Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-161-2018.pdf
PDF · 63.55 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/161/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Beáty Javorkovej na neverejnom zasadnutí konanom dňa 17. decembra 2018 prejednal sťažnosť odsúdeného
T. O.
nar. XX.X.XXXX v U., trvale bytom U., T. F. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v NOO a ÚVTOS Trenčín,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/173/2018 zo dňa 8.10.2018 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
T. O. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 0T/57/2018 zo dňa 18.2.2018 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. vo výmere jedného roka, ktorého výkon má ukončiť dňa 16.2.2019.
Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/173/2018 zo dňa 8.10.2018 bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý. Proti tomuto uzneseniu hneď po jeho vyhlásení podal odsúdený sťažnosť. Spis bol na rozhodnutie o sťažnosti krajskému súdu predložený dňa 4.12.2018.
V písomných dôvodoch sťažnosti odsúdený uvádzal, že trestný čin úprimne ľutuje a opísal okolnosti jeho negatívneho hodnotenia v súvislosti so zápornými poznatkami zo strany pedagógov, ktoré súviseli s banálnymi nedostatkami. Taktiež namietal, že nie je pravdou, že by jeho pracovná morálka bola slabá, o čom svedčí jeho finančné ohodnotenie. Napokon poukazoval na svoje rodinné zázemie a žiadal, aby krajský súd jeho žiadosti vyhovel.
Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je zákonné a správne. Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Aj podľa zistení krajského súdu, u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky ustanovenia § 66 ods. 1 Tr. zák. Citované ustanovenie podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok - preukázaním polepšenia plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu; očakávaním, že v budúcnosti povedie riadny život a vykonaním príslušnej časti uloženého trestu.
V posudzovanej veci síce odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu. Pokiaľ ide o ďalšiu podmienku týkajúcu sa polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu, aj tu krajský súd ako aj okresný súd z hodnotenia odsúdeného zistili, že odsúdený si síce plní svoje povinnosti vcelku na dobrej úrovni, program zaobchádzania plní iba čiastočne, avšak resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá a riziko sociálneho zlyhania je hodnotené ako stredné. Záverom hodnotenia sa konštatuje, že iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, ktoré sa neodporúča. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie automaticky podmienečne prepustený po uplynutí stanovenej doby bez zreteľa na účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadať. Podstatou takýchto úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na slobode riadny život. Účelom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je dovŕšenie prevýchovy a nápravy odsúdeného na slobode. K tomu krajský súd uvádza, že T. O. bol v minulosti 14-krát súdne trestaný a boli mu ukladané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré ako tomu nasvedčuje jeho posledné odsúdenie, sa minuli svojím účinkom. Vychádzajúc z uvedeného má preto aj krajský súd dôvodné pochybnosti, že u tohto odsúdeného možno očakávať dovŕšenie jeho nápravy na slobode v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Z uvedených dôvodov sa preto krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie zamietnutý a jeho závery uvedené v jeho odôvodnení si v celom rozsahu osvojil a s týmito sa stotožnil. Sťažnosť odsúdeného preto nepovažoval za dôvodnú a túto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.