Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-7CbZm-26-2021.pdf
PDF · 92.63 KB
Case nature
Area
Subarea
B5-7CbZm/26/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: N. A., Q.. XX.XX.XXXX, U. XXXXX/X, U.-Q. J. XXX XX, zastúpený advokátskou kanceláriou: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: G. S., Q.. XX.XX.XXXX, F. XXXXX/XX, R. XXX XX, zastúpený: JUDr. Martin Polák, advokát, Poštová 14, Košice 040 01, IČO: 42 239 711, o zaplatenie 100.000,-- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100.000,-- eur spolu s 6% ročným úrokom odo dňa 21.07.2018 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 333,-- eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že povinnosť žalovaného zanikne v rozsahu plnenia, ktoré poskytne žalobcovi na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 7CbZm/26/2021 zo dňa 15.12.2022 J. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. XX, XXX XX R..
Žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100%, s tým, že povinnosť žalovaného zanikne v rozsahu plnenia, ktoré poskytne žalobcovi na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 7CbZm/26/2021 zo dňa 15.12.2022 J. U., Q.. XX.XX.XXXX, U. F.K. XX, XXX XX R..
odôvodnenie:
1) Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 18.05.2021 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade: J. U. a žalovanému v 2. rade: G. S. spoločne a nerozdielne do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 100.000,-- eur spolu s úrokom vo výške 6,00% ročne zo zmenkovej sumy od 21.07.2018 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 333,-- eur.
2) Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca vyplatil žalovanému v 1. rade finančné prostriedky vo výške 100.000,-- eur. Dňa 20.04.2018 žalovaný v 1. rade J. U. vystavil vlastnú zmenku na sumu 100.000,-- eur so splatnosťou dňa 20.07.2018 v prospech žalobcu. V zmysle vystavenej zmenky sa žalovaný v 1. rade zaviazal požičané finančné prostriedky vrátiť žalobcovi do 20.07.2018. Žalovaný finančné prostriedky nevrátil ani s časti. Žalobca poukázal na zákonné ustanovenia Zákona o zmenkách. V prípade nedodržania záväzku žalovaného v 1. rade zo zmenky sa za vyplatenie ako zmenečný ručiteľ zaručil žalovaný v 2. rade G. S..
3) Okresný súd Bratislava V uznesením sp.zn. 7Cbzm/26/2021-69 dňa 17.02.2022 zrušil platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V z dôvodu, že žalovaný v 2. rade podal odpor a žalovanému v 1. rade sa platobný rozkaz nepodaril doručiť do vlastných rúk.
4) Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 15.12.2022 zaviazal žalovaného v 1. rade na zaplatenie žalovanej istiny. Po právoplatnosti rozsudku v konaní ostal žalovaný v 2. rade G. S. (ďalej len žalovaný).
5) Žalovaný v podanom odpore tvrdil, že vyhlásenie zmenkového ručiteľa na rube zmenky nezodpovedá ustanoveniam zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový a v zmysle príkladmo zákonom uvedeného označenia („ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu) nie je zmenkou uvádzané vyjadrenie ručenia ako „spolu aval/ručiteľ“ zrozumiteľné vo vzťahu k vzniku ručiteľského záväzku zo zmenky. V prípade zákonom aprobovanej doložky („ako ručiteľ“ prípadne významovo identických per aval, ako avalista) totiž vyplýva označenie zmenkového ručiteľa ako osoby, ktorá zabezpečuje splnenie pohľadávky zo zmenkového vzťahu takisto ako dlžník. Označenie „spolu aval/ručiteľ“ však z hľadiska úpravy ručenia v zákone zmenkovom a šekovom nemá oporu a preto uvedené vyhlásenie nemôže zakladať vznik zmenkového ručenia tým spôsobom, ako to predpokladá ustanovenie čl. I. §§ 30 a 31 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Ručiteľské vyhlásenie je umiestnené na rube zmenky, pričom však nie je zrejmé, aby podpis žalovaného v 2. rade ako ručiteľa umiestnený na rube zmenky (vpravo dole) kryl ručiteľské vyhlásenie umiestnené v ľavej časti zmenky za súčasného umiestnenia mena a priezviska žalovaného v 2. rade v pravej hornej časti rubu zmenky. Oproti prípadu umiestnenia podpisu, hoci aj samotného, zmenkového ručiteľa na líci zmenky (kedy sám zákon zmenkový a šekový konštruuje existenciu takéhoto podpisu ako okolnosť zakladajúcu vznik zmenkového ručenia) kladie zákon zmenkový a šekový na ručiteľské vyhlásenie na rube zmenky vyššie nároky na jeho obsah, kedy vyžaduje jednak slovné označenie slovami „ako ručiteľ “ alebo inou doložkou rovnakého významu a jednak podpis avalistu, ktorý kryje túto ručiteľskú doložku. V prípade predloženej zmenky je celkom zjavné, že v tomto konkrétnom prípade to tak nie je a podpis ručiteľa nekryje svojím umiestnením ani ručiteľskú doložku (umiestnenú vľavo na rube zmenky) a ani meno žalovaného v 2. rade (umiestnené vpravo hore na rube zmenky). Takto výrazne izolovane umiestnený podpis žalovaného v 2. rade by teda zakladal zmenkové ručenie len za predpokladu jeho umiestnenia na líci zmenky. Pochybnostiam vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu žalovaného v 2. rade nasvedčuje aj identifikácia žalovaného v 2. rade identifikátorom - rodným číslom, ktoré je uvedené nesprávne a rodné číslo uvedené na rube zmenky nie je rodným číslom žalovaného v 2. rade. Vzhľadom na formálnu prísnosť zmenky je sankciou, v prípade nesprávnosti alebo neúplnosti akéhokoľvek zmenkového vyhlásenia, neplatnosť zmenky prípadne (v prípadne ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2. rade) neplatnosť zmenkového ručenia. V konkrétnostiach, ako bolo poukázané vyššie, neboli dodržané ustanovenia čl. I. §§ 30 a 31 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový o zmenkovom ručení, v dôsledku čoho nedošlo k platnému ručiteľskému vyhláseniu žalovaného v 2. rade.
6) V replike žalobca uviedol, že obranu žalovaného považuje za účelovú. Podľa čl. I. ust. § 31 ZZŠ ručiteľské vyhlásenie sa píše na zmenku alebo na prívesok a ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu; ručiteľ ho podpíše. Podľa komentára k zákonu zmenkovom a šekovom autor Z. Kovařík (CH Beck ISBN 978-80-7400-385-1) str.123 autor poukazuje na judikatúru: Váž 9260- Podpis rukojmího nemusí být na míste pod prohlášením rukojemským stačí, je-li doložka nebo prohlášení v takovém spojení s podpisem, že nevznikají pochybnosti, že k němu patří a že jest jím teda kryto. Váž - Rozhodnutí Nejvyššího soudu Československé republiky ve věcech občanských, uupořádal JUDr. A. T.. V komentári k zákonu na str. 121 prvý odstavec 5 veta po ust. § 31 uvádza - Pokud jde o rukojemství za dlužníky uvedené na rubu a zde podepsané, je vhodnejší aval vyznačiť na rubu nebo na přívěsku za posledním zápisem zde provedeným. Záväzok zmenkového ručiteľa je založený písomným prehlásením na zmenke. Ručiteľské vyhlásenie sa urobí ručiteľskou doložkou, ktorá je vyjadrená slovami „ako ručiteľ“, „per aval“ alebo inými slovami rovnakého významu. Vyhlásenie musí byť uvedené na zmenkovej listine, resp. na jej prívesku, a musí byť podpísané. Čo do miesta umiestnenia tohto prehlásenia zákon nepredpisuje nič záväzné, t.j. môže byť na rube aj líci zmenky. Žalovaný v 2. rade ako zmenkový ručiteľ jednoznačne podpísal rub zmenky ako zmenkový ručiteľ a aj s ohľadom na veľkosť zvoleného písma žalovaným v 2. rade podpis umiestnil hneď vedľa označenia zmenkového ručiteľa. V tomto prípade nemožno hovoriť o izolovanom podpise ako tvrdí žalovaný v 2. rade, ktorý tento podpis na zmenku a za svoje údaje umiestnil. Tvrdenie žalovaného v 2. rade o zakladaní zmenkového ručenia len v prípade umiestnenia podpisu len na líci zmenky považujeme za absurdnú obranu a účelové tvrdenie v rozpore s judikatúrou a nemajúce oporu v zákone. Podpis zmenkového ručiteľa spolu s označením žalovaného v 2. rade na rube zmenky pod prehlásením dáva jednoznačne najavo, že podpis k nemu patrí a kryje toto prehlásenie. Označenie „aval/ručiteľ“ z ohľadom na ust. § 31 ods. 2 ZZŠ „iná doložka rovnakého významu“ jednoznačne aj s ohľadom na súdu prax a literatúru považuje za zmenečné ručenie. Iba v prípade ak by označenie na zmenke bolo „ručiteľ“ a bolo by priamo deklarované, že nejde o ručenie zmenečné, mohlo by byť považované za občianskoprávne alebo obchodnoprávne ručenie a nie zmenečné ručenie. To však nemení nič na fakte, že žalovaný v 2. rade by sa rovnako aj v takomto prípade nezbavil povinnosti zaplatiť dlžný nárok žalobcovi. Jedinou zmenou a rozdielom by bolo iba to,
že súd by žalovaných zaviazal inak a to, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu tohto plnenia zaniká povinnosť ostatných žalovaných. Žalovaný v 2. rade namieta identifikáciu, rodné číslo je uvedená nesprávne. Podstatnými náležitosťami majúcimi vplyv na platnosť zmenky je uvedené v čl. I. § 75 ZZŠ. Zmenka musí obsahovať len meno osoby, ktorá má zmenku zaplatiť (zmenečník). Údaj zmenečníka je čisto formálny údaj na cudzej zmenke. To znamená, že zmenka je formálne platná, ak je uvedený údaj aj neexistujúcej fyzickej osoby, neexistujúcej právnickej osoby alebo neexistujúcej akejkoľvek inej osoby. Zmenka obsahuje presnú identifikáciu žalovaného v 2. rade, ktorý sám vyplnil osobné údaje na rube zmenky. Rodné číslo žalovaného v 2. rade nie je podstatným znakom na platnosť zmenky, napriek tomu z čísla XXXXXX/XXXX je možné jednoznačne určiť osobu žalovaného v 2. rade, nakoľko žalovaný obrátil číslice kde v správnom tvare malo rodné číslo znieť XXXXXX/XXXX. Uvedený údaj označuje správne dátum narodenia XX.XX.XXXX a za lomítkom štvorčíslie XXXX, ktoré je štvorčíslím rodného čísla a rozširujúcim jedinečným znakom osôb narodených v ten istý deň. Okrem iného žalovaný v 2. rade uviedol ďalší jedinečný identifikátor z ktorého možno identifikovať len žalovaného v 2. rade a to číslo občianskeho preukazu.
7) Žalovaný sa v súlade s ustanovením § 167 ods. 4 CSP nevyjadril.
8) Žalobca predložil : Prvopis zmenky, List žalobcu zo dňa 08.04.2021 (predžalobná výzva pre žalovaného v 1.rade), Obálka (predžalobná výzva pre žalovaného v 1.rade), List žalobcu zo dňa 08.04.2021 (predžalobná výzva pre žalovaného v 2.rade), Doručenka (predžalobná výzva pre žalovaného v 2.rade).
rozhodné právo :
9) Podľa čl. I. § 75 zákona č. 191/1957 Sb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZŠ) vlastná zmenka obsahuje : 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. Podľa § 76 ods. 1 zákona zmenkového a šekového listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
10) Podľa čl. I. § 76 ods. 3 ZZŠ, ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.
11) Podľa čl. I. § 30 ods. 1 ZZŠ, zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením.
12) Podľa čl. I. § 32 ZZŠ, je zmenkový ručiteľ zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. (ods. 1). Záväzok zmenečného ručiteľa je platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy. (ods. 2). Ak zaplatí zmenečný ručiteľ zmenku, nadobúda práva zo zmenky proti tomu, za koho sa zaručil a proti všetkým, ktorí sú tejto osobe zmenečne zaviazaní. (ods. 3).
13) Podľa čl. I. § 47 ZZŠ, Všetci, ktorí zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou. (ods. 1). Majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých z nich alebo od všetkých dohromady a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali. (ods. 2). Rovnaké právo má každá osoba, ktorá sa podpísala na zmenku a ju vyplatila. (ods. 3). Uplatnenie nároku proti niektorej osobe zmenečne zaviazanej neprekáža majiteľovi, aby sa domáhal svojich nárokov proti ostatným, hoci nasledujú za tým, proti komu bol najprv nárok uplatnený. (ods. 4).
14) Podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ, Majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
15) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s originálom vlastnej zmenky vystavenej J. U. znejúcu na sumu 100.000,- eur, splatná dňa 20.júl 2018. Na rube zmenky je uvedené Spolu aval/ Ručiteľ G. S..
16) Predpokladom vzniku dlhu avala je formálne platná zmenka. Formálne bezchybné ručiteľské vyhlásenie na neplatnej zmenke nemôže vyvolávať žiadne dôsledky. Čo sa týka umiestnenia ručiteľského vyhlásenia, čl. I. § 31 ods. 1 ZZŠ stanovuje, že sa píše na zmenku, na jej líc alebo rub, spravidla na líc, alebo na prívesok alebo na opis, nie na zvláštnu listinu. Aval nemusí svoje vyhlásenie datovať. Je možné avalovať blankozmenku ako aj zmenku po splatnosti. Podľa obsahu rozlišujeme úplné, skrátené a minimálne ručiteľské vyhlásenie. Úplné ručiteľské vyhlásenie pozostáva z ručiteľskej doložky, údajov o osobe za ktorú sa preberá ručenie (avalát) a podpisu avala. ZZŠ v ustanovení čl. I., § 31 ods. 2 uvádza že ručenie sa vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu. V praxi sa často používa doložka „per aval“, „ako avalista“. Skrátené ručiteľské vyhlásenie neobsahuje údaj o avalátovi, napr. „ako aval plus podpis“.
17) Súd považuje za potrebné uviesť. Zmenkový ručiteľ je v zmysle zákonnej úpravy zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil (v tomto prípade zmenkový dlžník J. U.). Na rozdiel od ručenia podľa Občianskeho zákonníka a podľa Obchodného zákonníka je záväzok zmenkového ručiteľa relatívne samostatný vo vzťahu k hlavnému záväzku, čo sa prejavuje obmedzením jeho akcesority, keď ručiteľ je akcesorický len ku zmenke ako k cennému papieru, nezískava však žiadnu účasť na záväzkovo- právnom vzťahu. Zmenkový ručiteľ je tak samostatným dlžníkom zo zmenky, na rozdiel od ručenia podľa civilného právanie je dlžníkom akcesorickým. Výška záväzku avalistu zodpovedá dlhu avaláta (zmenkového dlžníka, za ktorého sa avalista zaručil), ak nie je na zmenke vyznačený čiastočný akcept, pričom záväzok avalistuje nezávislý na záväzku dlžníka, čo sa prejavuje okrem iného napríklad v tom, že aj keď sa dlžník ubráni námietkami povinnosti plniť zo zmenky, nemá to vplyv na povinnosť avalistu plniť zo zmenky, ktorý sa však môže brániť nároku majiteľa zmenky námietkami, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky (teda nie na vzťahoch dlžníka zo zmenky k majiteľovi zmenky). Z uvedeného vyplýva, že dlžník zo zmenky a avalista sú priamymi dlžníkmi a majiteľ zmenky môže proti každému z nich aj samostatne uplatniť právo na vyplatenie zmenky, proti avalistovi bez toho, aby ho osobitne na plnenie vyzýval.
18) Zmenka obsahuje v tomto konkrétnom prípade všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č.191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov pre vlastnú zmenku. Z umiestnenia podpisu na rube zmenky je zjavné, že ide žalovaného. Údaje uvedené na ručiteľskom vyhlásení na zmenke, podľa názoru súdu, nie sú zameniteľné s inými, a preto predmetná námietka je nedôvodná. Zákon neukladá žiadne podmienky na identifikáciu vystaviteľa (platí aj pre ručiteľa) Prijateľný je dokonca nečitateľný podpis. (Kovařík, Z. Zákon směnečný a šekový: Komentář. 5. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011. s. 19.) Žalovaný v súlade s ustanovením čl. I. § 30 ods. 1 ZZŠ prevzal ručenie. Zmenka obsahuje presnú identifikáciu žalovaného, nesprávne uvedené rodné číslo nespôsobuje neplatnosť ručiteľského prehlásenia. Súd námietky žalovaného považoval za nedôvodné, rozhodol o jeho povinnosti zaplatiť žalovanú istinu spolu s úrokom a zmenkovou odmenou s poukazom na čl. I. § 48 ZZŠ.
19) Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III (§ 362 ods. 1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.