Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csr-1-2018.pdf
PDF · 99.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csr/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: W. W., nar. XX.XX.XXXX, Š.Á. XXX/X, C., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Dušan Serek advokátska kancelária, s.r.o., Námestovo, IČO: 47258781, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený splnomocneným zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
rozhodol:
I/ Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, sp.zn. SRSAspA 07592/16 zo dňa 14.02.2018.
II/ Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
III/ Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobu 331,50 Eur na účet Okresného súdu Námestovo do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou , doručenou súdu 18. 4. 2018 žalobca žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I/ a II/ rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22. 2. 2018 mu bol doručený rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp.zn. SRSAspA 07592/16 zo dňa 14.02.2018, ktorým rozhodcovský súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 2375,25 EUR, úrok z omeškania 215,38 EUR, úrok z omeškania 8,75% ročne zo sumy 2351,97 EUR od 21. 11. 2013 do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie v mesačných splátkach vo výške 100 EUR, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet EOS KSI Slovensko, s.r.o. s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Rozhodcovský súd mal za preukázané, že dňa 2. 10. 2007 došlo medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného Všeobecnou úverovou bankou, a.s. k uzatvoreniu zmluvy označenej ako „ žiadosť o vydanie kreditnej karty VÚB, a.s. „ na základe ktorej bol žalobcovi schválený úverový limit vo výške 2655,51 EUR. Dňom schválenia tejto žiadosti, t.j. dňom 2. 10. 2007 došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy s obsahovými náležitosťami uvedenými v žiadosti. Táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, konkrétne neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo spôsobuje že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho žalobca namieta aj premlčanie pohľadávky zo zmluvy o úvere, pretože jej splatnosť nastala dňa 2. 12. 2009 a premlčacia doba uplynula dňa 3. 12. 2012, preto ak si žalovaný uplatnil právo z tejto zmluvy na rozhodcovskom súde dňa 16. 3. 2016, jeho právo už bolo premlčané. Pokiaľ rozhodcovský súd vychádzal z toho, že
žalobca riadne uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky, čiže dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15. 7. 2013, žalobca s tým nesúhlasí, pretože on nemal možnosť nijako ovplyvniť obsah tejto dohody o uznaní dlhu, pretože sa jedná o formulárový dokument, pri ktorom si žalobca ako spotrebiteľ nevie vytvoriť jednoznačný a správny úsudok, čím je v porovnaní so žalovaným značne znevýhodnený. V dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15. 7. 2013 je síce uvedené, že účastníci dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, takáto formulácia však automaticky neznamená, že žalobca bol naozaj upozornený na premlčanie a jeho dôsledky. Je totiž nelogické, aby po takomto upozornení na premlčanie a jeho dôsledky spomínanú dohodu podpísal. Konanie žalovaného má prvky nekalej obchodnej prakticky a je v rozpore s dobrými mravmi. Zmienka o premlčaní dlhu v texte dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky je síce uvedená, ale je účelovo nezvýraznená, pričom text uznania dlhu bol žalovaným vopred naformulovaný. Žalovaný dohodou o úhrade pohľadávky v splátkach vnútil žalobcovi aj uznanie záväzku, a ak chcel žalobca získať povolenie splátok, musel podpísať formulárovú listinu, v ktorej bolo uvedené, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi. Preto uzatvorením tejto dohody došlo nepochybne k zhoršeniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa. Rozhodovacia prax súdov SR sa už ustálila v názore, že v prípade dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach ide o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku.
2. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon „ ) :
Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 45 ods. 1 písm. l/ zákona účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu 2. 10. 2007:
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, uvedeného vo výrokovej časti rozsudku a to z dôvodu, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bolo začaté rozhodcovské konanie, je neplatná a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd z vyjadrení sporových strán konštatuje, že medzi stranami nie je sporné, že dňa 2. 10. 2007 bola medzi právnym predchodcom žalovaného Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO. 31320155 a žalobcom došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úverový limit 80 000,- Sk, formou kreditnej karty. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že dňa 22. 2. 2018 bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok, v ktorom ako žalobca vystupuje žalovaný a že žalobca podpísal v prospech žalovaného rozhodcovskú zmluvu, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a dotazník, datované 15. 7. 2013. Nebolo tiež sporné, že pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO. 31320155 uzatvoril so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 12. 12. 2012, ktorej súčasťou bola aj uplatnená pohľadávka. Žalobca tvrdí, že je neplatná rozhodcovská zmluva a že rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci jednak z dôvodu, že právo, priznané rozhodcovským rozsudkom bolo v čase jeho uplatnenia pred rozhodcovským súdom premlčané, že žalovaný ( v rozhodcovskom konaní v pozícii žalobcu ) nebol aktívne vecne legitimovaný z dôvodu neplatnosti postúpenia pohľadávky a že rozhodcovský súd neprihliadol na skutočnosť, že zmluva o úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN a údaj o výške a termínoch splátok úveru
4. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že čo sa týka tvrdenia žalobcu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru , zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sankcionoval úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou iba v prípade, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala údaj o RPMN. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. ,258/2001 Z.z. zákon sa nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty a podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limitne, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu RPMN, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene RPMN. Podľa žalovaného podstatou formy úveru, ktorý si zobral žalobca je, že veriteľ realizuje príkazy dlžníka na prevod a výbery finančných prostriedkov z platobnej karty, ktorú mu veriteľ vydal na základe zmluvy a to až do výšky úverového limitu, pričom svojou podstatou nejde o kreditnú, ale o debetnú kartu s možnosťou povoleného prečerpania, Keďže v čase uzavretia zmluvy nie je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, nie je ani logicky možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov.
Ďalej žalovaný uviedol, že po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný so žalobcom mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky, ktorých výsledkom bola vôľa a ochota žalobcu pohľadávku uhradiť v splátkach. Žalovaný mu preto zaslal na podpis dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a rozhodcovský zmluvu. Po predložení týchto dokumentov žalobca mal možnosť prezrieť si ich, oboznámiť sa s ich obsahom a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplniť a podpísať v prípade, že s nimi súhlasí. Žalobca tieto dokumenty vyplnil a podpísal dňa 15. 7.
2013. Žalobca však podmienky dohody plnil nepravidelne, v dôsledku čoho žalovaný od uzatvorenej dohody odstúpil. Obsah dohody ako aj rozhodcovskej zmluvy bol žalovaným vopred pripravený, čo však v zmluvných vzťahoch nie je ničím výnimočným, pretože návrh zmluvy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť. Žalovaný považuje rozhodcovskú zmluva za platnú, pretože tá neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardne vysvetľuje podstatu rozhodcovského konania a dáva možnosť výberu spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu podpísať alebo nepodpísať. Dohoda má všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Žalobca tiež potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených.
5. Súd obranu žalovaného neakceptuje. Z listinného dôkazu, predloženého žalobcom - rozhodcovskej zmluvy zo dňa 15. 7. 2013 vyplýva, že všetky spory zo zmluvy o úvere sa môžu riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Z ustanovení rozhodcovskej zmluvy ďalej vyplýva, že ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konania musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako by bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tejto istej veci konať a rozhodovať na súde. Rozhodcovská zmluva má osobitný význam, pretože na jej základe pri vzniku sporu súkromná osoba - rozhodca, rozhodne o právach a povinnostiach s cieľom dosiahnuť nový, kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný dotknutý rozhodcovský rozsudok, je typická formulárová zmluva, ktorej text bol vopred pripravený dodávateľom. Podmienky v nej uvedené teda neboli individuálne dojednané. Aj napriek tomu, že v nej bol uvedený alternatívny spôsob riešenia sporov s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský alebo všeobecný súd, možnosť žalobcu obrátiť sa na všeobecný súd je len formálna. Pokiaľ veriteľ ( v tomto konaní žalovaný ) uplatní svoje právo na rozhodcovskom súde, je dlžník ( žalobca ) povinný podriadiť sa rozhodcovskému súdu bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Sťaženie prístupu žalobcu k všeobecnému súdu je zvýraznené aj neprimeranou vzdialenosťou rozhodcovského súdu oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa - žalobcu. Rozhodcovskú zmluvu preto súd vyhodnotil tak, že je neprijateľná a teda neplatná . Keďže súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bolo začaté rozhodcovské konanie, je neplatná , je potrebné rozhodcovský rozsudok zrušiť. Hoci samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je neplatná, je samostatným dôvodom pre vyhovenie žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd prisvedčil aj ďalším argumentom žalobcu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalovaného na podanie žaloby o vydanie rozhodcovského rozsudku a nesprávne právne posúdenie námietky premlčania a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy.
6. Čo sa týka námietky žalobcu, týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalovaného na podanie žaloby o vydanie rozhodcovského rozsudku, žalovaný pohľadávku voči žalobcovi mal nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO. 31320155. Žalovaný, napriek tejto námietke žalobcu, nepreukázal, že jeho právny predchodca pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok splnil podmienku, ustanovenú v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Týmto ustanovením je vyjadrené oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Toto ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikala kroky k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru bez toho, aby sa dlh neustále zvyšoval. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky z banky na inú osobu je, aby bol dlžník ohľadom tejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Pokiaľ postupca nesplnil predpoklady vyžadované podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, je zmluva o postúpení pohľadávky, uzatvorená medzi postupcom a žalovaným je pre rozpor so zákonom absolútne neplatná.
7. Rozhodcovský súd tiež nesprávne právne posúdil žalobcom uplatnenú námietku premlčania, keď vychádzal z toho, že uznaním záväzku ( v rámci dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 15. 7. 2013 ) došlo k tomu, že odo dňa uznania dlhu začala plynúť nová 10-ročná premlčacia lehota - podľa §110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd však prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že uznanie záväzku zo dňa 15. 7. 2013 je neplatné, pretože je výsledkom nekalej obchodnej praktiky
zo strany žalovaného. Uznanie záväzku je totiž zahrnuté v texte dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, datovanej 15. 7. 2013, ktorú vopred vo forme formulára pripravil žalovaný. Táto bola žalobcovi predložená na podpis spolu s dotazníkom a rozhodcovskou zmluvou. Ako vyplýva z obsahu týchto dokumentov, boli žalobcom podpísané dňa 15. 7. 2013 v Žiline, teda v priestoroch žalovaného, neboli teda žalobcovi vopred zaslané na jeho adresu bydliska, kde mal dostatok času si ich preštudovať a rozhodnúť sa, či mu vyhovujú a či ich teda podpíše, ako tvrdí žalovaný. Z obsahu týchto dokumentov je zrejmé, že v záujme žalobcu ako spotrebiteľa bolo so žalovaným, ktorý ho kontaktoval ako nadobúdateľ pohľadávky po pôvodnom veriteľovi Všeobecná úverová banka, a.s., uzatvoriť dohodu o splátkach. Žalovaný mu však okrem tejto dohody „ podsunul „ aj uznanie záväzku a rozhodcovskú zmluvu, ktoré vzhľadom na cieľ žalobcu, sledovaný návštevou u žalovaného, ktorým bolo uzatvorenie dohody o splátkach záväzku z úverovej zmluvy, neboli vo sfére jeho záujmu, pričom vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný tieto podpísal priamo u žalobcu, je zrejmé, že nemal dostatok času a možnosti si tieto dokumenty riadne preštudovať a zvážiť, či ich podpíše. Pokiaľ potom rozhodcovský súd vyhodnotil námietku premlčania, ktorú vzniesol žalobca v rozhodcovskom konaní, ako nedôvodnú, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je potrebné ho zrušiť.
8. Rozhodcovský súd tiež nesprávne právne posúdil vec, keď neprihliadol na to, že úverová zmluva medzi žalobcom a Všeobecnou úverovou bankou, a.s. sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. V dôsledku absencie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov sa táto zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Súd je názoru, že úver, ktorý bol poskytnutý na základe žiadosti žalobcu o vydanie kreditnej karty VÚB, a.s., nie je úverom poskytnutým formou preddavku na bežný účet, ktorý je vyňatý z úpravy zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Napokon už zo samotného označenia úverovej zmluvy vyplýva, že úver ( úverový limit ) bol žalobcovi poskytnutý prostredníctvom kreditnej karty a preto sa na túto zmluvu plne vzťahuje uvedený zákon. Podľa jeho znenia, ktoré bolo účinné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, absencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov spôsobila, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
Keďže z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že tvrdenia žalobcu o dôvodoch na zrušenie rozhodcovského rozsudku sú pravdivé, súd žalobe vyhovel.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úplný úspech.
10. Keďže žalobca ako spotrebiteľ je oslobodený od súdnych poplatkov ( § 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov ) a súd jeho žalobe vyhovel, poplatková povinnosť prešla na žalovaného ( § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. ). Súd preto žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 331,50 EUR ( položka 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.