Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/166/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov 1/ E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX A., 2/ E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX A., právne zastúpených Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému Finance4you, a.s., so sídlom Pod Rovnicami 42, 841 01 Bratislava, IČO: 43 906 915, právne zastúpeného JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, v konaní o určenie zdržať sa výkonu záložného práva s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 19.09-2017 č.k. 4C 37/2013-205 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že I. U r č u j e , že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva k bytu č. X. na X. poschodí bytového domu číslo súpisné XXX, vchod 1, na ul. E. v A., ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. A. zapísané na LV XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu číslo sup. XXX vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX k parcele č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú predmetom L. o zriadení záložného práva zo dňa XX.X.XXXX dobrovoľnou dražbou.

II. Priznáva žalobcom náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť štátu súdny poplatok zo žaloby na účet Okresného súdu Svidník vo výške 99,50 Eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami N. U., a.s., IČO: XXXXXXXX (ďalej len veriteľ) a I. E., nar. XX.XX.XXXX, ďalej len dlžník a Y. E., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, ďalej len spoludlžník. Podľa článku 1 bodu 1 zmluvy vyplýva - veriteľ sa zaväzuje na základe tejto zmluvy poskytnúť dlžníkovi, spoludlžníkovi úver vo výške 200 000,- Sk/6 638,78 eura. Z bodu 2 vyplýva, zmluvné strany sa dohodli, že úver bude dlžníkovi, spoludlžníkovi vyplatený bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, spoludlžníka č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX a to najneskôr do dvoch pracovných dní po podaní návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam. Podľa článku II. úrok a odplata bodu 1 vyplýva - zmluvné strany sa dohodli, že za poskytnutie úveru zaplatí dlžník, spoludlžník veriteľovi a v tejto zmluve dohodnutý úrok 20 % z istiny ročne (ročná úroková sadzba) a dohodnutú celkovú odplatu vo výške 54 000,- Sk/1 792,47 Eura. Podľa bodu 2 ročná percentuálna miera nákladov podľa tejto zmluvy o úvere činí 70,3 %. Priemerná RPMN je 27,25 %. Podľa článku III. splatnosť úveru bodu 1 dlžník, spoludlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi celkom čiastku vo výške 390 000,- Sk/12 945,63 Eura. Podľa článku IV. zmluvný úrok z omeškania a zmluvná pokuta bodu 1 - účastníci sa nad rámec zákonného úroku z omeškania dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,2 % z pôvodnej výšky istiny za každý začatý deň omeškania, ďalej sa zmluvne dohodli na jednorazovej zmluvnej pokute vo výške 35 000,- SK/1 161,78 Eura. Podľa článku V. zaistenie úveru bodu 1 záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy je zaistený záložným právom k nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžník a spoludlžníka a to bytom č. X, ktorý sa nachádza na X. K. bytového domu v A., vchod č. X, N.. Č. XXX, H..Ú.. A., Q. A., Q.. N. L. J. X. Č.. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v K., Správa katastra N., v spoluvlastníckom podiele X/X. Bytový dom sup. číslo XXX zapísaný na LV č. XXXX k. ú. A., obec A., okr. N., je postavený na pozemku C KN parc. číslo XXX, spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a to XXXX/XXXXXX, spoluvlastníckym podielom vo výške XXXX/XXXXXX na pozemku C KN parc. číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Zmluva je účastníkmi podpísaná.

3. Zo záložnej zmluvy uzavretej podľa § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 28.8.2008 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi zmluvnými stranami N. U., M..N.., F.: XXXXXXXX (ďalej záložný veriteľ) a I. E., nar. XX.XX.XXXX, dlžník a Y. E., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, ďalej len spoludlžník, ďalej len záložca. Podľa článku 1 predmet zmluvy záložca má vo svojom bezpodielovom spoluvlastníctve byt č. X ktorý sa nachádza na X. K. bytového domu v A., vchod č. X, sup. číslo XXX, k.ú. A., obec A., okr. N., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v K., Správa katastra N., v spoluvlastníckom podiele X/X. Bytový dom sup. číslo XXX zapísaný na LV č. XXXX k.ú. A., obec A., Q.. N., je postavený na pozemku C KN parc. číslo XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a to XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel vo výške XXXX/XXXXXX na pozemku C KN parc. číslo XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, všetko zapísané na LV XXXX. Predmetom tejto zmluvy je zriadenie záložného práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu na zabezpečenie pohľadávky vo výške 200 000,- Sk/6 638,78 Eura, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi dlžníkom, spoludlžníkom a záložným veriteľom v ktorej sa tieto subjekty dohodli na poskytnutí úveru vo výške 200 000 Sk/6 638,78 Eura (istina) za celkový úrok vo výške 20 % z istiny za každý rok na ktorý bola zmluva uzavretá, celkom teda 390 000 Sk/12 945,63 Eura, pričom zmluva o úvere zo dňa 28.8.2008 tvorí prílohu návrhu na vklad v zmysle tejto zmluvy. Podľa článku IV. zmluvy - realizácia záložného práva vyplýva, v prípade, že pohľadávka zo zmluvy po úvere zaistená záložným právom k nehnuteľnosti nebude splnená riadne a včas, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa z výťažku z predaja zálohu. Záloh je možné speňažiť na návrh záložného veriteľa a to nasledovnými spôsobmi 1/ predajom nehnuteľnosti na dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, 2/ predajom nehnuteľnosti v exekučnom konaní v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný poriadok, 3/ priamym predajom, k čomu dáva dlžník, spoludlžník podpisom na tejto zmluve výslovný súhlas. Priamym predajom sa rozumie predaj nehnuteľnosti tretej osobe, ktorá zaplatí za nehnuteľnosť cenu, stanovenú súdnym znalcom. Zmluva je účastníkmi podpísaná.

4. Žalovaná podaním označeným ako vyjadrenie poukazuje nad dôvod podania predmetnej žaloby „úver sme uzavreli v extrémnej tiesni, vzniknutej predchádzajúcimi úvermi“ s tým, že dňa 28.8. 2008 došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o úvere. Žalovaný kategorický odmieta, prečo táto bola uzavretá v extrémnej tiesni navrhovateľov, pretože títo ešte pred uzavretím zmluvy, konkrétne pri schvaľovaní výšku úveru uviedli, že majú dostatočný príjem cca 27 000,00 Sk/cca 900,00 Eur. Na základe takto zistenej a navrhovateľmi uvedenej schopnosti splácať poskytnutý úver, je žalovaná toho názoru, že daná zmluva o úvere nebola a ani nemohla byť uzavretá v extrémnej tiesni a to ani s prihliadnutím na refinancovanie predchádzajúceho úveru poskytnutého žalobcom Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len VÚB) nakoľko ide v súčasnej dobe o častý spôsob úpravy splácania úverov v bankovom ako aj v nebankovom sektore. Predmetná pohľadávka VÚB bola uhradená v zmysle článku I. bod 2 zmluvy na žiadosť žalobcov ako dlžníkov po vzájomnej dohode. Žalovaná ma zato, že takéto vyplatenie úveru inej spoločnosti nemožno posudzovať ako zneužitie finančnej tiesne žalovaným. Ďalej žalovaná považuje za potrebné ozrejmiť skutočnosť, že žalobcovia zmluvu uzavreli dobrovoľne, bol im poskytnutý dostatočný priestor na preštudovanie podmienok zmluvy, boli oboznámení s podmienkami za ktorých je žalovaný ochotný ísť do podnikateľského rizika a poskytnúť úver v nebankovom sektore, navyše bolo žalobcom prostredníctvom formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnuté komplexné informácie týkajúce sa čerpaného produktu. Žalovaná si jednoznačne splnila povinnosť v dostatočnom čase riadne informovať žalobcov o zmluvných podmienkach v súlade so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru žalovanej žalobcovia si boli jednoznačne vedomí, akú zmluvu a za akých podmienok uzatvárajú. Jednotlivé podmienky zmluvy sú vyjadrené zrozumiteľne a jednoznačne a v žiadnom prípadne nevytvárajú možnosť právnej neistoty pre zmluvné strany. Navyše žalobcovia mali dostatok času, aby kontaktovali žalovanú ohľadom zmluvných podmienok, neurobili to a s predloženými podmienkami vyjadrili súhlas podpisom formulára o zmluvných podmienkach z 28.8.2008, zmluvy o úvere z 28.8.2008 ako aj záložnej zmluvy z 28.8.2008. Vyjadrenie žalobcov o tom, že sa jedná o nekalú obchodnú prax dodávateľa (žalovanej) považuje žalovaná za účelové tvrdenie v snahe vyhnúť sa preukázateľne vzniknutému záväzku žalobcov voči žalovanej. Žalobcovia svojimi vlastnoručnými podpismi na zmluve o úvere deklarujú, že predmetná zmluva nebola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, uzavreli ju na základe svojej slobodnej vôle, zmluvu si pozorne prečítali, jej obsahu porozumeli a bez výhrad s ňou súhlasili, teda prišlo k slobodnej a vážnej dohode oboch zmluvných strán. Žalovaná na zabezpečenie svojej pohľadávky využila inštitút súkromného práva a to zriadenie záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka na čom sa účastníci dohodli dňa 28.8.2008 v záložnej zmluve, čiže sa jednalo taktiež o slobodne prejavenú vôľu zmluvných strán, nešlo nanútený a jednostranný právny úkon zo strany žalovanej. Žalovaná zastáva názor, že záložňa zmluva spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, že táto nebola uzatváraná v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, bola uzavretá na základe ich slobodnej vôle, zmluvu si pozorne prečítali, jej obsahu porozumeli a bez výhrad s ňou súhlasili, na znak čoho ju vlastnoručne podpísali. Žalobcovia sa dostali so splácaním svojho dlhu do omeškania už druhou splátkou ktorú čiastočne uhradili vo výške 150 Eur dňa 5.3.2010 a vo výške 50 Eur dňa 6.10.2010 čiže v súčasnosti žalobcovia neuhradzujú svoj existujúci dlh voči žalovanej viac ako 24 mesiacov. Žalovaná žalobcov riadne a včas upozornila na ich záväzok viacerými výzvami, upomienkami, pred žalobnými upomienkami oznámením o zosplatnení záväzku, na stratu výhody splátok, uplatnenie všetkých zmluvných sankcií zo strany žalovanej ak nebudú dlh splácať riadne a včas. Nakoľko žalobcovia dlh napriek upomienkam neuhradzovali bolo im doručené oznámenie o zosplatnení záväzku z 27.1.2009 v ktorom nebola zohľadnená nová úprava začo sa žalovaný písomne žalobcom ospravedlnil listom z 27.3.2009 a zaslal každému zo žalobcov osobitne nové oznámenie o zosplatnení záväzku v zmysle platnej právnej úpravy. Taktiež bolo neskôr žalobcom v zmysle schváleného zmieru umožnené uhrádzať dlžnú sumu v mesačných splátkach na účet žalovanej, pričom v predmetnom uznesení o schválení zmieru súd poukázal na skutočnosť, že pohľadávka žalovanej je zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosť a boli poučení, že v prípade ak nebudú hradiť splátky riadne a včas bude vyššie uvedená pohľadávka uspokojená výkonom tohto záložného práva. Je evidentné, že žalobcovia len využívajú postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany poukazujúc na tzv. sofistikovaný úverový mechanizmus v dôsledku ktorého sú sociálne slabí a neskúsení spotrebitelia zbavovaní svojho obydlia bez súdneho procesu. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobcov kontaktoval viackrát za účelom vyriešenia situácie. Okrem toho žalovaný poukázal na slová žalobcov, že slovenský právny poriadok na rozdiel od vyspelejších demokracií, dovoľuje vykonať záložné právo bez schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu, žalovaná doplnila, že postupovala pri vymáhaní svojej pohľadávky presne v intenciách § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná využila svoje právo na úhradu svojej pohľadávky výkonom záložného práva v zmysle platnej Ústavy Slovenskej republiky článku 2 ods. 3 - každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá. Teda žalovaná využila len svoje právo a právom chránené záujmy na uspokojenie svojej pohľadávky v medziach platných právnych noriem. K ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany žalovaná doplnila, že ma zato, že súdy svojou rozhodovacou činnosťou nemali za každých okolnosti presadzovať a vykonávať neprimeranú a bezprecedentnú ochranu spotrebiteľa, ktorý tak účelovo s vedomím svojej nedotknuteľnosti a zaručenej ochrany zo strany súdu v mnohých prípadov vstupuje do záväzkových vzťahov s vedomím svojej neschopnosti vzniknutý záväzok splniť a obohacuje sa na úkor poskytovateľov úverov. Žalovaná vyjadruje podozrenie z účelovej žaloby nakoľko žalobcovia zaplatili len jednu splátku úveru a s úhradou zvyšnej časti dlžnej sumy sú v omeškaní viac ako 2 roky. Toto účelové konanie zo strany žalobcov potvrdzuje aj fakt, že dlžnú sumu sa žalobcovia zaviazali zaplatiť v schválenom súdnom zmieri dňa 1.6.2010. Dohodnutú sumu sa zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 250 Eura, vždy do 25. dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok. Žalobcovia v zmysle schváleného zmieru uhradili prvú splátku a to len čiastočne vo výške 50 Eura dňa 6.10.2010. V návrhu na zrušenie súdneho zmieru zo dňa 23.7.2012 nepreukázali a nepotvrdili existenciu rozporu a neprijateľných podmienok v Zmluve o úvere. Žalovaná ma zato, že predmetnou žalobou na zrušenie súdneho zmieru ako aj podaním z 13.3.2013 ku ktorému zasielajú toto vyjadrenie sa snažia oddialiť plnenie ich zmluvnej povinnosti a práve oni sú zmluvnou stranou ktorá žalovanú vystavuje právnej neistote ako aj nevymožiteľnosti jeho existujúcej pohľadávky voči žalobcom. Žalobcovia sa tak obohacujú na úkor žalovanej ako poskytovateľa úveru. Ďalšie tvrdenia ktoré žalobcovia vo svojej žalobe uvádzajú z hľadiska podanej žaloby proti žalovanej ako veriteľovi (záložnému veriteľovi) za irelevantné, nakoľko už len spochybňujú postup dražobníka ako vykonávateľa dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Ďalej rozsiahlym spôsobom spochybňujú inštitút dobrovoľnej dražby ako aj platnú právnu úpravu v Slovenskej republike. Žalobnému návrhu navrhla nevyhovieť.

5. Žalovaná listami označenými ako pred žalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy, upomienka, oznámenie o zosplatnení záväzku poukazovala na uzavretie zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a plnenie povinnosti z nej vyplývajúcich. Oznámením o zoplatnení záväzku upovedomila žalobcov, že dlžná suma predstavuje 17 255,17 Eura (zosplatnený ku dňu 26.01.2009).

6. Žalovaná podala návrh na zastavenie konania z dôvodu vedenia konania na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/40/2012 kedy súd rozsudkom napadnutý zmier zrušil v konaní 5Cb 106/2009 v ktorom sa žalobcovia domáhali neplatnosti neprijateľných podmienok uvedených v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX z 28.08.2008.

7. Žalobcovia dňa 20.04.2015 vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie a prednesy účastníkov pre konanie o zmenenom návrhu žiadali, aby súd namiesto pôvodného návrhu pripustil zmenu petitu a vyhlásil tento rozsudok: súd určuje, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva k bytu č. X na X. poschodí bytového domu číslo súpisné XXX, vchod 1, na ul. E. v A., ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú. A. zapísané na LV XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu číslo sup. XXX vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX k parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú predmetom L. o zriadení záložného práva zo dňa XX.X.XXXX dobrovoľnou dražbou. Ako dôvod zmeny žaloby predložili rozsudok Súdneho dvora vo C-34/13 z 10.9.2014 v ktorom poukázali článok 61 na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon č. 106/2014 Z.z. prijatý 1.apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1.júna 2014 a je uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidla uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiústavnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. Článok 62 pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Článok 63 strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61) ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez a Abril Garcia, EU:C:2014:1388 bod 11). Článok 64 v tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo č.19009/04, § 50, ESĽP 2008 a Rousk v. Švedsko č. 27183/04 § 137). Článok 65 v práve únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice 93/13. Článok 66 konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej Smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz: C: 2013:164, bod 59). Článok 67 v prejednavanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto článku môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.

8. Z rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) zo dňa 10.9.2014, návrh na začatie prejudiciálneho konania Smernica 93/13 EHS - nekalé podmienky - zmluva o spotrebiteľskom úvere - článok 1 ods. 2 - zmluvná podmienka - odrážajúca záväzne zákonné ustanovenie - pôsobnosť smernice článok 3, ods. 1, článok 4, článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 - zabezpečenie pohľadávky záložným právom na nehnuteľný majetok - možnosť výkonu tohto záložného práva predajom na dražbe - súdne preskúmanie vo veci C-34/13 ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ podaný na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 20.12.2012 a doručený Súdnemu dvoru 23.1.2013, ktorý súvisí s konaním S. H. proti N.. a.s. z dôvodov uvedených v rozsudku Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto 1/ ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. 2/ článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa ma vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

9. Žalovaná dňa 13.10. 2015 doručila súdu ďalšie vyjadrenie z obsahu ktorého vyplýva, že žalobný návrh žalobcov považuje za neopodstatnený, vychádzajúci najmä z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení právnych úkonov za neplatné. Žalobu navrhla zamietnuť. K určeniu neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere doplnila, že nie je možné aby súd určil zmluvu o spotrebiteľskom úvere za neplatnú v celom rozsahu (okrem iného poukázala na rozsudok ESD vo veci C_106/89 Marleasing), podľa § 41 Občianskeho zákonníka - ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolnosti, za ktorých k nemu došlo nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Ďalej poukázala na ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice - členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajúc alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok, taktiež na ustanovenia § 52 ods. 2, 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a o doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov - pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a, b, d - j, k poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nález Ústavného súdu SR PL.US 28/2000 - za rozpor s princípom právnej istoty považuje Ústavný súd SR taký stav, keď dôvodom na uplatnenie neplatnosti celej zmluvy priamo zo zákona je nesplnenie zákonných podmienok len časti zmluvy bez problémov oddeliteľnej od ostatných zmluvy, rozsudok Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 11C 62/2011-127 zo dňa 21.1.2013 v ktorom súd v obdobnej veci rozhodol tak, že za neplatné vyhlásil iba určité časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom samotná úverová zmluva ostala platnou. K určeniu neplatnosti záložnej zmluvy žalovaná uviedla, že nie je možné túto v prípade že bola uzatvorená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou určiť za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti a teda ju hodnotiť v kontexte smernice ako neprijateľnú zmluvnú nakoľko záložňa zmluva vychádza z kogentného vnútroštátneho ustanovenia, ktoré je v zmysle článku 1 ods. 2 smernice spod aplikovateľnosti smernice vylúčené. Žalovaná okrem iného ďalej poukázala na rozhodnutie ESD vo veci C-34/13 S. H. c/a N. U. s.r.o. zo dňa 10.9.2014 a má zato, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, je ak nie v celom rozsahu, aspoň čiastočne platná, záložná zmluva je v celom rozsahu súladná tak s vnútroštátnym právnym poriadkom ako aj s právnym poriadkom EU a z toho dôvodu platná a medzi účastníkmi záväzná, minimálne v takom rozsahu, v akom je platná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalobu navrhla zamietnuť.

10. Titulom právneho názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.7. 2017, sp. zn. 4C/37/2013-184 pripustil úpravu žalobného návrhu a toto v písomnej forme doručil stranám sporu (žalobcom 26.7.2017, žalovanej strane 27.7. 2017), čím predmet procesné nedostatku odpadol.

11. Strany sporu na vyžiadanie súdu prvej inštancie podali záverečné stanovisko v ktorom: a)žalobcovia opätovne poukázali na rozsudok ESD (európskeho súdneho dvora), H./N. U., body 61 až 67 odôvodnenia podľa ktorého výkon záložného práva nie je možné akceptovať, ak napadaná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. A ak právna úpravu štátu umožňuje vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pričom predmetná právna úpravu praktický neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica. Ďalej nález ÚS SR PL. ÚS23/2014-18 z 24.9.2014“Nad rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právne úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej držby (§21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II.ÚS261/2013 z 3. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Osobitne sa žiada zdôrazniť, že v dobrovoľnej držbe pôsobí nepopierateľné pnutie medzi záujmom záložcu na tom, aby bola vec predaná za čo najväčšiu cenu, resp. na tom, aby nebola vec predaná za dlh, ktorý je v hrubom nepomere k hodnote zálohu (nález ústavného súdu sp. zn. II.ÚS237/2011 z 2. Júna 2011 a uznesenie ústavného súdu sp. zn. II.ÚS261/2013 z 30. Apríla 2013) a záujmom záložného veriteľa, ktorý sa ale v podstate obmedzuje na uspokojenie jeho pohľadávky, a teda na čo najrýchlejšie speňaženie zálohu aspoň v takej výške, ktorá zabezpečí uhradenie jeho pohľadávky. Takéto pnutie pritom pôsobí aj pri takej dobrovoľnej dražbe, ktorá nevykazuje znaky podvodnej snahy získať založenú vec pod trhovú cenu (pričom tento záver nemôže spočívať výlučne na predstavách všeobecného súdu o všeobecnej praxi pri prevažujúcej práci výkonov záložných práv na Slovensku, ale musí byť podporený konkrétnymi zisteniami vzťahujúcimi sa na prerokúvanú vec). V uvedenej súvislosti ústavný súd opakuje, že intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaného v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň skutočnosti sa čo najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva (II.ÚS237/2011). Podľa názoru ústavného súdu zákon o dobrovoľných dražbách, ak aj súvisiace právne predpisy regulujúce výkon záložného práva do určitej miery (nie však neobmedzene) nadraďuje záujem veriteľa na uspokojení jeho pohľadávky pred záujmom dlžníka na ponechaní si veci. Okrem toho na článok 21 ods. 3 prvej vety Ústavy SR dovoľuje zákonom zásady do nedotknuteľnosti obydlia - iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné, v záujme naplnenia tých cieľov. V predmetnej veci nemožno za žiadnych okolnosti dospieť k záveru, že vykonanie dobrovoľnej dražby, pri ktorej žalobcovia prídu o obydlie, je naliehavou spoločenskou potrebou. Ústavné právo na obydlie je v zmysle judikatúry Ústavného súdu, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva, potrebné chrániť vo väčšom rozsahu, ako právo vlastniť majetok. Vykonaním dobrovoľnej dražby by žalobcovia spolu s ďalšími členmi rodiny skončili na ulici. Žalobný návrh navrhli zamietnuť.

12. Z ROZSUDKU SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 10.9.2014 vo veci C-34/13 ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFSÚ, podaný na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove z 20.12.2012 a doručený Súdnemu dvoru 23.1. 2013, ktorý súvisí s konaním S. H. proti N. U., a.s., vyplýva: z bodu 61- Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon č. 106/2014 Z.z. prijatý 1. Apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. Júna 2014 a je uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa zmenil procesné pravidlá uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu, bodu 62 - Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny, bodu 63 - Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril Garcia, EU:C:2014:1388, bod 11), bod 64-V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudku ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, 50, ESĽP2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137), bod 64 - V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137), bod. 65 -V práve Únie prestavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13, bod 66 - Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2023:164, bod 59), bod 67 - V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.

13. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci dospel k záveru, že nárok žalobcov posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V konaní bolo preukázané, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.8.2008 medzi zmluvnými stranami N. U., M..N.., F.: XXXXXXXX (ďalej len veriteľ) a I. E., nar. XX.XX.XXXX, ďalej len dlžník a Y. E., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, ďalej len spoludlžník. Podľa článku 1 bodu 1 zmluvy vyplýva - veriteľ sa zaväzuje na základe tejto zmluvy poskytnúť dlžníkovi, spoludlžníkovi úver vo výške 200 000,- Sk/6 638,78 Eura. Z bodu 2 vyplýva, zmluvné strany sa dohodli, že úver bude dlžníkovi, spoludlžníkovi vyplatený bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, spoludlžníka č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX a to najneskôr do dvoch pracovných dní po podaní návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam. Podľa článku II. úrok a odplata bodu 1 vyplýva

- zmluvné strany sa dohodli, že za poskytnutie úveru zaplatí dlžník, spoludlžník veriteľovi a v tejto zmluve dohodnutý úrok 20 % z istiny ročne (ročná úroková sadzba) a dohodnutú celkovú odplatu vo výške 54 000,- Sk/1 792,47 Eura. Podľa bodu 2 ročná percentuálna miera nákladov podľa tejto zmluvy o úvere činí 70,3 %. Priemerná RPMN je 27,25 %. Podľa článku III. splatnosť úveru bodu 1 dlžník, spoludlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi celkom čiastku vo výške 390 000 Sk/12 945,63 Eura. Podľa článku IV. zmluvný úrok z omeškania a zmluvná pokuta bodu 1 - účastníci sa nad rámec zákonného úroku z omeškania dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,2 % z pôvodnej výšky istiny za každý začatý deň omeškania, ďalej sa zmluvne dohodli na jednorazovej zmluvnej pokute vo výške XX XXX N.,78 Eura. Podľa článku V. zaistenie úveru bodu 1 záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy je zaistený záložným právom k nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžník a spoludlžníka a to bytom č. X, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu v A., vchod č. X, sup. číslo XXX, k.ú. A., obec A., okr. N. zapísaný na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v K., Správa katastra N., v spoluvlastníckom podiele X/X. Bytový dom sup. číslo XXX zapísaný na LV č. XXXX k. ú. A., obec A., okres N., je postavený na pozemku C KN parcelné číslo XXX, spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a to XXXX/XXXXXX, spoluvlastníckym podielom vo výške XXXX/XXXXXX na pozemku C KN parcelné číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 487 m2. Zároveň taktiež bolo preukázane uzavretej záložnej zmluvy podľa § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 28.8.2008 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi zmluvnými stranami N. U., M..N.., F.: XXXXXXXX (ďalej záložný veriteľ) a I. E., nar. XX.XX.XXXX, dlžník a Y. E., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, ďalej len spoludlžník, ďalej len záložca. Podľa článku 1 predmet zmluvy záložca má vo svojom bezpodielovom spoluvlastníctve byt č. X ktorý sa nachádza na X. K. bytového domu v A., vchod č. X, sup. číslo XXX, k.ú. A., obec A., okr. N., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v K., Správa katastra N., v spoluvlastníckom podiele X/X. Bytový dom sup. číslo XXX zapísaný na LV č. XXXX k.ú. A., obec A., okr. N., je postavený na pozemku C KN parcelné číslo XXX, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a to XXXX/XXXXXX, spoluvlastnícky podiel vo výške XXXX/XXXXXX na pozemku C KN parcelné číslo XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 487 m2, všetko zapísané na LV XXXX. Predmetom tejto zmluvy je zriadenie záložného práva k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu na zabezpečenie pohľadávky vo výške 200 000 Sk/6 638,78 Eura, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.8.2008 uzatvorenej medzi dlžníkom, spoludlžníkom a záložným veriteľom v ktorej sa tieto subjekty dohodli na poskytnutí úveru vo výške 200 000 Sk/6 638,78 Eura (istina) za celkový úrok vo výške 20 % z istiny za každý rok na ktorý bola zmluva uzavretá, celkom teda 390 000 Sk/12 945,63 Eura, pričom zmluva o úvere zo dňa 28.8.2008 tvorí prílohu návrhu na vklad v zmysle tejto zmluvy. Podľa článku IV. zmluvy - realizácia záložného práva vyplýva, v prípade, že pohľadávka zo zmluvy po úvere zaistená záložným právom k nehnuteľnosti nebude splnená riadne a včas, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť sa z výťažku z predaja zálohu. Záloh je možné speňažiť na návrh záložného veriteľa a to nasledovnými spôsobmi 1/ predajom nehnuteľnosti na dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, 2/ predajom nehnuteľnosti v exekučnom konaní v zmysle zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný poriadok, 3/ priamym predajom, k čomu dáva dlžník, spoludlžník podpisom na tejto zmluve výslovný súhlas. Priamym predajom sa rozumie predaj nehnuteľnosti tretej osobe, ktorá zaplatí za nehnuteľnosť cenu, stanovenú súdnym znalcom.

14. Pôvodné žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa XX.X. XXXX medzi žalobcami a žalovaným, určenia, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa XX.X. XXXX je neplatná. Počas konania žalobcovia navrhli aby súd namiesto pôvodného žalobného návrhu, pripustil zmenu petitu v znení - súd určuje, že žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva k bytu č. X na X. poschodí bytového domu číslo súpisné XXX, vchod 1, na ul. E. v A., ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú. A. zapísané na LV XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu číslo sup. XXX vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX k parcelné č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú predmetom L. o zriadení záložného práva zo dňa 28.8.2008 dobrovoľnou dražbou. Ako dôvod zmeny žaloby predložili rozsudok Súdneho dvora vo C-34/13 z 10.9.2014 v ktorom poukázali článok 61 na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon č. 106/2014 Z.z. prijatý 1.apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1.júna 2014 a je uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidla uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiústavnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. Článok 62 pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Článok 63 strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61) ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez a Abril Garcia, EU:C:2014:1388 bod 11). Článok 64 v tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo č.19009/04, § 50, ESĽP 2008 a Rousk v. Švedsko č. 27183/04 § 137). Článok 65 v práve únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice 93/13. Článok 66 konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej Smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz: C: 2013:164, bod 59). Článok 67 v prejednavanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto článku môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd. Súd zmenu procesným uznesením pripustil a v tejto intencií konal a rozhodol spôsobom ako je vyššie uvedené vo výroku rozsudku, teda súd sa stotožnil dôvodmi zmeny návrhu s odkazom na rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 10.9. 2014 vo veci C-34/13, určil povinnosť žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva k bytu č. X na X. poschodí bytového domu číslo súpisné XXX, vchod 1, na ul. E. v A., ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v k.ú. A. zapísané na LV XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu číslo sup. XXX vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX k parcele číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú predmetom L. o zriadení záložného práva zo dňa 28.8.2008 dobrovoľnou dražbou a v súlade s citovanou právnou kvalifikáciou vrátane rozsudku Súdneho dvora (C-34/13 z 10.9.2014) a poskytol ochranu žalobcom ako spotrebiteľom, pretože im hrozí strata obydlia, ktorá predstavuje ich hlavné bydlisko, teda vysťahovanie celej rodiny, z dôvodov - bodov ako je vyššie uvedené aj z pohľadu rozsudku Súdneho dvora (tretia komora). V predmetnej veci nemožno za žiadnych okolnosti dospieť k záveru, že vykonanie dobrovoľnej dražby, pri ktorej žalobcovia prídu o obydlie, je naliehavou spoločenskou potrebou. Ústavné právo na obydlie je v zmysle judikatúry Ústavného súdu, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva, potrebné chrániť vo väčšom rozsahu, ako právo vlastniť majetok. Vykonaním dobrovoľnej dražby by žalobcovia spolu s ďalšími členmi rodiny skončili na ulici.

15. Preto na základe toho bolo potrebné rozhodnúť ako je vyššie uvedené.

16. Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa názoru odvolateľa, na určení povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva nebol naliehavý právny záujem. Žalobcovia zmenu určovacieho petitu odôvodnili novelou č. 106/2014 a účelovou citáciou vybraných ustanovení rozsudku ESD (C-34/13, S. H. c/a N. U. zo dňa 10.09.2014), pričom podľa žalovaného vedome a účelovo sa nezaoberá konečným rozhodnutím v uvedenej veci.

17. Prvostupňový súd poskytol ochranu žalobcom ako spotrebiteľom, pretože im hrozí strata obydlia, ktorá predstavuje ich hlavné bydlisko, teda vysťahovanie celej rodiny z dôvodov - bodov ako je uvedené vyššie (63, 64, 65).

18. Interpretácia záverov rozsudku Súdneho dvora je podľa názoru žalovaného vytrhnutá z kontextu a v absolútnom rozpore so skutočným závermi Súdneho dvora vyplývajúcimi z citovaného rozsudku. Súd v čase rozhodovania vôbec neskúmal, či nehnuteľnosť, ktorá je predmetom záložného práva skutočne tvorí hlavné obydlie žalobcov a celej rodiny.

19. Žalobcovia svoju žalobu argumentačne podložili nevyváženým postavením oboch zmluvných strán bez udania konkrétnosti, poukazujúc na ochranu obydlia a na skutočnosti, že absentuje akákoľvek súdna kontrola výkonu záložného práva, že je tu súkromná autonómia až svojvôľa v rámci výkonu záložného práva.

20. Je zarážajúce, že napriek rozsiahlemu opisu skutkového stavu a vyjadreniu žalovaného zo dňa 23.08.2017 prvostupňový súd opomenul súdne konanie vedené konajúcim súdom sp. zn. 5Cb 106/2009, v ktorom Okresný súd Svidník rozhodol o povinnosti žalobcov uhradiť žalovanému sumu 5.562,86 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.562,86 Eur od 21.04.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania 478,73 Eur, všetko v splátkach vo výške 100 Eur a teda jednoznačne určil výšku pohľadávky žalovaného ešte pred rozhodnutím v tejto veci, čím jednoznačne vyvrátil argument o výkone dobrovoľnej dražby bez súdnej kontroly.

21. Prvostupňový súd argumentujúc spotrebiteľskou ochranou však absolútne opomína skutočnosť, že žalobcovia uskutočnili poslednú úhradu v roku 2010, t.j. pred 7 rokmi a napriek právoplatnému rozsudku 5Cb 106/2009 do dnešného dňa neuhradili vôbec nič.

22. Podľa názoru žalovaného, napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, čím došlo postupom prvostupňového súdu k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom.

23. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

24. Vo veci sa dostatočne zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

25. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej záložné právo Občiansky zákonník upravuje v ustanovení § 151a a nasl.

26. Záložné právo v zmysle ustanovenia § 151a Občianskeho zákonníka slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

27. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť aj s predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, čo vyplýva z ustanovenia § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Tento právny predpis umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pri takomto mimosúdnom výkone záložného práva otázku, či pohľadávka existuje a v akej výške, posudzujú podnikatelia majúci na takomto výkone vlastný finančný záujem.

28. Aplikačná prax pritom potvrdzuje až chaotickú ochranu dlžníkov, neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov a na strane druhej veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľov na princíp proporcionality. Práve záložné právo má značný podiel na novom fenoméne v súkromnom práve s názvom predátorský výkon práva. Najobvyklejšia argumentácia záložných veriteľov pri obhajobe výkonu záložného práva je o tom, že dlžník si neplní záväzky a tak je daný dôvod záložné právo vykonať a výška pohľadávky po jej splatnosti nie je v tomto smere rozhodujúca. Hoci Súdny dvor Európskej únie vo veci H. (C-34/13) nedeklaroval rozpor slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s Únijným právom, pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcov dôležité sú dôvody tohto rozhodnutia. Súdny dvor EÚ v bodoch 63, 64 a 65 uvedeného rozhodnutia konštatoval, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. V práve únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice 93/13.

29. V prejednávanej veci dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to práva žalovaného požadovať od žalobcov ako dlžníkov splnenie dlhu s právom žalobcov na obydlie. Je preto povinnosťou súdov tento konflikt práv vyriešiť. Pre jeho vyriešenie je nevyhnutné posúdenie primeranosti výkonu záložného práva.

30. Právna úprava komplexné administratívne stropy ani iné konkrétne pravidlá brániace neproporcionálnemu postupu nestanovuje. V tomto smere v ustanovení § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. stanovený limit 2.000 Eur reaguje na najväčšie neprimeranosti, no nijako nevytvára prekážku pre test proporcionality v každej jednej veci výkonu záložného práva. Hranica 2.000 Eur bola stanovená v súvislosti s drobnými nedoplatkami za užívanie bytu. Právna úprava explicitne nestanovuje povinnosť záložného veriteľa upustiť od výkonu záložného práva v prípade jeho neprimeranosti.

31. Výkon záložného práva ako každý iný výkon práva musí byť v súlade so zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti. Platí totiž ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

32. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

33. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jedinom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu vymedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce skutočnosti.

34. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobcovia si dlhodobo po niekoľko rokov neplnili svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. V konaní vedenom Okresným súdom Svidník sp. zn. 5Cb 106/2009 súd rozhodol o povinnosti žalobcov uhradiť žalovanému 5.562,86 Eur s prísl. Napriek tomu, podľa tvrdenia žalovaného, aj naďalej žalobcovia dlh neuhrádzajú.

35. Treba prisvedčiť žalovanému, že výsledok konania 5Cb 106/2009, na ktorý v podanom odvolaní a skoršom vyjadrení poukazuje, má význam pre rozhodnutie v tejto veci.

36. Dlh žalobcov presne ustálený v uvedenom rozhodnutí (5.562,86 Eur s prísl.) je totiž v zjavnom nepomere s hodnotou nehnuteľností slúžiacich na bývanie žalobcom a ich rodine.

37. Aj keď bez presného stanovenia hodnoty nehnuteľnosti nemožno vyjadriť násobok, v akom hodnota bytu dlh prevyšuje, odvolací súd nepovažoval za účelné na podporu svojej argumentácie zvoliť tento postup (vyčíslením presnej hodnoty nehnuteľnosti znaleckým posudkom) majúc za to, že zjavný nepomer hodnoty nehnuteľností slúžiacich na bývanie žalobcom a ich rodine (celková výmera obývateľného bytu v A. 67,09 m2) vo vzťahu k dlhu žalobcov 5.562,86 Eur je všeobecne známou skutočnosťou.

38. Tento zjavný nepomer neumožňuje žalovanému realizáciu výkonu záložného práva.

39. Ak výkon záložného práva je neprimeraný, žalobcom neostával iný prostriedok ochrany ako podanie žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva. Možnosť podania takejto žaloby priamo vyplývala z ustanovenia § 80 písm. b/ O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Môže ísť o rôzne plnenia, napr. peňažné plnenie, plnenie spočívajúce vo výkonoch alebo o povinnosť zdržať sa určitého konania, strpieť výkon práv a iného a podobne.

40. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

41. Zároveň žalobcom ako úspešným účastníkom konania priznal podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

42. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).