Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/20/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a Mgr. Iva Maruščáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.03.2022, v trestnej veci proti obžalovanému P. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , /ďalej len Tr. zák./ a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 17.06.2021, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného P. B. z a mi e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. zo dňa 17.06.2021 bol obžalovaný P. B., nar. XX.XX.XXXX V. Q. Q. V., trvale bytom E. XX, H.. A., t. č. ÚVV Prešov, uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 05.09.2020 okolo 13.45 hod. po ceste č. II/542, v smere od obce Reľov do obce Spišské Hanušovce, okr. Kežmarok, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky CITROEN XSARA PICASSO, evidenčné číslo A. XXX C., majiteľa T. B., kde v km 19,8 v mieste, ktoré bolo riadne označené prenosnými dopravnými zariadeniami (Z4a a Z4b ), výstražnou značkou nerovnosť vozovky ( A5), zákazovou značkou najvyššej povolenej rýchlosti 30 km/h (B31a), z dôvodu vykonávaných rekonštrukčných prác na danom úseku cesty, pri čiastočnom uzatvorení ľavého jazdného pruhu z pohľadu zo smeru jeho jazdy, z dôvodu nedôsledného venovania sa vedeniu motorového vozidla a situácie v cestnej premávke, neprispôsobil rýchlosť ním vedeného motorového vozidla situácii v cestnej premávke, nedodržal dostatočný bezpečný odstup od motorového vozidla idúceho pred ním v pravom jazdnom pruhu, čo bolo v rozpore s , , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho prednou pravou časťou ním vedeného motorového vozidla narazil do zadnej časti pred ním idúceho motocykla továrenskej značky YAMAHA MTT850D, evidenčné číslo K. XXX T., vedeného vodičom P. F., na ktorom ako spolujazdkyňa sedela M. Z., v dôsledku čoho došlo k pádu motocykla a osôb na ňom sediacich, pričom v snahe vyhnúť sa spadnutým motocyklistom P. B. strhol riadenie motorového vozidla vľavo, kde následne prednou časťou motorového vozidla narazil do prednej časti tam stojaceho osobného motorového vozidla továrenskej značky FORD FUSION, evidenčné číslo A. XXX T., ktoré viedol F. F., kde pri dopravnej nehode došlo k vzniku zranenia u P. F., ktorý utrpel zranenie

- pomliaždenie hrudníka, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s liečením a práceneschopnosťou v trvaní najmenej 28 dní a k vzniku zranenia u M. Z., ktorá utrpela zranenie - duplexná zlomenina ihlice vľavo s posunom, roztrhnutie väzov členka vľavo, pomliaždenie predkolenia vľavo, pomliaždenie brušnej steny, otras mozgu I. stupňa, ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie s liečením a práceneschopnosťou v trvaní najmenej 4 mesiace.

Za to mu bol uložený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Tr. zák. mu bola uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom, programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa /ďalej len / mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným stranám Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35937874 škodu vo výške 2.283,38 eur, Dôvera - zdravotná poisťovňa, Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO: 35942436 škodu vo výške 117,23 eur, Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad Hronom, Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom škodu vo výške 134,70 eur, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, Záhradnícka 31, 829 02 Bratislava škodu vo výške 427,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomné odvolanie obžalovaný, ktorý prostredníctvom svojho obhajcu namietal, žeby sa náležite nevenoval vedeniu svojho motorového vozidla, ako aj situácii v cestnej premávke, resp. že neprispôsobil rýchlosť motorového vozidla. Obhajoval sa tým, že v skutočnosti sa maximálne snažil venovať vedeniu motorového vozidla, pretože v ňom mal svoje vnúčatá, pričom vnímal prejazdy motocyklov, ktoré ho obehovali, ako aj okoloidúce motorové vozidlá, a to aj z toho dôvodu, že na danom úseku sa vykonávali rekonštrukčné práce na ceste, pričom na ceste sa nachádzali aj robotníci, ktorí ich vykonávali. Dodal, že v skutočnosti išiel z tohto dôvodu malou rýchlosťou, pretože z dôvodu rekonštrukčných prác sa ani rýchlo nedalo ísť. Podľa názoru odvolateľa, k stretu jeho motorového vozidla s motocyklom došlo z dôvodu, že motocyklista pred prekážkou, ktorá bola na ceste, t. j. vyvýšená cesta v súvislosti s rekonštrukciou cesty, náhle zastal, obžalovaný nevidel brzdové svetlá, nebrzdil a nevidel ani to, aby motocyklista signalizoval výstražnými svetlami, že stojí. Odvolateľ vyjadril názor, že motocyklistovi, či už v dôsledku poruchy alebo iných dôvodov, náhle vypol motor a motocykel zastal a tak už v tom momente, keď si všimol, že motocykel stojí, stočil doľava, aby nezachytil motocyklistu, začal brzdiť, avšak aj tak došlo k nárazu do motocyklu pravou časťou motorového vozidla a k pádu motocyklistu a spolujazdkyne z motocykla. Následne potom, ako uvádza odvolateľ, nabúral do protistojaceho vozidla v dôsledku toho, že stočil volant doľava, čím sa chcel vyhnúť stretu s posádkou motocykla. Odvolateľ poukazoval na to, že motocyklista mal na motocykli kameru a o tejto kamere sa rozprávali aj policajti a hasiči, pričom keď sa domáhal kamerového záznamu, motocyklista tvrdil, že kameru vypol krátko pred nehodou. Odvolateľ mal za to, že pokiaľ by existoval predmetný kamerový záznam, tento by jednoznačne objasnil príčinu dopravnej nehody, pričom zrejme motocyklista mal dôvod, prečo ho orgánom činným v trestnom konaní nepredložil. Podľa názoru obžalovaného, motocyklista svojím konaním vytvoril pred ním náhlu prekážku a v dôsledku toho už on nestačil zabrániť dopravnej nehode a túto skutočnosť pri vynaložení všetkej obozretnosti nemohol predvídať, pretože sa tomu ani nedalo zabrániť. Neskôr písomne doplnil, že pracovisko nebolo označené, bola tam iba jedna značka, ktorá označovala najvyššiu povolenú rýchlosť 30 km/hod. a 3 stĺpiky, ktoré označovali hranicu. Za zákrutou zbadal už iba jedného motorkára, pričom si všimol, že sa nakláňa k pedálom motorky. Šiel pomaly. Na ceste v mieste nehody pracovali aj štyria robotníci, ktorí nekoordinovane chodili po vozovke. Vzhľadom k tomu zbystril pozornosť, aby ich neohrozil. Poškodený zostal stáť v strede cesty bez brzdových a výstražných svetiel už na novej asfaltovej ceste. Bolo to hneď za priepustom a ich zbadal na priepuste, kedy hneď začal brzdiť, avšak na stavenisku bol piesok a kamienky a auto sa šmýkalo svojvoľne a ťahalo ho dopredu, tak strhol volant doľava, avšak už zachytil pravým predným svetlom zadné koleso motorky a hneď po 5 metroch vrazil do stojaceho auta. Na hlavnom pojednávaní sa výpovede poškodených nezhodovali, pretože poškodený P. F. tvrdil, že spomalil kvôli výhľadu na prírodu a jeho kamaráti boli pred ním asi kilometer a jeho spolujazdkyňa tvrdila, že spomalili kvôli priepustu a ich priatelia boli pred nimi len 200 metrov. P. F. je vodič z povolania a od roku 2015 do roku 2019 mal šesť priestupkov na ceste, pričom on v tom istom období mal len jeden, čo podľa obžalovaného svedčí o tom, kto je aký vodič, pričom on je vodičom, ktorý jazdí, okrem iného, aj po zahraničí a bez nehody. Poukazoval na to, že nebyť toho

trhnutia volantom doľava, mohlo to dopadnúť tragicky, lebo poškodená M. Z. spadla z motorky priamo na stred vozovky a dodal, že on nebol za nimi v závese, lebo ich videl už 200 metrov pred nehodou. V podstate na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia /ďalej len /, v zmysle ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a nezistiac také chyby, po vykonaní svojej prieskumnej povinnosti vo vzťahu k všetkým výrokom napadnutého rozsudku dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je nedôvodné.

Z výpovede obžalovaného, ktorý poukazoval na to, že vodičský preukaz má od roku 2007 a má dostatočné skúsenosti s vedením vozidla a že podľa jeho názoru, ak sú za sebou dve motorové vozidlá, tak bezpečnou vzdialenosťou, ktorú musí dodržať to vozidlo, ktoré ide druhé v poradí, je asi 7 metrov, vyplynulo, že vnímal, že na predmetnej ceste prebiehali opravy a že ho obehla skupina motorkárov, pričom, keď vyšiel spoza zatáčky, videl prebiehajúce opravy a už len jedného motorkára, pričom, keď sa približoval k miestu neskoršej dopravnej nehody, videl poškodeného zo vzdialenosti 250 metrov, mal ho stále na očiach, tento išiel pred ním stále pomaly, videl, čo motorkár robí a keď sa približoval k motorkárovi, na sekundu otočil hlavu na robotníkov a pozrel na nich, ako sa približoval k prechodu, zaregistroval motorkára, ako vyskakuje na novú cestu na zbrúsenú časť, no hoci on si myslel, že motorkár bude v jazde pokračovať, ten ostal bez brzdenia stáť v strede cesty. Nepredpokladal, že on tam ostane stáť, no keď ho takto zbadal stáť, tak chcel sa mu vyhnúť. Stočil volant doľava, aby posádku nezachytil, no už ich aj tak zachytil pravým svetlom, na ceste boli kamienky a prach. Hoci sa obžalovaný vyjadril, že sa vinným necíti, podľa súdu ide len o vyjadrenie nekritického prístupu k nesplneniu si vodičských zákonných povinnosti, v dôsledku ktorých došlo k spáchaniu predmetných nedbanlivostných prečinov.

Obžalovaný neučinil nič podstatného, čo by znamenalo, že pred kritickým úsekom prispôsobuje svoju rýchlosť a teda aj vzdialenosť od motocykla idúceho pred ním v jeho jazdnom pruhu na vozovke, na ktorej prebiehali úpravy povrchu, aby bolo jeho obhajobu možné uznať za právne významnú. Skutočnosť, že na hroziacu kolíziu reagoval tesne strhnutím volantu, na druhej strane predišlo tragickejším následkom na zdraví poškodených. Zo strany poškodeného vodiča motocykla však nedošlo k porušeniu povinností, ktoré by mali podiel na vzniku predmetnej dopravnej nehody.

Obžalovaný je v tomto smere usvedčovaný výpoveďami svedkov, výsledkami hodnotenia stôp zaznamenaných na mieste činu a na základe odborných znaleckých zistení, ktoré súdu poskytol vo veci ustanovený znalec z odboru zdravotníctvo.

Z výpovede svedka poškodeného P. F. jednoznačne vyplynulo, že pokiaľ tento účastník cestnej premávky vnímal stav vozovky a situáciu na mieste činu v súlade so svojimi povinnosťami zachovávať bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, tomu prispôsobil rýchlosť a techniku jazdy. Uvádzal, že v mieste dopravnej nehody dňa 05.09.2020 jazdil na motorke spolu so svedkyňou poškodenou M. Z., pričom sa dostali na cestu, ktorú vnímal ako „celú rozkopanú“, lebo sa tam robili priepusty, pričom videl ako ostatných motocyklistov z jeho skupiny pri tých priepustoch nadhadzovalo a preto aj on prispôsobil rýchlosť vedenia motocykla stavu cesty. Keď potom na vyfrézovanom úseku pred prejazdom na novú cestu, teda na vyvýšenú cestu spomalil, jednak preto, že jeho motocykel mal znížený podvozok a jednak na to, že na motocykle boli dvaja, tak, že spomalil zhruba na nejakých 40 km/h, a teda nestál, ako tvrdí obžalovaný, tak pocítil zrazu zozadu náraz, v dôsledku čoho spadol z motorky a utrpel zranenie pomliaždenie hrudníka a jeho priateľka utrpela zranenie hrudníka, členka, kolena a otras mozgu. Daným úsekom teda prechádzal pri spomalenej rýchlosti. Dodal, že kameru nemal vtedy zapnutú z dôvodu, že nemal čo natáčať. Na rozdiel od obžalovaného uviedol, že ako vodič síce robotníkov zaregistroval, ale motocykel vyžadoval sledovať cestu pred sebou. V čase nárazu bol v pohybe, mal zaradenú rýchlosť, motorka nebola odstavená, pričom on pred prekážkou len dobrzďoval. Jeho výpoveď potvrdzuje aj výpoveď svedkyne poškodenej M. Z., ktorá uvádzala, že keď poškodený spomalil pred tzv. hubkou výskokom na cestu a chceli pridať, tak v tom pocítila silný náraz, v dôsledku ktorého spadla a utrpela

viaceré poranenia. Nezávisle od týchto výpovedí situáciu v cestnej premávke, podľa vlastnej výpovede, sledoval aj svedok poškodený F. F., ktorý potvrdil, že keď čakal, kedy vozidlá zo smeru obžalovaného prejdú, tak vnímal posledný motocykel, na ktorom sedeli dve osoby, tak tento pri prejazde výrezu na ceste spomalil a vtedy videl ako vozidlo obžalovaného do tohto motocykla narazilo, jazdci z motorky spadli a aby ich autom nenabral, tak obžalovaný vybočil smerom doľava, kde obžalovaný svojím vozidlo narazil do jeho vozidla. Svedok jednoznačne potvrdzoval, že prechádzajúce motocykle išli plynule, pri tej prekážke na ceste spomalili a ten posledný motocykel spomalil viac a asi z toho dôvodu, že na ňom sedeli dve osoby. Svedok tiež trval na tom, že poškodený nemal na motocykle kameru. Prípadný záznam z kamery tak, podľa súdu, nebol k dispozícii objektívne a preto nemohol byť zaradený medzi dôkazný materiál. Bolo správnym rozhodnutie okresného súdu o návrhu obžalovaného na doplnenie dokazovania zabezpečením kamerového záznamu z motocykla poškodeného F.. Oproti ochote uvedených svedkov vypovedať, svedok z vozidla obžalovaného T. B. odmietol vypovedať počas celého trestného konania. K príslušným nárokom poškodených boli v dostatočnom rozsahu ich zástupcovia vypočutí a možno zhrnúť, že o oprávnenosti ich nárokov nemal pochybnosti ani odvolací súd.

Rozsah, povaha a priama príčinná súvislosť vzniknutého poškodenia zdravia vyplynuli aj z nezávislého znaleckého skúmania vykonaného znalcom F.. A., ktorý podal znalecký posudok č. 2020/48 a bolo nepochybné, že P.M. F. T. M. Z. utrpeli poranenia, ktoré vznikli práve po tom, čo všetka kinetická energia i vzhľadom ku deformačným zónam automobilu a motocykla, bola spotrebovaná nárazom do zadnej ľavej časti motocyklu, kde telá i motocykel uvedenou kinetickou energiou narážajúceho automobilu boli vymrštené na vozovku, následkom nárazu M. Z. utrpela poranenia ľavej dolnej končatiny. Následným pádom na tvrdý podklad vozovky poškodená utrpela otras mozgu, viacpočetné pomliaždeniny a odreniny tela na predkolení vľavo, pomliaždenie hrudníka a brušnej steny. Poškodený P. F., vzhľadom k tomu, že bol na vzdialenejšej strane od kontaktu s automobilom, jeho telo bolo vymrštené a pádom na tvrdú podložku vozovky mal pomliaždený hrudník. Ani voči zisteniam týkajúcim sa doby potrebného liečenia a práceneschopnosti, odvolací súd nemal výhrady. Súd nemal podklad ani pre pochybnosti o povahe poškodenia zdravia, priebehu liečenia poškodených, či vyčíslení bolestného.

Zo záznamu z dopravnej nehody vyplynulo miesto dopravnej nehody a najmä pomery na ňom, keď ku dopravnej nehode došlo medzi obcami v mieste riadne označenom zvislým dopravným značením práca na ceste a zvislým dopravným značením označujúcim najvyššiu povolenú rýchlosť 30 km/h, kde prebiehala rekonštrukcia cesty, pričom ľavý jazdný pruh bol čiastočne uzatvorený a bol riadne označený smerovými doskami. K dopravnej nehode potom došlo v pravom jazdnom pruhu, vozovka bola výškovo delená z dôvodu aplikácie nového asfaltu na vozovku za okolnosti, že obžalovaný s vozidlom zozadu narazil do motocykla, ako vozidlom jazdiacim pred vozidlom obžalovaného a po páde, v snahe vyhnúť sa motocyklistom, narazil do prednej časti tam čakajúceho vozidla, ktoré stálo kvôli prekážke v cestnej premávke. Výsledkom bolo aj, že vozidlo obžalovaného a motocykel sa stali nepojazdné. Nakoniec aj zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody a fotodokumentácie bolo zrejmé, že išlo o priamy úsek cesty z pohľadu vodiča prichádzajúceho zo smeru jazdy obžalovaného s viditeľnou rozdielnou výškou vozovky v pravom jazdnom pruhu a oboma dopravnými značeniami pred týmto zvýšením.

Podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o cestnej premávke, je účastník cestnej premávky ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Platí pritom zákonné pravidlo, z ktorého vyplýva povinnosť vodiča dodržiavať bezpečný odstup od vozidla idúceho pred ním, a to podľa Z. z o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný počas jazdy svojím motorovým vozidlom nemal podstatný dôvod nevenovať pozornosť motocyklistovi jazdiacemu pred ním, ako možnej prekážke v jeho jazde, keďže tohto vnímal s časovo i vzdialenosťou dostatočným priestorom pred miestom dopravnej nehody, videl spôsob jeho jazdy, vedel o ňom a vnímal aj stav vozovky. Stav vozovky bol pritom technicky narušený rekonštrukčnými prácami, čo tiež žiadalo zvýšiť pozornosť na stav v smere jeho jazdy. Zbadal poškodených a videl ich už od 250 metrov. Robotníci mu pritom nestáli v ceste. Jednoducho, obžalovaný nedbanlivo rozptýlil svoju pozornosť, nereagoval na odôvodnené spomalenie pred ním jazdiaceho motocykla, a tak už nestačil pred nárazom do motocykla zastaviť. Vtedy sa tak prejavilo, že nedbanlivo zanedbal svoje zákonné povinnosti uvedené v , , o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V priamej príčinnej súvislosti a nedbanlivým porušením týchto povinnosti obžalovaným došlo k porušeniu chránených záujmov na ochranu zdravia človeka.

Príčinou predmetnej dopravnej nehody bola teda výlučne nedbanlivosť obžalovaného ako vodiča osobného motorového vozidla, ktorý mohol svoju rýchlosť dostatočne skoro ovplyvniť a dodržať dostatočný odstup tak, aby nemusel meniť smer svojej jazdy, aby mohol prípadne aj zastaviť svoje vozidlo, aby nemusel naraziť do samotného vozidla jazdiaceho pred ním, v danom prípade do motocykla, na ktorom jazdili dve osoby, ktorý znížil rýchlosť svojej jazdy, aby ju prispôsobil situácii v cestnej premávke, najmä technickému stavu vozovky.

Poškodený vodič motocykla vo vzťahu k príčine dopravnej nehody jazdil technicky správne, evidentne nemal možnosť dopravnej nehode predísť. Vo vzťahu k jazde obžalovaného predstavoval jeho motocykel len „normálnu“ prekážku, teda prekážku, ktorú obžalovaný ako vodič mohol očakávať v súlade s platným predpisom o cestnej premávke. Oproti tomu obžalovaný jazdil nesprávne, lebo porušil až tri povinnosti vodiča, vyžadované zákonom za účelom zachovania bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Prekážka náhla je oproti tomu prekážka, ktorá je vodičovi vytvorená takým spôsobom, že vodič pri správnej technike jazdy nemôže zastaviť do miesta zrážky, resp. nemôže odvrátiť dopravnú nehodu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul záver, že vodič motocykla obžalovanému nevytvoril náhlu prekážku.

Formulácia „dôležitá povinnosť vyplývajúca zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uložená podľa zákona“ je zákonodarcom volená tak, aby zahŕňala porušenie všetkých relevantných dôležitých povinností, ktoré páchateľovi vyplývajú z jeho povolania, pracovného zaradenia, zamestnania, postavenia či funkcie, pričom ide o povinnosti, ktoré majú vzťah k ochrane života a zdravia ľudí a ktoré sú z tohto hľadiska dôležité a uložené zákonom alebo sú obsiahnuté aj v inom všeobecne záväznom právnom predpise alebo aj v konkrétnom príkaze vydanom na základe zákona a spôsobom uvedeným v zákone. Porušením dôležitej povinnosti je teda porušenie len takej povinnosti, ktorá má za danej situácie spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život alebo zdravie, teda keď jej porušením môže ľahko dôjsť k takému následku. Práve pri porušení predmetnej povinnosti obžalovaného, ako vodiča, došlo k náhlemu presunu pohybujúceho sa vyššieho množstva hmoty jeho vozidla k zrážke, k presunu pohybovej energie, ktorá viedla k náhlemu, nekontrolovateľnému pohybu hmoty motocykla poškodeného a jeho spolujazdkyne, čo viedlo k tak intenzívnemu pohybu ich tiel, až došlo u nich k škode na zdraví, ktoré bolo ublížením na zdraví v intenzite u poškodenej dokonca ako ťažká ujma na zdraví.

Odvolací súd teda nemal pochybnosti, že porušenie predmetných povinností obžalovaným bolo porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Nakoniec, aj samotný o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ustanovení , výslovne považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Okresný súd teda správne, odôvodnene, zákonne a spravodlivo uznal obžalovaného P. B. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák..

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa výsledku vykonanej dychovej skúšky obžalovaný v čase dopravnej nehody nebol alkoholom ovplyvnený. K jeho vodičskej minulosti možno uviesť podľa výpisu evidenčnej karty vodiča, že držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B je od 29.09.2007, pričom mal evidované tri priestupky pokutované naposledy 06.05.2019 za porušenie pravidiel týkajúcich sa obmedzenia povolenej rýchlosti. Treba ale dodať, že nešlo o priestupky, ktoré by boli sprevádzané závažným spôsobom ich spáchania a nemal doposiaľ uložený ani zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Odpis registra trestov potvrdzuje dva záznamy, no ako na odsúdenie možno prihliadať len v prípade rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 25.05.2018, ktorým bol odsúdený za prečin výtržníctvo podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol ale 26.05.2020 podmienečne prepustený s dohľadom s určením skúšobnej doby na 3 roky. Z uvedeného vyplynulo, že predmetný nedbanlivostný trestný čin spáchal v uvedenej skúšobnej dobe uloženej v súvislosti s odsúdením za úmyselný prečin. Preto nevznikla zákonná prekážka pre prípadné ukladanie trestu odňatia slobody nespojeného s priamym výkonom trestu odňatia slobody, čo pozornosti okresného súdu zjavne neuniklo.

Bolo nevyhnutné potvrdiť aj zákonnosť výroku o treste, nakoľko okresný súd zohľadnil tak pri druhu, ako aj výmere trestu odňatia slobody vrátane rozhodnutia o podmienečnom odklade výkonu trestu s probačným dohľadom a výmere skúšobnej doby spolu s uloženou povinnosťou a treste zákazu činnosti a jeho výmere, všetky všeobecné aj individuálne zásady platné pre ukladanie trestov a uložený trest zahrňujúci jeho jednotlivé výroky bol ukladaný v rámci zákonných trestných sadzieb. Napriek tomu odvolací súd dodáva, že spôsobený následok a spôsob a okolnosti spáchania predmetných prečinov a ohrozenej možnosti nápravy obžalovaného nasvedčujú skôr miernosti uloženého trestu.

Na druhej strane, pri komplexnom hodnotení všetkých požiadaviek Tr. zák., a teda aj nedbanlivostnej povahy predmetných trestných činov a najmä zákonnej prekážky, ktorá v zmysle , druhá veta, pri absencii odvolania podaného prokurátorom proti výroku v neprospech obžalovaného bránila zmene napadnutého výroku v neprospech obžalovaného, nebolo odôvodnené a zákonné zasahovať do výroku o druhu ani výmere uložených trestov v neprospech obžalovaného.

Ani voči výrokom o náhrade škody odvolací súd nemal podklad na prípadnú zmenu v prospech obžalovaného a tak neostávalo iné, ako nezasahovať ani do týchto výrokov.

Nakoľko odvolací súd ani v postupe súdu prvého stupňa nezistil žiadne dôvody pre to, aby odvolaniu obžalovaného vyhovel, podané odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.