Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Sa-23-2020.pdf
PDF · 101.41 KB
Case nature
Area
Subarea
25Sa/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Nemravovou, v právnej veci žalobcu: U.. E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2020, takto
rozhodol:
Žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou zo dňa 04.08.2020, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 07.08.2020, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, keďže mal za to, že rozhodnutie nie je vydané v súlade so zákonmi. Žalobou napadnuté rozhodnutie je podľa žalobcu nesprávne a nespravodlivé. V štátnej službe pracoval žalobca ako terénny veterinárny lekár a veterinárny hygienik od 25.05.1970 do 31.01.1992, k tomu je potrebné pripočítať pohotovostné služby za tú dobu, čo predstavovalo asi 11 rokov. Práca veterinára na Orave bola ťažká, špinavá, nebezpečná, ale aj užitočná. Od 01.02.1992 žalobca musel ísť nútene do privatizácie, ak chcel ďalej pracovať ako veterinár. Po roku 1990 nastal totálny krach živočíšnej výroby na Orave, tým sa jeho práca zredukovala na minimum. Býval na G. (I.) a veterinárny obvod mal na D., z konkurenčných dôvodov si nemohol uplatniť celé cestovné náklady pri účtovaní zákrokov len toľko ako veterinári z Y. M.. Po privatizácii stratil stravný, ale hlavne cestovný paušál, čo sa niekedy rovnalo výške jeho platu. Po privatizácii mu ostali len zvýšené náklady na pohonné hmoty. V poslednom čase sa zdravotný stav žalobcu veľmi zhoršil fyzicky aj psychicky. Lekárska starostlivosť už dnes nie je zadarmo a zadarmo nie sú ani lieky, ani sociálne služby, preto si z jeho dôchodku nemôže dovoliť takú zdravotnú starostlivosť, aký by potreboval. Žiadal, aby mu do dôchodku boli započítané roky odpracované v štátnej službe.
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 17.09.2020, ktorý uviedol, že žalovaný potvrdil napadnuté rozhodnutie ústredia číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24. januára 2020, ktorým podľa §82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 01. januára 2020 bola zvýšená žalobcovi suma starobného dôchodku o 48,90 Eur mesačne na sumu minimálneho dôchodku 410,- Eur mesačne. Proti rozhodnutiu generálneho riaditeľa žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 06. júna 2020 podal žalobca správnu žalobu, v ktorej uviedol, že pri výpočte sumy starobného dôchodku mu nebola započítaná doba zamestnania v štátnej službe v rozsahu 11 rokov. Predmetom odvolania žalobcu bolo rozhodnutie zo dňa 24. januára 2020 o zvýšení starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, a pretože predchádzajúce rozhodnutia, ktorými bol žalobcovi priznaný a každoročne zvyšovaný (valorizovaný) starobný dôchodok, nadobudli právoplatnosť, ktoré žalobca nenapadol odvolaním v riadnej zákonnej lehote, nebolo predmetom preskúmania generálnym riaditeľom žalovaného, ale bolo potrebné pri zvýšení starobného dôchodku žalobcu z nich vychádzať. Podľa § 82b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov suma starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak a) získal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia, b) uplatnil si nárok na pozostalostný dôchodok, c) suma starobného dôchodku vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku vyplácaného z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Suma minimálneho dôchodku za 30 rokov dôchodkového poistenia je 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma dôchodku, za 31. až 39. rok dôchodkového poistenia patria 2 % sumy životného minima za každý rok dôchodkového poistenia, za 40. a každý ďalší rok dôchodkového poistenia patria 3 % sumy životného minima.
3. Žalovaný ďalej uviedol, že z dokladov nachádzajúci sa v informačnom systéme žalovaného, žalobca do 31. decembra 2019 celkovo získal 16 433 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca získal 45 rokov a 7 dní dôchodkového poistenia. Suma minimálneho dôchodku za 45 rokov dôchodkového poistenia je 410,- Eur mesačne. Na základe uvedeného a v súlade s § 82b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov bol starobný dôchodok od 01. januára 2020 zvýšený o sumu 48,90 Eur mesačne, aby suma starobného dôchodku žalobcu dosahovala sumu minimálneho dôchodku. Uvedené zákonné ustanovenie má kogentný charakter, čo znamená, že žalovaný môže pri svojich rozhodnutiach postupovať len v súlade so zákonnými ustanoveniami, účinnými v čase posudzovania nároku zvýšenia sumy starobného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. K námietke žalobcu, ktorú opakovane uviedol v správnej žalobe, považoval žalovaný za podstatné uviesť, že nebola dôvodná, nakoľko pri hodnotení nároku na starobný dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a na určenie sumu dôchodku zohľadnené všetky vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok a na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia. Žalovaný sa pridržiaval svojich rozhodnutí, ktoré považoval za vecne správne. 4. Žalobca sa k doručenému vyjadreniu žalovaného už písomne nevyjadril.
5. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd zistené, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24. januára 2020 rozhodla, že podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 01. januára 2020 zvýšila žalobcovi starobný dôchodok na sumu 410,- Eur mesačne. V odôvodnení bolo uvedené, že podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov poberateľovi starobného dôchodku vzniká nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ak a) získal najmenej 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia, b) uplatnil si nárok na pozostalostný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z., c) suma starobného dôchodku vrátane sumy pozostalostného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, sumy dôchodku vyplácaného z cudziny nedosahuje sumu minimálneho dôchodku zodpovedajúcu získanému počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Na určenie sumy minimálneho dôchodku sa hodnotí obdobie dôchodkového poistenia, obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku vrátane obdobia získaného v cudzine. Suma minimálneho dôchodku za 30 rokov dôchodkového poistenia je 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma dôchodku za 31. až 39. rok dôchodkového poistenia patria 2 % sumy životného minima za každý rok dôchodkového poistenia, za 40. a každý ďalší rok dôchodkového poistenia patria 3 % sumy životného minima. Do 31. decembra 2019 získal žalobca 16 433 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca získal 45 rokov a 8 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 82b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov suma starobného dôchodku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm vyplácaných dôchodkov sa rovnal sume minimálneho dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal. Suma minimálneho dôchodku za 45 rokov dôchodkového poistenia je 410,- Eur. Suma starobného dôchodku žalobcu bola 361,10 Eur mesačne a je nižšia ako suma minimálneho dôchodku 410,- Eur mesačne, preto bola zvýšená o sumu 48,90 Eur mesačne na sumu minimálneho dôchodku. V súlade s poučením o podmienkach trvania nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku v nezmenenej sume trvá len vtedy, ak sa nezmení suma vyplácaného dôchodku, resp. ak nevznikne nárok na výplatu ďalšieho dôchodku.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal „pripomienky“ žalobca, v ktorých uviedol, že mu neboli započítané do dôchodkového poistenia pohotovostné služby, ktoré vykonával ako štátny veterinárny lekár Okresnej veterinárnej správy Dolný Kubín od roku 1970 do februára 1992, čo predstavuje 11 rokov odpracovaných v nočných, víkendových a sviatočných dňoch. Starobný dôchodok mu bol vypočítaný z obdobia, keď krachovala živočíšna výroba a bol prinútený ísť do privatizácie, ak chcel mať prácu. Pritom prišiel o cestovný paušál pri dochádzaní do práce na Oravu, kde bol jeho veterinárny obvod. Z konkurenčných dôvodov si nemohol uplatniť všetky ubehnuté kilometre, ale daň z benzínu bola v cene. Namietal, že nebola zohľadnená ani špeciálna práca pre CO, ako sa už vyjadril v predchádzajúcej žiadosti. Poukázal tiež na to, že jeho práca bola náročná, ťažká, nebezpečná, špinavá, páchnuca, taká, že za socializmu ani jeden terénny veterinár na Orave sa dôchodku nedožil. V dnešnej dobe sa platí za všetko, aj za lekársku starostlivosť, aj za lieky a ani starobince nie sú zadarmo, ako to bolo sľubované a zdravie má už žalobca mizerné. Do odpracovaných rokov neboli žalobcovi započítané pohotovostné služby vykonané na OVS Dolný Kubín. Na výpočet dôchodku mu boli započítané roky, keď musel ísť do privatizácie a živočíšna výroba skrachovala.
7. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 06.06.2020, v ktorom zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X z 24. januára 2020 vo veci zvýšenia sumy starobného dôchodku a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení citoval žalovaný § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Uviedol tiež, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti o prehodnotenie výšky starobného dôchodku z 21. novembra 2019 žalobcu U.. E. P. (ďalej aj len žalobca, resp. účastník konania) rozhodla rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X z 24. januára 2020, ktorým podľa § 82b zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 01. januára 2020 zvýšila účastníkovi konania starobný dôchodok na sumu minimálneho dôchodku 410,10 Eur mesačne. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote podanie z 08. februára 2020 označené ako „Pripomienky k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne“, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 12. februára 2020, v ktorom namietal, že mu na nárok na starobný dôchodok neboli započítané pohotovostné služby, ktoré vykonával ako štátny veterinárny lekár od roku 1970 do februára 1992 a tiež špeciálna práca, ktorú vykonával pre civilnú obranu. Sociálna poisťovňa, ústredie listom z 18. februára 2020, ktorý účastník konania prevzal dňa 24. februára 2020, mu oznámila skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov. Sociálnej poisťovni, ústredie bolo dňa 24. marca 2020 doručené odvolanie účastníka konania, v ktorom opätovne namietal, že nemá pre nárok na dôchodok započítanú dobu zamestnania v Okresnej veterinárnej správe v Dolnom Kubíne od roku 1970, čo je 11 odpracovaných rokov. Poukázal tiež na nízku sumu starobného dôchodku. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XX XX XX XXXX z 30. októbra 2003 bol účastníkovi konania priznaný starobný dôchodok od 01. októbra 2003 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení v znení zákona č. 107/1999 Z.z. v sume 5.598,- Sk mesačne. Starobný dôchodok bol účastníkovi konania vymeraný z III. pracovnej kategórie a vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 2001, 2000, 2002, 1999 a 1998, ktorý je po úprave pre výpočet dôchodku 2.865,- Sk. Celková započítaná doba zamestnania je 45 rokov, pre výšku dôchodku je rozhodných 41 rokov, z toho v III. pracovnej kategórii 41 rokov, v II. pracovnej kategórii 0 rokov, v I. pracovnej kategórii 0 rokov a vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii 0 rokov. Ku dňu vzniku nároku je starobný dôchodok účastníka konania celkom 66 % priemerného mesačného zárobku, t.j. 1.891,- Sk. Suma starobného dôchodku zodpovedá získanej dobe zamestnania po 18. roku veku, čo je 41 rokov v III. pracovnej kategórii a dosiahnutým hrubým zárobkom za 5 zárobkovo najlepších kalendárnych rokov z obdobia desiatich za sebou idúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na starobný dôchodok. Na nárok na starobný dôchodok bolo účastníkovi konania zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy, ktoré uviedol účastník konania v žiadosti o dôchodok, ktoré vyplývajú z dokladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise účastníka konania, v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a údajov obsiahnutých v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia, doručených bývalými zamestnávateľmi účastníka konania, vrátane vojenskej služby od 01. augusta 1962 do 27. augusta 1964, ako aj celá doba zamestnania od 25. mája 1970 do 31. januára 1992 u zamestnávateľa Okresná veterinárna správa v Dolnom Kubíne. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo účastníkom konania preukázané. V odvolacom konaní predmetom odvolania bolo napadnuté rozhodnutie o zvýšení starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, a pretože rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, ako aj nasledujúce rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorými bola účastníkovi konania zvýšená suma starobného dôchodku v rámci pravidelnej každoročnej valorizácie, už nadobudli právoplatnosť, preto nebolo možné preskúmavať ich zákonnosť. V odvolacom konaní nebolo sporné, že výška starobného dôchodku účastníka konania po jeho valorizáciách v súlade s § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. k 31. decembru 2019 bola 361,10 Eur mesačne. Sporné je zvýšenie sumy starobného dôchodku účastníka konania na sumu minimálneho dôchodku. V tejto rovine poukázal žalovaný na § 82b zákona č. 140/2015 Z.z. nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Suma minimálneho dôchodku za 30 rokov dôchodkového poistenia je 33 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa určuje suma dôchodku, za 31. až 39. rok dôchodkového poistenia patria 2 % sumy životného minima za každý rok dôchodkového poistenia, za 40. a každý ďalší rok dôchodkového poistenia patria 3 % sumy životného minima. Účastník konania do 31. decembra 2019 celkovo získal 16 433 dní dôchodkového poistenia. Ďalej citoval žalovaný § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že je nepochybné, že žalobca získal 45 rokov a 7 dní dôchodkového poistenia. Suma minimálneho dôchodku za 45 rokov dôchodkového poistenia je 410,- Eur mesačne. Ak výška starobného dôchodku žalobcu k 01. januáru 2020 bola 361,10 Eur mesačne, tak suma minimálneho dôchodku, ktorá mu patrí, je 410,- Eur mesačne, pričom naďalej patrí žalobcovi starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku. Na základe uvedeného došlo k potvrdeniu rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
8. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za dodržania § 137 ods. 4 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v zmysle žaloby žalobcu za aplikácie § 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 SSP a žalobu žalobcu za aplikácie § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.
9. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 25Sa/23/2020-39 zo dňa 09.02.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle uznesenia krajského súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie § 137 ods. 4 SSP.
10. Primárne krajský súd uvádza, že žaloba žalobcu bola podaná včas pri doručení rozhodnutia odvolacieho orgánu žalobcovi dňa 11.06.2020. Za konštatovania včasnosti podanej žaloby žalobcom súčasne mal krajský súd splnené podmienky k tomu, aby vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania.
11. Krajský súd ďalej uvádza, že vychádza zo žalobných dôvodov žalobcu uvedených v podanej žalobe zo dňa 04.08.2020. Podstatou podanej žaloby žalobcu boli námietky, že rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, nie je spravodlivé, pretože neboli žalobcovi započítaná celá odpracovaná doba, a to nebola započítaná pohotovostná služba asi za 11 rokov. Žalobca v žalobe poukázal na náročnú prácu, ktorú vykonával ako veterinár na Orave v ťažkých podmienkach. Ďalej poukázal na to, že od 01.02.1992 musel nútene prejsť do privatizácie, ak chcel ďalej pracovať ako veterinár, a to i v čase, kedy nastal totálny krach živočíšnej výroby na Orave. Odvolací súd citlivo zvažoval uvedené dôvody žalobcu v žalobe. Napriek tomu, že tieto dôvody citlivo a dôsledne vnímal a vyhodnocoval, tak nemohol konštatovať na základe odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného jeho nesprávnosť. K uvedenému krajský súd uvádza, že predmetom jeho prieskumu bolo rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 06.06.2020 ako rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo dňa 24. januára 2020, podľa ktorého rozhodnutia bol žalobcovi zvýšený starobný dôchodok na sumu 410,- Eur, a to bol zvýšený o sumu 48,90 Eur tak, aby dosiahol výšku minimálneho dôchodku 410,- Eur mesačne. Je potrebné uviesť, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, o ktorom rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán, vychádzalo zo skutočností, ktoré predchádzali žalobou napadnutému rozhodnutiu, pričom tieto skutočnosti vychádzali z právoplatných rozhodnutí a tieto sa nemohli stať predmetom posudzovania a preskúmavania krajským súdom. V rozhodnutí, ktoré bolo napadnuté žalobou žalobcu a zamietnuté odvolanie žalobcu, bola riešená už „len“ výška starobného dôchodku (správny súd zdôrazňuje, že nejde o znevažovanie situácie vo väzbe na žalobné dôvody s použitím častice „len“, ale ide o vyjadrenie, ktorým sa špecifikuje predmet napadnutých rozhodnutí), a preto správny súd nemohol preskúmavať už právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktoré prechádzali žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného, keďže napadnuté rozhodnutie vychádza z týchto predchádzajúcich rozhodnutí, ktorými bol už právoplatne vyriešený rozsah doby poistenia. Inými slovami vyjadrené krajským súdom nebol tu daný zákonný priestor, aby boli posudzované, preskúmavané v tomto správnom konaní tie rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nadobudli právoplatnosť, ktoré prechádzali žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ako aj predchádzali rozhodnutiu prvostupňového orgánu, proti ktorému žalobca podal odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol žalovaný. Ak právoplatným rozhodnutím, ktoré nepodlieha prieskumu v danom konaní bola suma starobného dôchodku už právoplatne určená s prihliadnutím na doby poistenia získané, tak na uvedené nadväzovalo rozhodnutie prvostupňového orgánu, následne aj žalovaného ako odvolacieho orgánu o zvýšení starobného dôchodku od 01. januára 2020 o sumu 48,90 Eur mesačne na sumu 410,- Eur mesačne. Naviac správny súd uvádza v zhode so žalovaným, že žalobca v odvolacom konaní pred správnym súdom v zmysle obsahu administratívneho spisu nepreukázal také skutočnosti, ktoré by viedli k zmene starobného dôchodku.
12. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dôchodková dávka vyplácaná k 01. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodková dávka priznaná od 01. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
13. Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa zákonným spôsobom postupovali za aplikácie § 82b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. pri rozhodovaní o zvýšení starobného dôchodku. Krajský súd opäť zvýrazňuje to, že posudzuje zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré sa týka zvýšenia starobného dôchodku.
14. Podľa § 82 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky bez jej zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
15. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobcovi bol vyplácaný starobný dôchodok v sume 361,10 Eur mesačne. Suma starobného dôchodku žalobcu ako účastníka konania sa zvýšila od 01. januára 2020 na sumu 410,- Eur mesačne. Krajský súd, ako správny súd, preto nezistil dôvodnosť podanej žaloby žalobcu, ktorý namietal spôsob výpočtu zvýšenia starobného dôchodku. K úplnosti veci krajský súd poukazuje na to, že suma výšky starobného dôchodku bola získaná vzhľadom na všetky preukázané skutočnosti ohľadom doby dôchodkového poistenia.
16. V zhŕňajúcom závere krajský súd uvádza, že nezistil nezákonnosť postupu žalovaného ani konania prvostupňového orgánu, keďže k zvýšeniu sumy starobného dôchodku došlo v súlade so zákonnou úpravou § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a vychádzalo sa zo základu vyjadreného už v skôr právoplatných rozhodnutiach orgánu verejnej správy, v ktorých pri priznaní starobného dôchodku žalobcovi bola právoplatne uzavretá doba dôchodkového poistenia.
17. O náhrade trov súdneho konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1, § 168, § 175 ods. 1 SSP. Žalobca v konaní nebol úspešný z titulu zamietnutia žaloby, preto nemal právo na náhradu trov súdneho konania. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania nebol priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania pri aplikácii § 168 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky výnimočnosti na náhradu trov konania. Krajský súd rozhodol tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.