Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cb-13-2021.pdf
PDF · 113.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-13Cb/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Tomášom Minárikom v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35792752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava - Ružinov, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., IČO: 36857033, so sídlom Kubániho 16, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: G. Š., B.. XX.XX.XXXX, O. X. XXX XX O. X, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s. r. o., so sídlom Šumavská 3, Bratislava, o zaplatenie 800,16 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 800,16 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 82,28 Eur od 20.1.2017 do 24.2.2017, 82,28 Eur od 20.2.2017 do 24.4.2017, 82,28 Eur od 20.3.2017 do 5.11.2018, 17,72 Eur od 20.4.2017 do 5.11.2018, 64,56 Eur od 20.4.2017 do 20.11.2018, 35,44 Eur od 20.5.2017 do 20.11.2018, 46,84 Eur od 20.5.2017 do 21.1.2019, 3,16 Eur od 9.6.2017 do 21.1.2019, 50,00 Eur od 9.6.2017 do 15.2.2019, 29,12 Eur od 9.6.2017 do 16.5.2019, 82,28 Eur od 9.6.2017 do 16.5.2019, 82,28 Eur od 9.6.2017 do 16.5.2019, 82,28 Eur od 9.6.2017 do 16.5.2019, 24,04 Eur od 9.6.2017 do 16.5.2019, 20,00 Eur od 9.6.2017 do 2.7.2019, 38,24 Eur od 9.6.2017 do 23.7.2019, 11,76 Eur od 9.6.2017 do 23.7.2019, 50,00 Eur od 9.6.2017 do 22.8.2019, 20,52 Eur od 9.6.2017 do 24.9.2019, 29,48 Eur od 9.6.2017 do 24.9.2019, 50,00 Eur od 9.6.2017 do 18.11.2019, 2,80 Eur od 9.6.2017 do 20.12.2019, 47,20 Eur od 9.6.2017 do 20.12.2019, 20,00 Eur od 9.6.2017 do 24.1.2020, 15,08 Eur od 9.6.2017 do 20.2.2020, 24,92 Eur od 9.6.2017 do 20.2.2020, 20,00 Eur od 9.6.2017 do 2.4.2020, 37,36 Eur od 9.6.2017 do 13.5.2020, 2,64 Eur od 9.6.2017 do 13.5.2020, 20,00 Eur od 9.6.2017 do 24.6.2020, 800,16 Eur od 9.6.2017 do zaplatenia tak, že od dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 1 974,72 Eur je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 800,16 Eur vo výške 9 % ročne až do zaplatenia, ďalej zaplatenia paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,00 Eur a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 28.11.2016 so žalovaným Zmluvu o úvere číslo 239205 (ďalej aj "zmluva"), na základe ktorej žalobca (ako veriteľ) poskytol žalovanému (ako dlžníkovi) úver vo výške 700,00 EUR na podnikateľské účely. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 82,28 EUR, v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom kalendári, ktorý podľa ustanovení zmluvy tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru, čo vyplýva z priloženého prehľadu splácania. Listom zo dňa 28.5.2017 žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 3, 4, 5. Súčasne mu oznámil, že dňa 8.6.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaný neuhradil v danom čase dlhované splátky,
a preto sa k uvedenému dňu 8.6.2017 všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými. Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s článkom 10, ods. 10.4 zmluvy, podľa ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového kalendára o viac ako 75 kalendárnych dní má veriteľ (žalobca) právo požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré by sa mali stať splatnými aj v budúcnosti, a to ku dňu uvedenom v oznámení o uplatnení tohto práva. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe uvedeného ustanovenia a predstavuje sumu 800,16 EUR (žalovaný do dnešného dňa zaplatil sumu 1.174,56 EUR). V súlade s ustanovením článku 10., ods. 10.1 a 10.2 zmluvy si žalobca uplatnil tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z jednotlivých omeškaných splátok, tak, že od dňa nasledujúceho po dni v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 1.974,72 EUR si žalobca uplatňuje nárok na úrok z omeškania vo výške podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., pričom sadzba úroku z omeškania je určená ako základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych bodov.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorý bol v dôsledku podaného odporu žalovaným s poukazom na § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) zrušený. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu v prvom rade spochybnil platnosť zmluvy, a to s poukazom na skutočnosť, že uvedená zmluva obsahuje len jeden podpis na prvej strane, ktorý sa navyše nezhoduje s podpisom žalovaného. Žalobca v rámci podanej žaloby požaduje zmluvnú pokutu spolu s úrokom z omeškania, ktorých výška nie je primeraná a tiež ani obvyklá. Zároveň uviedol, že podľa zmluvy mal žalovaný poskytnutý úver v sume 700 Eur splácať v 24roch splátkach po 82,28 Eur. Uvedená výška splátky už len samostatne, ale tiež v súčte s dohodnutou odmenou, sankciami v podobe zmluvnej pokuty, úrokom z omeškania a upomínaním poplatkom evidentne predstavujú neprimeranú disproporciu vzhľadom na výšku úveru a postup žalobcu pri uzatváraní zmluvy, ktorý odporuje dobrým mravom a zásade poctivého obchodného styku.
3. Vyjadrenie k odporu podané nebolo.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, z ktorého neúčasti sa žalobca ospravedlnil. Zároveň súhlasil aby súd spor prejednal aj v jeho neprítomnosti. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že považuje dojednané úroky za neprimerane vysoké a rozporné s dobrými mravmi i so zásadou poctivého obchodného styku. V tejto súvislosti navrhol, aby súd vykonal dôkaz zistením priemerných úrokových sadzieb bánk v období, kedy bol žalovanému poskytnutý úver zo strany žalobcu. Zároveň uviedol, že úver v sume 700 Eur mu bol riadne poskytnutý a že z tohto dôvodu nebude trvať na argumentácii o tom, že zmluvu neuzatvoril.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie žiadosťou o úver na č. l. 6 a nasledujúcich spisu, zmluvou o úvere na č. l. 8 a nasledujúcich spisu, splátkovým kalendárom na č. l. 12 spisu, listinou s označením „platby G. Š.“ na č. l. 13, oznámením o okamžitej splatnosti na č. l. 14 spisu a listinou označením priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v Eur rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) dostupnej na stránke Národnej banky Slovenska www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
6. Žiadosťou o úver na č.l. 6 spisu a Zmluvou o úvere na č. l. 8 a nasl. spisu mal súd za preukázané, že dňa 28.11.2016 na žiadosť žalovaného uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Zmluvu, v zmysle ktorej za veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky v dohodnutej výške 700 Eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi úver a zmluvnú odmenu (predstavujúcu úroky u úveru) a to v 24 mesačných splátkach vo výške 82,28 Eur splatných podľa splátkového kalendára, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, s tým, že výška zmluvnej odmeny (úrokov z úveru) predstavuje 53,11 Eur z mesačnej splátky (vo výške 82,28 Eur). Podľa čl. 10 bod 10. 4 zmluvy v prípade, ak dlžník neuhradí ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára do 75 (slovom sedemdesiatpäť) kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti ...... : a) je veriteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy, b) je veriteľ oprávnený požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa podľa zmluvy majú stať splatnými v budúcnosti, a to ku dňu uvedenému v oznámení podľa tohto ustanovenia, c) je veriteľ oprávnený jednostranne okamžite vypovedať túto Zmluvu na základe písomného oznámenia doručeného dlžníkovi.“ Podľa čl. 10 bod 10.1 zmluvy v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky, je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania.
7. Zo splátkového kalendára na č. l. 12 spisu a z listiny s označením „platby G. Š. - 239205“ na č. l. 13 spisu súd zistil, že žalovaný mal jednotlivé splátky úveru uhrádzať vždy do dvadsiateho dňa toho- ktorého mesiaca počnúc dňom 20.1.2017. Peňažné prostriedky v sume 700 Eur mu boli poukázané dňa 29.11.2016. Žalovaný uhrádzal úver nasledovne: dňa 24.2.2017 uhradil 82,28 Eur, dňa 24.4.17 uhradil 82,28 Eur, dňa 5.11.18 uhradil 100 Eur, dňa 20.11.2018 uhradil 100 Eur, dňa 21.1.19 uhradil 50 Eur, dňa 15.2.2019 uhradil 50 Eur, dňa 16.5.2019 uhradil 300 Eur, dňa 2.7.2019 uhradil 20 Eur, dňa 23.7.2019 uhradil 50 Eur, dňa 22.8.2019 uhradil 50 Eur, dňa 24.9.2019 uhradil 50 Eur, dňa 18.11.2019 uhradil 50 Eur, dňa 20.12.2019 uhradil 50 Eur, dňa 24.1.2020 uhradil 20 Eur, dňa 20.4.2020 uhradil 40 Eur, dňa 2.4.2020 uhradil 20 Eur, dňa 13.5.2020 uhradil 40 Eur a dňa 24.6.2020 uhradil 20 Eur. Celkovo teda uhradil 1.174,56 Eur.
8. Listom s označením „Oznámenie o okamžitej splatnosti“ na č. l. 14 spisu mal súd za preukázané, že týmto písomným podaním zo dňa 28.5.2017 žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok 3, 4 a 5 zo zmluvy a v tohto dôvodu sa dňom 8.6.2017 stávajú splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy.
9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi (ust.. 506 ObZ).
11. Podľa § 263 ods. 1 a 2 ObZ strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701> a § 262 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 263 až 272 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 273 ods. 1, § 276 až 289 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 301 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 303 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20190701>, 304 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 306 ods. 2 a 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 308 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 311 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 312, 313 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 321 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20190701>, § 324 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 340a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 340b <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 341 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20190701>, 365 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 369 až 369d <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 370, 371 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 376 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 382 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20190701>, 384 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 386 až 408 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 408a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 444 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 458, 459 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 477, 478 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20190701>, § 479 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20190701>, § 480, 481, § 483 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20190701>, § 488 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 493 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 499 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 509 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 592 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20190701>, 597 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 655 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 655a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 660 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 668 ods. 3 <https://
www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 668a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 669, 669a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20190701>, 672a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 675 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 676 ods. 1 a 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, § 711, 720 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 725 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1991/513/20190701>, 729 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>, 743 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701> a 771c <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20190701>. Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.
12. Podľa § 1 ods. 1 ObZ tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
13. Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
14. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15. Súd vec právne posúdil podľa vyššie citovaných ustanovení zákona. V konaní mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili medzi sebou zmluvu, ktorej predmetom bol záväzok žalobcu (veriteľa) poskytnúť žalovanému (dlžníkovi) peňažné prostriedky do určitej sumy a záväzok dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť zmluvnú odmenu (predstavujúcu úroky z úveru) spôsobom podľa splátkového kalendára, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Predmetná zmluva bola na jej poslednej strane riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami , čo na pojednávaní uznal aj samotný žalovaný, v čoho dôsledku na svojej argumentácii o neplatnosti uvedenej zmluvy nezotrval. Uvedenú zmluvu súd posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 ObZ, s tým, že osobitne konštatuje, že nakoľko úver bol dlžníkovi podľa obsahu zmluvy poskytnutý na výkon jeho podnikateľskej činnosti, nejedná sa v prejednávanom prípade o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ. Vyššie citovanými listinnými dôkazmi bolo v konaní zároveň preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bola žalovanému poskytnutá dňa 29. 11. 2016 suma 700 Eur, túto spolu so zmluvnou odmenou, ktorá predstavuje úroky mal splatiť v 24 pravidelných splátkach po 82,28 Eur (celkovo mal teda uhradiť sumu 1.974,72 Eur), s tým, že z výšky dohodnutej splátky tvorila zmluvná odmena (úrok) sumu 53,11 Eur a zvyšok v sume 29,17 Eur predstavoval úhradu istiny (29,17 Eur x 24 splátok = 700,08 Eur). Žalovaný v konaní o.i. tvrdil, že predmetná zmluva je pokiaľ sa jedná o dojednané úroky rozporná zo zásadami poctivého obchodného styku a v rozpore s dobrými mravmi, na preukázanie ktorých tvrdení žiadal vykonať dôkaz zistením priemerných úrokových sadzieb bánk v období, kedy bol žalovanému poskytnutý úver zo strany žalobcu.
16. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Ústavný súd SR už v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierka zákonov SR, čiastka 20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658 ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. 17. Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje
obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v súkromnom práve. 18. Pokiaľ ide o primeranosť výšky zmluvných úrokov - problematika dobrých mravov (na historickom národnom, ale aj európskom pozadí) úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej "úžery". Táto doktrína nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti. 19. Obchodný zákonník, ani iné právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri zmluve o úvere. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam, aj v tomto prípade platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (len na okrej pritom súd udáva, že zásady poctivého obchodného styky podľa § 265 ObZ sú v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším a že aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1 ods. 2 ObZ aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi, a teda že pokiaľ je právny úkon rozporný s dobrými mravmi je bezo sporu rozporný aj so zásadami poctivého obchodného styku). Neprimerane vysoký úrok z úveru rozhodne v rozpore s dobrými mravmi je. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov v rozhodnom období. Ako už bolo uvedené vyššie, v prejednávanom prípade mal žalovaný za poskytnutie úveru v sume 700 Eur uhradiť celkovo sumu 1.974,72 Eur v 24 pravidelných splátkach po 82,28 Eur. Za dva roky teda mal okrem poskytnutej istiny vrátiť na zmluvnej odmene (ktorá však s poukazom na čl. 3.1 zmluvy predstavuje úroky) sumu 1.274,74 Eur, čo teda predstavuje ročne 637,37 Eur [(1.974,72 - 700) / 2 roky], t.j. úrok viac ako 91,05 % ročne (637,37 Eur /700 Eur). Podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska (dostupných na internetovej stránke: <https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/ urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bank> ; viď č.l. 49 spisu) priemerná úroková miera obchodných bánk v Slovenskej republike pre úvery poskytované nefinančným spoločnostiam S.11 (t. j. nezávislým právnym subjektom a trhovým výrobcom, ktorých hlavnou činnosťou je produkcia výrobkov a nefinančných služieb) s fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov predstavovala v mesiaci november 2016 (mesiac, kedy bola uzatvorená zmluva a zároveň poukázané finančné prostriedky žalovanému ) hodnotu 4,63 %. Strany úverovej zmluvy si teda dojednali ročnú úrokovú mieru predstavujúcu viac ako devätnásťnásobok obvyklej úrokovej miery (91,05 % / 4,63 % = 19,67). Takto dojednané úroky aj pri akceptácii, že žalobca, ktorý úver poskytol, nie je bankou, možno rozhodne považovať za rozporné s dobrými mravmi. 20. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonnom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok. V danom prípade podľa názoru súdu bolo možné oddeliť časť zmluvy o úvere, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov, od samotnej zmluvy, a to jednak s poukazom na skutočnosť, že s poukazom na § 502 ObZ dohoda o výške úroku nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, a tiež s poukazom na skutočnosť, že v samotnej zmluve bolo výslovne stanovené, aká časť mesačnej splátky v sume 82,28 Eur pripadá na úrok (53,11 Eur), z čoho bolo možné následne vyvodiť, že z každej z 24roch mesačných splátok pripadá na úhradu istiny suma 29,17 Eur (82,28 - 53,11 Eur = 29,17 Eur). Pri výklade umožňujúcim zachovať platnosť predmetnej zmluvy o úvere potom možno dospieť k záveru, že zmluve je neplatná len v časti dojednania o výške zmluvnej odmeny, ktorá predstavuje úrok zo zmluvy (čl. 3 bod 3.1. zmluvy), a teda že žalovaný mal (už len) poskytnutú istinu (nakoľko zmluva je v časti dojednaného úroku neplatná) uhrádzať v pravidelných 24roch mesačných splátkach po 29,17 Eur, a to dvadsiateho dňa toho-ktorého mesiaca počnúc dňom 20.1.2017. Podľa žalobcom v žalobe citovaného ustanovenia čl. 10, ods. 10.4. zmluvy platí, že „prípade, ak dlžník neuhradí ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára do 75 (slovom sedemdesiatpäť) kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti .....: a) je veriteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy,
b) je veriteľ oprávnený požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa podľa zmluvy majú stať splatnými v budúcnosti, a to ku dňu uvedenému v oznámení podľa tohto ustanovenia, c) je veriteľ oprávnený jednostranne okamžite vypovedať túto Zmluvu na základe písomného oznámenia doručeného dlžníkovi.“ Zmluvné strany si tak upravili následky porušenia povinnosti hradiť splátky riadne a včas odchylne od ust. § 506 ObZ, ktoré ustanovenie má dispozitívny charakter. Ak sa pritom konajúci súd vráti k zneniu citovaného ustanovenia a k následkom porušenia povinnosti uhradiť splátku podľa splátkového kalendára riadne a včas, zmluvné strany si dohodli tri do úvahy pripadajúce sankcie (pod písm. a/ - c/). Ďalej je zrejmé, že v prejedávanom prípade veriteľ nevyužil možnosť sankcie podľa písm. a/ a ani podľa písm. c/, t. j. neurobil úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy odstúpením od nej, či jej vypovedaním, ale listom zo dňa 28.5.2017 oznámil dlžníkovi že je v omeškaní s úhradou splátok č. 3 - 5 a že v uvedenom dôsledku sa ku dňu 8.6.2017 stávajú splatné všetky splátky a záväzky zo zmluvy. Žalobca tak podľa názoru súdu postupoval podľa písm. b) citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého sa všetky záväzky dlžníka stávajú okamžite splatnými ku dňu uvedenom v oznámení podľa citovaného ustanovenia a to za predpokladu, že dlžník bol v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky po dobu aspoň 75 dní. Preto súd ďalej skúmal, či bol žalovaný ku dňu 28.5.2017 alebo aspoň ku dňu 8.6.2017 v omeškaní aspoň z jednou zo splátok č. 3 - 5 viac ako 75 dní. Zo splátkového kalendára ako aj z listiny „platby G. Š. - 239205“ na č. l. 13 spisu súd zistil, že žalovaný uhrádzal úver o.i. nasledovne: dňa 24.2.2017 uhradil 82,28 Eur a dňa 24.4.17 uhradil 82,28 Eur. Platbou dňa 24.2.2017 tak žalovaný uhradil v plnom rozsahu splátku č. 1 v sume 29,17 Eur a splátku č. 2 v rovnakej sume (splatné dňa 20.1.2017 a 20.2.2017) ako aj zmluvnú pokutu v sume 0,1 % denne z každej z uvedených splátok ( v sumách 1,05 Eur a 0,15 Eur) a z poukázanej sumy mu zostalo ešte 22,74 Eur, ktorú je potrebné následne započítať na úhradu splátky č. 3 (splatnej dňa 20.3.2017), z ktorej ku dňu 20.3.2017 tak zostávalo uhradiť 6,43 Eur. Dňa 24.4.2017 uhradil 82,28 Eur, t. j. zvyšok splátky č. 3, celú splátku č. 4, zmluvnú pokutu v sume 0,1 % denne zo zvyšku splátky č. 3 (v sume 0,22 Eur) a zo splátky č. 4 (splatnej 20.4.2017) v sume 0,09 Eur a na úhradu ďalších splátok mu zostalo 46,37 Eur. Splátka č. 5, splatná 20.5.2017, tak bola uhradená dňa 20.5.2017 (na úhradu splátky č. 6 mu ostalo 17,2 Eur) a žalovaný tak nebol v omeškaní s úhradou žiadnej zo splátok 3-5 Eur. Pokiaľ teda žalobca pristúpil k okamžitej splatnosti úveru pre omeškanie so splácaním splátok 3-5, uvedené zosplatnenie nemožno považovať za platné. Preto bol žalovaný oprávnený uhrádzať svoj dlh v splátkach aj po 8.6.2017. Splátka č. 6 (splatná 20.6.2017) bola čiastočne v sume 17,2 uhradená 20.6.2017, a k úhrade zostalo 11,97 Eur. Dňa 5.11.2018 žalovaný uhradil 100 Eur, t.j. uhradil zvyšok splátky 6, celú splátku č. 7 (splatnú 20.7.2017), splátku č. 8 (splatnú 20.8.2017), zmluvnú pokutu za omeškanie zo zvyškom splátky č. 6 (v sume 6,01 Eur), zmluvnú pokutu za omeškanie zo splátkou č. 7 (v sume 13,77 Eur) a časť zmluvnej pokuty za omeškanie zo splátkou č. 8 v sume 9,91 Eur (z celkovej sumy 12,86 Eur). Dňa 20.11.2018 uhradil 100 Eur, t.j. zvyšok zmluvnej pokuty za omeškanie zo splátkou č. 8, splátku č. 9 (splatnú 20.9.2017), splátku č. 10 (splatnú 20.10.2019), zmluvnú pokutu za splátku č. 9 (v sume 12,40 Eur), zmluvnú pokutu za splátku č. 10 (v sume 11,52 Eur) a časť splátky č. 11 (splatnej dňa 20.11.2017) v sume 14,79 Eur (z tejto splátky mu zostalo uhradiť 14,38 Eur). Dňa 21.1.2019 uhradil 50 Eur, t.j. zvyšok splátky č. 11 v sume 14,38 Eur, zmluvnú pokutu za omeškanie zo splátkou druhej časti splátky č. 11 (v sume 0,88 Eur), splátku č. 12 (splatnú dňa 20.12.2017) a časť zmluvnej pokuty za omeškania so splátkou č. 12 v sume 5,57 Eur zo sumy 11,55 Eur (zostalo 5,98 Eur). Dňa 15.2.2019 uhradil 50 Eur, t.j. zvyšok zmluvnej pokuty za omeškanie zo splátkou č. 12 v sume 5,98 Eur, splátku č. 13 (splatnú dňa 20.1.2018), zmluvnú pokutu za omeškanie zo splátkou č. 13 v sume 11,38 Eur a časť splátky č. 14 (splatnej dňa 20.2.2018) v sume 3,47 Eur (ostalo uhradiť 25,7 Eur). Dňa 16.5.2019 uhradil 300 Eur, t.j. zvyšok splátky č. 14, zmluvnú pokutu za splátku č. 14 ( v sume 12,79), splátku č. 15 (splatnú 20.3.2018), zmluvnú pokutu za splátku č. 15 (v sume 12,28 Eur), splátku č. 16 (splatnú 20.4.2018), zmluvnú pokutu za splátku č. 16 (v sume 11,38 Eur), splátku č. 17 (splatnú dňa 20.5.2018), zmluvnú pokutu za splátku č. 17 (v sume 10,50 Eur), splátku č. 18 (splatnú dňa 20.6.2018), zmluvnú pokutu za splátku č. 18 (v sume 9,6 Eur), splátku č. 19 (splatnú dňa 20.7.2018), zmluvnú pokutu za splátku č. 19 (v sume 8,72 Eur), splátku č. 20 (splatnú dňa 20.8.2018), zmluvnú pokutu za splátku č. 20 (v sume 7,82 Eur) a časť splátky č. 21 (splatnej dňa 20.9.2018) v sume 26,19 Eur (zostalo uhradiť 2,98 Eur). Dňa 2.7.2019 uhradil 20 Eur, t.j. zvyšok splátky č. 21, zmluvnú pokutu za splátku č. 21 (v sume 7,05 Eur) a časť splátky č. 22 (splatnej 20.10.2018) v sume 9,97 Eur (zostalo 19,2 Eur). Dňa 23.7.2019 uhradil 50 Eur, t.j. zvyšok splátky č. 22 v sume 19,2 Eur, zmluvnú pokutu za splátku č. 22 (v sume 7,79 Eur) a časť splátky č. 23 (splatnej dňa 20.11.2018) v sume 23,01 Eur (zostalo 6,16 Eur). Dňa 22.8.2019 uhradil 50 Eur, t. j. zvyšok splátky č. 23 v sume 6,16 Eur, zmluvnú pokutu za splátku č. 23 v sume 7,3 Eur, splátku č. 24 (splatnú dňa 20.12.2018) a zmluvnú pokutu za splátku č. 24 v sume 7,12 Eur (zostalo mu 0,25 Eur). Ku dňu 22.8.2019 tak žalovaný uhradil celú poskytnutú istinu ako aj zmluvnú pokutu za omeškanie
s úhradou jednotlivých splátok, keď súd dojednanú výšku zmluvnej pokuty nepovažoval za rozpornú s dobrými mravmi a ani so zásadou poctivého obchodného styku a ne preukázanie jej rozpornosti žalovaný neoznačil ani žiadne dôkazy. Pri započítavaní jednotlivých úhrad pritom súd z dôvodu, že žalovaný pri platbách neuvádzal, ktorý záväzok plní (ktorú splátku, či ktorú zmluvnú pokutu), postupoval podľa § 330 ods. 1 ObZ v závislosti od postupnej splatnosti jednotlivých záväzkov.
21. Z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k úhrade istiny úveru a zmluvných pokút za omeškanie s úhradou jednotlivých splátok súd podanú žalobu v plnom rozsahu zamietol.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu priznal voči v spore neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.