom konaní vykonané, dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobkyňa spôsobila dopravnú nehodu, nesplnila si svoje povinnosti a dopustila sa tým priestupkov podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ zákona o priestupkoch.
12. Žalovaný sa zaoberal každou namietanou skutočnosťou v odvolacom konaní, pričom po preskúmaní spisového materiálu mal za to, že prvostupňovým správnym orgánom bolo v danej veci dokazovanie vykonané procesne legálnymi dôkazmi, ako to vyplýva zo spisového materiálu, čím skutkový stav veci po vyhodnotení týchto dôkazov bol riadne a spoľahlivo zistený a preukázaný, na základe ktorého sa dospelo k záveru, že skutok, ktorý bol kladený za vinu žalobkyni sa skutočne stal a oprávnene bola teda zákonne uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
13. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný na pojednávaní dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
14. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 27. 09. 2017 o 9:02 hodine viedla osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, ev.č. NR XXX JH v Meste Nitra po parkovisku za budovou VBC pri vychádzaní na Hviezdnu ulicu v smere na Ulicu Párovskú pri rampe sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu cestnej premávke, následkom čoho svojou pravou bočnou časťou vozidla narazila do ľavej zadnej časti tam zaparkovaného vozidla zn. Peugeot 206, ev.č. NR XXX HB, ktoré tam odparkovala v nepoškodenom stave Ing. L. R.. Následne vodička Ing. D. pokračovala v jazde, pričom po prejdení rampy zastavila, skontrolovala vozidlo a opätovne nastúpila do vozidla a z miesta dopravnej nehody odišla preč, bez splnenia si povinnosti účastníka dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, nebola spôsobená škoda na cudzom majetku. Dychová skúška u vodičky B.. D. vykonaná nebola, pretože z miesta dopravnej nehody odišla preč. Vodička B.. D. si po dopravnej nehode nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody ustanovené v zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Objasňovaním bolo zistené, že predmetnú nehodu spôsobila B.. T. D.. Týmto svojim konaním porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ (s poukazom na § 37 ods. 2 písm. c/ - jedná sa o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom), zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupok a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch jej bola uložená pokuta 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom ja zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov alebo o trestný čin.
Podľa § 22 ods. 1, písm. b/, g/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, z ktorého vyplýva písm. b/, že priestupku sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou, alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody, až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí, alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody; písm. g/ - priestupku sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda; písm. k/ - priestupku sa dopustí ten, k to iným spôsobom ako uvedeným v písm. a/ až i/ sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu.
Za priestupok podľa ods. 1 sa podľa ods. 2 písm. a/ až písm. c/ uloží pokuta od 300,- do 1.300,- eur a zákaz činnosti od jedného do piatich rokov.
Obvinenému z priestupku nemožno uložiť iný druh sankcie, alebo vyššiu výmeru sankcie, než je uvedená v zákone.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c/ zákona o cestnej premávke, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu cestnej premávke.
Z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke je zrejmé, že účastník dopravnej nehody je povinný podľa písm. a/ - ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, písm. d/ -zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody, písm. e/ - zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, písm. i/ - bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom policajného zboru.
16. Úlohou súdu bolo posúdenie zákonnosti postupu a správnosti záverov žalovaného v danej veci.
Podľa § 61 SSP žaloba je procesný úkon, ktorým fyzická alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu.
Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcií za iné obdobné protiprávne konanie.
Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
17. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že obvinená Ing. D. viedla dňa 27. 09. 2017 o 9:02 hodine osobné motorové vozidlo zn. Audi K ev.č. NR XXX JH v Meste Nitra po parkovisku za budovou VBC pri vychádzaní na Hviezdnu ulicu v smere na Ulicu Párovskú pri rampe sa plne nevenovala vedeniu vozidla a nesledovala situáciu cestnej premávke, následkom čoho svojou pravou bočnou časťou vozidla narazila do ľavej zadnej časti tam zaparkovaného vozidla zn. Peugeot 206, ev.č. NR XXX HB, ktoré tam odparkovala v nepoškodenom stave Ing. L. R.. Následne vodička Ing. D. pokračovala v jazde, pričom po prejdení rampy zastavila, skontrolovala vozidlo a opätovne nastúpila do vozidla a z miesta dopravnej nehody odišla preč, bez splnenia si povinnosti účastníka dopravnej nehody. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo, nebola spôsobená škoda na cudzom majetku. Dychová skúška u vodičky B.. D. vykonaná nebola, pretože z miesta dopravnej nehody odišla preč. Vodička B.. D. si po dopravnej nehode nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody ustanovené v zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Objasňovaním bolo zistené, že predmetnú nehodu spôsobila Ing. T. D.. Týmto svojim konaním porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ (s poukazom na § 37 ods. 2 písm. c/ - jedná sa o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom), zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznáva sa vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. b/, g/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupok a podľa § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch jej bola uložená pokuta 500,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
18. Z pripojeného administratívneho spisu a z obsahu listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiály bolo preukázané, že žalobca ako vodič motorového vozidla bol účastníkom škodovej udalosti, ktorá sa jednoznačne považuje za dopravnú nehodu v zmysle zákona o cestnej premávke, pričom si nesplnila povinnosti účastníka dopravnej nehody po strete, resp. kontakte, so zaparkovaným vozidlom značky Peugeot 206, ev.č. NR XXX HB, následne pokračovala v jazde, pričom po prejdení rampy zastavila, skontrolovala si svoje vozidlo a opätovne nastúpila do svojho vozidla a z miesta dopravnej nehody odišla preč bez splnenia si povinnosti účastníka dopravnej nehody ustanovené v zákona č. 8.2009 Z.z. o cestnej premávke a svojim konaním tak porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ , § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/, i/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
19. Žalovaný správny orgán sa zaoberal každou relevantnou namietanou skutočnosťou v odvolacom konaní a považoval zistený skutkový stav za spoľahlivo zistený a preukázaný. K tomuto záveru dospel aj správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj obsahu administratívneho spisu.
20. S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu správny súd nemal pochybnosti o tom, že dopravný priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal, tak ako to vyplýva z rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil.
Žalovaný vo veci rozhodoval dňa 27. 02. 2018 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu zo dňa 06. 12. 2017 potvrdil, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolané. V konaní správneho orgánu súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka správneho konania. Správne orgány sa dostatočným spôsobom venovali predmetnej veci, zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce.
21. Pri rozhodovaní o merite veci správny súd zistil, že správne orgány vychádzali pri rozhodovaní so základných zásad správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3 správneho poriadku. Jednou z nich je zásada zákonnosti, z ktorej vyplýva, že správny orgán je v konaní a pri rozhodovaní povinný postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade je povinný prihliadnuť aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správneho orgán u musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ktorá je zakotvená v ustanoveniach správneho poriadku v § 3 ods. 5, § 32, § 46, § 47 ods. 3.
22. Preskúmavaním napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že rozhodnutie je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a príslušné správne orgány vychádzali pri rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a toto rozhodnutie obsahuje predpísané náležitosti, správny súd nezistil dôvody v rozsahu podanej žaloby na jeho zrušenie podľa § 191 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
23. Námietky, ktoré uvádzala v žalobkyňa v žalobe sú totožné s námietkami uvádzanými v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. a týmito sa žalovaný riadne vysporiadal, tieto námietky súd považuje zo strany žalobcu za účelové so snahou vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný dopravný priestupok a jeho následky.
24. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému správnemu orgánu nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.