Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_3T-70-2021.pdf
PDF · 89 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/70/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03. marca 2022 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
W. W., nar. XX.XX.XXXX H. D., F. R. G. E. - W. XXX, O.. D.,
j e v i n n ý
- z ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorý spáchal tak,
ž e
- dňa 30.12.2020 v čase o 18.34 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. D. XXX, Y.. Č.. D. od O. L. po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou Stoj - daj prednosť vjazde v smere ku križovatke na ulicu K..I.. E. v meste D., kde porušil ustanovenie § 20 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. c), § 137 ods. písm. c), h) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov a pri prejazde križovatkou sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, nevšimol si zľava prichádzajúce osobné motorové vozidlo zn. O. K. Y.. Č.. D., ktoré viedla vodička L. M., U.. XX.XX.XXXX, R. N., L. XX/XX, O.. D. po ceste označenej ako hlavná cesta, tejto nedal prednosť a došlo k stretu prednej časti vozidla zn. O. K. a ľavej bočnej časti vozidla zn. D. XXX, pričom pri tejto zrážke došlo k zraneniu vodičky L. M., ktorá pri nehode utrpela zranenia a to podvrtnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie prednej steny hrudníka vpravo s dobou liečenia v spojení s práceneschopnosťou v trvaní 21 až 22 dní,
t e d a
- inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
Podľa § 158 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, pri prevahe jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný poškodenému s obchodným menom H. Q. D., K..E.., E. E. D. V. X, XXX XX R., B. XX XXX XXX, zaplatiť spôsobenú škodu v sume 205,09 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný poškodenému s obchodným menom E. D., D. R., E. E. Q.V. XX X, XXX XX R., zaplatiť spôsobenú škodu v sume 947,10 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 24.09.2021 na tunajší súd obžalobu pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný W. W. dopustiť tak, ako je to uvedené v skutkovej vete vo výrokovej časti rozsudku.
Splnomocnenci H. Q. D., K..E.., K. E. D. si v rámci prípravného konania riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody. Súd žiadali, aby zaviazal obžalovaného k náhrade tejto škody.
Obžalovaný sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní na otázky súdu, položené podľa ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku odpovedal kladne. Súd tak po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku a v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, resp. ochranných opatreniach.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného W. W., prečítaním vyčíslenia škody od spoločnosti H. Q. D., K..E.., K. E. D., odpisom z registra trestov, správami o povesti obžalovaného, evidenčnej karty vodiča, potvrdenie o výške dávok zo sociálneho poistenia, uplatnenie nároku na zdravotnú starostlivosť a oznámenie o likvidácii poistnej udalosti, pričom zistil nasledovné.
Pretože obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a zabezpečené dôkazy v spise jeho vyhlásenie potvrdzujú, súd považoval za preukázané, že skutok sa stal, a že ho spáchal práve obžalovaný.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Z uvedeného dôvodu uznal súd obžalovaného W. W. vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženie na zdraví po stránke
subjektívnej i objektívnej, pričom porušil viaceré dôležité povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o cestnej premávke.
Pri ukladaní trestu bral súd do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou bolo priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestného činu v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže obžalovaný vykonal vyhlásenie o vinne na hlavnom pojednávaní. Priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona súd nezistil žiadne.
Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní až na jeden rok.
Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona súd upravil trestnú sadzbu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal mu trest v trestnej sadzbe do ôsmych mesiacov odňatia slobody.
Aplikujúc vyššie citované ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dôsledne skúmal spôsob spáchania činu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobitne spôsobený následok.
V predmetnej veci, po tom čo bola súdu predložená obžaloba na obvineného W. W., rozhodol súd trestným rozkazom, proti ktorému podal W. W. prostredníctvom svojho obhajcu odpor. Z podaného odporu vyplýva, že obžalovaný nesúhlasil s uloženým trestom, poškodenej nahradil škodu a navrhol súdu ukončiť jeho trestnú vec zmierom. Uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov a zákaz činnosti v trvaní 12 mesiacov sa mu javil neprimeraný. Argumentoval aj tvrdením, že doposiaľ nebol súdne trestaný a nemá ani záznam v karte vodiča.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonne právo a vo veci odmietol vypovedať.
V registri trestov obžalovaný František Ferko doposiaľ nemá žiaden záznam.
Správa o povesti obžalovaného od obecného úradu G. E. uvádza, že obžalovaný je ženatý a má dve maloleté deti. Rodina obžalovaného žila do januára 2022 z rodičovského príspevku, no teraz požiadali o pomoc v hmotnej núdzi. Majetkové pomery sú rodiny sú skromné. Obžalovaný nepožíva v zvýšenej miere alkoholické nápoje a jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku a neboli žiadne sťažnosti na jeho správanie. OO PZ H. Š. potvrdilo správu od obce a uvádza, že obžalovaný je nezamestnaný, nebol priestupkovo riešený a susedské vzťahy má na dobrej úrovni.
Z výpisu evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovanému bolo udelené vodičské oprávnenie dňa 17.08.2016. Za ten čas obžalovaný od 21.11.2016 až do 15.10.2018 spáchal celkovo šesť priestupkov na úseku cestnej premávky. ZA tieto mu boli uložené pokuty v rozmedzí od 5 do 60 Eur. Obžalovaný bol dňa 21.11.2016 postihnutý za jazdu bez riadneho osvetlenia motorového vozidla, dňa 04.03.2017 a 21.03.2017 nerešpektoval dopravné značenie, dňa 29.03.2017 jazdil bez zapnutého bezpečnostného pásu a dňa 14.03.2018 a 15.10.2018 používal na jazdu vozidlo, ktoré nemožno prevádzkovať v cestnej premávke.
Z potvrdenia o výške vyplatených dávok zo E. D. na účet poškodenej L. M. preukazuje, že táto bola práceneschopná od 31.12.2020 do 28.02.2021, pričom vyplatených jej bolo celkovo 947,10 Eur. Z uplatneného nároku H. Q. D., K..E.., za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej L. M. vyplýva, že náklady na túto starostlivosť boli vo výške 205,09 Eur. Náhrada za bolestné, strata na zárobku počas PN a plnenie servisu za vzniknutú škodu na motorovom vozidle, boli poškodenej uhradené od I. D., v ktorej mal obžalovaný uzatvorené PZP v čase vzniku dopravnej nehody.
V prejednávanej trestnej veci obžalovaný W. W. svojím konaním hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti vodiča motorového vozidla a ublíži tým na zdraví poškodenej L. M.. Obžalovaný pritom porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom o cestnej premávke spočívajúcu v nevenovaní sa plne vedeniu
motorového vozidla a dopustil sa aj závažného porušenia pravidiel cestnej premávky nedal prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste, pričom nerešpektoval príkazovú značku „Stoj, daj prednosť v jazde“, pričom sa jedná o závažné porušenie pravidiel cestnej premávky. Okrem toho, týmto konaní spôsobil dopravnú nehodu pri ktorej inému ublíži na zdraví a spôsobil škodu na majetku.
Skúmajúc okolnosti spáchania trestného činu súd poukazuje na skutočnosť, že poškodená ako druhá účastníčka dopravnej nehody, nemala najmenšiu vinu na vzniknutej kolíznej situácii. Na tento fakt súd upriamuje pozornosť z dôvodu, že existujú prípady dopravných nehôd, kedy aj samotný poškodený svojím konaním prispeje k vzniku dopravnej nehody. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo.
Trest plní funkciu ochrany spoločnosti pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.
Pri takto charakterizovanom účele trestu, vzhľadom na to, že ukladanie trestov má nielen individuálny, ale aj generálny preventívny charakter, dospel súd k záveru, že spoločnosť musí vedieť, že za takéto konanie, ktorého sa dopustil obžalovaný, ktoré malo za následok ublíženie na zdraví ďalšej osoby musí byť páchateľ spravodlivo potrestaný. Zároveň však súd nemohol opomenúť skutočnosť, že obžalovaný je priaznivo hodnotený z miesta bydliska, doteraz nebol odsúdený. Rovnako nemohol súd opomenúť skutočnosť, že trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona patrí medzi nedbanlivostné trestné činy. Obžalovaný teda nikomu nechcel úmyselne ublížiť na zdraví. Napriek tomu však jeho nedbanlivostným konaním k tomu došlo.
Súd pôvodným trestným rozkazom uložil obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov pričom tento podmienečne odložil a obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní dvanásť mesiacov. Súd pôvodne ukladal trest na základe § 38 ods. 2 Trestného zákona, keďže nezistil žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti prípadu. Zmena nastala na hlavnom pojednávaní, kedy sa obžalovaný v plnom rozsahu priznal k spáchaniu trestného činu a tento aj úprimne oľutoval, čím boli naplnené podmienky pre uplatnenie poľahčujúcej okolnosti (v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona) v prospech obžalovaného pri nezistení žiadnych priťažujúcich okolností.
Súd už na hlavnom pojednávaní ukladal trest v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona. Súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery vyhodnotil aj okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného, okolností, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, ako aj na priestupky spáchané na úseku cestnej premávky. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že uložený zmiernený podmienečný trest odňatia slobody a tomu odpovedajúca skúšobná doba podmienečného odsúdenia v spojení s trestom zákazu činnosti je zákonný a primeraný spáchanému skutku, obsahujúci požadovaný prvok represie, prvok individuálnej prevencie, ako aj prvok generálnej prevencie, teda odradenie iných páchateľov od páchania takejto trestnej činnosti.
Zmiernený podmienečný trest v trvaní dvoch mesiacov a trest zákazu činnosti na dolnej hranici trestnej sadzby, sú podľa súdu dostatočným trestom a výstrahou pre obžalovaného, ktorý síce je doteraz netrestaným človekom a v mieste trvalého bydliska požíva dobrú povesť, no nemožno u neho konštatovať vedenie riadneho života, tak ako to navrhovala obhajoba. Obžalovaný sa tesne potom, ako mu bolo vydané vodičské oprávnenie, v priebehu necelých dvoch rokov dopustil až šiestich rôznorodých priestupkov na úseku cestnej premávky, a takéto správanie nemožno považovať za vedenie riadneho života obžalovaným. Uloženie trestu zákazu činnosti súd ukladal hlavne v spojitosti stým, že obžalovaný
spôsobil ublíženie na zdraví poškodenej a to z dôvodu že závažne porušil svoje povinnosti, ako účastník cestnej premávky.
Poškodená spoločnosť H. Q. D., K..E.. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla pri hradení liečebných nákladov na zotavenie poškodenej a preto súd zaviazal vo výroku rozsudku obžalovaného W. W. na náhradu vzniknutej škody.
Poškodená spoločnosť E. D. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla pri hradení nákladov spojený s práceneschopnosťou poškodenej a preto súd zaviazal vo výroku rozsudku obžalovaného W. W. na náhradu vzniknutej škody.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.