Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-188-2018.pdf
PDF · 89.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/188/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403 008, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
- E., M. H. XXX/X, o zaplatenie 14 676,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 19Csp/57/2017- 77 zo dňa 14. mája 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 14 676,55 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 678,42 eur od 12.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 11 102,64 eur od 08.03.2016 do zaplatenia, 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 76,53 eur od 26.08.2016 do zaplatenia, zo sumy 2 818,96 eur od 28.10.2016 do zaplatenia, do 15 dní. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, ktoré boli zistené z vykonaného dokazovania. Žalobca uzavrel so žalovaným ako živnostníkom pod názvom Vladimír Hlatký - EVA, so sídlom Pod hájom 1096/86, Dubnica nad Váhom, IČO 34535772, zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberné miesto Šafárikova 6/413, Dubnica nad Váhom. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní 36 mesiacov. Dňa 01.04.2015 uzavrel žalobca so žalovaným ako živnostníkom pod názvom Vladimír Hlatký
- EVA, so sídlom Dlhé Nivy 132/2, IČO 34535772, zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberné miesto Šafárikova 6/413, Dubnica nad Váhom. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní 36 mesiacov a termínom začatia dodávky plynu ku dňu 01.11.2015. Vyúčtovacou faktúrou č. 3500529005, splatnou dňa 11.03.2015 za obdobie od 24.07.2014 do 18.02.2015 vyúčtoval žalobca žalovanému za dodávku plynu nedoplatok vo výške 2.678,42 eur. Vyúčtovacou faktúrou č. 3500529006, splatnou dňa 07.03.2016 za obdobie od 19.02.2015 do 18.02.2016 vyúčtoval žalobca žalovanému za dodávku plynu nedoplatok vo výške 11.102,64 eur. Faktúrou č. 3500529007 zo dňa 30.07.2016, splatnou dňa 25.08.2016, vyúčtoval žalobca žalovanému poplatok za prerušenie distribúcie plynu vo výške 76,53 eur. Vyúčtovacou faktúrou č. 3500529008, splatnou dňa 27.06.2016 za obdobie od 19.02.2016 do 06.10.2016 vyúčtoval žalobca žalovanému za dodávku plynu nedoplatok vo výške 2.818,96 eur. Pokusom o zmier zo dňa 01.12.2016 vyzval žalobca žalovaného na úhradu faktúr vo výške 14.676,55 eur a zákonného úroku vo výške 487 eur, t. j. celkom spolu 15.163,55 eur najneskôr do 04.12.2016.
3. Vzhľadom na to, že obaja účastníci tohto sporu boli v rozhodnom čase v zmysle § 2 Obchodného zákonníka podnikateľmi a žalovaný záväzkový vzťah vznikol pri ich podnikateľskej činnosti, posúdil súd prvej inštancie predmetnú vec podľa ustanovení § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zmluva o združenej dodávke plynu nie je v Obchodnom zákonníku upravená ako zmluvný typ, preto ju súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu nepomenovanú. Zmluva o združenej dodávke plynu zo dňa 01.11.2012 ako aj zmluva o združenej dodávke plynu zo dňa 04.01.2015 boli uzatvorené v písomnej forme, ich predmet je dostatočne určitý a jednotlivé ustanovenia zmlúv nie sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Na základe zmluvy zo dňa 01.11.2012 a následne po uplynutí doby určitej na základe zmluvy zo dňa 01.04.2015 teda vznikla povinnosť žalobcovi dodávať zemný plyn do odberného miesta určeného žalovaným a žalovanému naproti tomu vznikla povinnosť za spotrebovaný plyn zaplatiť dojednanú cenu. Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uvedených zmlúv riadne splnil, keď žalovanému zemný plyn dodával, avšak žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmlúv nesplnil a za dodaný plyn vyúčtovaný faktúrami č. 3500529005 zo dňa 25.02.2015, č. 3500529006 zo dňa 22.02.2016 a č. 3500529008 zo dňa 13.10.2016, vrátane faktúry za prerušenie dodávky plynu č. 3500529007 zo dňa 30.07.2016 v celkovej sume 14.676,55 eur nezaplatil. Pri vyslovení tohto záveru vychádzal súd najmä z tvrdení žalobcu a z predložených faktúr, o ktorých správnosti nemal dôvod pochybovať. Žalovaný sa síce bránil tvrdeniami, že žalobca nepreukázal spotrebovanie vyúčtovaného množstva plynu, pričom však neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý túto skutočnosť rozporuje. Na výslovnú otázku súdu, či také množstvo plynu nespotreboval, uviedol, že množstvo plynu je uvedené len vo faktúre a tam si môže žalobca napísať hocičo. Za daného stavu, keď žalovaný neprodukoval žiadne konkrétne dôvody čo i len naznačujúce vyúčtovanie nesprávneho množstva plynu, vyhodnotil súd prvej inštancie žalovaným uvádzaný argument za účelový a neprihliadol naň. Rovnako účelovú vyhodnotil súd prvej inštancie aj ďalšiu obranu žalovaného, keď tvrdil, že žaloba neobsahuje vykonateľný petit, pričom z podanej žaloby bolo jednoznačne zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Žalovanému však možno prisvedčiť, že zmätočne pôsobila skutočnosť, keď žalobca v žalobe uplatňoval nárok zo zmluvy o elektrine, ale priložil listinné dôkazy týkajúce sa plynu, na ktoré sa v žalobe aj odvolával. Táto zmätočnosť však bola odstránená vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 06.12.2017 a následným pripustením zmeny žaloby. Žalovaný teda presne vedel, čo je predmetom konania, pričom nie je pravdou, že by žalobca k svoju vyjadreniu doručenému súdu dňa 06.12.2017 priložil iné listinné dôkazy ako tie, ktoré boli súdu doručené spolu so žalobou tak, ako to namietal žalovaný. S poukazom na uvedené súd vyhodnotil podanú žalobu dôvodnú a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14.676,55 eur titulom spotrebovaného a neuhradeného plynu.
4. Keďže žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd prvej inštancie podľa § 232 ods. 3 CSP, s tým, že uvedenú dobu považoval za primeranú s ohľadom na výšku plnenia. Pokiaľ žalovaný žiadal uhrádzať dlh v splátkach, pričom neuviedol svoje majetkové pomery a ani výšku splátky, ktorú by bol schopný pravidelne uhrádzať, nebolo možné jeho požiadavke vyhovieť.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Namietal, že žalobca nepreukázal oprávnenosť svojho nároku. Žalobca nepreukázal dodanie množstva plynu, ktoré požadoval zaplatiť. Súd prvej inštancie vychádzal len z predložených faktúr, ktoré sú jednostrannými právnymi úkonmi, pričom vystavenie faktúry nie je podmienkou pre vznik povinnosti zaplatiť. Pokiaľ žalobca predložil faktúry, išlo o dôkazy súkromnou listinou, u ktorých je potrebné rozlišovať ich pravosť a správnosť. Ak strana poprie pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ak účastník poprie správnosť súkromnej listiny, platí, že účastníka, ktorý túto listinu predložil, stíha dôkazná povinnosť, pričom nesie procesne nepriaznivé následky toho, že sa v konaní nepodarí dokázať správnosť súkromnej listiny. Žalovaný na pojednávaní poprel pravdivosť informácií uvedených vo faktúrach ako aj skutkové tvrdenie žalobcu o dodaní plynu. Žalobca tak v spore neuniesol dôkazné bremeno a nie je oprávnený domáhať sa voči žalovanému plnenia. Súd prvej inštancie pochybil, keď žalobcovi priznal nárok v žalobe bez predloženia relevantných dôkazov.
7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
8. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
10. Podľa ust. § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie.
11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.
12. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
17. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
18. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
19. Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní žalovaným vznesené a stotožňuje sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Ani v odvolacom konaní neboli žalovaným tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
20. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:
21. Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu o odbere plynu a namietal údaje, uvedené vo faktúrach, predložených žalobcom, táto odvolacia námietka nie je dôvodná.
22. V zmysle Civilného sporového poriadku sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 CSP). V sporovom konaní je daná povinnosť strán sporu označiť dôkazy (§ 132 ods. l CSP) a právo súdu rozhodnúť o tom, ktoré dôkazy vykoná (§ 185 ods. l CSP). Súd podľa CSP zásadne nevykonáva dokazovanie bez návrhu, s výnimkou prípadov podľa § 185 ods. 2 a 3 CSP. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Z citovaných ustanovení vyplývajú teda základné práva a povinnosti strán sporového konania, ktorými je aj tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých strana odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností (povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť). Strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne (povinnosť tvrdenia). Povinnosť tvrdenia je úzko spojená s dôkazným bremenom. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť strany v spore.
23. V súdenej veci žalobca tvrdil a preukázal, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným ( v tom čase podnikateľom- fyzickou osobou) vznikol právny vzťah na základe tzv. inominátnej zmluvy o združenej dodávke plynu zo dňa 01.11.2012 (uzatvorenej na dobu 36 mesiacov) a následne zo dňa 01.04.2015 (uzatvorenej na dobu neurčitú). Na základe uvedenej zmluvy vznikla o.i. právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť dodávať žalovanému plyn a žalovanému povinnosť zaplatiť za dodaný plyn dohodnutú cenu. Právny predchodca žalobcu žalovanému cenu za spotrebovaný plyn účtoval faktúrami. Uvedené skutočnosti strany nerozporovali. Žalobca ďalej v konaní tvrdil, že jeho právny predchodca žalovanému dodal určité množstvo plynu za dojednanú cenu, ktorú žalovanému vyúčtoval faktúrami č. 3500529005, č. 3500529006, č. 3500529007 a č. 3500529008. Žalovaný v konaní nenamietal, že by mu právny predchodca žalobcu plyn nedodával včas alebo riadne, namietal len, že žalobca v konaní nepreukázal množstvo plynu a teda i výšku ceny za plyn, ktorú mu právny predchodca žalobcu vyúčtoval uvedenými faktúrami, čím poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Podľa § 151 ods. 2 CSP mu tak vznikla povinnosť uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, avšak žalovaný ani na priamu otázku súdu prvej inštancie neuviedol, na základe akých konkrétnych skutkových okolností sa domnieva, že mu právny predchodca žalobcu nedodal faktúrami účtované množstvo plynu (nesprávnosť odpočtu, porucha meračov a pod.) a na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiadne dôkazy a ani nežiadal, aby súd vykonal akékoľvek dokazovanie. V tomto smere potom neobstojí jeho odvolacia námietka, pretože jeho popretie skutkových tvrdení žalobcu bolo podľa § 151 ods. 2 CSP neúčinné. Postupu súdu prvej inštancie, ktorý vzhľadom na sporový charakter konania (princíp prejednací, princíp kontradiktórnosti a koncentračná zásada), s prihliadnutím na popretie skutkových okolností tvrdených žalobcom, bez vznesenia skutkových protitvrdení a označenia dôkazov zo strany žalovaného, správne vychádzal zo skutkového stavu zisteného v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie a žalobe vyhovel, niet čo vytknúť.
24. Na základe všetkých popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu.
26. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).