Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/248/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: M. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. Z. XXX, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený AK Antol, s.r.o., so sídlom Kupeckého 2542/72, Pezinok, o vrátenie životného minima 225,84 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . II. Žalovaný m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.10.2015 domáha voči žalovanému vrátenia sumy životného minima vo výške 225,84 eur, zrušenia osobného účtu Č.. XXXXXXXX/XXXX vedený u žalovaného, ako aj ich náhrady trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami bola dňa 29.09.2014 uzatvorená zmluva o osobnom Ú. Č.. XXXXXXXX/XXXX. Dňa 16.10.2014 Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava poukázala žalobcovi na tento osobný účet dôchodok vo výške 225,84 eur. Z dôvodu prebiehajúcej exekúcie osobný účet žalobcu zablokoval súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný, Stráž 223, Zvolen. V mesiaci október 2014 nebolo umožnené žalobcovi vybrať si životné minimum vo výške 225,84 eur zo svojho bežného účtu pracovníkmi žalovaného. Žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu ústredie Bratislava, aby mu bol doručovaný dôchodok na adresu M. X, G.. Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava listom zo dňa 20.10.2014 jeho žiadosti vyhovela. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02.08.2016 uviedol, že na základe exekučného príkazu EX 2563/13 a príkazu na úhradu trov exekúcie súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný prikázal žalovanému v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, aby odpísal z účtu žalobcu sumu vo výške 375,68 eur. Požadovaná suma pozostávala z pohľadávky oprávneného subjektu Aliancia advokátov, a.s. vo výške 218,39 eur a trov exekúcie vo výške 157,29 eur. Žalovaný dňa 16.10.2014 poukázal na účet súdneho exekútora sumu vo výške 125,68 eur. Žalovaný vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalobca uviedol v žalobe, že pracovníci žalovaného konali v rozpore s Nariadením vlády SR č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, keď na základe tvrdenia žalobcu pracovníci žalovaného neumožnili žalobcovi prístup k životnému minimu, ktoré žalobca uviedol vo výške 225,84 eur. Na základe exekučného príkazu EX 2563/13 súdny exekútor vykonal exekúciu spôsobom uvedeným v § 63 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Žalovaný ako subjekt súkromnoprávnych vzťahov je povinný poskytnúť súčinnosť súdnemu exekútorovi pri výkone exekúcie. Žalovaný konal na základe príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a peňažné prostriedky vo výške 125,68 eur zaslal na účet súdneho exekútora. Žalobca sa žalobou domáha vrátenia životného minima vo

výške 225,84 eur za mesiac október 2014, avšak túto sumu bližšie nešpecifikoval. Žalobca nepredložil dôkazy na preukázanie tvrdení ohľadom zrazenia životného minima vo výške 225,84 eur. Dôkazy predložené žalobcom sú nejasné a nepodstatné pre skutočnosti uvádzané v žalobe, nakoľko preukazujú len skutočnosť len ohľadne tvrdenia, že žalobca žiadal o ukončenie poukazovania dôchodkových dávok na účet vedený u žalovaného. Žalovaný oznámením o zrušení účtu zo dňa 08.03.2016 oznámil súdnemu exekútorovi, že osobný účet žalobcu bol zrušený z dôvodu porušenia obchodných podmienok žalovaného. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2016 žiadal vylúčiť písomnosť z pojednávania s odôvodnením, že životné minimum vo výške 225,84 eur je stanovené Nariadením vlády SR č. 268/2006 Z.z.. Uviedol, že neznalosť citovaného nariadenia pracovníkmi žalovaného nebude tolerovať. V súvislosti s exekučným konaním žalobca uviedol, že má veľa exekučných konaní a exekútori majú iba jednu možnosť, písomne sa zapísať do poradia o vymoženie pohľadávky od Sciálnej poisťovne ústredie. Žalobca žiadal vrátiť vklad vo výške 7 eur, životné minimum vo výške 225,84 eur, súdny poplatok vo výške 16,60 eur, spolu s 20% úrokom z omeškania, ako aj zrušenia osobného účtu vedeného u žalovaného. 5. V podaním zo dňa 13.08.2018 žalobca opätovne poukázal na nezákonné konanie pracovníkov žalovaného a v rozpore s nariadením vlády. Zároveň uviedol, že žalobca ako majiteľ účtu nedal súhlas na zablokovanie účtu na sumu 225,84 eur. Pracovníci žalovaného konali svojvoľne a nezákonne. 6. Žalovaný nepredložil súdu žiadne ďalšie prostriedky procesnej obrany. 7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie dňa 26.11.2018, na ktorom žalobca uviedol, že sa svojho nároku domáha z dôvodu, že boli porušené jeho práva zo strany žalovaného, aj súdneho exekútora. Na bežný účet vedený u žalovaného Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava zaslala žalobcovi starobný dôchodok vo výške 225,84 eur a tento mu žalovaný odmietol vyplatiť, nakoľko podliehal exekúcii. Žalobca upozornil pracovníčky žalovaného, že išlo o dôchodok, na ktorý sa vzťahuje nariadenie vlády, z uvedeného dôvodu boli povinné mu ho vyplatiť. Na začiatku exekučného konania bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, proti ktorému žalobca podal „odpor“. Súdny exekútor predvolal žalobcu bez uvedenia presného termínu a preto žalobca navštívil súdneho exekútora v deň štátneho sviatku. Žalobca sa obrátil na exekučný súd v Piešťanoch, ktorý usmernil konanie exekútora. Rozhodnutie exekučného súdu nebolo žalobcovi doručené. 8. Žalobca predložil súdu k nahliadnutiu vyrozumenie žalovaného zo dňa 16.10.2015, ktorým žalobcu informoval, že dňa 02.10.2014 zablokoval jeho účet na základe exekučného príkazu EX 2563/13, platbu zo sociálnej poisťovne pripísali na účet dňa 15.10.2014 a na základe exekučného príkazu previedli exekútorovi finančné prostriedky vo výške 125,68 eur dňa 17.10.2014. V tomto podaní sa uvádza, že v prípade blokácie finančných prostriedkov exekútorom má klient nárok na jednorazové vyplatenie sumy nepodliehajúcej exekúcii vo výške 99,58 eur. Túto sumu žalovaný podľa tohto vyjadrenia ponechal na účte žalobcu a žalobca nepožiadal o jej výber. Keďže od tohto dátumu nebola na účet prijatá žiadna ďalšia platba, z tejto sumy sa začali odúčtovávať poplatky. Ku dňu 16.10.2015 bol na účte žalobcu debetný zostatok vo výške 16,25 eur. 9. Žalobca predložil súdu k nahliadnutiu podanie žalovaného zo dňa 10.10.2014, ktorý obsahoval rovnakú informáciu o sume nepodliehajúce exekúcii v zmysle § 104 ods. 1 exekučného poriadku. V zmysle § 104 ods. 2 exekučného poriadku by žalobca mal žalovanému oznámiť výšku sumy nepodliehajúcu zrážke, ktorá musí byť odsúhlasená exekútorom. Žalovaný v tomto podaní uviedol, že nie je oprávnený skúmať výšku alebo pôvod príjmu klienta. Peňažné prostriedky žalobcu na účte žalobcu je možné uvoľniť po predložení oznámenia, ktoré musí byť potvrdené exekútorom. 10. Žalobca predložil k nahliadnutiu súdu výpis z bežného účtu vedený na meno žalobcu u žalovaného za mesiac november 2014, z ktorého vyplýva, že počiatočný zostatok ku dňu 12.11.2014 bol vo výške 84,21 eur. 11. Súd všetky predložené listiny predložil k nahliadnutiu aj právnemu zástupcovi žalovaného a vrátil ich žalobcovi. 12. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení, ktoré boli súdu predložené. Ku skutočnostiam predložených žalobcom uviedol, že žalovaný zadržal peňažné prostriedky na základe exekučného príkazu a tieto boli následne exekútorovi zaslané. Predtým bol žalobca písomne upovedomený o výške finančných prostriedkov nepodliehajúcich exekúcii v sume 99,58 eur. Zároveň bol upovedomený o tom, že suma môže byť zmenená na základe oznámenia, ktoré musí byť potvrdené exekútorom. Ku skutočnosti, o ktorú žalobca opiera svoj nárok v prejednávanom spore, a to konkrétne o § 2a Nariadenia vlády SR zo dňa 10.07.2013 o tom, že základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému predstavuje 100 % životného minima, právny zástupca uviedol, že žalobca žalovanému nepredložil

potvrdenie, že si túto sumu uplatňuje pred jednou bankou, a to žalovaným. Toto potvrdenie malo byť potvrdené exekútorom. 13. Žalobca zotrval na svojej argumentácii, že išlo o nezákonné konanie žalovaného. 14. Na otázku súdu či žalobca disponujem výpisom za mesiac október 2014, ktorým by preukázal svoje tvrdenia ohľadne zrážky vo výške 225,84 eur žalovaným, žalobca uviedol, že týmto výpisom nedisponuje. V tejto súvislosti právny zástupca žalovaného poukázal na výpis predložený na pojednávaní dňa 26.11.2018 z mesiaca november 2014, kde z počiatočného stavu vyplýva, že žalovaný ponechal na účte žalobcu finančné prostriedky vo výške upravenej zákonom, § 104 ods. 1 exekučného poriadku. Z tejto sumy boli následne zrážané len poplatky za vedenie účtu. Až následne, keď sa žalobca dostal do debetu, žalovaný pristúpil k zrušeniu účtu žalobcu. 15. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z listinných dôkazov, a to: Oznámenie Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 01.10.2014 a zo dňa 20.10.2014, Exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov exekúcie EX 2563/13 zo dňa 24.09.2014, Oznámenie o zrušení účtu zo dňa 08.03.2016, Zmluva o osobnom účte a doplnkových službách zo dňa 17.09.2014, ako aj listín predložených súdu k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 18.11.2018, podstatný obsah ktorých súd zaprotokoloval do zápisnice, a zistil nasledovný skutkový stav: 16. Medzi sporovými stranami došlo dňa 17.09.2014 k uzatvoreniu zmluvy o osobnom účte a doplnkových službách, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie osobného účtu Č.. XXXXXXXX/XXXX a poskytovanie ďalších služieb žalovaným v prospech žalobcu. 17. Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava oznámila podaním zo dňa 01.10.2014 žalobcovi, že od 16.10.2014 bude poukazovať jeho dôchodok na účet vedený u žalovaného. 18. Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava oznámila podaním zo dňa 20.10.2014 žalobcovi, že vyhovuje jeho žiadosti o ukončenie poukazovania dôchodkových dávok na účet vedený u žalovaného a odo dňa 16.11.2014 bude dôchodok poukazovať na adresu bydliska žalobcu. 19. Súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný, so sídlom Exekútorského úradu Stráž 223, Zvolen, vydal dňa 24.09.2014 exekučný príkaz a príkaz na úhradu trov exekúcie EX 2563/13 na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, na základe rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 05.05.2009, č.k. 8C/34/2009-30, právoplatný dňa 07.07.2009, vykonateľný dňa 11.07.2009, v prospech oprávneného ALIANZIA ADVOKÁTOV a.s., Podtatranského 1, Bratislava, IČO: 35 744 715, proti žalobcovi ako povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 218,39 eur a trov exekúcie 157,29 eur. Súčasťou exekučného príkazu bol rozdeľovník, obsahujúci bankové inštitúcie, vrátane žalovaného. 20. Z výpisu z osobného účtu žalobcu za november 2014 (predložený k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 18.11.2018) vyplýva, že začiatočný stav na účte ku dňu 21.11.2014 bol 84,21 eur. 21. Podľa § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa čl. 8 Základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 132 ods. 3 CSP, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 22. V zmysle citovaných zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku má strana sporu v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a zároveň svoje tvrdenia podložiť relevantnými dôkazmi nemá za následok odmietnutie žaloby pre jej vady, avšak je dôvodom pre zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Žalobca je povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 23. Súd konštatuje, že už základné tvrdenie žalobcu o výške „neoprávnene“ zrazenej sumy z účtu žalobcu, nemá preukázané. Ide len o strohé, ničím nepodložené tvrdenie, že v mesiaci október

2014 nebolo umožnené žalobcovi pracovníkmi žalovaného vybrať si zo svojho osobného účtu životné minimum vo výške 225,84 eur. 24. Ku dňu 01.07.2013 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z. fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú: 198,09 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, 138,19 eur mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 90,42 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa alebo zaopatrené neplnoleté dieťa. V súvislosti so zmenou zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, ktorá nadobudla účinnosť 30.06.2014 oznámilo ministerstvo, že nevydá opatrenie, ktorým sa upravujú sumy životného minima od 01.07.2014, tieto ostávajú nezmenené, lebo v zmysle citovaného zákona by bolo nutné pristúpiť k zníženiu súm životného minima. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uvádzaná suma 225,84 eur nie je v zhode s výškou životného minima za predmetné obdobie. 25. Sám žalobca ako v žalobe, tak aj vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach uvádza, že si je plne vedomý skutočnosti, že je proti nemu vedených viacero exekučných konaní. Ich nezákonnosť nenamietal. 26. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinný v čase vykonania zrážky z účtu žalobcu (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá exekučný príkaz. Podľa § 52 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov ustanovených týmto zákonom. Podľa § 94 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa § 95 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie a. prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom, b. upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného a povinného a zakáže povinnému, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. Podľa § 95 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie banke do vlastných rúk alebo prostriedkami elektronickej komunikácie so zaručeným elektronickým podpisom. V príkaze označí účet, na ktorý môže povinný plniť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Podľa § 95 ods. 3 Exekučného poriadku, povinný stráca dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie prostriedkov na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. To neplatí, ak chce povinný uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie. Podľa § 96 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) do 14 dní po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50). Podľa § 96 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a banke. Povinnému sa doručí do vlastných rúk, banke sa doručí do vlastných rúk alebo prostriedkami elektronickej komunikácie so zaručeným elektronickým podpisom. Podľa § 96 ods. 3 Exekučného poriadku, banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak. Podľa § 98 Exekučného poriadku, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú aj na sumy, ktoré dôjdu na účty povinného po tom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie. Podľa § 103 Exekučného poriadku, ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, 96 ods. 3, § 97, 98 a 99, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov. Podľa § 104 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 99,58 eura a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie

exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ak má povinný viac účtov, exekúcii nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 99,58 eura len na jednom z nich. Podľa § 104 ods. 2 Exekučného poriadku, ak má povinný zasielanú mzdu alebo iné príjmy na účet v banke, exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú ani prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená. Povinný na žiadosť banky oznámi výšku tejto sumy. Ak exekútor nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný, pre banku je rozhodujúca výška sumy, ktorú označil exekútor. 27. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne. V prejednávanom spore došlo na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu k vydaniu príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu povinného (žalobcu) vedeného u žalovaného. Žalovaný na základe príkazu exekútora na začatie exekúcie deponoval finančné prostriedky na účte žalobcu a následne na základe exekučného príkazu tieto poukázal na účet súdneho exekútora vedený v Slovenskej sporiteľni. 28. Žalobca mal za to, že mu žalovaný spôsobil škodu, keď exekúciu uplatnil na finančné prostriedky, ktoré boli žalobcovi zaslané na osobný účet Sociálnou poisťovňou ústredie Bratislava. Keďže súd nemal k dispozícii výpis z osobného účtu žalobcu za mesiac október 2014, nemal za preukázanú ani skutočnosť, že žalovaný mohol vedieť, že v danom prípade sa jedná o dôchodok žalobcu, ktorý v zmysle § 104 Exekučného poriadku by čiastočne nepodliehal exekúcii. V zmysle § 70 ods. 1 Exekučného poriadku sa z iného príjmu (v danom prípade starobného dôchodku) nesmie zraziť základná suma. Podľa Nariadenia vlády SR č. 268/2006 o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy (v danom prípade mesačného starobného dôchodku) je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Životné minimum na plnoletú osobu (viď bod 24. rozsudku) bolo 198,09 eur, 60% potom predstavovalo sumu 118,85 eur. 29. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 02.08.2016 uviedol, že vykonal zrážku vo výške 125,68 eur. Túto sumu žalobca nenamietal, preto ju mal súd za nespornú. Súd poukazuje na skutočnosť, že nemá preukázané, aké množstvo finančných prostriedkov sa na účte žalobcu v mesiaci október 2014 nachádzalo, a preto nemôže vyhodnotiť, či žalovaný vykonal zrážku správne. 30. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca bol v zmysle § 104 ods. 2 Exekučného poriadku povinný oznámiť žalovanému, že suma vo výške 225,84 eur (pravdepodobne výška priznaného starobného dôchodku - túto skutočnosť žalobca súdu taktiež nepreukázal) je čiastočne vylúčená z exekúcie, keďže sa jedná o iný príjem. Toto oznámenie zároveň malo byť verifikované súdnym exekútorom, čím by bolo deklarované, že povinný si uplatňuje túto základnú, nepostihnuteľnú sumu práve u žalovaného, ako jediného subjektu, keďže z priloženého rozdeľovníka vyplýva, že žalobca mohol mať vedené bankové účty vo viacerých bankových inštitúciách. Žalovaný (pokiaľ na výpise z osobného účtu nie je uvedené inak) nemohol mať vedomosť o tom, že ide o pravidelnú dávku, keďže v mesiaci október bola vyplatená prvý a posledný krát. Mohol sa domnievať, že ide o bežnú platbu. Banka nie je v rámci exekučného konania oprávnená rozhodovať o tom, či vykoná určitú zrážku alebo nie. Pokiaľ je banke doručený príkaz na začatie exekúcie (kedy následne povinný môže vzniesť námietky, uviesť exekútorovi, že v danom prípade ide o príjem predstavujúci starobný dôchodok a exekútor tak vykoná úkon potrebný na vylúčenie príslušnej sumy oznámením banke), banka nemôže postupovať inak, ako deponovať všetky finančné prostriedky do výšky exekučnej pohľadávky s príslušenstvom. Ani exekútor nemôže mať vedomosť, z akých položiek sa skladajú finančné prostriedky na účte povinného. Jedinou osobou, ktorá disponuje týmito informáciami je žalobca, ktorý si však svoju oznamovaciu povinnosť ani voči banke, ani voči exekútorovi, nesplnil. K námietke žalobcu, že nedal súhlas na vykonanie zrážky z jeho osobného účtu, súd uvádza, že takýto postup nemá oporu v zákone. 31. Súd má za to, že ak by aj vykonaná zrážka z účtu povinného (žalobcu) bola vo vyššej sume, ako bol žalovaný oprávnený vykonať v zmysle § 104 ods. 2 Exekučného poriadku, nie je možné v danom prípade žiadať od žalovaného sumu vo výške 225,84 titulom náhrady škody. 32. Škodu možno vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie, či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené).

33. Súd má za to, že u žalobcu nevznikla skutočná škoda, keď o sumu, ktorá mu bola zrazená z účtu za účelom úhrady pohľadávky na základe exekúcie, sa mu znížil dlh z exekúcie. Súd poukazuje na to, že v prípade uplatneného nároku na náhradu škody je potrebné splniť všetky atribúty náhrady škody súčasne, pričom ide o 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi nimi. Pokiaľ nie je naplnená čo i len jedna požiadavka, uplatnený nárok nie je možné priznať.

34. Keďže žaloba neobsahovala titul, akým sa žalobca svojho nároku domáha, súd vo svojom odôvodnení zároveň poukazuje na to, že v danom prípade sa nemôže jednať zo strany žalovaného ani o bezdôvodné obohatenie, kedy by malo žalovanému bez právneho dôvodu, príp. protiprávnym úkonom, vzniknúť obohatenie na úkor žalobcu. Žalovaný konal na základe príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu vydaného na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Finančné prostriedky po určitú dobu deponoval na účte žalobcu a následne ich previedol na účet súdneho exekútora, všetko v súlade s Exekučným poriadkom.

35. Na základe uvedených skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

36. Dňa 03.12.2018 bolo súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 28.11.2018, na obsah ktorého súdu neprihliadal, nakoľko bolo doručené po vyhlásení uznesenia zo dňa 18.11.2018, ktorým sa dokazovanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a priznal v konaní plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.