Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-34-2021.pdf
PDF · 100.06 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, proti žalovanému: M. N., D.. XX.XX.XXXX, N. S. W. Z. Č.. XXX, o zaplatenie 6.908,25 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.019,54 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne zo sumy 2.019,54 eur od 21.04.2021 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 549,54 eur spolu s príslušenstvom z a s t a v u j e.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žiadnej zo strán súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.05.2021 domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 6.908,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 21.04.2021 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB,a.s. dňa 08.12.2015. Žalovanému bol úver poskytnutý s dohodnutým úrokom 22,80%. Ku dňu výpisu z kartového účtu mal schválený úverový rámec vo výške 3.600 eur, ktorý sa zaviazal splácať štandardnou mesačnou splátkou vo výške 120 eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 08.04.2021 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.03.2021 s konečným zostatkom na úhradu vo výške 6.908,25 eur. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil v lehote splatnosti do dňa 20.04.2021, žalobca si uplatnil svoj nárok súdnou cestou.
2. Podaním doručeným súdu dňa 02.07.2021 spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. oznámila súdu, že žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku na postupníka - spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok. Zároveň spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. vyjadrila súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu. Súd uznesením pripustil, aby do konania na miesto žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. vstúpil ako nový žalobca Intrum Slovakia s.r.o.
3. Súd zaslal žalovanému žalobu spolu s prílohami na vyjadrenie, žalovaný si uvedenú zásielku prevzal dňa 132.10.2021, avšak v konaní zostal nečinný.
4. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.02.2022 zobral žalobu čiastočne späť v sume spolu 549,54 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania v časti poplatky a sankčný úrok bez uvedenia dôvodu. Špecifikoval pohľadávku a upravil žalobný návrh.
5. Súd nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali pojednávať v ich neprítomnosti. Nedostavil sa ani žalovaný. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to:č.l. 7 -12 výpis z bankomatky quatro, č.l. 14 -15 žiadosť o aktiváciu bankomatky quatro, č.l. 26 oznámenie o postúpení pohľadávky, č.l. 28 žiadosť o postúpenie a prevod, č.l. 29 dodatok č. 4 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, č.l. 49 oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, č.l. 50 predžalobná upomienka, č.l. 51 zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, č.l. 53 obchodné podmienky, č.l. 63 doručenka, č.l. 64 cenník vub.
Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
6.1 Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), žalobca môže vziať žalobu späť.
6.2 Podľa § 145 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6.3 Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6.4 Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.02.2022, zobral žalobu čiastočne späť v sume spolu 549,54 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania v časti sankčného úroku a poplatkov. Vzhľadom na to, že k čiastočnému späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby súd nezisťoval. Na základe uvedeného súd konanie v časti o zaplatenie sumy 549,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 549,54 eur od 21.04.2021 do zaplatenia zastavil.
7.1. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
7.2. Dňa 08.12.2015 žalovaný vyplnil a podpísal Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro (ďalej len "žiadosť"). Z čl. III žiadosti vyplýva, že žalovanému mal byť poskytnutý úverový rámec vo výške 3600 eur pri štandardnej mesačnej splátke po 120 eur, štandardná úroková sadzba v zmysle platného Cenníka 1,9% p. m. /22,80% p. a. Dňa 16.12.2015 bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu podpísaná Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Bankomatka Quatro (ďalej len "zmluva"). V zmluve čl. III. Podmienky úveru, je uvedený úverový rámec 3.600 eur, štandardná mesačná splátka 120 eur, štandardná úroková sadzba 22,80% p.a., RPMN: 24,04% p.a.., priemerná hodnota RPMN 23,52% p.a., odplata: 24,04% a indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov spolu so vzorcom výpočtu pri predpoklade, že štandardná úroková sadzba a poplatky zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené, klient vyčerpá spotrebiteľský úver platbou kartou u obchodníka vo výške schváleného úverového rámca dňa 01.01.2016. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 4.084,16 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú 484,16 eur.
7.3. Z predloženého výpisu z kartového účtu žalovaného vyplýva, že za obdobie od 04.01.2016 do 21.03.2018 vyčerpal žalovaný spolu sumu 17.024,92 eur, z toho reálne poskytnuté finančné prostriedky predstavujú sumu 12.136,21 eur a úroky
a poplatky zvyšnú sumu. Žalovaný za to isté obdobie uhradil spolu sumu 10.116,67 eur pred podaním žaloby.
8.1. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8.2. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8.3. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
8.4. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8.5. Podľa § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskejčinnosti.2
8.6. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
8.7. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
8.8. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
9.1. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zmluvou označenou ako "Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Bankomatka Quatro" vznikol právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Na základe uzatvorenej zmluvy bol zo strany právneho predchodcu žalobcu žalovanému poskytnutý úverový rámec, t. j. určitá dojednaná výška peňažných prostriedkov, ktoré žalovaný čerpal prostredníctvom kreditnej karty. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovaného vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany právneho predchodcu žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Obč. zák. upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany právneho predchodcu žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z .z. o spotrebiteľských úveroch.
9.2. Základnou črtou revolvingového úveru je, že sa dlžníkovi poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže, ale nemusí opakovane čerpať peňažné prostriedky a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení (hoci aj čiastočnom) ho môže opakovane čerpať do výšky úverového limitu bez potreby uzatvárania novej zmluvy.
9.3. V prvom rade súd skúmal otázku platnosti zmluvy a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Súd na základe preskúmania predmetnej zmluvy zistil, že táto síce obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s tým, že obsahuje všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, avšak predmetný údaj je nesprávny, keďže pri výške splátok dosadených do predpokladov výpočtu si počínal nekalo a v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho je nutné úver poskytnutý žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu posúdiť v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. ako úver bezúročný a bez poplatkov, preto žalobca nemal na zmluvné úroky a poplatky právny nárok.
9.4. Podľa § 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
9.5. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
9.6. Podľa Prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch časti II. písm. e/, ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez pevne určenej doby trvania, podľa ktorej sa spotrebiteľský úver musí splatiť úplne v rámci stanoveného obdobia alebo po ňom, pričom každá splatená časť spotrebiteľského úveru je prístupná na ďalšie čerpanie a takéto zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú povoleným prečerpaním ,predpokladá sa, že 1. spotrebiteľský úver sa poskytuje na obdobie jedného roka, počnúc dňom prvého čerpania, a že posledná splátka uskutočnená spotrebiteľom vyrovná zostatok istiny, úrokov a prípadných ďalších poplatkov, 2. spotrebiteľ spláca istinu v rovnakých mesačných splátkach so začiatkom jedného mesiaca po dni prvého čerpania; ak sa istina musí úplne splatiť iba jedinou splátkou v rámci každého platobného obdobia, predpokladá sa, že následné čerpania a splácania celej istiny spotrebiteľom prebiehajú počas obdobia jedného roka; úroky a ďalšie poplatky sa
použijú v súlade s uvedeným čerpaním a splácaním istiny a v súlade s tým, ako je uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
9.7. Z obsahu zmluvy vyplýva, že v tejto je uvedený úverový rámec 3.600 eur ako aj výška mesačnej splátky v sume 120 eur, úroková sadzba 22,80 % p. a., RPMN 24,09%. Žalobca pri určení výšky RPMN vychádzal z predpokladov uvedených v prílohe č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. Súd je však toho názoru, že žalobca svojim spôsobom pri výpočte RPMN a dosadení predpokladov výpočtu RPMN podľa prílohy č. 2 k zákonu o spotrebiteľských úveroch obchádza zákon a dopúšťa sa nekalého konania, pokiaľ v predpokladoch na výpočet RPMN tvrdí, že úver sa bude splácať v 12-tich rovnomerných splátkach, prípadne posledná splátka uskutočnená spotrebiteľom vyrovná zostatok istiny, úrokov a prípadných ďalších poplatkov a táto posledná splátka bude o viac ako dojnásobne vyššia ako predošlých 11 splátok. Súd má za to, že právny predchodca žalobcu si týmto spôsobom chcel "napasovať" RPMN do správnej prípustnej výšky. Takéto jeho konanie nemôže požívať právnu ochranu a prieči sa dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.). Nie je možné a správne vypočítať RPMN na tom základe, keď 11 splátok úveru bude vo výške 300 eur a posledná vo výške 784,16 eur. Absolútne nič nebránilo právnemu predchodcovi žalobcu upraviť a rozvrhnúť výšku splátok v počte splátok 12 tak, aby posledná nebola v tak vysokej výške oproti predchádzajúcim a výpočet RPMN pôsobil uveriteľnejšie. Súdu je známe, že napr. pri spotrebiteľských úveroch je posledná splátka úveru často v inej výške oproti predošlým, ale v zásade sa jedná o odchýlku rádovo maximálne (niekoľko) eur v smere nadol alebo nahor, ale nikdy nie vo výške dvoj - trojnásobku nahor splátky predošlej. Napriek tomu, že sa jednalo o čerpanie prostredníctvom kreditnej platobnej karty, bolo povinnosťou právneho predchodcu žalobcu uzavrieť so žalovaným riadne zmluvu, z ktorej bude zrejmé, aká je ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v skutočnej výške. Súd zastáva názor, že aj pri revolvingovom úvere je možné a nevyhnutné RPMN vypočítať podľa počiatočných základných údajov v zmluve aj v rámci predpokladov na výpočet RPMN si počínať tak, aby tento výpočet nevzbudzoval podozrenia, že žalobca svojím konaním obchádza zákon tak, ako v prejednávanom prípade.
9.8. Súd zároveň s poukazom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka skúmal ex offo, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade, nie je premlčané a má za to, že nie je. Predžalobnou upomienkou zo dňa 04.05.2018 právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia úveru, ak do 18.05.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 03/2018. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.06.2018 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že dlh z kreditnej karty sa stal splatným v celom rozsahu naraz.
9.9. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný celkovo čerpal sumu 12.136,21 eur a zvyšok sú úroky a poplatky. Žalovaný za to isté obdobie uhradil spolu sumu 10.116,67 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný reálne vyčerpal sumu 12.136,21 eur a uhradil sumu 10.116,67 eur, s poukazom na to, že úver vyplývajúci zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č.129/2010 Z. z), súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie istiny vo výške 2.019,54 eur. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10.1 Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10.2 Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10.3 Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10.4 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol v konaní neúspešný, zavinil aj zastavenie konania v časti 549,54 eur, naproti tomu úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd stranám náhradu trov konania nepriznal. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.