Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-437-2016.pdf
PDF · 94.08 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/437/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: D. Y., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/XXX, Z., zast. JUDr. Dalibor Motyčka, advokát, so sídlom Štefánikova trieda 52, Nitra proti žalovanému: PUBLICUM IUVENE, o.z., IČO: 37 860 143, so sídlom Pri strelnici 45, Nitra, zast. JUDr. Peter Križan, advokát, so sídlom Koceľova 2, Nitra, v konaní o neplatnosti právneho úkonu, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta.
II. Súd určuje, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2016 uzatvorená medzi D. Y., nar. X.X.XXXX ako postupcom a PUBLICUM IUVENE, o.z., IČO: 37 860 143 ako postupníkom, je neplatná.
III. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5.000 eur zastavuje.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2016 domáhala, aby súd určil, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2016 uzatvorená medzi žalobkyňou ako postupcom a žalovaným ako postupníkom je neplatná. Pred začatím pojednávania doručila súdu nové znenie žalobného petitu a žiadala, aby ho súd pripustil s tým že doplnila petit žaloby o druhý výrok, ktorým žiadala, aby žalobkyni bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 5.000 eur, čo odôvodnila poukazom na ustanovenie § 451 OZ. Žalobu odôvodnila tým, že ju kontaktoval Mgr. F. s ponukou služieb vo veci majetkovo - právneho vysporiadania, ponúkol za jej dedičský podiel 5.000 eur, malo sa jednať o nehnuteľnosti, ktoré neboli doposiaľ prededené, predložil listiny na podpis, následne bola 22.3.2016 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávky na základe ktorej postúpila žalovanému pohľadávku voči Slovenskej republike zastúpenej SPF a to na základe kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol predaj pozemkov vo vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne, postúpenie pohľadávky bolo odplatné, žalovaný zaplatil žalobkyni 5.000 eur. žalobkyňa sa na prejednaní dedičstva dozvedela, že jej dedičský podiel je vo výške 13.114,23 eura. Žalovaný mal vedomosť o výške pohľadávky, zneužil nevedomosť, obohatil sa o čiastku 8.114,23 eura. 2.Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe. Súd nie je viazaný právnym názorom žalobkyne, ak dospeje k záveru, že sa jedná o neplatný právny úkon pre nemožnosť plnenia s poukazom na § 37, žalobkyňa sa s ním stotožní. V žiadnom prípade si žalovaný nemohol v samostatnom konaní uplatniť nárok na zaplatenie sumy 5.000 eur. Žalobkyňa je pripravená zaplatiť žalovanému sumu 5.000 eur. Čo sa týka otázky naliehavého právneho záujem, § 137 len demonštratívne uvádza aké žaloby je možné podať, nevylučuje podanie iných žalôb. Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti zmluvy. Zmluva bola uzatvorená skôr ako bolo účinné CSP. Nemala inú možnosť, len podať takúto žalobu, nemôže si nechať plnenie z neplatnej zmluvy, jedná sa o vzájomné záväzky. K otázke naliehavého právneho záujmu poukazoval na okolnosti konkrétneho
prípadu. Žalobkyňa nevie, či je zmluva platná alebo neplatná, či pohľadávka je alebo nie je v jej vlastníctve, či si má nechať pohľadávku alebo odplatu. Žiada určiť, že zmluva je neplatná, tá bola uzatváraná rok a pol pred zmenou zákona. Ak by súd nevyslovil neplatnosť tejto zmluvy, teoreticky by žalovaný mohol žalobkyňu žalovať o zaplatenie pohľadávky a zmluva by bola platná s poukazom na účinnosť zákona. Jedine v tomto konaní je možné odstrániť neistotu žalobkyne o zaplatenie pohľadávky. 3.Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na ústnych, aj písomných podaniach. Súhlasí s tým, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, ale z iných dôvodov, stala sa neplatnou zo zákona a súd nemá o čom rozhodovať. Disponentom žaloby je žalobca, podal ju v takom znení v akom ju podal, až po podaní žaloby v upomínacom konaní požiadal o zmenu petitu, aj v tomto konaní aj v iných konaniach. Boli vydané rozhodnutia v obdobných veciach, nie sú právoplatné. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti. Žaloba tak ako bola podaná nemôže obstáť, nie je daný naliehavý právny záujem. 4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov sporových strán, oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, osvedčením o dedičstve, zmluvou o postúpení s dodatkom, ponukou na majetkovo právne vysporiadanie, vyjadrením k žalobe, vyjadreniami žalobcu, podnetom na prerušenie konania, vyjadrením k podnetu, vyjadrením žalovaného, zo spisu 25C/129/2017 návrhom na upomínacie konanie, hotovostným vkladom, ponukou, žiadosťou o vyplatenie finančnej čiastky z depozitu, rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.25C/129/2017, návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolaním, spisom Okresného súdu Nitra sp.zn. 16D/51/2016, 14C/436/2016, mailom žalobcu z 26.9.2018 a zistil tento skutkový a právny stav: 5.Listom zo dňa 25.2.2016 oslovil Mgr. A. F. advokát prostredníctvom svojej advokátskej kancelárie žalobkyňu s ponukou majetkovo - právneho vysporiadania.
Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.3.2016 žalobkyňa ako postupca postúpila na žalovaného ako postupníka pohľadávku voči Slovenskej republike, zastúpenej Slovenským pozemkovým fondom na základe Kúpnej zmluvy č. 05087/2015-PKZP-K040167/15.00 a Kúpnej zmluvy č. 05077/2015- PKZP-K40166/15.00 uzatvorených medzi menovaným ako predávajúcim nakladajúcim s pozemkami neznámych vlastníkov a spoločnosťou MH Invest, s.r.o., IČO : 36 724 530, so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava, predmetom ktorej je predaj pozemkov, aj právneho predchodcu žalobkyne, pôvodne zapísané na LV č. XXXX, kat.úz. Z., KNC parc. č. XXXX orná pôda o výmere1.620 m2 v podiele 1/1, na LV č. XXXX, kat.úz. B., KNE parc. č. XXX orná pôda o výmere 1.299 m2 v podiele 1/24, na LV č. XXXX, kat.úz. B., KNE parc. č. XXX orná pôda o výmere 1.481 m2 v podiele 1/24. Žalobkyňa ako postupca prehlásila, že je právnym nástupcom po neb. A. P., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX (starý otec postupcu) a neb. O. L., rod. P., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX (jediný potomok - dcéra neb. A. P. a matka postupcu) a predmetné pozemky nadobudla ako oprávnený dedič okamihom smrti poručiteľa dedením.
V Dodatku č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky bola dojednaná cena za postúpenie pohľadávky vo výške 5.000 eur.
Dňa 22.3.2016 žalobkyňa splnomocnila Mgr. A. F. - advokáta na zastupovanie vo veci pohľadávky voči SR zast. Slovenským pozemkovým fondom na základe Kúpnej zmluvy č. 05087/2015-PKZP- K040167/15.00 a Kúpnej zmluvy č. 05077/2015-PKZP-K40166/15 a na zastupovanie v dedičskom konaní o prejednanie novoobjaveného dedičstva po neb. A. P., nar. XX.X.XXXX. zomr. XX.X.XXXX.
Žalobkyňa nadobudla na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.10.2016 okrem iného peňažnú pohľadávku voči SPF z titulu kúpnych zmlúv vo výške 26.228,44 eura v podiele 1/2.
6.Podľa § 162 ods. 1 písmeno b/ CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.
Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
V prvom rade sa súd musel vysporiadať s podnetom žalovaného na podanie návrhu na Ústavný súd SR na prerušenie konania, ktorým žiadal, aby súd podal návrh na začatie konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky o súlade právnych predpisov, konkrétne ustanovenia § 29d ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. po novele č. 153/2017 Z.z. účinnej od 01.09.2017 s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Zároveň podal návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP do právoplatného skončenia konania na ÚS SR iniciovaného týmto podaním. Svoj návrh odôvodnil tým, že ustanovenie § 29d ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. je retroaktívne, nakoľko sa vzťahuje aj na doterajšie prevody pohľadávok vykonané do jeho účinnosti. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sž/28/2012 zo dňa 11.03.2014, nález ÚS SR Pl.ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995. Uviedol, že nikomu nemožno odňať jeho riadnym spôsobom nadobudnuté práva na základe neskoršie vydaného právneho predpisu. Ak sa však zákon vzťahuje na prevody práv vykonané do jeho účinnosti a vyhlasuje ich za neplatné, je nepochybne retroaktívny a tým v rozpore s čl. 1 Ústavy SR. Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa § 18 ods. 1 písm. d) zákona č. 38/1993 Z.z. ústavný súd začne konanie, ak návrh podá súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. S názorom žalovaného sa súd nestotožnil, dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, preto nepodal návrh na začatie konania Ústavnému súdu a návrh na prerušenie konania zamietol. Meritom veci nie je učenie reálnej vymáhateľnosti, resp. zaplatenia postúpenej pohľadávky, ale výlučne hodnotenie platnosti, či neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Prípadný nález ústavného súdu (vyslovenie nesúladu právnych predpisov) nemá akýmkoľvek spôsobom priamy súvis s meritom prejednávanej veci. Žalovaný v konaní žiadal, aby súd podal návrh na začatie konania o súlade § 29d ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. s čl. 1 Ústavy SR z dôvodu, že uvedené zákonné ustanovenie retroaktívne, teda neprípustne zasiahlo do jeho skôr nadobudnutých práv, konkrétne práva na uplatnenie postúpenej pohľadávky, pretože so spätnými účinkami zakotvilo neprípustnosť prevodu náhrady za prevod vlastníctva k pozemkom (čo bolo predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok) na tretie osoby. Žalobkyňa napáda zmluvu o postúpení pohľadávok nie na základe ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z., ale na základe Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právny úkon - zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná. Podanú žalobu súd posudzuje a aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka.
7.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Následne sa súd vysporiadaval s otázkou naliehavého právneho záujmu. Existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení (a preto i eventuálna nutnosť v konkrétnej žalobe tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho existencia) je pri všetkých určovacích žalobách, kladných či záporných, jednou z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne žalobe vyhovieť. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálilo, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten-ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Ani v prípade, ak navrhované rozhodnutie je spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu, nemusí byť zákonite vždy daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Súd mal za to, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobkyňu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, naliehavosť právneho záujmu súd posudzoval v spojení s riešením otázky, či sa žalobkyňou navrhovaným určovacím petitom dosiahne odstránenie spornosti jej práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. V danej veci by vyhovením určovacieho žalobného návrhu došlo k zmene právneho postavenia žalobkyne, nakoľko žalobkyňa v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Na základe rozhodnutia súdu o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
by k zmene právneho postavenia žalobkyne prišlo, žalobkyňa bude vedieť, či je zmluva platná alebo neplatná, či pohľadávka je alebo nie je v jej vlastníctve, či si má nechať pohľadávku alebo odplatu, už aj s poukazom na prebiehajúce konanie o zaplatenie sumy 5.000 eur pod sp.zn. 25C/129/2017.
8.Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
Podľa 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
Podľa § 19 ods. 8 zákona 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v aktuálnom znení, ak fond alebo správca prevedie vlastníctvo k pozemkom podľa odseku 3 alebo zriadi vecné bremeno podľa odseku 5, alebo vyporiada spoluvlastníctvo podľa odseku 6 a vlastník si uplatní svoje právo, patrí mu náhrada vo výške, ktorú fond alebo správca prijal podľa cenových predpisov platných v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov, ktorá je splatná najneskôr do dvoch rokov odo dňa uplatnenia práva. Náhradu podľa prvej vety nie je možné previesť na tretiu osobu.
Podľa § 29d ods. 2 zákona 180/1995 Z.z. na plnenie finančných náhrad podľa § 17 ods. 2 a § 19 ods. 8 prijatých fondom do 31. augusta 2017 sa po 1. septembri 2017 použijú ustanovenia tohto zákona.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný.
Podľa § 37 ods. 2 OZ, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V konaní nebolo medzi stranami sporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky zo žalobkyne na žalovaného voči Slovenskej republike zast. Slovenským pozemkovým fondom, ktorá spočívala v práve na vyplatenie náhrady za kúpnu cenu titulom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi Slovenskou republikou a spol. MH Invest, s.r.o., ktorej predmetom bol predaj pozemkov okrem iných aj vo vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, že Zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná, čo v podstate nebolo medzi stranami sporu sporné, pretože právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, ale z iných dôvodov, stala sa neplatnou zo zákona. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a rozhodol, že Zmluva o postúpení pohľadávok je neplatná, pretože nikto nie je povinný plniť nemožné, keďže predmet plnenia je nemožný v celom rozsahu, právny úkon je absolútne neplatný a pri následnej nemožnosti predmetu plnenia povinnosť dlžníka zanikne.
9.Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 5.000 eur zastavil pre prekážku litispendencie, pretože na Okresnom súdu Nitra prebieha pod sp.zn. 25C/129/2017 konanie o zaplatenie sumy 5.000 eur medzi žalobcom PUBLICUM IUVENE, o.z. a žalovanou D. Y., pričom žaloba bola súdu doručená dňa 2.10.2017, v predmetnej veci bol návrh na zmenu žaloby doručený súdu 20.10.2017, súd dospel k záveru, že prekážka litispendencie je daná len vtedy, ak je na súde začaté konanie, ktoré má rovnaký premet konania, rovnaké skutkové okolnosti a rovnaké strany sporu, ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec /rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/77/2009/ a vo veci 12C/437/2016 a 25C/129/2017 nie je rozdiel v stranách sporu, ani v predmete konania, jedná sa o totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja, nárok na zaplatenie sumy 5.000 eur vyplýva z rovnakých skutkových okolností a právnych dôvodov. Nemôžu predsa prebiehať na súde o tej istej veci dve konania a keďže konanie vo veci 25C/129/2017 bolo začaté skôr, konanie o zaplatenie sumy 5.000 eur v prejednávanej veci pre prekážku litispendencie súd zastavil.
10.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 CSP, tak že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný, žalobkyňa bola úspešná v časti určenia neplatnosti zmluvy, nebola úspešná vo zvyšnej časti podanej žaloby o uloženie povinnosti zaplatiť žalovanému 5.000 eur, tu bolo konanie zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania