Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/141/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, pr. zast.: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanej: I. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. B. v konaní o zaplatenie 351,40 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia 123,60 eur s príslušenstvom.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 145 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 145 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Súd n e p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 351,40 eur, úroku z omeškania a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČI: 35 805 731 (ďalej aj „spoločnosť“) uzavrela so žalovanou dňa 12.9.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytla žalovanej úver vo výške 240 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 5,38 eur. Posledná splátka bola splatná dňa 6.11.2014. Pôžička bola poskytnutá hotovostne. Ďalej spoločnosť uzavrela so žalovanou dňa 12.9.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanej službu špecifikovanú v čl. I. zmluvy, za ktorú sa žalovaná zaviazala zaplatiť odmenu vo výške 123,60 eur, a to v týždenných splátkach vo výške 2,06 eur po dobu 60 týždňov. Celková výška splátky tak predstavovala sumu 7,44 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzavretou medzi spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. a žalobcom bola pohľadávka voči žalovanej postúpená na žalobcu spolu s príslušenstvom, o čom bola žalovaná upovedomená oznámením o postúpení pohľadávky. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas a uhradila iba sumu 95 eur. Žalobcu listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhradu celej dlžnej sumy. Žalovaná dlh neuhradila. Žalovanú sumu vypočítal žalobca ako súčet poskytnutej sumy, odmeny podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru a zmluvného úroku, od ktorého odpočítal úhrady žalovanej, teda 240 eur + 123,60 eur + 82,80 eur - 95 eur. Keďže je žalovaná v omeškaní, žiadal priznať aj úroky z omeškania.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 12.9.2013, listinu s úpravou práv a povinností strán zmluvy o úvere, zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 12.9.2013, oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky adresované žalovanej zo dňa 16.12.2016, časť podacieho hárku zo dňa 28.12.2016, predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 5.10.2017, časť podacieho hárku zo dňa 9.10.2017 a výpis splátok a úhrad k zmluve o úvere vystavený právnym predchodcom žalobcu.

4. Na výzvu súdu, aby sa žalobca vyjadril k výške odmeny podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru reagoval právny zástupca žalobcu tým, že vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 123,60 eur a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Zároveň požiadal o vrátenie časti súdneho poplatku. Po čiastočnom späťvzatí požadoval zaplatenie sumy 227,80 eur s prísl. Súd preto v tejto časti konanie zastavil v súlade s § 145 ods. 2 C.s.p.

5. Súd poučil žalovanú o jej procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanej poslal spolu so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ju vyzval, aby sa k nej vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie jej tvrdení. Súd tieto listiny doručil na adresu jej trvalého bydliska. Z iného konania pred tunajším súdom bolo zistené, že žalovaná sa zdržiava na neznámom mieste. Keďže súdu sa dostupnými lustráciami nepodarilo zistiť presnú adresu súčasného pobytu žalovanej mimo miesta trvalého bydliska a zásielka s vyššie uvedenými listinami sa z adresy trvalého bydliska žalovanej vrátila s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote, súd v zmysle § 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktorá sa v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia považuje za doručenú dňa 30.5.2018. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám nevyjadrila.

6. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1 000 eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci pojednávanie, ale dňa 21.11.2018 vyvesil na úradnej tabuli súdu a zverejnil na webovej stránke súdu oznámenie, že dňa 14.12.2018 bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b) C.s.p. a následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k žalobe zistil tento skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu, spol. Provident Financial, s.r.o., uzatvoril so žalovanou dňa 12.9.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 240 eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 60 týždenných splátkach splatných v 7. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky vo výške 5,38 eur so splatnosťou prvej splátky 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a poslednej splátky 7. dňa 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Úroková sadzba bola určená vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 34,56 eur, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola uvedená vo výške 70,38 %, priemerná RPMN vo výške 46,06 % a poplatok za garantovanú zmluvu vo výške 48,24 eur. Celkové náklady podľa zmluvy sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu. Dňa 12.9.2013 uzavreli rovnaké strany aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za túto službu celkovú odmenu vo výške 123,60 eur v 60 týždenných splátkach po 2,06 eur. Žalovaná neuhrádzala splátky úveru riadne a včas, vykonala iba 4 úhrady, a to dňa 18.9.2013 vo výške 10 eur, dňa 24.9.2013 vo výške 35 eur, dňa 7.10.2013 vo výške 10 eur a dňa 18.11.2013 vo výške 40 eur. Oznámením zo dňa 16.12.2016 bolo právnym predchodcom žalobcu oznámené žalovanej postúpenie pohľadávky žalobcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Tieto skutkové zistenia ani neboli sporné.

9. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok

13. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán (právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaná vystupovala ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti ani nikto nenamietal a tieto boli nesporné.

23. Po preskúmaní úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva formálne obsahovala všetky podstatné náležitosti, ktoré umožňovali žalovanej posúdiť výhodnosť úveru. Súd však ďalej skúmal správnosť, resp. určitosť náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom dospel k záveru, že niektoré náležitosti nie sú dostatočne určito a presne definované, resp. sú nesprávne uvedené. Termíny splátok a konečnej splatnosti by mali byť určené tak, aby spotrebiteľ mohol bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (porovnaj rozsudok SD EÚ sp. zn. C 42-15 Home Credit - Bíróová). Vychádzajúc z uvedeného záveru by konkrétne termíny splátok mali byť určené tak, aby aj nezávislá a nestranná osoba mohla zo zmluvy jednoducho zistiť, kedy sú splátky úveru splatné (napr. aspoň presným termínom prvej a poslednej splátky a dňom v mesiaci, v ktorom sú splatné ostatné splátky). V danom prípade prvá splátka bola splatná 7. deň po uzavretí zmluvy, ďalšie splátky v 7. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky a posledná splátka, a teda aj termín konečnej splatnosti, mal nastať 7. dňom 60. týždňa po uzavretí zmluvy. Takáto úprava bola názoru súdu je nedostatočná a neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí zistiť, kedy je splatná tá ktorá splátka úveru. Aj keď splatnosť tej ktorej splátky je zistiteľná, zistenie splatnosti splátok takto vymedzených vyžaduje pracné počítanie v kalendári, kedy presne je tá ktorá splátka splatná, a to najmä pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru. Navyše zákon používa pojem „termín“ splátky a konečnej splatnosti úveru, ktorý znamená uvedenie konkrétneho dátumu, najmä pokiaľ ide o určenie prvej a poslednej splátky a termínu konečnej splatnosti úveru. Údaje, ktorých neuvedenie v zmluve o spotrebiteľskom úvere spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, musia v zmluve nielen byť, ale musia byť aj uvedené správne a dostatočne určito. Ak takto uvedené nie sú, má to za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru rovnako, ako pri ich absencii, keďže v prípade nepresného alebo neurčitého uvedenia nemajú výpovednú hodnotu, ktorú majú mať. Navyše je potrebné uviesť, že odmena podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru je nákladom na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala byť započítaná do celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom. Súd pritom vychádzal z ustanovení tejto zmluvy, z ktorej nevyplýva, že by išlo o zmluvu nezávislú od zmluvy o úvere, že táto nie je podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere a pod. Naopak sa z jej ustanovení skôr javí, že žalovaná nemala na výber a ak chcela dostať úver, musela uzavrieť aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. V dôsledku nezapočítania tejto odmeny do celkových nákladov spotrebiteľa súvisiacich s úverom došlo aj k nesprávnemu výpočtu RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo takisto spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.

24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola žalovaná povinná zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu a po postúpení pohľadávky žalobcovi iba rozdiel medzi sumou, ktorá jej bola poskytnutá (240 eur) a jej úhradami (95 eur), teda sumu 145 eur. V tejto časti súd žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. Odmenu na základe zmluvy o zabezpečení splátok žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby napokon nežiadal priznať, preto sa ňou súd bližšie nezaoberal. Napriek tomu však súd považuje za potrebné uviesť, že takúto odplatu vzhľadom na jej výšku dosahujúcu viac ako 50 % poskytnutého úveru by bolo potrebné považovať za neplatnú minimálne pre rozpor s dobrými mravmi, pričom sa s vysokou mierou pravdepodobnosti javí, že takýmto spôsobom právny predchodca žalobcu zároveň obchádzal zákon, keď náklady, ktoré nemohol uviesť v zmluve o úvere (z dôvodu, že by prekročil celkovú odplatu za úver upravenú právnymi predpismi), presunul do ďalšej zmluvy, ktorá má vyvolať zdanie samostatnej zmluvy nezávislej od zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Navyše (ako je súdu známe z úradnej činnosti) za rovnakú službu požadoval právny predchodca žalobcu od každého dlžníka inú odmenu (rozdiel bol aj 300%-tný), teda je zrejmé, že odmena za službu právneho predchodcu žalobcu sa odvíjala percentuálne alebo nejakým iným obdobným spôsobom od sumy poskytnutého úveru, čo je absolútne neprijateľné a preukazuje úzku spojitosť úverovej zmluvy a zmluvy o zabezpečení splátok úveru.

26. Žalobca si v žalobe uplatnil aj úrok z omeškania vo výške od 5,00 % ročne z celej žalovanej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia. Keďže ide o peňažný dlh, žalobcovi vznikol nárok požadovať aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na vyššie uvedený názor súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by mal žalobca nárok na úroky z omeškania iba zo sumy predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutou sumou a úhradami žalovanej, teda zo sumy, ktorá bola súdom priznaná. Keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške, súd mu ho priznal, ale iba z priznanej sumy. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

28. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 351,40 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 145 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 41,26 %. Žalovaná bola úspešná v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti, v ktorej bola žalobu vzatá späť, žalobca procesne zavinil zastavenie konania, teda je povinný nahradiť žalovanej trovy konania, čo pre účely rozhodovania o trovách konania súd pripočítal žalovanej ako úspech v konaní. Úspech žalovanej teda predstavuje 58,74 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu strán sporu bola žalovaná úspešná v 17,38 % a v tomto rozsahu by mala právo na náhradu trov konania. Zo spisu však nevyplýva, že by žalovanej nejaké trovy vznikli, ani si ich neuplatnila, preto súd rozhodol, že žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.