Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-394-2015.pdf
PDF · 145.22 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/394/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, zast.: KG LEGAL, s.r.o., so sídlom Zámocká 10, Bratislava, proti žalovanému: W. N., N.. XX.XX.XXXX, A. B. Č.. XXX, o zaplatenie 281,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 281,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 10.04.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 21.03.2016, č.k. 11C/394/2015-42 súd prvej inštancie výrokom I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 451,57 eura spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 10.04.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 41,16 eura. Rozsudok v odvolaním zo strany žalobcu napadnutej časti nepriznaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty po citovaní § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vecne odôvodnil tým, že za nedôvodný považoval súd nárok v časti týkajúcej sa úhrady faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej 09.04.2015 znejúcej na sumu vo výške 281,12 eura, ktorá sa týkala zmluvnej pokuty. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávate vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa prílohy k tejto smernici bod 1 písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
2. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od štandardnej formulárovej zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 09.08.2014, ktorá bola vopred pripravená a vyhotovená pre širší neurčený okruh spotrebiteľov so žiadnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Nakoľko
zmluvné podmienky týkajúce sa ustanovení o zmluvnej pokute neboli so žalovaným individuálne dohodnuté a žalovaný ako spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou, súd v tejto časti považoval návrh za nedôvodný a žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 22%. Žalobca bol úspešný v rozsahu 61%, žalovaný v rozsahu 39%, čistý úspech žalobcu je 22 %. Žalobca vyčíslil náhradu trov konania sumou 187,12 eur, z čoho 22 % je 41,16 eura (iné trovy 43,50 eura, z toho 22 % je 9,57 eura, trovy právneho zastúpenia 143,62 eura, z toho 22 % je 31,59 eura).
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v časti výroku II. a výroku III. z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd svojim postupom odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom.
4. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa žalobou domáhal od odporcu zaplatenia dlžnej sumy vo výške 732,69 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 10.04.2015 do zaplatenia. Súčasťou žalovanej sumy bola aj zmluvná pokuta v sume 281,12 eura, ktorá bola dojednaná v súlade s § 544 a nasl. OZ). Do pozornosti súdu žalobca uviedol v odpovedi na výzvu súdu zo dňa 25.11.2015, vyjadrenie k neprijateľnej zmluvnej podmienke, že zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade s rozhodovacou praxou slovenských súdov ako degresívna, s klesajúcou výškou podľa dĺžky plnenia zmluvy. Dojednaná zmluvná pokuta v čase uzavretia dodatku k zmluve nebola značne neprimeraná k hodnote zabezpečovaného záväzku, naopak bola výrazne nižšia ako zabezpečovaný záväzok.
5. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX a dodatok k nej dňa 09.08.2014. Súčasťou zmluvného vzťahu bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute. Prvostupňový súd vo veci nevydal platobný rozkaz a dňa 25.11.2015 spísala vyššia súdna úradníčka úradný záznam v ktorom konštatovala, že dodatok k zmluve obsahuje neprijateľnú podmienku. Svoje konštatovanie odôvodnila tým, že ...navrhovateľ si uplatňuje právo na zmluvnú pokutu zo štandardnej typovej zmluvy, ktorú sám naformuloval a odporca v pozícii spotrebiteľa ju mohol ako celok buď prijať alebo odmietnuť. Žalobca reagoval na výzvu súdu a v odpovedi na výzvu súdu zo dňa 25.11.2015 objasnil proces uzatvárania svojich zmlúv o poskytovaní verejných služieb a dodatkov k ním. Rovnako sa vyjadril k tzv. štandardným typovým zmluvám a spôsobu ich tvorby a podpisovania. Súd však toto vyjadrenie žalobcu pri rozhodovaní odignoroval. Prvostupňový súd, napriek zrejmým rozporom v názoroch na predmet prerokovávanej veci, a v rozpore s § 115a ods. 1 OSP. nenariadil na prerokovanie veci pojednávanie, čím žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom.
6. Ďalej žalobca uviedol, že vecne sa súd s prípadom vysporiadal stručným konštatovaním skutočnosti o uzavretej zmluve o poskytovaní verejných služieb podľa zák. č. 351/2011 Z. z. Súd konštatuje okrem opísaných parametrov zmluvy, že: „Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o poskytovaní verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a. s. V zmysle dodatku k zmluve predal žalobca žalovanému mobilný telefón zn. LG G2 mini za akciovú cenu 29 eur, maloobchodná cena bola 279 eur. V článku 3 dodatku k zmluve si účastníci dohodli zmluvnú pokutu 300 eur. Ide o formulárovú zmluvu i formulárový dodatok k nej.“
7. K formulárovým zmluvám žalobca uviedol, že uzatvára denne na každom predajnom mieste radovo stovky zmlúv o poskytovaní verejných služieb. Rovnako, ako v iných prípadoch, kde sa uzatvára veľké množstvo zmlúv rovnakého typu, prijali sa tzv. štandardné (typové) zmluvy, ktoré riešia všeobecné náležitosti, ktoré musia byť rovnaké pre každého, aby nedochádzalo k diskriminácii. Predpokladať dojednávanie týchto časti zmlúv individuálne, naprieč celou podnikateľskou sférou, je prakticky nemožné a znamenalo by kolaps celej ekonomiky. Preto typové zmluvy používajú banky, poisťovne, energetické podniky, operátori a pod. Poskytovateľ služieb je povinný uzatvoriť zmluvu prakticky s každým záujemcom (s výnimkou podľa § 43 ods. 1 písm. c) zák. 351/2011 Z. z.). Súčasne je povinný postupovať v princípe rovnako so všetkými záujemcami o uzavretie zmluvy, aby neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania danú zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní. Každá jedna zmluva o pripojení a dodatok k nej sú uzatvárané po individuálnom prerokovaní všetkých zmluvných podmienok. Inak to ani nie je možné. Každý klient si sám určuje obsah zmluvných dojednaní. Teórie o nemožnosti
ovplyvniť obsah zmlúv, sú iba účelovou fikciou tzv. „ochrancov spotrebiteľov“. Je pravdou, že základný formát zmluvy má pracovník v počítači (tak ako každý kto denne pracuje s opakujúcimi sa textami, nevynímajúc ani súdy), ale všetko čo sa týka konkrétneho klienta do tejto zmluvy dopĺňa podľa toho čo chce klient. Podmienky sú teda individuálne dohodnuté. Podrobnejšie je proces uzatvárania zmluvy a dodatku popísaný vo vyjadrení zo dňa 10.12.2015. Pokiaľ súdu tento proces nebol z predložených listinných dôkazov a vyjadrenia zrejmý, nemal postupovať podľa § 115a ods. 2 OSP v spojení s § 200ca ods. 1 OSP, ale mal vo veci nariadiť pojednávanie na objasnenie okolností uzatvárania zmlúv a dodatkov. Žalobcovi nie je zrejmé z čoho súd vyvodil svoj záver, že výsledkami vykonaného dokazovanie bolo jednoznačne preukázané, že žalobca svoj nárok odvíja od štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a vyhotovená pre širší neurčený okruh spotrebiteľov so žiadnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy.
8. Súd sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so zmluvnou pokutou. Napriek tomu, že stanovisko vyššej súdnej úradníčky vyjadrené v úradnom zázname zo dňa 25.11.2015 žalobca vecne a logicky vyvrátil. Súd v rozsudku uviedol iba citáciu troch paragrafov Občianskeho zákonníka o zmluvnej pokute a konštatovanie, ktoré nemá oporu v žiadnom skutkovom zistení ani v zákonnom ustanovení: „Nakoľko zmluvné podmienky týkajúce sa ustanovení o zmluvnej pokute neboli so žalovaným individuálne dohodnuté a žalovaný ako spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou, súd v tejto časti považoval návrh za nedôvodný a žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamietol.“
9. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 uvádza ktoré podmienky sa v spotrebiteľských zmluvách považujú za neprijateľné. Na zmluvnú pokutu, ako zabezpečovací právny inštitút, sa vzťahuje ustanovenie písm. s): „... požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa“. Hodnotenie súdu môže vychádzať iba z úplného nepochopenia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho inštitútu. Žalobcovi nie je jasné čo mal s klientom osobitne vyjednávať. Nie je predsa mysliteľné, aby si zabezpečoval v každom prípade pri rovnakom predmete plnenia iné podmienky. Preto je zmluvná pokuta dojednávaná vždy na dodržiavanie toho istého, teda riadneho a včasného platenia za služby a dodržanie zmluvnej viazanosti zo strany klienta. Naopak žalobca pre každý prípad dojednáva základ zmluvnej pokuty podľa výšky zabezpečovaného záväzku klienta. Spotrebiteľ svojim rozhodnutím výberu programov a mobilného komunikačného zariadenia môže priamo rozhodnúť o výške zabezpečenia, resp. zabezpečenie týmto výberom vylúčiť úplne. Tým je zachovaný rovnaký prístup ku každému klientovi v zmysle antidiskriminačného zákona a dojednávaním základu zmluvnej pokuty podľa hodnoty záväzku je zabezpečené dodržiavanie jedinej zákonnej požiadavky na zmluvnú pokutu v zmysle spotrebiteľskej ochrany, teda v súlade s § 53 ods. 4 písm. s) OZ, aby požadované zabezpečenie nebolo neprimerane vysoké oproti zabezpečovanému záväzku v čase uzavretia dohody. Ako vyplýva zo žalobného návrhu, zmluvná pokuta bola podstatne nižšia ako zabezpečovaný záväzok. Podľa právnej vedy a ustálenej súdnej praxe sa za neprimeranú považuje zmluvná pokuta, ktorá násobne prevyšuje zabezpečovaný záväzok. Súd teda nesprávne právne posúdil prerokovávanú vec a svoje rozhodnutie neodôvodnil porušením konkrétneho právneho ustanovenia na základe ktorého považoval návrh za nedôvodný v časti zmluvnej pokuty. Nedodržal tak vecný ani procesný postup. V tomto prípade si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu v degresívnej forme, ako to vyplynulo z rozhodovacej praxe súdov pri zmluvách v predošlom období, aby jej výška bola závislá od dĺžky plnenia zmluvy. Súdy už v obdobných prípadoch rozhodovali o takto uplatňovanej zmluvnej pokute, ktorá je dojednaná a uplatnená plne v súlade s platným právom a túto v celom rozsahu priznali ako oprávnenú. (Napr.: OS Liptovský Mikuláš 8C/426/2015, OS Ružomberok 3C/239/2015, OS Michalovce 5C/340/2015, OS Rožňava 9C/370/2015, OS Dolný Kubín 7CI154/2015). Žalobca má dojem, že úroveň rozhodnutí je neadekvátna a s klesajúcim trendom, čo v ňom vyvoláva nedôveru k celej rozhodovacej činnosti niektorých súdov. Pokiaľ ide o spotrebiteľský aspekt prípadu, dávame do pozornosti skutočnosť, že žalovaný uzavrel zmluvu a dodatok k nej, pričom sa zaviazal riadne a včas plniť svoje záväzky z nich. Skutočnosť bola však taká, že žalobca ako poskytovateľ služieb splnil všetko na čo sa zaviazal, ale žalovaný od začiatku neplnil vôbec nič. Neuhradil ani jedinú faktúru za služby, ktoré mu navrhovateľ bol podľa zákona povinný poskytovať napriek neplateniu po dobu 45 dní. Konanie žalovaného, keď zobral mobilný telefón a nezaplatil za poskytnuté služby, sa nemôže hodnotiť inak, ako keby tieto hodnoty jednoducho ukradol. Je zrejmé, že asi bol od počiatku rozhodnutý zneužiť podmienky s úmyslom nezaplatiť, teda konal v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca žiadnym svojim konaním a dojednaním neporušil ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. ani ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Rozhodnutie súdu prvého stupňa tak vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ktoré malo za následok nesprávne právne posúdenie veci. Stalo sa tak napriek tomu, že žalobca uviedol v konaní písomne všetky podstatné okolnosti prípadu. Súd napriek rozporným stanoviskám rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Nesprávne posúdenie uplatneného nároku, ako celku, malo za následok aj nesprávne rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
12. Predmetom odvolacieho konania bolo v danom prípade posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietol z dôvodu, že dohoda o zmluvnej pokute nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná.
13. Je nesporné, že zmluva o poskytovaní verejných služieb uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, preto je súd oprávnený a povinný zaoberať sa aj otázkou, či zmluva (ne)obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 52 a nasledujúcich OZ upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Dojednanie o zmluvnej pokute mal súd prvej inštancie posúdiť z hľadiska 53 ods. 1 OZ, t.j. či (ne)obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na to, aby súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje dojednanie, ktoré je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (a preto je neplatné) nestačí uviesť len to, že dohoda nebola individuálne dojednaná, preto je neplatná, ale súd musí zároveň uviesť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v preskúmavanom dojednaní.
14. V zmysle § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi účastníkmi 09.08.2014) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou OZ, zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 OZ v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. V zmysle § 54 ods. 1 OZ v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatné citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom,
že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
17. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
18. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
19. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
20. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
21. Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
22. V súlade s vyššie uvedeným bolo potrebné skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve (ne)bola individuálne dojednaná.
23. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
24. Argumentáciu žalobcu v odvolaní, že zmluva je individualizovaná v častiach označenia účastníka, adresy, spôsob fakturácie, SIM karty, že sa uzatvára len na základe požiadavky zákazníka s jeho výslovným súhlasom s obsahom zmluvy, individuálne prerokovanie zmluvy a pod. neznamená v zmysle vyššie uvedeného, že ide o individuálne dojednania a názor žalobcu o tom, že dohoda o zmluvnej pokute bola individuálne dojednaná nebol správny.
25. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvoril, že predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 OZ, t.j. bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať, či dohoda o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka) a v rozhodnutí uviesť, v čom spočíva značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo ale v rozsudku súdu prvej inštancie absentuje.
26. V zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepoprel možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná, pričom prvoinštančný súd sa primeranosťou dojednanej zmluvnej pokuty vôbec nezaoberal. Záver súdu o tom, že individuálne nedojednaná zmluva je neplatná, by v konečnom dôsledku znamenalo, že všetky formulárové zmluvy by mali byť neplatné (pretože žiadna z nich nie je individuálne dojednávaná), čo nie je ani logické, ani správne.
27. Je pravdivé tvrdenie žalobcu, že mobilní operátori prispôsobili dojednania o zmluvnej pokute rozhodovacej praxi súdov. V minulosti súdy hodnotili dohody o zmluvnej pokute ako neprijateľné zmluvné podmienky práve pre ich neprimeranosť hlavne z toho dôvodu, že boli dohodnuté paušálnou sumou, t.j. vyžadovali od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Vychádzalo sa z predpokladu, že vzhľadom na kúpnu cenu za mobilný telefón musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb s prihliadnutím na to, že žalobca je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti bolo hodnotené ako neprimerané. Bolo považované za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nebolo závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho bol potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu (napr. 300 eur) teoreticky i v prípade, ak by mal dodávateľovi dlžiť iba 1 cent, teda aj z tohto hľadiska bolo dojednanie o zmluvnej pokute považované za neprimerané.
28. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti (§ 53 ods. 4 písm. k).
29. Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre dodávateľa. Týmto dôsledkom musí byť primeraná zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša v dôsledku nesplnenia povinnosti.
30. V prejednávanej veci bolo dojednanie o zmluvnej pokute súčasťou dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 9.8.2014, riadne podpísanom zmluvnými stranami, v bode 3 dodatku, podľa ktorého sa účastníci zmluvy okrem iného dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne žalobcovi voči žalovanému právo na vyúčtovanie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a preventívnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej žalobcovi v dôsledku porušenia
záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré žalobca poskytol žalovanému. Na základe dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, predstavujúca rozdiel medzi neakciovou a akciovou cenou, ak bol žalovanému na základe dodatku mobilný telefón poskytnutý. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto dodatku, alebo odo dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písm. c) predchádzajúceho bodu tohto dodatku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty je počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet doby viazanosti.
31. V žalobe žalobca uviedol, že si uplatnil zmluvnú pokutu 281,12 eura s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom jej základ pri uzavretí zmluvy bol dojedaný vo výške 300 eur. Za každý deň plnenia zmluvy sa základ pomerne znížil. Vo vyjadrení doručenom súdu 15.12.2015 (č.l. 30) žalobca na výzvu súdu doplnil žalobu a poskytol súdu okrem iných informácií o dojednanej zmluvnej pokute aj výpočet zmluvnej pokuty.
32. Z uvedeného je zrejmé, že podľa dojednania o zmluvnej pokute má mať zmluvná pokuta degresívny charakter. Záver súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je preto možné preskúmať a zaujať k nej relevantné stanovisko, naviac vyznievajú arbitrárne (založené na svojvôli).
33. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok) priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva. Pre súdne konanie je tiež dôležitá zásada predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu pri konaní a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (uznesenie NS SR č. k. 5Cdo 189/2010 z 24.05.2011, č. k. 7Cdo 42/2010 zo 17.10.2011).
34. Odvolaciemu súdu z vyššie uvedených dôvodov neostávalo iné, než v záujme zachovania práva sporových strán na riadny dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania, dostatočné právne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220 ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
35. Krajský súd súdu prvej inštancie uložil povinnosť v ďalšom konaní posúdiť dojednanie o zmluvnej pokute z hľadiska 53 ods. 1 OZ, t.j. či neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (keďže ako bolo vyššie uvedené nebola individuálne dojednaná). Východiskom úvah o neprijateľnosti podmienok je predpoklad, že spotrebiteľ sa fakticky nachádza v nerovnom postavení v porovnaní s dodávateľom, ktorý pri dojednávaní podmienok vystupuje v profesijnej pozícii a spravidla predkladá pripravený návrh dojednaní v podobe formulárovej predlohy zmluvy. Nemalú mieru zohráva aj to, že spotrebiteľ sa rozhoduje v časovej tiesni, bezprostredne po tom, čo sa nedostatočne oboznámi s predloženým návrhom zmluvy, ktorej text býva často zámerne neprehľadný. Za ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán sa podľa súdnej praxe považujú také dojednania, ktoré sú nepresné, neurčité, ťažko pochopiteľné priemernému spotrebiteľovi, odkazujúce na rôzne ďalšie body, články zmluvy, alebo všeobecné podmienky zmluvy, písané maličkým, až nečitateľným písmom, aby vzbudili dojem nepodstatnosti. Jednoznačnosť, zrozumiteľnosť a určitosť zmluvných dojednaní (podmienok) má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie odseku 1 (§ 53), za nerovnováhu v právach a povinnostiach považuje bez ďalšieho za neprimeranú zmluvnú podmienku. Je však treba pripomenúť, že nie každá podmienka, ktorá sa navonok môže individuálne javiť ako neprijateľná, musí mať za následok jej neplatnosť. Pre takýto záver je potrebné zobrať do úvahy aj ďalšie dojednané podmienky a všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu samotnej
zmluvy, ako aj okolnosti, za ktorých došlo k jej uzavretiu. Je dôležité, že síce treba považovať za nerovnovážny stav v právach a povinnostiach, ak je naplnený niektorý z dôvodov neprijateľných podmienok v zmysle ods. 4 § 53, avšak toto hodnotenie sa bude týkať iba individuálneho hodnotenia konkrétnej podmienky.
36. Vzhľadom ku skutočnosti, že dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou právneho úkonu (zmluvy) súd ex offo posudzuje uvedenú časť zmluvy z hľadiska § 37 (resp. § 41) OZ a v ňom obsiahnutých podmienok pre platnosť právneho úkonu a to slobodu konajúceho, vážnosť právneho úkonu, určitosť právneho úkonu a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že spotrebiteľské zmluvy najčastejšie nespĺňajú podmienku určitosti a zrozumiteľnosti. Určitosť právneho úkonu vyžaduje, aby bol právny úkon jednoznačný čo do obsahu zmluvného dojednania (čo do obsahu práv a povinností), umožňujúci tento obsah vyložiť na základe výkladových pravidiel. Ak to nie je možné, takýto právny úkon je možné označiť za neurčitý s dôsledkami jeho absolútnej neplatnosti (resp. absolútnej neplatnosti v časti). Skutkovou aj právnou otázkou aplikačnej praxe je posúdenie zrozumiteľnosti právneho úkonu. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak nie je možné spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti zistiť, aká bola vôľa konajúceho. Právna úprava obsahuje výkladové pravidlá právneho úkonu v § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého právny úkon treba vykladať podľa jazykového vyjadrenia a vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právny úkon tiež nemôže odporovať zákonu, alebo ho obchádzať a nesmie sa priečiť dobrým mravom (§ 39 OZ).
37. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade žiaden z vykonaných dôkazov a s prihliadnutím k vyjadreniu žalobcu nenasvedčuje tomu, že by dojednanie o zmluvnej pokute malo byť neplatné z akéhokoľvek vyššie uvedeného dôvodu.
38. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Bez zariadenia pojednávania je v súčasnosti možný postup len v prípade, ak sú na to splnené zákonné podmienky v zmysle § 177 ods. 2 písm. a) CSP, t.j. musí byť splnená podmienka nespornosti skutkových tvrdení žalobcu. Vo veci nie je možné žalobu zamietnuť bez toho, aby súd nenariadil pojednávanie, na ktorom bude možné doplniť dokazovanie zo strany oboch strán. Súd prvej inštancie musí postupovať v súlade s § 171 ods. 1 a § 181 ods. 2 CSP a vysloviť svoj právny názor, prezentovať pred stranami skutočnosť, ktorú považuje za spornú a vytvoriť tak zákonný priestor na vyjadrenie sa strán a doplnenie dôkazov, ktoré by vyvrátili alebo potvrdili súdom tvrdené skutočnosti. Súd tým odníma žalobcovi možnosť konať pred súdom, ak bez toho, aby sa nechal vyjadriť žalobcovi k názoru súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože žalobca tak nemá možnosť získať vedomosť o vnímaní uvedenej rozhodujúcej skutočnosti súdom ako spornej a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. Je potrebné tiež prihliadnuť k § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, preto je potrebné tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli nijako spochybnené, považovať za nesporné.
39. Na druhej strane je možné pripustiť, že ak žalobca žalobu odôvodňuje jednouchým spôsobom, môže považovať isté skutočnosti napríklad za všeobecne známe, ktoré sa nepreukazujú, ale súd ich za všeobecne známe nepovažuje a potrebuje ich vysvetliť či doplniť tak, aby boli pre súd zrozumiteľné a preskúmateľné, potom v takom prípade súd vyzve žalobcu, aby relevantné informácie súdu vysvetlil, bližšie odôvodnil, resp. špecifikoval a podobne, postupom podľa § 150 ods. 2. CSP. Výzva na doplnenie tvrdení musí byť formulovaná tak, aby ustanovenie § 150 ods. 2 CSP plnilo svoj účel, ktorým je poskytnutie materiálnej, nielen formálnej ochrany práv, t.j. súd uvedie, ako má žalobca rozhodujúce skutočnosti doplniť. Po zistení doplňujúcich podstatných skutočností súd vykoná dokazovanie, vo veci opätovne rozhodne a rozhodnutie v súlade s § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodní.
40. V zmysle búdu 39 okresný súd vyzval žalobcu, aby mu odpovedal na nasledovné otázky: „Zo žaloby ani z obsahu listiny - faktúry č. XXXXXXXXXX znejúcej na zmluvnú pokutu 281,12 eur nevyplýva k akému konkrétnemu porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaným došlo, žalobca od zmluvy o poskytovaní verejných služieb neodstúpil, poskytovanie služieb dňa 23.09.2014 len prerušil, teda pôvod nároku na zmluvnú pokutu zo žaloby ani listinných dôkazov nevyplýva a súd nie je povinný ich z nich sám dedukovať. V zmysle bodu 43 uznesenia KS TT zo dňa 30.07.2018 preto súd žalobcu vyzval na poskytnutie skutkového tvrdenia v tomto smere, teda KEDY žalobca žalovanému služby poskytol a DOKEDY ich mal žalobca zaplatiť, za ktoré konkrétne služby žalobca nezaplatil, teda aby vysvetlil/
odôvodnil/špecifikoval v žalobe deklarované skutkové tvrdenie: "žalovaný si už od prvého fakturačného obdobia neplnil svoje zmluvne dohodnuté povinnosti".
41. Odpovede žalobcu na položené otázky boli tieto:
I. Žalobca začal poskytovať služby žalovanému v zmysle uzavretej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb a k nej uzavretému Dodatku dňa 09.08.2014, čo bol zároveň deň uzavretia predmetnej Zmluvy a Dodatku. Okrem toho, túto skutočnosť žalobca preukazuje aj výpisom aktivácie SIM karty žalovaného (tzv. história pripájania), a prvou vystavenou faktúrou č. XXXXXXXXXX za fakturačné obdobie 22.07.2014 - 21.08.2014 (žalovanému sa fakturovala iba časť mesačného poplatku od 09.08.2014 do 21.08.2014). Dôkaz: História pripájania Faktúra č. XXXXXXXXXX Z faktúr, ktoré boli súčasťou žalobného návrhu, bolo preukázané, že žalobca poskytoval žalovanému služby do dňa 23.09.2014 (na str. 2 faktúry č. XXXXXXXXXX je uvedené fakturačné obdobie 22.09. - 23.09.2014 a k nemu zodpovedajúca pomerná časť mesačného poplatku). Uvedené žalobca zároveň preukazuje aj históriou pripájania, v ktorej status „suspended“ dňa 24.09.2014 predstavuje dátum vypojenia SIM karty, resp. prerušenia poskytovania služieb (pozn.: od tohto dňa už služby poskytované neboli). Dôkaz: História pripájania Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca poskytoval žalovanému služby od 09.08.2014 do 23.09.2014, to je 46 dní.
II. Z jednotlivých faktúr, ktoré boli súčasťou žalobného návrhu a zároveň špecifikované v ods. III. žalobného návrhu, vyplýva splatnosť tej ktorej faktúry, t. j. dátum, dokedy bol žalovaný povinný zaplatiť tú ktorú faktúru vystavenú za poskytnuté služby. Faktúra č. XXXXXXXXXXX - splatná dňa 08.09.2014 - vystavená na sumu 144 EUR - tzv. čiastková faktúra vystavená z dôvodu neprimerane vysokého nárastu objemu využívaných služieb (jej nezaplatením sa žalovaný prvýkrát dostal do omeškania dňa 09.09.2014) * Čiastková faktúra bola vystavená v súlade s čl. 3 písm. d2) časť. III VOP. Dôkaz: Všeobecné obchodné podmienky platné od 01.02.2014 Faktúra č. XXXXXXXXXX - splatná dňa 09.09.2014 - vystavená na sumu 50,66 EUR Faktúra č. XXXXXXXXXX - splatná dňa 09.10.2014 - vystavená na sumu 249,31 EUR Faktúra č. XXXXXXXXXX - splatná dňa 10.11.2014 - vystavená na sumu 7,60 EUR Faktúry boli vystavené za žalobcom poskytovaný program služieb „Happy M Naj“, ktorý bol predmetom Zmluvy a Dodatku.
III. Podľa ods. 3 Dodatku zo dňa 09.08.2014 „Účastník sa zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 odo dňa uzavretia tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“): (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať Služby Podniku podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy, a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované Služby (ďalej len „záväzok viazanosti“). Porušením záväzku viazanosti preto je: a) výpoveď Zmluvy Účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas doby viazanosti; b) žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto Dodatku k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu Zmluvy počas dojednanej doby viazanosti; c) nezaplatenie ceny za poskytnuté Služby Účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy; (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“)“ ZMLUVNÁ POKUTA: Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Predmetným Dodatkom sa žalobca zaviazal aktivovať žalovanému ním zvolený program služieb a poskytovať služby počas doby viazanosti, zabezpečiť mu predaj mobilného telefónu za akciovú kúpnu cenu (pričom podľa ods. 1. písm. c) Dodatku žalovaný zobral na vedomie, že rozdiel medzi neakciovou maloobchodnou cenou MT a akciovou kúpnou cenou MT podľa Dodatku predstavuje zľavu poskytnutú žalobcom žalovanému z dôvodu doby viazanosti dohodnutej v zmysle Dodatku - t. j. 24 mesiacov). Na druhej strane, žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb. Už v rámci žalobného návrhu bolo nepochybne preukázané, že žalovaný neuhradil vyššie špecifikované
faktúry za poskytnuté služby. O tejto skutočnosti nemožno mať pochybnosti aj vzhľadom k výroku I. rozsudku tunajšieho súdu č. k. 11C/394/2015 zo dňa 21.03.2016, ktorým súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 451,57 EUR s prísl. titulom nezaplatených faktúr za poskytnuté služby. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikol žalobcovi tým, že žalovaný porušil záväzok viazanosti (podľa ods. 3 písm. c) Dodatku), t. j. nezaplatil cenu za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti.
42. Súd uzatvára: Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu, žalobca ho odvodzuje zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednania o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Žalobca svoj nárok odvodzuje od dodatku ku zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorý uvádza, že porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného má za následok vznik povinnosti platiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku.
43. Otázku, či bol dodatok k zmluve dojednaný individuálne, vyriešil druhoinštančný súd (bod 26, 27 uznesenia).
44. Dohodu účastníkov o zmluvnej pokute súd vyhodnotil ako platnú, pretože bola uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme a obsahuje všetky zákonom predpísané podstatné náležitosti ( § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka ). Dohoda jasne stanovuje, na porušenie akej zmluvnej povinnosti je pokuta viazaná a aká je jej výška, resp. aký je spôsob určenia jej výšky. Zmluvná pokuta bola dojednaná a vyčíslená s klesajúcou výškou (degresívnym spôsobom) podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, t.j. so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti. Uplatnenú výšku zmluvnej pokuty, s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, súd nepovažoval za neprimerane vysokú. Je nesporné, že žalovaný porušil svoj záväzok z Dodatku k zmluve o pripojení, keď bezprostredne po jeho uzavretí nezaplatil cenu za poskytnuté služby riadne a včas, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi právo uplatniť si nárok na zmluvnú pokutu. Žalobca v súlade s Dodatkom k zmluve o pripojení faktúrou zo dňa 08.11.2015, splatnou dňa 09.04.2015 vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 281,12 EUR. Žalovaný nepreukázal, že by zmluvnú pokutu uhradil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy.
45. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Omeškanie sa spája so splatnosťou dlhu. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania po splatnosti faktúry, ktorou vyúčtoval zmluvnú pokutu. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie cit.ust. §3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 %;po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška činí 5,05 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis.
46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
49. Celková výška uplatneného nároku bola 732,69 Eur. Žalobca bol úspešný v časti 451,57 eur (rozsudok z 21.03.2016) a v časti 281,12 eur, na základe čoho žalobcovi vzniklo právo na plnú náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej
značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia v exekúcii.