Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-199-2016.pdf
PDF · 90.53 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/199/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, pobočka Boženy Nemcovej 13, 977 01 Brezno, proti žalovanému 1/ B. A., C.. XX.XX.XXXX, S. S. XXXX/XX, XXX XX S. Š., štátny občan SR, 2/ B. A., C.. XX.XX.XXXX, S. N. U. Č..XXX/XX, XXX XX S. Š., štátny občan SR, o zaplatenie 462,37 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 462,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
- 5,15 % ročne zo sumy 32,40 Eur od 28.08.2014 do zaplatenia,
- 5,5 % ročne zo sumy 11,06 Eur od 03.09.2013 do zaplatenia,
- 5,15 % ročne zo sumy 315,36 Eur od 05.09.2014 do zaplatenia,
- 5,05 % ročne zo sumy 79,55 Eur od 04.09.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu voči žalovanému 1/ z a m i e t a.
III. Žalobca m á voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. Súd žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2016 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 462,37 Eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.01.2006 uzavrel s Ľ.P. A., C.. XX.XX.XXXX, H. XX.XX.XXXX, C. S. N. U. XX, S. Š. Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberné miesto N. U. XX, S. Š.. Potom ako pôvodný odberateľ zomrel, o čom žalobca nemal vedomosť, dodával do odberného miesta plnenie v zmysle uzavretej zmluvy a faktúry naďalej vystavoval na pôvodného odberateľa. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 24.06.2016 prihlásil do dedičského konania po zomrelom Ľ. A. pohľadávku vo výške 83,04 Eur z vystavenej faktúry č.XXXXXXXXXX, ktorú žalobca vyčíslil ku dňu smrti poručiteľa. Ostatné pohľadávky vyplývajúce z neuhradených faktúr vystavených za odberné miesto N. U. XX, S. Š. za obdobie po smrti Ľ. A. nemohli byť uplatnené v dedičskom konaní, ale boli uplatnené voči žalovaným, ktorí mali v rozhodnom čase v odbernom mieste trvalý pobyt. Nakoľko žalovaní odoberali elektrinu bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia, spôsobili tak žalobcovi škodu vo výške uvedenej v žalobe. Žalovaní na výzvu žalobcu na uhradenie dlžnej sumy za odobratú elektrinu nereagovali, preto žalobca uplatnil svoj nárok žalobou na súde.
2. Uznesením zo dňa 21.12.2016 súd v súlade s § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k doručenej žalobe a poučil ich o ich procesných právach a povinnostiach. Spolu s uznesením súd po opakovaných pokusoch doručil dňa 06.03.2017 žalovanému 1/ a dňa 10.05.2017 aj žalovanému 2/ žalobu s prílohami.
3. Žalovaní sa k doručenej žalobe nevyjadrili.
4. Uznesením zo dňa 19.07.2017 súd konanie prerušil do skončenia dedičského konania vedeného pod sp.zn. 10D/88/2013 po zomrelom Ľ. A..
5. Potom ako notár prejednávajúci dedičstvo po zomrelom Ľ.P. A. oznámil súdu okruh dedičov, súd uznesením zo dňa 24.10.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní.
6. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 14.12.2018, na ktoré sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 06.12.2018 a výslovne súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaní sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, hoci doručenie predvolania mali riadne vykázané. Keďže dôvody na odročenie pojednávania podľa § 183 CSP splnené neboli, súd podľa § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti strán sporu a podanú žalobu prejednal bez prítomnosti strán sporu.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, pripojenými listinnými dôkazmi a v súlade s § 151 ods. 1 CSP rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 25.01.2006 uzavrel žalobca s Ľ. A. zmluvu o dodávke elektriny podľa zákona č.656/2004 Z.z. o energetike, na základe ktorej žalobca dodával elektrinu na adresu odberného miesta uvedenú v zmluve. Obsahom zmluvy bol záväzok žalobcu ako dodávateľa dodávať odberateľovi elektrinu v súlade s podmienkami uvedenými v zmluve a záväzok odberateľa zaplatiť dodávateľovi za dodávku elektriny cenu určenú platným a účinným cenníkom platných všeobecne záväzných predpisov a v príslušnej sadzbe. Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 25.06.2013 Ľ. A. zomrel.
9. Predloženými vyúčtovacími faktúrami a upomienkami na č.l. 18 až 38 vyúčtoval žalobca cenu dodanej a odobratej spotrebovanej elektriny s poplatkami v zmysle cenníka žalobcu za obdobie od 06.08.2012 do 13.08.2015 v celkovej výške 545,41 Eur s DPH, z čoho suma 83,04 Eur bola žalobcom prihlásená prihláškou zo dňa 23.06.2016 do dedičského konania po zomrelom poručiteľovi.
10. Z vykonanej lustrácie v registri obyvateľov a informácie Mestského úradu Banská Štiavnica zo dňa 26.02.2016 súd zistil, že po smrti poručiteľa mali v období od 06.08.2012 do 13.08.2015 na odbernom mieste N. U. XX, S.X. Š. trvalý pobyt žalovaný 2/ (bývalá manželka nebohého poručiteľa) a B. A., C.. XX.XX.XXXX, dcéra nebohého poručiteľa. Na odbernom mieste mala v tomto období naďalej trvalý pobyt aj B. A., C.. XX.XX.XXXX, t.j. žalovaný 1/, ktorý od 01.05.2010 býval v mestskom byte na S. Č..XXXX/ XX A. S. Š., kde si od 14.03.2016 prehlásil aj trvalý pobyt.
11. Výzvami zo dňa 04.05.2016 na č.l. 12 až 17 spisu vyzval žalobca zastúpený právnym zástupcom žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy.
12. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 96 ods. 7, veta prvá a druhá zákona č.251/2012 Z.z. o energetike, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.251/2012 Z.z.“), zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti.
Ustanovenia zmlúv uzatvorených podľa doterajších predpisov, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31.12.2012.
Podľa § 26 ods. 1 zákona č.251/2012 Z. z., zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu.
Podľa § 26 ods. 9 zák. č.251/2012 Z. z., zmluvou o združenej dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať odberateľovi elektrinu vymedzenú množstvom a časovým priebehom výkonu, zabezpečiť distribúciu elektriny do odberného miesta odberateľa vrátane súvisiacich služieb a prevziať za odberateľa zodpovednosť za odchýlku a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu a za distribúciu elektriny a súvisiace služby.
Podľa § 3 písm. b/ bod 8 zákona č.251/2012 Z.z., sa koncovým odberateľom elektriny rozumie odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu.
Podľa § 3 písm. b/ bod 9 zákona č.251/2012 Z.z., sa pod odberateľom elektriny v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti.
Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č.251/2012 Z.z. má odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti právo pri dodávke elektriny a dodávke plynu uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o združenej dodávke elektriny.
Podľa § 17 ods. 13 zákona č.251/2012 Z.z., ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti neuhradí preddavkovú platbu alebo nedoplatok z vyúčtovacej faktúry do určeného dňa splatnosti, dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti na tento stav upozorniť a určiť nový termín splatnosti záväzku, ktorý nesmie byť kratší ako 10 dní od upozornenia o neuhradení záväzku odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti. Písomné upozornenie dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu obsahuje aj poučenie o prerušení dodávky elektriny alebo dodávky plynu, ak odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti nesplní svoj záväzok ani v dodatočnej lehote.
Podľa 46 ods. 1 zákona č.251/2012 Z.z. je neoprávneným odberom elektriny odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke elektriny.
Podľa 46 ods. 2 zákona č.251/2012 Z.z. pri neoprávnenom odberom elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná len voči žalovanému 2/, ktorý odoberal elektrinu v odbernom mieste bez uzavretej zmluvy s dodávateľom a uskutočnené odbery elektriny žalobcovi neuhradil. Vo veci na základe listinných dôkazov, ktoré predložil žalobca je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovanými nebola po smrti pôvodného odberateľa Ľ. A., ktorý zomrel dňa 25.06.2013, uzatvorená zmluva o dodávke alebo združenej dodávke elektriny. Žalobca však naďalej aj po smrti pôvodného odberateľa, v období za ktoré vystavil faktúry za spotrebovanú elektrinu, dodával elektrinu na odberné miesto. V rozhodujúcom období, za ktoré žalobca vystavil faktúry za dodanú elektrinu a poplatky v súlade s platným cenníkom, mali žalovaní 1/ a 2/ v odbernom mieste trvalý pobyt. Z potvrdenia Mestského úradu Banská Štiavnica zo dňa 26.02.2016 mal súd preukázané, že žalovaný 1/ od 01.05.2010 býval v mestskom byte na S. Č..XXXX/XX A. S. Š., kde si od 14.03.2016 prehlásil aj trvalý pobyt, čo mal súd preukázané z vykonanej lustrácie v registri obyvateľstva. Z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ sa v rozhodujúcom období na odbernom mieste nezdržiaval, preto žalobu voči nemu súd zamietol a s poukazom na § 46 ods. 1,2 zákona č.251/2012 Z.z. na uhradenie vystavených faktúr za dodanú elektrinu zaviazal žalovaného 2/, ktorý mal v odbernom mieste trvalý pobyt, a ktorý elektrinu skutočne odoberal. Výška žalovanej sumy nebola v konaní namietaná a súd ju má preukázanú preloženými faktúrami. Súd dospel k záveru, že žalobca vyúčtoval žalovanú sumu dôvodne. Žalovaní skutkové tvrdenia žalobcu nepopreli, voči výške ani dôvodnosti žalovanej sumy nenamietali. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaná suma, bola čo i len čiastočne uhradená, ani nebolo predostreté žiadne tvrdenie ani žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok zaplatiť cenu dodanej elektriny zanikol, hoci aj iným spôsobom ako zaplatením. Na základe vyššie uvedeného súd potom uzatvára, že pohľadávka uplatnená žalobcom titulom škody za neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy bola v celom rozsahu voči žalovanému 2/ z vyššie uvedených dôvodov uplatnená dôvodne, a preto súd žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť ju žalobcovi, ktorý v odbernom mieste dodanú elektrinu odoberal bez uzavretej zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia za dodanú elektrinu.
14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu nasledujúcemu po splatnosti faktúry. Žalovaný 2/ je preukázateľne v omeškaní so zaplatením žalovanej sumy, preto žalobca má nárok voči žalovanému 2/ i na zaplatenie úrokov z omeškania z fakturovaných čiastok odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do zaplatenia, a to vo výške tak ako bola uplatnená žalobcom, keď bola uplatnená v správnej výške úrokovej sadzby úrokov z omeškania.
15. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie súd uložil žalovanému, aby súdom uloženú povinnosť splnil v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku.
16. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní voči žalovanému 2/ úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
19. Voči žalovanému 1/ súd žalobu zamietol. Žalovaný 1/ tak bol v konaní úspešný a vznikol by mu nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na to, že žalovanému 1/ v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol vo vzťahu k žalovanému 1/ tak, že žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania žalobcu voči žalovanému 2/ rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).