Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/104/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: G. O.ej, nar. XX. XX. XXXX, Y. J. E., P. S.. N.. E. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, na Mlynských nivách č. 1, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 406,70 EUR, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17.04.2018 č.k. 12Csp 155/2017 - 28 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Z predloženého rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 03.11.2016 č.k. 9C 198/2016- 21 bolo zistené, že právnemu predchodcovi žalovaného bola uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 406,70 Eur spolu s úrokom z omeškania. Rozsudok neobsahuje odôvodnenie s poukazom na ustanovenie § 275 CSP. Z uvedeného rozsudku teda nebolo možné zistiť, akých porušení sa mal žalovaný dopustiť, ako ich súd posúdil, nakoľko išlo o tzv. kontumačné rozhodnutie.

3. V danej právnej veci sa žalobkyňa domáha v postavení spotrebiteľa voči žalovanému zaplatenia sumy 406,70 Eur z dôvodu, že v inom konaní bol právny predchodca žalovaného zaviazaný zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ v inom konaní bolo vyhovené nároku žalobkyne, nemožno to považovať bez ďalšieho za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi.

4. Účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľov je odškodniť spotrebiteľa za diskonfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti.

5. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného finančného zadosťučinenia sa prihliadalo aj na to, že vo veci 9C 198/2016 Okresného súdu Prešov bol priznaný nárok tzv. kontumačným rozhodnutím pre zanedbanie procesných povinností žalovaného bez právneho posúdenia skutočnosti ako porušil dodávateľ svoje povinnosti.

6. Ak žalobkyňa vzhliadla dôvody pre priznanie finančného zadosťučinenia v tom, že bola nútená podať žalobu, v tejto súvislosti sa uviedlo, že nemožno sankcionovať skutočnosť, ak ktokoľvek bráni svoje práva, aj keď nedôvodne, na nestrannom a nezávislom súde, pričom toto právo je ústavným právom garantovaným ustanovením článku 36 ods. 1 Charty základných práv a slobôd. Žalobkyňa, hoci bola právne zastúpená, navyše neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, na základe akej skutočnosti by bolo možné posúdiť primeranosť výšky finančného zadosťučinenia. Tvrdenie, že ide o satisfakciu a že by to mala byť suma plniaca odradzujúcu funkciu, ešte reálne neponúka základ, na ktorom by mohol byť spravodlivo založený fakt, že práve suma 406,70 Eur alebo iná suma je primeraná, a preto žalobkyni bez iných dôvodov patrí.

7. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

8. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 257 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci 9C 198/2016 Okresného súdu Prešov sa rozhodlo kontumačným rozsudkom pre zanedbanie procesných povinností právneho predchodcu žalovaného bez právneho posúdenia skutočnosti ako porušil dodávateľ svoje povinnosti. Ak súd prvej inštancie vydal rozsudok pre zmeškanie podľa ustanovenia § 273 CSP, vždy treba vychádzať z toho, že sa stotožnil so skutkovým a právnym odôvodnením žaloby. V žalobe uviedla, že primeraného finančného zadosťučinenia sa domáha vo výške 406,70 Eur, nakoľko v tejto výške sa mienil žalovaný na úkor žalobkyne obohatiť. O tom ako dôkaz predložila právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 03.11.2016 vydaný vo veci 9C 198/2016. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu a nie od tvrdenia žalobkyne. Takéto tvrdenie má len ten význam, že súd nemôže priznať viac ako žalobkyňa požaduje.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

11. V danom prípade dôvodom vedúcim k zamietnutiu žaloby malo byť to, že vo veci 9C 198/2016 Okresného súdu Prešov došlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie, z ktorého sa nedá zistiť, akých porušení povinností sa žalovaný resp. jeho právny predchodca dopustil. Ďalšou okolnosťou vedúcou k zamietnutiu žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k primeranosti výšky finančného zadosťučinenia.

12. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustanovenia § 275 obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

13. Kontumačný rozsudok vydaný bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 273 predstavuje sankciu za nesplnenie povinnosti žalovaným v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania, ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd nie je povinný v odôvodnení rozsudku uvádzať hmotnoprávne posúdenie veci, ani citovať ustanovenia hmotného práva. Ustanovenie § 275 je špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 220 ods. 2 a 3 CSP.

14. Ak Civilný sporový poriadok v ustanovení § 273 hovorí o možnosti súdu aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a/ rozsudkom pre zmeškanie je zrejmé, že ide o možnosť a nie povinnosť. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu zvážiť, či kontumačný rozsudok v tejto fáze vydá alebo bude v konaní pokračovať. Ak súd dospeje k názoru, že tvrdený skutkový stav nie je nesporný, napriek tomu, že by boli splnené všetky podmienky na vydanie kontumačného rozsudku, súd takýto rozsudok nevydá. Ak vo veci 9C 198/2016 došlo k vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa ustanovenia § 273 CSP, je nepochybné, že súd prvej inštancie žalobkyňou tvrdený skutkový stav považoval za nesporný. V takomto prípade skutkovým základom kontumačného rozsudku musel byť žalobkyňou tvrdený skutkový stav. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

15. Zo samotného odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie vydaného vo veci 9C 198/2016 Okresného súdu Prešov, vzhľadom na znenie ustanovenia § 275 nebolo možné žalobkyňou tvrdený skutkový stav zistiť, nakoľko tento mohol byť zistený len z obsahu žalobkyňou podanej žaloby. Nestačilo sa preto iba oboznámiť s predloženým rozsudkom pre zmeškanie, ale súd prvej inštancie mal povinnosť oboznámiť sa tiež s obsahom celého spisu vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C 198/2016. Ustanovenie § 295 umožňuje súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

16. Ak k zamietnutiu žaloby došlo len preto, lebo z odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie nie sú zistiteľné porušenia povinnosti zo strany právneho predchodcu žalovaného, rozsudok vydaný v prebiehajúcom konaní je nepreskúmateľný, nakoľko vzhľadom na zákonné náležitosti odôvodnenia rozsudku pre zmeškanie sa tieto porušenia z rozsudku pre zmeškanie ani objektívne zistiť nedajú.

17. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník, ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

18. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

19. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

20. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

21. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi.

22. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z právoplatného rozhodnutiu súdu vydaného vo veci samej.

23. Nezrozumiteľným je i tvrdenie o neunesení dôkazného bremena ohľadne primeranosti výšky finančného zadosťučinenia. Výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne.

24. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

25. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016.

26. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

27. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

28. Keďže nezistenie právne významných skutočností preukazujúcich základ nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a následné neskúmanie otázky výšky tohto primeraného finančného zadosťučinenia, je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

29. V ňom bude úlohou súdu prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu 9C 198/2016 Okresného súdu Prešov zaoberať sa otázkou primeranosti výšky finančného zadosťučinenia a následne vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.

30. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).