Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38K-16-2018.pdf
PDF · 124.41 KB
No categories available
38K/16/2018
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľov- veriteľov 1/ BONTE SK, s.r.o. so sídlom Hliníková 1208/29, 952 01 Vráble, IČO 36 853 593 a 2/ U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, Q. N., podnikajúci pod obchodným menom ESO STAV Jozef Bíro s miestom podnikania Jarocká 397, 951 35 Veľké Zálužie, IČO 43 054 242, obaja právne zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Ivan Drdoš s.r.o. so sídlom Párovská 26, Nitra, IČO 50 231 proti dlžníkovi STANOX, s.r.o. so sídlom Hlavná 591/14, 911 05 Trenčín, IČO 47 246 430, pr. zastúpený Pisár & partners - advokáti, s.r.o. so sídlom P. Rádayho 8, 984 01 Lučenec, IČO 50 440 446, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka STANOX, s.r.o. so sídlom Hlavná 591/14, 911 05 Trenčín, IČO 47 246 430, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľov- veriteľov 1/ a 2/ sa z a m i e t a.
II. Dlžníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100% a to voči navrhovateľovi - veriteľovi 1/ vo výške 50% a voči navrhovateľovi - veriteľovi 2/ vo výške 50%.
odôvodnenie:
1. Návrhom, ktorý došiel tunajšiemu súdu dňa 24.8.2018 sa navrhovatelia - veritelia 1/ BONTE SK, s.r.o. so sídlom Hliníková 1208/29, 952 01 Vráble, IČO 36 853 593 (ďalej len N1) a 2/ U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, Q. N., podnikajúci pod obchodným menom ESO STAV Jozef Bíro s miestom podnikania Jarocká 397, 951 35 Veľké Zálužie, IČO 43 054 242 (ďalej len N2) domáhali, aby súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka STANOX, s.r.o. so sídlom Hlavná 591/14, 911 05 Trenčín, IČO 47 246 430 (ďalej len dlžník) z dôvodu, že obaja majú voči dlžníkovi pohľadávky po splatnosti viac ako 30 dní. Navrhovateľ 1/ má voči dlžníkovi pohľadávku titulom nezaplatenej faktúry č. 10160004 z 3.5.2016 vystavenej na sumu 8151 eur na základe Objednávky č. 16023Pl z 4.4.2016, predmetom ktorej boli práce otočným kolesovým bagrom na stavbe Rýchlostná cesta R2 Ruskovce-Pravotice s jednotkovou cenou 38 eur bez DPH/hod a faktúry č. 10160005 z 3.5.2016 vystavenej na sumu 3320 eur na základe Objednávky č. 16032Pl z 4.4.2016, predmetom ktorej bola nákladná doprava nákladným vozidlom Tatra na stavbe Rýchlostná cesta R2 Ruskovce-Pravotice s cenou 20 eur bez DPH/hod. Navrhovateľ 2/ má voči dlžníkovi pohľadávku titulom nezaplatenej faktúry č. 127042016 z 10.5.2016 vystavenej na sumu 11028 eur, fa č. 164052016 z 9.6.2016 na sumu 11423 eur a fa č. 220062016 z 11.7.2016 na sumu 2011 eur, ktoré boli vystavené na základe Objednávky č. 16034PL z 18.4.2016, predmetom ktorej bol 3x otočný kolesový báger s cenou 38 eur bez DPH/hod a prístavné s cenou 1 eur bez DPH/km na stavbe Rýchlostná cesta R2 Ruskovce-Pravotice.
2. Uznesením č. k. 38K/16/2018-60 zo dňa 4.10.2018, právoplatné dňa 11.10.2018, tunajší súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi a uznesením č. k. 38K/16/2018-65 zo dňa 15.10.2018, tunajší súd vyzval dlžníka na vyjadrenie sa k návrhu a na osvedčenie platobnej schopnosti.
3. Dňa 12.11.2018 doručil dlžník súdu písomné vyjadrenie ku začatiu konkurzného konania, v ktorom poukázal na uvedené:
a/ návrh navrhovateľov je šikanóznym konaním, nakoľko na základe rovnakých pohľadávok uvedených v návrhu sa už v minulosti domáhali vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, pričom súd skonštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie uvedených navrhovateľov z dôvodu, že pohľadávky označené v návrhu nenadobudli splatnosť poukazom na dohodu o splatnosti uvedenú vo VOP, kde vznik nároku na zaplatenie objednaných prác je viazaný na podmienku prevzatia diela a jeho úhrady na zaplatenie investorom dlžníkovi, b/ sú dôvodné pochybnosti o navrhovateľmi predloženej výzve na splnenie záväzku zo dňa 3.10.2016 z dôvodu, že predmetnú výzvu navrhovatelia ani na základe dodatočnej výzvy súdu nepredložili v predchádzajúcom konkurznom konaní vedenom pod sp.zn. 22K/1/2016. Dlžník nemá vedomosť o tom, že by mu takáto výzva bola doručená, pričom z predložených podacích lístkov a potvrdenia pošty nijak nevyplýva, že by obsahov predmetných listov mala byť práve uvedená výzva, c/ po zrušení uznesenia č.k. 22K/1/2016-155 zo dňa 6.12.2016 Krajským súdom v Bratislave, dlžník listom č. 180003 zo dňa 23.1.2018 „Výzva na plnenie vo veci náhrady škody a ušlého zisku“ adresovaný navrhovateľovi 1 a listom č. 180004 zo dňa 23.1.2018 „Výzva na zaplatenie vo veci na náhradu škody a ušlého zisku“ adresovaný Navrhovateľovi 2/ uplatnil svoju pohľadávku vo výške 132 980 eur týkajúcu sa náhrady škody a ušlého zisku, ktorá pohľadávka vznikla dlžníkovi na základe zodpovednosti navrhovateľov vyplývajúcej z § 11 ods. 4 ZKR a § 420 a nasl. OZ. Pri podávaní návrhu vo veci sp.zn. 22K/1/2016 si navrhovateľ aj navrhovateľ 2/ museli byť vedomý, že ich pohľadávky nie sú po lehote splatnosti a teda že nie sú aktívne legitimovaný na podanie návrhu na konkurz a preto ich konanie nie je objektívne možné označiť ako konanie s odbornou starostlivosťou. Dlžník navrhovateľov v uvedených listoch tiež vyzval na náhradu škody a ušlého zisku vo výške 132980 eur a poskytol im lehotu na úhradu do 1.2.2018, d/ keďže navrhovatelia svoj solidárny záväzok vo výške 132.980 eur voči dlžníkovi nesplnili v poskytnutej lehote, dlžník listom č. 180008 z 5.2.2018 „Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok“, ktorý bol navrhovateľovi 2/ doručený dňa 9.2.2018 započítal svoju pohľadávku v rozsahu 97915,60 eur s pohľadávkami navrhovateľ 2/ v celkovej výške 97915,60 eur, pričom k zániku vzájomných pohľadávok došlo 9.2.2018 a teda došlo k zániku všetkých pohľadávok navrhovateľa 2/ označených v návrhu na vyhlásenie konkurzu. Dlžník takisto započítal listom č. 180007 z 5.2.2018 svoju pohľadávku v rozsahu 11 471 eur s pohľadávkami navrhovateľa 1 označenými v návrhu na vyhlásenie konkurzu vo výške 11 471 eur, pričom k zániku vzájomných pohľadávok došlo dňa 6.2.2018. Zároveň poukázal na možnosť jednostranného zápočtu vyplývajúceho z VOP1-15 spol. STANOX, s.r.o. a to čl. XV. Bod 6. Takisto poukázal, že pohľadávky navrhovateľa 1/, 2/ doposiaľ nenadobudli splatnosť, keďže doposiaľ nedošlo zo strany investora k prevzatiu diela ani k jeho zaplateniu dlžníkovi. Dlžník tvrdí, že z uvedených skutočností vyplýva nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa 1/, 2/ na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, keďže pohľadávky označené v návrhu zanikli pred podaním návrhu na základe jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok dlžníka a N1 a N2.Poukázal, že navrhovatelia nepreukázali existenciu úpadku dlžníka, teda že by bol viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi. Pohľadávky navrhovateľa 1/, 2/ v zmysle hmotného práva zanikli započítaním pred podaním návrhu resp. dlžník minimálne preukázal, že pohľadávky označené v návrhu sú sporné. Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 300/2014-10, I. ÚS 209/2014. Dlžník naviac považuje samotný návrh za neúplný poukazom na nedoloženie Potvrdenia o úhrade preddavku spolu s návrhom ako aj poukazom na dátum vystavenia Potvrdení audítora ohľadne pohľadávok navrhovateľa 1/, 2/ (18.9.2018 a 19.9.2018), ktoré podľa názoru dlžníka nepreukazujú, že navrhovatelia ku dňu podania návrhu, teda ku dňu 24.8.2018 pohľadávky účtujú v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi. Spolu s vyjadrením dlžník predložil plnomocenstvo, substitučné plnomocenstvo, Uznesenie OS Trenčín č.k. 22K/1/2016-579 z 17.7.2017, Uznesenie KS v Bratislave č.k. 3CoKR/114/2017-622 z 31.10.2017, Uznesenie OS Trenčín č.k. 22K/1/2016-696 z 12.2.2018, Výzvu na plnenie vo veci náhrady škody a ušlého zisku z 23.1.2018 adresovanú navrhovateľovi 1 s podacím lístkom a doručenkou, Výzvu na plnenie vo veci náhrady škody a ušlého zisku z 23.1.2018 adresovanú navrhovateľovi 2 s podacím lístkom a doručenkou, Jednostranný zápočet adresovaný navrhovateľovi 1 zo dňa 5.2.2018 s podacím lístkom a doručenkou, Jednostranný zápočet adresovaný navrhovateľovi 2 zo dňa 5.2.2018 s podacím lístkom a doručenkou.
4. Vyjadrenie dlžníka bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa 1/, 2/ podľa § 167 ods. 3 CSP, na ktoré vyjadrenie mu súd vzhľadom na nariadené pojednávanie v danej veci (10.12.2018) určil lehotu 8 kal. dní. Právny zástupca navrhovateľa 1/, 2/ právo na repliku v súdom určenej lehote nevyužil a k tvrdeniam žalovaného sa do termínu pojednávania nevyjadril.
5. Dňa 10.12.2018 súd vykonal pojednávanie, na ktoré sa dostavil navrhovateľ 1, právny zástupca navrhovateľa 1/, 2/ (ďalej len PZ N1 a N2) a právny zástupca dlžníka (ďalej len PZ D). Po otvorení pojednávania a prednese podstatnej časti návrhu sa PZ N1 a N2 začal vyjadrovať k vyjadreniu dlžníka, pričom na výzvu súdu neoznámil žiadne osobitné dôvody, pre ktoré nevyužil právo na repliku včas. Z toho dôvodu súd na pojednávaní oznámil, že nebude prihliadať na prostriedky procesného útoku PZ N1 a N2(§ 167 ods. 3 CSP), ktoré neboli predložené včas, nakoľko ak neexistujú osobitné dôvody (čo je tento prípad), v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné (Civilný sporový poriadok - Veľké komentáre,C.H.Beck r. 2016, doc.JUDr.Marek Števčk, PhD. a kol., str. 578).
6. Súd na pojednávaní vykonával v prvom rade dokazovanie na preukázanie aktívnej legitimácie navrhovateľa 1/, 2/ na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a to stranami sporu navrhnutými listinami: Návrhom na vyhlásenie konkurzu z čl. 1-3, Objednávkou č. 16034 PL spolu s VOP1-15 z čl. 8-13, Faktúrami N2 č. 164052016 a č. 127042016 z čl.14-15, Objednávkami č.16032 PL a č. 16023 PL spolu s VOP1-15 z čl. 18-29, Faktúrami N1 č. 10160005 a č. 10160004 z čl. 30-31, Potvrdením o zaplatení preddavku z čl. 35-36, Výpismi z OR navrhovateľa 1/, 2/ a dlžníka z čl. 38-42, Doplnením návrhu z čl. 48, plnomocenstvom z čl. 49, Potvrdením audítora z čl. 50-52, 57a -57b, vyjadrením dlžníka z čl. 77-85, Výzvou adresovanou Navrhovateľovi1 Dlžníkom na plnenie vo veci náhrady škody a ušlého zisku s podacím lístkom a doručenkou z čl. 101-103, Výzvou adresovanou Navrhovateľovi 2 Dlžníkom na plnenie vo veci náhrady škody a ušlého zisku s podacím lístkom a doručenkou z čl. 104-106, Jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok adresovaným Navrhovateľovi 1 s podacím lístkom a doručenkou z čl. 107-108, Jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok adresovaným Navrhovateľovi 2 s podacím lístkom a doručenkou z čl. 109-110, Plnomocenstvom a Substitučným plnomocenstvom z čl. 132-133, pričom súd neoboznamoval ich obsah ani ich nečítal, nakoľko všetky tieto listinné dôkazy boli stranám sporu navzájom doručené v priebehu konania a ich obsah nebol protistranami spochybnený (§204 CSP).
7. Z nesporných (resp.zhodných) tvrdení strán sporu ako aj na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané:
- medzi navrhovateľom 1 a dlžníkom vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah na základe Objednávok č.16032 a č. 16023 zo dňa 4.4.2016 (ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli VOP1-15 platné od 1.9.2015), predmetom ktorého boli práce otočným kolesovým bagrom na stavbe s cenou 38eur bez DPH/hod. a nákladná doprava nákladným vozidlom Tatra na stavbe Rýchlostná cesta R2 Ruskovce- Pravotice s cenou 20 eur bez DPH/hod.,
- medzi navrhovateľom 2 a dlžníkom vznikol obchodnoprávny záväzkový vzťah na základe Objednávok č. 16034PL zo dňa 18.4.2016 (ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli VOP1-15 platné od 1.9.2015), predmetom ktorého boli zemné práce 3x otočným kolesovým bagrom s cenou 38Eur bez DPH/hod. a prístavné 1eur bez DPH/km na stavbe Rýchlostná cesta R2 Ruskovce-Pravotice,
- navrhovateľ 1 aj 2 riadne vykonali objednané práce v zmysle uvedených objednávok,
- navrhovateľ 1 vystavil dlžníkovi faktúru č. 10160004 zo dňa 30.5.2016 na sumu 8.151 eur za práce otočným kolesovým bagrom a č. 10160005 zo dňa 3.5.2016 na sumu 3.320 eur za nákladnú dopravu nákladným vozidlom Tatra na vyššie uvedenej stavbe, ktorých výšku dlžník nepopiera a ktoré dlžník doposiaľ neuhradil,
- navrhovateľ 2 vystavil dlžníkovi faktúru č. 164052016 z 9.6.2016 na sumu 11.423 eur za zemné práce otočným bagrom a nákladnú dopravu a č. 127042016 zo dňa 10.5.2016 na sumu 11.028 eur za zemné práce otočným kolesovým bagrom a prevoz stroja, ktorých výšku dlžník nepopiera a ktoré dlžník doposiaľ neuhradil,
- strany si dohodli splatnosť vystavených faktúr vo vyššie uvedených objednávkach, pričom v prípade, ak sa jedná o práce/služby so stavebnými zákazkami (čo je daný prípad) si naviac úhradu vykonaných prác a služieb podmienili prevzatím a úhradou investorom stavby dlžníkovi (čl. IV. bod. 6 VOP-1-15),
- dlžník uplatnil u navrhovateľa 1 aj 2 pohľadávku titulom náhrady škody a ušlého zisku vo výške 132980 eur, ktorú navrhovateľ 1 ani 2 neuhradil, v dôsledku čoho doručil dlžník obom navrhovateľom jednostranný zápočet pohľadávky vo výške 132980 eur titulom náhrady škody a ušlého zisku voči pohľadávkam N1 a N2 označeným v návrhu na vyhlásenie konkurzu, pričom navrhovateľ 1 aj 2 popierajú existenciu pohľadávky dlžníka vo výške 132980 eur titulom náhrady škody a ušlého zisku.
8. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), Veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú
neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
9. Podľa § 12 ods. 2 ZKR ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka, b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, schváleného a účtovaného certifikačným orgánom, alebo e) písomným vyhlásením s úradne osvedčenými podpismi najmenej piatich zamestnancov alebo bývalých zamestnancov dlžníka, ktorí nie sú jeho spriaznenými osobami, o nesplnení ich pohľadávky na mzde, odstupnom alebo odchodnom 30 dní po lehote splatnosti; navrhovateľom v tomto prípade môže byť len zamestnanec alebo bývalý zamestnanec dlžníka, ktorý nie je osobou spriaznenou s dlžníkom, a ktorý je zastúpený odborovou organizáciou, aj keď nie je jej členom.
10. Podľa § 19 ods. 1 písm. c/ ZKR, súd rozhodne o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.
11. Podľa § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), Zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len "doklad"), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti výslovne dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.
12. Podľa § 369d ods. 1 OBZ, Zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod (ďalej len "nekalá zmluvná podmienka"), je neplatné.
13. Podľa čl. XV. Bod. 6 VOP1-15, Objednávateľ je oprávnený započítať pohľadávku dodávateľa/ poskytovateľa/zhotoviteľa, a to aj v prípade, že táto pohľadávka ešte nie je splatná, so svojimi pohľadávkami voči dodávateľovi/poskytovateľovi/zhotoviteľovi, ktoré mu vzniknú zo škôd spôsobených dodávateľom/zhotoviteľom alebo sankcií voči dodávateľovi/poskytovateľovi/zhotoviteľovi, alebo z iných záväzkovdodávateľa/poskytovateľa/zhotoviteľa voči objednávateľovi a dodávateľ/poskytovateľ/ zhotoviteľ k tomu týmto dáva objednávateľovi svoj súhlas.
14. Podľa § 11 ods. 4 ZKR, Ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.
15. Podľa § 379 prvá veta OBZ, Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
16. Podľa § 381OBZ, Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.
17. Podľa § 167 ods. 3 Civilný sporový poriadok, Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
18. Podľa § 160 ods. 3 písm. b/ CSP, Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
19. Podľa § 153 ods. 1,2 CSP, Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
20. V otázke aktívnej legitimácie navrhovateľa ako konkurzného veriteľa, ktorá je nesporne predpokladom prejednania úpadku dlžníka, spočíva bremeno tvrdenia ale aj dôkazné bremeno výhradne na navrhovateľovi. Práve preto mu ZKR v § 12 ods. 2 ukladá povinnosť uviesť v návrhu aj skutočnosti, z ktorých vyplýva jeho oprávnenie podať návrh, označiť dôkazy, ktorých sa na preukázanie týchto skutočností dovoláva a rovnako takto označené dôkazy pripojiť k návrhu. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Konkurzný súd rozsiahlejšie dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na vyhlásenie konkurzu. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu - splnenie podmienok, musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta.
21. Navrhovateľ 1 aj Navrhovateľ 2 svoju pohľadávku voči dlžníkovi označenú v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložil predložením listiny podľa § 12 ods. 2 písm. c/ ZKR, teda potvrdením audítora/ správcu, že navrhovateľ pohľadávku voči dlžníkovi (označenú v návrhu na vyhlásenie konkurzu) účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi. Veriteľ v zmysle platnej právnej úpravy môže podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj pre splatnú pohľadávku, o ktorej doposiaľ nebolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté (v prípade, ak návrh smeruje voči dlžníkovi, ktorý je právnickou osobou). To však neznamená, že ak je taký návrh podaný, nahradzuje konkurzné konanie riadne nachádzacie konanie o tejto pohľadávke pred orgánom povolaným o pohľadávke rozhodnúť. Povaha konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu nevylučuje, aby súd o skutočnostiach, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, vykonával dokazovanie, nie je však povinnosťou konkurzného súdu vykonávať dokazovanie o tom, či pohľadávka navrhovateľa - veriteľa existuje. Typovým dôvodom zamietnutia návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu je skutočnosť, že v konkurznom konaní vyjde najavo, že sporné skutočnosti ( týkajúce sa pohľadávky, ktorú je navrhujúci veriteľ povinný doložiť), nebude možné osvedčiť iba listinami a že vykonaním vecne opodstatnených dôkazných návrhov, by konkurzný súd nahradzoval (v prípadoch, v ktorých tvrdená pohľadávka navrhujúceho veriteľa nie je pohľadávkou právoplatne priznanou rozhodnutím příslušného orgánu) sporové konanie. V prípade, ak konkurzný súd zamietne návrh na vyhlásenie konkurzu, nezbavuje tým navrhovateľa domáhať sa súdne tvrdenej pohľadávky v riadnom nachádzacom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29 Odo 1138/2005 aj sp.zn. 29 Cdo 5044/2007).
22. Súd takisto poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3CoKR/106/2015 z 8.12.2015, v ktorom vyslovil právny názor: „Odvolací súd s poukazom na rozhodnutia tunajšieho súdu, najmä s poukazom na uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 16.08.2012 v konaní vedenom pod sp. zn. 2CoKR/43/2012, zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že existencia navrhovateľovej pohľadávky voči dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno mať akúkoľvek právnu pochybnosť. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Konkurzný súd rozsiahlejšie dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok upravených v § 3 ods. 2, 3 ZKR (t. j. či je označený dlžník v úpadku), oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu - splnenie podmienok musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho dôvodu, základu, výšky veriteľom deklarovanej pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta“.
23. Veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, musí mať aktívnu legitimáciu na podanie takéhoto návrhu, inak súd návrh zamietne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je totiž len ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti (§ 11 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2 v spojení s § 19 ods. 1 písm. c/ ZKR). Dlžník, voči ktorému je návrh na vyhlásenie konkurzu podaný, má právo sa v štádiu do vyhlásenia konkurzu na jeho majetok proti podanému návrhu brániť (okrem iných) aj tým spôsobom, že relevantným spôsobom spochybní pohľadávku navrhovateľa, resp. ostatných v návrhu označených veriteľov, o ktorých navrhovateľ - veriteľ tvrdí, že sú oprávnené a splatné. V prípade, ak dlžník relevantne spochybní ich oprávnenosť, resp. osvedčí ich spornosť, súd na takéto pohľadávky v súlade s § 19 ods. 1 písm. c/ ZKR nemôže prihliadať.
24. V danom prípade majú mať navrhovatelia 1 a 2 voči dlžníkovi pohľadávku titulom vykonaných zemných prác/poskytnutých služieb súvisiacich so stavebnou zákazkou, ktoré práce/služby si u oboch navrhovateľov objednal dlžník v dohodnutej cene. V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ 1 aj navrhovateľ 2 práce/služby objednané dlžníkom, riadne vykonali a za ich výkon/poskytnutie si navrhovateľ 1/, 2/ vyfakturovali ceny dohodnuté v objednávke. Sporná medzi stranami však bola skutočnosť, či cena za vykonané dielo(vo výške uplatnenej navrhovateľom 1 aj 2) nadobudla alebo nenadobudla splatnosť. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že pohľadávky navrhovateľa 1/, 2/ označené v návrhu nadobudli splatnosť v zmysle bodu 7. predložených Objednávok, keďže nie je možné na splatnosť cien za vykonané dielo v danom prípade použiť ustanovenie čl. IV. bod. 6 VOP1-15 (napriek tomu, že predmetom plnenia boli práce/služby súvisiace so stavebnými zákazkami) a to z dôvodu, že podľa názoru súdu je ustanovenie čl. IV. bod 6 VOP1-15 týkajúce sa splatnosti prác/ služieb súvisiacich so stavebnými zákazkami absolútne neplatné. Takáto dohoda je totiž podľa názoru súdu v rozpore so zákonom, resp. sa ho pokúša obísť a to s poukazom na Smernicu Európskeho parlamentu a rady č. 2000/35 ES zo dňa 29.6.2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ktorá bola implementovaná do nášho právneho poriadku zákonom č. 9/2013 Z.z. z 18.12.2012, kedy bolo zmenené ustanovenie Obchodného zákonníka v súlade s touto Smernicou a to v podstate tým spôsobom, že lehota splatnosti peňažného záväzku v obchodných vzťahoch nesmie presiahnuť 60 dní od doručenia faktúry alebo doby skutočného plnenia (§ 340a Obch. zák.). Takáto dohoda o splatnosti ceny za vykonanú prácu/poskytnutú službu je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam navrhovateľa 1/, 2, nakoľko ani 2 roky po splnení záväzku by navrhovateľovi 1 ani navrhovateľovi 2 nevznikol nárok na zaplatenie ceny za vykonanú prácu/poskytnutú službu.
25. Napriek tomu, že po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že pohľadávky navrhovateľov 1 a 2 označené v návrhu nadobudli splatnosť podľa bodu 7. predložených Objednávok, je sporné, či tieto pohľadávky navrhovateľa 1/, 2/ stále existujú, keďže z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že dlžník vyzval navrhovateľa 1 aj 2 na zaplatenie pohľadávok titulom náhrady škody a ušlého zisku vo výške 132980 eur v dôsledku neúspešného konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 22K/1/2016 na základe totožných pohľadávok navrhovateľov 1 a 2 (ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná). Medzi stranami taktiež nebolo sporné, že dlžník voči navrhovateľovi 1 aj 2 vykonal jednostranný zápočet uvedenej pohľadávky titulom náhrady škody a ušlého zisku, pričom sporný medzi stranami bol vznik a existencia pohľadávky dlžníka titulom náhrady škody a ušlého zisku (poukazom na § 11 ods. 4 ZKR a § 420 OZ) vo výške 132980 eur.
26. Súd poukazuje, že dlžník vo svojom vyjadrení k návrhu navrhovateľov na vyhlásenie konkurzu okrem iného tvrdil, že na základe zodpovednosti navrhovateľov, ktorá vyplýva z § 11 ods. 4 ZKR (poukazom na neúspešný návrh navrhovateľov 1 a 2 vedený pod sp.zn.22K/1/2016) ako aj podľa § 420 OZ, mu vznikol nárok na náhradu škody a ušlý zisk vo výške 132.980 eur, ktorú pohľadávku jednostranne započítal voči pohľadávkam navrhovateľov označených v návrhu, v dôsledku čoho došlo k zániku v návrhu označených pohľadávok navrhovateľov 1 a 2. Súd zdôrazňuje, že ak strana sporu (v danom prípade dlžník) predloží iné skutkové tvrdenia (v danom prípade zánik pohľadávok navrhovateľov jednostranným zápočtom zo strany dlžníka) o skutkových okolnostiach ako protistrana (v danom prípade navrhovateľ 1 a 2), je toto iné skutkové tvrdenie (zánik pohľadávok navrhovateľov jednostranným zápočtom zo strany dlžníka) vždy považované za sporné skutkové tvrdenie. Nie je potrebné, aby ho protistrana (v danom prípade navrhovatelia 1 a 2) popierala alebo sa k nemu formálne vyjadrovala (Civilný sporový poriadok C.H.BECK r. 2016, Števček a kol., velké komentáre, str. 574). Keďže v konaní je sporná existencia resp. vznik pohľadávky dlžníka, ktorú započítal s pohľadávkami navrhovateľov, v dôsledku čoho je sporná existencia príp. zánik pohľadávky navrhovateľov 1 a 2 titulom vyššie uvedeného jednostranného zápočtu vykonaného dlžníkom, konkurzný súd by musel vykonať podrobné rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia, či dlžníkovi v zmysle § 11 ods. 4 ZKR vzhľadom na predošlý neúspešný návrh navrhovateľov na vyhlásenie konkurzu a v zmysle § 420 OZ, vznikol nárok na náhradu škody a ušlého zisku a v akej výške. Medzi stranami nebolo sporné, že na tunajšom súde bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi na základe návrhu navrhovateľov 1 a 2 vedené pod sp.zn. 22K/1/2016, ktorý konkurz bol vyhlásený, avšak následne bolo nielen vyhlásenie konkurzu ale i začatie konkurzného konania odvolacím súdom zrušené. Keďže iniciovaním konkurzného konania možno významným spôsobom poškodiť dlžníka, a to najmä v dôsledku účinkov, ktoré nastúpia v spojení so začatím konkurzného konania(§ 14 ods. 5 ZKR), konkurzný zákon v tejto súvislosti upravuje osobitnú zodpovednosť navrhovateľa upravenú v § 11 ods. 4. Nie je preto vylúčené a teda je dôvodný predpoklad, že dlžníkovi mohol vzniknúť nárok na uplatnenie zodpovednosti voči navrhovateľom 1 a 2 podľa § 11 ods. 4 ZKR.
27. Konkurzný súd by vzhľadom na spornosť existencie resp. vzniku pohľadávky dlžníka titulom náhrady škody a ušlého zisku však musel v rámci konkurzného konania vykonávať dokazovanie na preukázanie skutočnosti, či v dôsledku neúspešného návrhu navrhovateľov vedeného pod sp.zn. 22K/1/2016 vznikol dlžníkovi nárok na náhradu škody a ušlého zisku, či sú splnené všetky predpoklady na uplatnenie zodpovednosti voči navrhovateľom podľa § 11 ods. 4 ZKR a § 420 OZ a takisto by muselo byť vykonané dokazovanie aj za účelom preukázania výšky škody a ušlého zisku, pričom z úradnej činnosti je súdu známe, že dokazovanie ohľadne vzniku škody a jej výšky ako aj výšky ušlého zisku je náročné, zdĺhavé a rozsiahle vyžadujúce takmer v každom prípade nielen výsluch strán ale i znalecké dokazovanie. Vykonávaním podrobného dokazovania o vzniku škody a vzniku nároku na náhradu ušlého zisku by konkurzný súd nahrádzal riadne sporové konanie. Až po takto vykonanom rozsiahlom dokazovaní by bolo možné dospieť k záveru, či vykonaním jednostranného zápočtu zo strany dlžníka došlo k zániku pohľadávok navrhovateľov 1 a 2 označených v návrhu alebo k zániku ich pohľadávok nedošlo a tieto stále existujú. Až po uvedenom zistení by bola odstránená spornosť pohľadávok navrhovateľov 1 a 2 označených v návrhu a to spornosť ohľadne ich existencie. Súd pritom zdôrazňuje, že nie je povinnosťou konkurzného súdu vykonávať dokazovanie o tom, či pohľadávka veriteľa (navrhovateľa konkurzu) skutočne existuje.
28. Súd poukazuje, že existencia navrhovateľovej pohľadávky voči dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno mať akúkoľvek právnu pochybnosť, čo v danom konaní navrhovateľ 1 ani navrhovateľ 2 nesplnil, keďže aj po vykonanom dokazovaní zostala sporná existencia ich pohľadávok označených v návrhu poukazom na vykonaný jednostranný zápočet zo strany dlžníka a spornosť vzniku pohľadávky dlžníka podľa § 11 ods. 4 ZKR a § 420 OZ uplatnenej na jednostranné započítanie, ktorý nárok vzhľadom na neúspešne podaný návrh navrhovateľov v konaní sp.zn. 22K/1/2016 mohol dôvodne dlžníkovi vzniknúť. Konkurzný súd v tejto súvislosti poukazuje i na stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu ČR zo 17.6.1998, Cpjn 19/98, Rc 52/1998, z obsahu ktorého vyplýva, že ak konkurzný súd zistí, že k záveru o existencii splatnej pohľadávky navrhovateľa - veriteľa konkurzu treba vykonať dokazovanie, potom návrh na vyhlásenie konkurzu (bez ohľadu na to, či účastníci urobili dôkazné návrhy v už uvedenom smere alebo nie) zamietne preto, lebo veriteľ svoju pohľadávku voči dlžníkovi nedoložil.
29. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia existenciu svojich pohľadávok voči dlžníkovi neosvedčili do takej miery, že by o nej nebolo možné mať akúkoľvek dôvodnú právnu pochybnosť, súd návrh navrhovateľa 1 a 2 na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka zamietol z dôvodu nedostatku ich aktívnej legitimácie na podanie návrhu voči dlžníkovi.
30. Keďže po vykonanom dokazovaní na pojednávaní súd nemal preukázanú aktívnu legitimáciu N 1 a N 2 na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, súd v konaní nevykonal dokazovanie listinami predloženými dlžníkom a to Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 22K/1/2016-579 z čl. 88-95, Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3CoKR/114/2017-622 z čl. 96-99, Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 22K/1/2016-696 z čl.100, Výzvou na splnenie záväzku s podacími lístkami z čl. 16 a Poskytnutím informácii Slovenskej pošty z čl. 56-57, nakoľko ich vykonanie súd nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie danej veci, v dôsledku čoho sa ich vykonanie javilo ako nadbytočné a nehospodárne. Takisto súd nevykonal dôkazy oboznámením listín založených v konkurznom spise sp.zn. 22K/1/2016 ohľadne prihlásenia pohľadávok viacerými navrhovateľmi ani pripojením spisu konkurzného správca, nakoľko súd ich vykonanie považoval za irelevantné vzhľadom na to, že týmito malo byť preukázané, že dlžník má viacerých veriteľov, ktorí neboli v návrhu označení ako ďalší veritelia dlžníka. Taktiež súd nepripustil navrhnuté dôkazy ohľadne preukázania vzniku pohľadávky dlžníka, ktorú jednostranne započítal voči pohľadávkam navrhovateľov uvedených v návrhu ani na preukázanie výšky tejto pohľadávky ani pripojením účtovných dokladov dlžníka z dôvodu, že uvedené dokazovanie podľa názoru súdu neprináleží vykonávať konkurznému súdu v rámci konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu ale dokazovanie uvedených skutočností má byť predmetom riadneho sporového konania so zachovaním práva na opravný prostriedok sporových strán.
31. Záverom súd uvádza, že neprihliadol na prostriedky procesného útoku právneho zástupcu navrhovateľa 1/, 2/ uplatnené až na pojednávaní a to na tvrdenia ohľadne ďalších veriteľov dlžníka ani na predloženie listinných dôkazov ohľadne ďalších veriteľov dlžníka, listinný dôkaz -výklad OZ C.H.BECK a uznesením KS v Nitre č.k. 26Cob/54/2008-305 a to vzhľadom k tomu, že súd na začiatku pojednávania oznámil, že v zmysle § 153 ods. 2 CSP nebude na prostriedky procesného útoku, ktoré neboli predložené včas, prihliadať.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. tak, že dlžníkovi priznal ich náhradu v plnom rozsahu, keďže tento mal vo veci plný úspech, t.j. bol úspešný ohľadne pohľadávok navrhovateľa 1 aj 2. Zároveň súd priznal právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi 1 a voči navrhovateľovi 2/ rovným dielom, teda voči každému vo výške 50% z celkovej priznanej sumy dlžníkovi, keďže navrhovateľ 1/, 2/ na strane navrhovateľa - veriteľa vytvorili samostatné procesné spoločenstvo (§ 76 C.s.p.). vzhľadom na to, že návrh podali so samostatnými pohľadávkami voči dlžníkovi, ktoré získali každý jednotlivo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je môže podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho zverejnením v Obchodnom vestníku písomne v troch vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Bratislave (§ 19 ods. 2 ZKR).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, kto ho robí, čo sa ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Uznesenie sa považuje za doručené dňom jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku aj v prípade, ak sa doručuje iným spôsobom.