Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-121-2016.pdf
PDF · 128.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-2C/121/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v spore žalobcov X/ R. Q., W.. XX.XX.XXXX, X/ Q. Q., W.. XX.XX.XXXX, I. F. U. Č. XXX, obaja zastúpení Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o určenie neplatnosti zmluvy, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.03.2005 je neplatná.
II. Žalobcom sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť znalkyni PhDr. PaeDr. Erike Strakovej sumu 604,24 Eur na jej účet vedený v Tatra Banke, a.s., názov: Erika Straková, číslo účtu 2915646511/1100, IBAN: SK0411 0000 0000 291 5646 511, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali, aby súd určil, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.03.2005 je neplatná a aby žalovanému bola uložená povinnosť nahradiť im trovy konania. V žalobe žalobcovia uviedli, že dňa 17.03.2005 ako spoludlžníci uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX s právnym predchodcom žalovaného Slovenskou sporiteľnou, a.s., Bratislava. Zmluvu o splátkovom úvere ich nechal podpísať ich už dnes zosnulý syn R. Q., ktorý zneužil ich telesné postihnutie a dôveru. Oni sú hluchonemí, preto si v čase podpisu zmluvy o úvere neuvedomovali jej obsah a uzavreli ju v skutkovom omyle. Poukázali na to, že si neuvedomili, že uzatvárajú zmluvu o úvere a rovnako si neuvedomovali ani právne dôsledky tohto právneho úkonu. Peniaze poskytnuté na základe úverovej zmluvy boli vyplatené ich synovi a nie im. Ďalej uviedli, že sú hluchonemí od narodenia, pričom jedinou osobou, ktorá počas celého ich života bola akýmsi ich sprostredkovateľom so svetom počujúcich a ktorá im vysvetľovala obsah všetkých písomných listín a zásielok, ktoré obdržali, bol ich syn R. Q., nakoľko tento bol nedoslýchavý, ale nie hluchonemý. Zdôraznili tú skutočnosť, že pri podpise úverovej zmluvy si neuvedomovali, že si berú úver, nemali nikdy záujem o takýto finančný produkt a ako osoby hluchonemé ani nemohli chápať, že žiadajú o poskytnutie úveru. V čase uzavretia úverovej zmluvy podpísali viacero úverových zmlúv, o ktoré nemali záujem a tieto úvery boli vyžiadané ich synom R. Q., ktorý všetky takto získané sumy použil na svoju osobnú potrebu. R. Q. zavádzajúcim spôsobom využil ich ako rodičov a podvodným jednaním ich zavádzal pri uzatváraní úverov. Oni sa domnievali, že podpisujú len „akési papiere“ a kvôli svojmu synovi nevedeli, že sa jedná o úverovú zmluvu. Keďže ich syn tieto pôžičky neplatil, súdy a banky im zasielali platobné rozkazy a upomienky, ktoré ale syn vysvetlil ako len „ďalší nepodstatný papier“, alebo „reklamu“. V roku 2008 ich syn spáchal samovraždu a to pod vplyvom pod všetkých záväzkov po lehote splatnosti, ktoré ho začali „prenasledovať“ a rovnako aj ich. Právny predchodca žalovaného ako postupca previedol na žalovaného
ako postupníka Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE všetky pohľadávky vzniknuté z predmetnej Zmluvy o splátkovom úvere. Žalovaný sa od nich pokúšal vymôcť túto pohľadávku najskôr mimosúdne a neskôr si uplatnil svoje právo na súde. Okresný súd Veľký Krtíš v konaní vedenom pod sp. zn. 2Ro/9/2013 vydal na základe návrhu na začatie konania žalovaného platobný rozkaz, ktorým ich zaviazal na plnenie dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere. Nakoľko nemali vedomosť o existencií platobného rozkazu, nepodali proti nemu v zákonnej lehote odpor. Súd sa pri vydaní platobného rozkazu nezaoberal otázkou platnosti pôvodného záväzku, a to Zmluvy o splátkovom úvere a preto napriek tomu, že platobný rozkaz už nadobudol právoplatnosť netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre toto konanie. Rovnaký právny názor už viac krát konštatovala aj ustálená súdna prax, napr. Krajský súd Banská Bystrica v rozhodnutí 10Co/7/2015 zo dňa 27.08.2015. Ďalej uviedli, že podľa odbornej literatúry a v zmysle vyjadrenia K.. C. Š., ktorý sa už dlhoročne venuje problematike sluchovo postihnutých osôb, ich integrácie a je považovaný v odborných kruhoch za odborníka v oblasti vzdelávania sluchovo postihnutých, sa v posunkovej reči neskloňuje a nečasuje tak ako je to v Slovenskom jazyku. Tým, že sluchovo postihnutí neskloňujú slová a nečasujú slovesné tvary, sú v čítaní textu „stratení“. Znakový jazyk nemá písomnú formu, preto pri posunkovaní sa vzťahy vyjadrujú vizuálne v priestore. U väčšiny nepočujúcich a hlavne staršia generácia nerozumejú slovám, lebo nečítajú a takto k slovám v texte nevedia priradiť zodpovedajúci význam slov - typickým príkladom je slovo exekúcia, ktoré nechápali a obsahovo mu nerozumeli. V minulosti sa v školách pre sluchovo postihnutých dával význam na výslovnosť slov a nie na ich obsahový význam. Najlepšie ako sa táto skutočnosť vysvetľuje je nasledovná veta: „Nepočujúci nerozumejú slovám, lebo nečítajú, lebo nerozumejú, lebo nečítajú“. Je to podľa K.. Š. nekonečný kruh. 93 % sluchovo postihnutých s vrodenou poruchou sa narodí do nepočujúcich rodín, čo len prehĺbi ich obmedzené chápanie obsahu slov, sluchovo postihnutí v svojom jazyku - posunkovej reči prichádzajú do styku s obmedzeným množstvom slov, ktoré bežne používajú vo svojej komunikácií. Text v písanej forme je pre nich nezmyselný - je to akoby cudzí jazyk, rovnako ako aj pre Slováka je písaný text v cudzom jazyku, ktorý nepozná, nezrozumiteľným textom. Text dokážu ako tak prečítať ale jeho obsahu neporozumejú. Sluchovo postihnutí sa naučia čítať hotové slová, nie hlásky a písmená jednotlivo, ale v kontexte ich významu ho nepochopia v písomnej podobe. Poukázali na ustanovenia § 37, 49a a 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedli, že základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v rámci určovacej žaloby, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Podľa výkladu podávaného ustálenou súdnou praxou je naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Žaloba preto spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinností podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku je skôr preventívneho charakteru a má miesto jednať tam kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Ponímajú na určení neplatnosti zmluvy o úvere naliehavý právny záujem odôvodnení tým, že je od nich na podklade vyššie spomenutého platobného rozkazu vymáhaná pohľadávka z predmetnej zmluvy. Majú za to, že predmetná zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom, nakoľko pri jej uzavretí konali preukázateľne v skutkovom omyle, pričom zmluva o úvere bola evidentne uzavretá podvodným spôsobom, ktorý je rozporný s dobrými mravmi. Zdôraznili tú skutočnosť, že sa reálne nemohli proti účinkom predmetnej úverovej zmluvy brániť skôr, pretože ich syn im zatajil existenciu zmluvy, platobného rozkazu, ako aj existenciu dlhu z tejto zmluvy. K žalobe žalobcovia pripojili oznámenie o postúpenie pohľadávky zo dňa 18.07.2011 (č.l. 8-9 spisu), Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE (č.l. 10-14 spisu), Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 15-18 spisu), lekárske správy od MUDr. Pavla Horvátha (č.l. 19 spisu), Zmluvu o splátkovom úvere (č.l. 19 spisu), Zmluvu zo splátkovom úvere zo dňa 17.03.2005.
2. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.07.2016 uviedol, že žalobcovia uzavreli dňa 17.03.2005 ako spoludlžníci zmluvu so Slovenskou sporiteľnou, a.s. na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 97.000,- Sk (3.219,93 Eur). Žalobcovia opierajú svoje tvrdenie o skutočnosť, že zmluva ako aj ďalšie listiny im boli zo strany ich nebohého syna predkladané ako „nepodstatné papiere“, alebo „reklamu“. V súvislosti s touto skutočnosťou poukázal na časovú následnosť, ktorá vyplýva z tvrdení žalobcov. Zosnulý sny žalobcov zomrel v roku 2008, žalovaný podal žalobu na Okresný súd až v roku 2013, následne Okresný súd dňa 07.02.2013 vydal platobný
rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.03.2013, pričom musel byť doručený obom žalovaným do vlastných rúk. Nemôže byť teda pravda, že platobný rozkaz im bol zo strany ich nebohého syna predložený ako „nepodstatný papier“, alebo ako „reklama“. Zdôraznil tú skutočnosť, že žalobcovia mali možnosť podať opravný prostriedok nakoľko platobný rozkaz obsahov poučenie. V prípade ak im bola listina nezrozumiteľná, mohli už v roku 2013 požiadať o právnu pomoc, resp. podniknúť ďalšie kroky. Ďalej poukázal na to, že žalobcom bol od vydania platobného rozkazu po podanie tohto žalobného návrhu doručených niekoľko listín z ktorých bolo možné vyvodiť vážnosť situácie. Voči žalobcom je v súčasnosti vedená exekúcia v priebehu ktorej im boli zasielané mnohé ďalšie úradné listiny. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem zo samotnej praxe vyplýva, že právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobcovia v danom právnom vzťahu môžu navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosť a ochranu svojich práv a chránených záujmov. Domnieva sa, že predmetným konaním dochádza len k zbytočnému navyšovaniu sporov a následnému vyhýbaniu sa uloženej povinnosti, ktorá vyplýva z platobného rozkazu. Žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
3. Žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo vyjadrení zo dňa 20.09.2016 uviedli, že proti platobnému rozkazu nemohli podať opravný prostriedok, pretože im bol doručený až po smrti ich syna v roku 2013. Oni sú od narodenia hluchonemí, nerozumejú súvislému textu a už vôbec nie takým textom ako sú súdne písomnosti. Pre osoby, ktoré sú hluchonemé od narodenia, je písaný text ako cudzí jazyk, ktorému nerozumejú. Pojmom platobný rozkaz a exekúcia nerozumejú a nechápu ich dôsledky. Vydaním platobného rozkazu bez toho, aby im bol ustanovený tlmočník do znakovej reči im bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, vrátane práva na obhajobu. Pokiaľ ide o ich namietaný naliehavý právny záujem zdôraznili tú skutočnosť, že ich naliehavý právny záujem je daný prebiehajúcou exekúciou, ktorá po určení neplatnosti zmluvy voči nim bude musieť byť zastavená. Naliehavý právny záujem je daný aj tým, že právny poriadok Slovenskej republiky im neumožňuje použiť iný právny prostriedok na ochranu ich práv. Okrem toho poukázali na to, že aj keď zmluvu nechceli uzavrieť, postupovali pri jej uzavretí de iure ako spotrebitelia a teda na zmluvu o úvere sa vzťahuje legislatíva na ochranu spotrebiteľa z ktorej vyplýva, že pri preukazovaní, že uzavretie zmluvy prebehlo riadne platí obrátené dôkazné bremeno, a teda dodávateľ je povinný preukázať, že oboznámil spotrebiteľa so všetkými zmluvnými podmienkami a že uzavretie zmluvy prebehlo riadnym spôsobom. Je evidentné, že žalovaný si voči nim pri uzavretí zmluvy o úvere nesplnil a ani nemohol splniť rozsiahle informačné a poučovacie povinnosti, ktoré mu vyplývali z legislatívy na ochranu spotrebiteľa, nakoľko sú od narodenia hluchonemí a súvislému textu nerozumejú. Ďalej uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že by im niekto pri podpise úverovej zmluvy vysvetlil že ide o úverovú zmluvu a tiež, že by im bola táto pretlmočená do posunkovej reči. Priznali tú skutočnosť, že nemajú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, čo však neznamená, že pri podpise úverovej zmluvy nekonali v skutkovom omyle spočívajúcom vo vôli.
4. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom podaní zo dňa 24.10.2016 okrem iného uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 5 zák. č. 149/1995 Z.z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb v znení neskorších predpisov, podľa ktorého nepočujúce osoby majú právo na tlmočníka posunkovej reči, ktorý tlmočí do štátneho jazyka, alebo zo štátneho jazyka pri riešení základných životných problémov nepočujúcich osôb v styku so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej správy a inými právnickými osobami a fyzickými osobami. Podľa menového ustanovenia, resp. z iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť banky zabezpečiť tlmočníka na posunkovú reč pre žalobcov ako nepočujúcich. Z tohto ustanovenia vyplýva, že takéto postihnuté osoby majú právo na tlmočníka posunkovej reči v styku so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, inými právnickými a fyzickými osobami, čiže z tohto ustanovenia nevyplýva povinnosť, že musia mať tlmočníka. Žalobcovia v čase uzatvárania zmluvy nemali k dispozícií tlmočníka do posunkovej reči nakoľko o neho nepožiadali a preto im ani zo strany postupcu zabezpečený nebol. Postupca v čase uzatvárania zmluvy nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že žalobcovia nemohli porozumieť textu v zmluve, nakoľko nepožiadali o pomoc. V prípade, že by postupca odmietol poskytnutie úveru žalobcom s prihliadnutím na to, že sú hluchonemí jednalo by sa o diskrimináciu sluchovo postihnutých osôb. Má za to, že ak by bol žalobcom text v zmluve nezrozumiteľný, požiadali by o pomoc. Nakoľko tak neurobili, má za to, že žalobcovia nekonali v skutkovom omyle spočívajúcom vo vôli. Tvrdenia žalobcov, že konali v skutkovom omyle spočívajúcom vo vôli sú účelové a doposiaľ nebolo zo strany žalobcov relevantne preukázané. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že majú vo veci naliehavý právny záujem, nakoľko voči nim prebieha exekúcia, zdôraznil, že žalobcovia mali niekoľko možností na ochranu svojich práv a počas celého priebehu konania im nebolo odňaté právo na podanie opravných prostriedkov.
5. Na pojednávaní sa žalobca 1/ pridržiaval podanej písomnej žaloby a ďalej uviedol, že je od narodenia nepočujúci, navštevoval základnú školu pre nepočujúce deti v Bratislave a vyučil sa za zámočníka. Ďalej uviedol, že on ako nepočujúci nemá špeciálne písmo, učil sa slovenský jazyk, avšak možno povedať, že tento je pre neho cudzím jazykom, pretože pokiaľ aj komunikuje s nepočujúcimi, a to v písomnej forme, používajú len jednoslabičné slová, pričom nevedia tvoriť dlhšie a súvislejšie vety. Nepamätá na niečo také, že by podpisoval zmluvu v Slovenskej sporiteľni. Zdôraznil tú skutočnosť, že ich postihnutie zneužil syn, ktorý je toho času nebohý. Následne sa dozvedeli, že syn hral na automatoch, narobil veľké množstvo dlhov a toto zistili len potom, ako syn umrel. Keď sa syna pýtali, čo im dáva podpisovať, povedal, aby sa nebáli, že sa jedná o zmluvu o prenájme pôdy, alebo to zdôvodnil tým, že si berú pôžičky a oni sú svedkom tejto pôžičky. V tomto období synovi veril, pretože ho nenapadlo, že by ho mohol oklamať. Syn bol síce nedoslýchavý, avšak veľmi dobre komunikoval, takže sa so žalobkyňou 2/ na neho vo všetkom spoľahli. Potvrdil to, že sú mu riadne doručované zásielky prostredníctvom pošty. V období keď žil syn, on sa neho spoľahol a pokiaľ mu bola doručená nejaká zásielka, syn mu vysvetlil, čo sa v nej píše, resp. nevysvetlil a povedal, že on to vybaví, že tam zavolá a podobne. Keď mu poštárka povedala, že má niečo podpísať, ukázala mu kde a on to podpísal. Ďalej uviedol, že po tom ako umrel syn, im bola pridelená osobná asistentka pani H., ktorá mala k dispozícií všetky dopisy, táto sa vyjadrila, že im vyhľadá nejakého advokáta, ale keď sa dlhšie nič nedialo, skontaktovali sa s pani Š. a táto im pomohla zabezpečiť advokátku. Žalobca 1/ pri svojom výsluchu potvrdil, že na návratke doručenky ohľadom doručenia platobného rozkazu sa nachádza jeho vlastnoručný podpis, v zmluve o splátkovom úvere sa nejedná o jeho podpis.
6. Žalobkyňa 2/ na pojednávaní uviedla, že ona sa v plnom rozsahu pripája k tomu, čo bolo pretlmočené žalobcovi 1/. Ďalej uviedla, že si pamätá, že nebohý syn Jakub ju zobral do Poštovej banky a taktiež mala uzavrieť aj nejakú zmluvu s Pohotovosťou, s.r.o. Tak sa jej zdá, že ju syn zobral aj do Slovenskej sporiteľne vo Veľkom Krtíši, povedal jej , že si chce zobrať pôžičku v slovenských korunách nejakých 40.000,- Sk a ona tam má byť podpísaná ako svedok. Žalobkyňa 2/ potvrdila, že na návratke doručenky ohľadom doručenia platobného rozkazu, zmluvy na splátkovom úvere sa nachádzajú jej podpisy. Zdôraznila tú skutočnosť, že pokiaľ ešte žil syn, došlo k takému prípadu, že si od nich od obidvoch zobral občianske preukazy, prišiel s nimi iba niekedy v noci a došlo aj k takému prípadu, že si zobral od nich vkladnú knižku a z tejto si bez ich dovolenia vybral peniaze. Potvrdila to, že v čase ešte keď žil syn, prišiel im nejaký listinný doklad, na ktorom bolo napísané exekúcia, s tým, že keď sa opýtala syna o čo sa jedná tento povedal, že je to niečo čo sa týka domu. Až potom ako syn umrel, jej vysvetlila, čo je to exekúcia a vtedy pochopila význam tohto slova.
7. Právna zástupkyňa žalobcov 1/,2/ na pojednávaní uviedla, že žalobcovia neboli vôbec oboznámení právnym predchodcom žalovaného so zmluvnými podmienkami. Poukázala na odborné vyjadrenie, ktoré vydala erudovaná osoba, v ktorom sa jedná o osoby ktoré nemajú žiadne právne vedomie. Nemožno hovoriť ani o základnom právnom povedomí, bežných spotrebiteľských náležitostí alebo úrovne, ktorú ovládajú občania, nakoľko tieto osoby nevedia relevantným spôsobom pochopiť o čo sa jedná. Žalobcovia 1/, 2/ sú osobami, ktoré nie sú zbavené svojprávnosti, ale nerozumejú základným právnym inštitútom ako je zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, úroková sadzba, náležitostiam ktoré vlastne uvádza každá úverová zmluva. Vo vzťahu k žalobcovi 1/ poukázala na záver znaleckého posudku, ktorý jednoznačne potvrdzuje, že tento predmetnú úverovú zmluvu nepodpísal. Pokiaľ sa týka žalobkyne 2/ je to osoba ktorá je zdravotne postihnutá a aj keď ovláda znakovú reč, nikto jej pri uzavieraní zmluvy nevysvetlil o akú úverovú zmluvu sa jedná. Nie je bežné, že na pobočkách Slovenskej sporiteľne, alebo hocijakej banky na úrovni okresných miest by bola osoba, ktorá by ovládala znakovú reč a ktorá by vysvetlila podrobné podmienky týchto zmlúv a skutočností. Poukázala na tú skutočnosť, že predmetná zmluva o splátkovom úvere nespĺňa podmienky v zmysle pôvodnej právnej úpravy. Tieto podmienky sú proti dobrým mravom, hlavne s poukazom na skutočnosť, že zmluva odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky len jedným svojim bodom, pričom žalovaný nepreukázal, že by žalobcovia s týmito podmienkami boli oboznámení a súhlasili s nimi. Preto žiadala súd, aby žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
8. Právna zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich doterajších písomných vyjadreniach. Poukázal na to, že záver znaleckého posudku vo vzťahu k osobe žalobcu 1/ nie je jednoznačný, nakoľko sa v ňom uvádza, že sa len pravdepodobne nejedná o podpis žalobcu 1/. Nakoľko záver týkajúci sa pravosti podpisu žalobcu 1/ nie je jednoznačný, zastáva názor, že na zmluve o
splátkovom úvere zo dňa 17.03.2005 sa nachádzajú pravé podpisy oboch žalobcov a zmluva bola platne uzavretá. Žiadal súd žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
9. V priebehu konania bola vypočutá ako svedkyňa E. H..
10. Svedkyňa E. H. pri svojom výsluchu uviedla, že vykonávala činnosť ako tlmočníčka z posunkovej reči pre žalobcov 1/, 2/ asi pred štyrmi alebo piatimi rokmi, bola ustanovená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš. Pokiaľ vykonávala činnosť tlmočníčky pre žalobcov jednalo sa o všetko čo potrebovali, napr. úradné záležitosti, záležitosti u lekára a podobne. Ďalej uviedla, že si nepamätá, ale mohlo byť aj to, že žalobcov 1/, 2/ sprevádzala aj do bánk, pretože vie, že žalobcovia v tom čase riešili svoju finančnú situáciu. Tvrdila, že žalobcom 1/, 2/ zabezpečovala aj nejaké záležitosti v Poštovej banke asi v Lučenci a tiež s nimi bola aj v nejakej banke vo Veľkom Krtíši. Poprela tú skutočnosť, že by od žalobcov 1/, 2/ prevzala listinné doklady s tým, že by im mala zabezpečiť právnika. Pripustila, že niekedy v minulosti došlo k takému prípadu, že im zabezpečovala takéto záležitosti, ale vždy jej dali len kópie, resp. prefotené doklady, pokiaľ im v niečom pomáhala. Presne si nepamätá, či tak bolo aj v prípade žalobcov 1/, 2/, ale vie o tom, že obsahy nejakých dokladov ukázala aj právničke na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci. Ďalej potvrdila, že vo všeobecnosti nepočujúci majú problém s písaným textom, nerozumejú mu a práve preto sú im ustanovovaní tlmočníci z posunkovej reči, ktorí sú im nápomocní. Potvrdila aj to, že nepočujúci by mali uzatvárať zmluvy a chodiť do bánk za prítomnosti tlmočníka z posunkovej reči.
11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ uzavreli dňa 17.03.2005 s právnym predchodcom žalovaného Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava Zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetnom bol úver vo výške 97.000,- Sk / 3.219,81 Eur, druh úver spotrebný - bez účelu, výška úrokovej sadzby 11,10 % p.a. v deň podpisu zmluvy, poplatok za poskytnutie 1.940,- Sk / 54,39 Eur, poplatok za správu úveru 50,- Sk / 1,65 Eur, výška splátok 2.230,- Sk / 74,02 Eur, periodicita splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.04.2005, konečná splatnosť úveru 20.01.2010. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Ro/9/2013 súd zistil, že na tunajšom súde sa viedlo konanie v ktorom sa navrhovateľ EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava domáhala voči žalovaným 1/, 2/ zaplatenia sumy 2.953,59 Eur s príslušenstvom, a to na základe Zmluvy zo dňa 17.03.2005 č. 390778423. Okresný súd Veľký Krtíš dňa 07.02.2013 pod č.k. 2Ro/9/2013-27 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil odporcom 1/, 2/ Q. Q. E. R. Q., aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatili navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 2.953,59 Eur, ročný úrok z omeškania 9 % zo sumy 2.139,83 Eur od 29.06.2011 do zaplatenia, trovy konania vo výške 177,- Eur a trovy právneho zastúpenie vo výške 428,46 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa, alebo aby v tej istej lehote podali odpor na tomto súde. Predmetný platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 05.03.2013. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/901/2013 vyplýva, že pod touto sp. zn. sa vedie exekučné konanie v ktorom sa oprávnený EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava domáha voči povinným Q. Q. a R. Q. vymoženia sumy 2.953,59 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 07.02.2013 č.k. 2Ro/9/2013-27. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené tunajším súdom dňa 30.12.2013 pod. č.k. 2Er/901/2013-7. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava ako postupca postúpila pohľadávku voči žalobcom 1/, 2/ žalovanému. Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava oznámila žalobcom 1/, 2/ postúpenie pohľadávky žalovanému podaním zo dňa 18.07.2011. Žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne predložili súdu odborné vyjadrenie Y.. C. Š. (č.l. 52 spisu), z ktorého vyplýva, že slovenský posunkový jazyk nepočujúcich je jazyk, ktorý má svoju vlastnú gramatiku. Táto gramatika je absolútne odlišná od gramatiky slovenského jazyka, preto je slovenský jazyk pre nepočujúce osoby nezrozumiteľný. V slovenskom posunkovom jazyku sa neskloňuje, nečasuje, jednotlivé slová sú beztvaré, vzťahy medzi slovami vo vete sa vyjadrujú s použitím pohybu a DDD. Ďalej sa v tomto vyjadrení uvádza, že nepočujúci ľudia si slovenský jazyk nedokážu osvojiť a naučiť sa ho pre nich je veľmi obtiažne. Toto sa prejavuje neporozumením písomnej formy slovenského jazyka. Rozsah porozumenia slovenského jazyka je u nepočujúcich osôb veľmi individuálny, závisí od mnohých faktorov, vo všeobecnosti možno povedať, že ak je osoba staršia a od narodenia nepočujúca jej porozumenie písomnej podoby slovenského jazyka je nulové. Mladšie ročníky majú výhodu v rozvoji technológií a nových poznatkov v starostlivosti a vzdelávaní. V spore vedenom pod sp. zn. 12C/238/2016 bolo vyžiadané odborné vyjadrenie prof. PaeDr. Dariny Tarcsiovej s tým, že strany sporu súhlasili, aby bolo použité aj v tomto spore. Zo záverov tohto odborného vyjadrenia (čl. 127-129 spisu) vyplýva, že väčšina nepočujúcich osôb má veľké problémy pri čítaní s porozumením rôznych textov, nie len odborných ale aj jednoduchších správ a informácií. Porozumenia konkrétneho textu závisia od viacerých faktorov, pričom
čim je text odbornejší, obsahujúci odbornú terminológiu tak je pre osoby so sluchovým postihnutím ťažšie zrozumiteľné. V prípade, že by si predložené zmluvy takáto osoba prečítala s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je možné konštatovať, že by im neporozumela a preto by ani nemohla pochopiť dôsledky ktoré z jej podpísania vyplývajú. Predísť podozreniu z nepochopenia listiny, ktorú podpíšu nepočujúce osoby je možné len vtedy, keď je každý písomný materiál nepočujúcej osobe (nepočujúcim osobám) sprostredkovaný prostredníctvom tlmočníka posunkového jazyka o čom sa urobí zápis aj na príslušnej listine. V opačnom prípade je vždy silné podozrenie, že daná osoba nepochopila obsah toho čo podpisu, čo ale nevyplýva z nedostatku jej právneho vedomia, ale z jedného závažného dôsledku ťažkej poruchy sluchu, a tou je problém s osvojením si hovoreného jazyka a tým následne problémy s čítaním a porozumením. Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 04.12.2017 č.k. 2C/121/2016-156 ustanovil do konania znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo PhDr. PaeDr. Eriku Strakovú, ktorej uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok za účelom zistenia tej skutočnosti, či na Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.03.2005 sa nachádza vlastnoručný podpis žalobcov 1/, 2/. Znalkyňa doručila znalecký posudok tunajšiemu súdu dňa 31.07.2018, pričom zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že podpis na znenie Q. Q. na Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.03.2005 je pravým podpisom žalobkyne 2/ Q. Q., podpis na znenie R. Q. na Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.03.2005 pravdepodobne nie je pravým podpisom žalobcu X/ R. Q.. Z lekárskej správy MUDr. Pavla Horvátha otolaryngológa zo dňa 12.02.2016 (č.l. 19-20 spisu) vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ sú hluchonemí, jedná sa u nich o stav trvalý, liečbou neovplyvniteľný, komunikácia je možná len posunkovou rečou.
12. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (do 30.06.2016 ustanovenie § 80 ods. 1, písm. c) OSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem).
13. Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene, alebo zániku tých práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
14. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
16.Podľustanovenia § 3 ods.4 4 zák.č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ( znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
17.Podľa ustanovenia § 4 ods. 1,2,3,4 zák.č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ( znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) ,zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
18. Vzhľadom na to, že sa jedná o určovaciu žalobu súd v prvom rade skúmal tú skutočnosť, či žalobcovia majú vo veci naliehavý právny záujem. Mal za to, že v predmetnom spore právny predchodca žalovaného vystupoval ako podnikateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobcovia ako spotrebitelia. Súd bol toho názoru, že žalobcovia majú vo veci naliehavý právny záujem a v tomto smere poukazuje na to, že od 01.01.2018 nadobudol účinnosť článok XII. bod 39 zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom v tomto článku sa zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dopĺňa v § 11 o nový odsek 4, ktorý znie: spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Preto mal súd za to, že naliehavý právny záujem na strane žalobcov na určení neplatnosti zmluvy je daný, pretože proti žalobcom sa vedie exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky žalovaného, pričom právoplatný výrok súdu o určení neplatnosti zmluvy, by bol dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku (účinného do 21.03.2017).
19. Pokiaľ ide o meritum veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. Súd poukazuje na to, že medzi požiadavky platnosti právneho úkony patrí sloboda vôle, vážnosť vôle, určitosť jej prejavu a zrozumiteľnosť jej prejavu. Dôsledkami vád právneho úkonu je jeho absolútna, alebo relatívna neplatnosť (§ 37 - 42a, §49a Občianskeho zákonníka). Právny úkon je absolútne neplatný ak subjektu chýba vôľa konajúceho. Otázka či bol úkon urobený vážne, je skutkovou (zistenie okolností za ktorých bol úkon urobený, či konajúci sledoval vyvolanie takýchto účinkov, ktoré s prejavom vôle spája právny poriadok). Žalobcovia spochybnili, že pri uzatváraní právneho úkonu išlo o ich vôľu skutočnú, resp. vážnu, sú nepočujúci, majú sťaženú schopnosť pochopiť čítanému textu najmä odbornému. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nemožno žalobcom vytknúť, že by nepostupovali pri uzavretí právneho úkonu s dostatočnou starostlivosťou, pretože pre tento úkon si zabezpečili ako tlmočníka svojho syna, ktorý zneužil ich postihnutie, dôsledkom čoho bolo uzavretie viacerých zmlúv, ohľadom ktorých sa na tunajšom súde viedli a vedú ďalšie konanie. V tomto smere súd poukazuje na to, že
pokiaľ bola aj uzavretá predmetná zmluva v peňažnom ústave, je zrejmé, že pokiaľ so žalobcami jednala pracovníčka banky, tejto muselo byť zrejmé, že sa jedná o nepočujúce osoby, pričom pri uzatváraní zmluva aj ona mala tomuto venovať náležitú pozornosť. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne PhDr. PaeDr. Eriky Strakovej vo vzťahu k žalobcovi 1/ vyplynulo, že na zmluve o splátkovom úvere pravdepodobne sa nenachádza pravý podpis žalobcu 1/. Súd zohľadnil tú skutočnosť, že sa na strane žalobcov jedná o osoby, ktoré majú zdravotné postihnutie, títo neovládajú pojmy ako platobný rozkaz, exekúcia a podobne, preto by nebolo spravodlivé, aby boli v tomto smere postihnutí. Okrem toho súd poukazuje na to, že aj keď zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, je potrebné ju považovať za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal právny predchodca žalovaného pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcov, pričom žalobcovia obsah tejto zmluvy nemohli ovplyvniť. Súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že z článku II. bod 2 vyplýva, že žalobcovia ako dlžníci vyhlásili, že sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasujú, že sa oboznámili so sadzobníkom a súhlasia s ním, pričom je zrejmé, že v skutočnosti neboli oboznámení so Všeobecnými obchodnými podmienkami, so Sadzobníkom a pod., vzhľadom na to, že sa jedná o rozsiahly text, je nepravdepodobné, že by im celý text bol pretlmočený do posunkovej reči. Okrem toho, žalobcovia popierali, že by im bola vyplatená akákoľvek čiastka z titulu predmetnej zmluvy. Súd vyzval žalovaného, aby predložil listinné doklady ohľadom toho akým spôsobom bolo naložené s finančnými prostriedkami, ktoré boli poskytnuté z úveru, kto uskutočnil tento výber, kedy a kto bol disponentom na predmetnom účte, tento oznámil, že takéto informácie nie je možné oznámiť, nakoľko prešla päť ročná archivačná lehota a s uvedenými informáciami už nedisponuje, teda tieto skutočnosti preukázaná neboli. Taktiež boli porušené aj predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a to vo vzťahu k žalobcovi 2/ - písomná forma zmluvy, vo vzťahu k obom v tom, že v zmluve nie je uvedená RPMN, nie je zrejmé, či žalobcom 1/, 2/ bol riadne vysvetlený obsah zmluvy, tak ako vyplýva z článku II, bod 2 predmetnej zmluvy, či žalobcovia ako spotrebitelia boli písomne oboznámení so zmluvnými podmienkami a nebolo preukázané, že žalobcovia úver čerpali. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti preto potom súd žalobe žalobcov 1/, 2/ v plnom rozsahu vyhovel.
20. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to na základe úspechu vo veci. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, preto im potom súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Pokiaľ ide o trovy konania štátu, súdu vznikli trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.09.2018 č.k. 2C/121/2016-209 bolo znalkyni PhDr. PaeDr. Erike Strakovej priznané znalečné vo výške 604,24 Eur, predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 05.10.2018. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní neúspešný, súd mu v zmysle ustanovenia § 262 Civilného sporového poriadku uložil povinnosť zaplatiť znalkyni sumu 604,24 Eur, ktoré si vyúčtovala ako znalečné v súvislosti s podaním znaleckého posudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.