Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3Csp/90/2018

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobkyne P. Q., K. XX.XX.XXXX, O. B. W., J.. W. XXXX/XX, zastúpenej splnomocnencom JUDr. Václavom Sosnom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na Námestí slobody 2 v Skalici, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy zo mzdy zo dňa 21.3.2012, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným a týkajúcej sa zmenky č. 206000345 z 21.3.2012 a zmluvy o úvere č. 8206000345.

Zamestnávateľ žalobkyne W. W., W.. W. Y..R.., W. W. K. P.. F.. W. X, XXX XX W., H.: XX XXX XXX j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.3.2012, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, týkajúcej sa zmenky č. 206000345 z 21.3.2012 a zmluvy o úvere č. 8206000345.

odôvodnenie:

Žalobkyňa podala na Okresný súd Skalica dňa 8.11.2018 žalobu, ktorou žiadala zaviazať žalovaného, aby jej zaplatil sumu 396,11 eur s príslušenstvom a trovy konania. Dňa 16.11.2018 podala v konaní návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala nariadiť žalovanému, aby sa zdržal uplatňovania Dohody o zrážkach z mzdy z 21.3.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným a uložil zamestnávateľovi žalobkyne W. W., W.. W. Y..R.. W. W. K. P.. F.. W. X, XXX XX W., H.: XX XXX XXX, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.3.2012 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným.

Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 6.11.2018 podala na Okresnom súde Skalica žalobu sp. zn. 3Csp/90/2018, ktorým si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanej nebankovej spoločnosti v dôsledku výkonu nezákonných zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovanej nebankovej spoločnosti vo výške 396,11 eur. Žalobkyňa tvrdí, že splatila všetko, čo si požičala a zistila, že splatila aj nezákonné úroky, nakoľko zistila, že žalovaný zneužil to, že žalobkyňa ako spotrebiteľ podpísala Dohodu o zrážkach zo mzdy z 21.3.2012 a zmenku s nezákonným zmenkovým úrokom 0,25% denne. Žalobkyňa preto vyzvala žalovaného, aby neprávom prijaté prostriedky vrátil a upustil od ďalších zrážok, žalovaný však nezastavil nezákonné zrážky a pokračuje v nezákonnom obohacovaní sa na úkor žalobkyne. Za týchto okolností je preto potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyplýva zo skutočnosti, že žalobkyňa ako spotrebiteľ bola a doposiaľ je vystavená svojvôli žalovaného, ktorý s poukazom na Dohodu o zrážkach zo mzdy z 21.3.2010 a na výpočet zahŕňajúci nezákonný zmenkový úrok 0,25% denne požaduje od zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok zo mzdy na plnenie neexistujúceho dlhu. Dôvodnosť trvania nároku žalobkyne je osvedčená tým, že uskutočnenie všetkých zrážok doložila prehľadom vystaveným zamestnávateľom žalobkyne a tým, že žalovaný nepoprel tvrdenie žalobkyne o vykonaných minulých a súčasných zrážkach a nepoprel tvrdenia žalobkyne o neplatnosti dojednania o zmenkovom úroku 0,25% denne. Nárokom, ktorému sa má poskytnúť ochrana je nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok na ochranu pred vykonávaním ďalších nezákonných zrážok, ktoré bezdôvodného obohatenie žalovaného každý mesiac zvyšujú, preto žalobkyňa po vydaní neodkladného opatrenia rozšíri žalobu o sumu zodpovedajúcu nezákonným zrážkam, ktoré sa vykonali a vykonajú do vydania neodkladného opatrenia. Zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy žalobkyne na neexistujúci nárok žalovaného, žalobkyňa ho vyzvala na zastavenie zrážok, avšak zamestnávateľ odmietol zastavenie týchto zrážok s tým, že tak môže urobiť iba na pokyn oprávneného alebo na základe súdneho rozhodnutia. Nakoľko žalovaný nereagoval na výzvu žalobkyne na zastavenie zrážok zo mzdy, žalobkyňa nemá inú možnosť ako podať tento návrh a je potrebné, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým sa vykonávanie neoprávnených zrážok zastaví. Žalobkyňa má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa, preto vykonaním zrážok z jej mzdy iba na základe spornej formulárovej dohody o zrážkach zo mzdy by mohol žalovaný dosiahnuť uspokojenie neoprávnených nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou prijateľnosti v zmysle § 53 a nasl. OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje špecifikáciu pohľadávky tvoriacej zabezpečený nárok a žalovaný by sa mohol prostredníctvom dohody domôcť aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej ochrany, čím žalobkyni hrozí nebezpečenstvo značnej ujmy. Príjem z pracovného pomeru je základným prostriedkom pre uspokojovanie základných životných potrieb zamestnanca, preto je dôvodné, aby súd pomery dočasne upravil, inak by spotrebiteľ bol de facto vystavený postihnutiu majetku bez predchádzajúceho posúdenia zmluvných podmienok nezávislým súdom. O ochranu spotrebiteľa ide aj v prípade, ak sa má do vyriešenia otázky skutočnej výšky dlhu zabrániť ďalšiemu narastaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré narastá. Nebezpečenstvo, ktoré hrozí žalovanému v prípade, že do rozhodnutia vo veci samej neuspokojí svoju splatnú pohľadávku vo vzťahu k žalobkyni je menšie ako ujma, ktorá hrozí žalobkyni z neoprávneného výkonu práva na základe uplatňovania nezákonne dojednanej výšky zmenkového úroku a na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť doposiaľ nebola súdom posúdená. Podľa žalobkyne vyššie uvedeným osvedčila ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou a osvedčila potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. V ďalšom žalobkyňa popísala skutkový stav tak, že ako spotrebiteľ uzavrela so žalovaným dňa 21.3.2012 Zmluvu o úvere č. 8206000345, poskytnutie úveru žalovaný podmienil podpísaním Zmenky a Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Za týchto okolnosti žalobkyňa podpísala 21.3.2012 vlastnú Zmenku č. 206000345 na zmenkovú sumu 837,23 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy od 30.1.2013 a súčasne v prípade omeškania taktiež úrok z omeškania 6% ročne z dlžnej sumy od 4.3.2013 a tiež Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, podľa ktorej zamestnávateľ žalobkyne vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne a zrážal čiastku vo výške 33,- eur mesačne za účelom úhrady sumy 837,23,-.eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy od 30.1.2013 a súčasne úrok z omeškania vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 4.3.2013. Uvedeného stavu zneužil žalovaný, ktorý u zamestnávateľa žalobkyne uplatňuje požiadavku na výkon neoprávnených zrážok zo mzdy aj za stavu, keď bolo preukázané, že dojednanie o výške zmenkového úroku je neplatné a žalovanému nárok na zaplatenie neplatne dojednaných úrokov nepatrí. Žalovaný však listom z 18.3.2013 vyzval zamestnávateľa žalovanej W. W. W.. W. Y..R.. na vykonávanie zrážok, prvá zrážka zo mzdy žalobkyne bola vykonaná v marci 2015 vo výške 12,38 eur, a podľa prehľadu jednotlivých zrážok zo mzdy od 03/2015 do 09/2018 boli následne vykonané zrážky zo mzdy v období od apríla 2015 do septembra 2018 vždy mesačne po 33 eur, spolu bola zrazená suma 1398,38 eur, z tejto sumy 804,23 eur išlo na nárok žalovaného na istinu, 198,04 eur na úrok z omeškania a 396,11 eur považuje žalobkyňa za plnenie bez právneho dôvodu. Žalobkyňa preukazuje uvedené údaje predložením prehľadu vykonaných zrážok zo mzdy vyhotoveného zamestnávateľom žalobkyne W. W. W.. W. Y..R.. a svojimi výplatnými páskami. Žalobkyňa konštatuje, že dojednanie o zmenkovom úroku vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy je absolútne neplatné. Úrok 0,25% denne zodpovedá úroku 91,25% ročne a takáto sadzba zmenkového úroku je neprimeraná, podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase vystavenia zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14% ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných úveroch pre domácnosti poskytované bankami. Dohoda o zmenkovom úroku, v uvedenej výške je preto v rozpore s dobrými mravmi, a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, okrem toho je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 a je taktiež v rozpore s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Na podporu žalobkyňa uviedla judikatúru (napr. uznesenie KS v Prešove sp. zn. 6CoE 69/2011 z 31.5.2011 alebo uznesenie KS v Košiciach sp. zn. 7Co 135/2015 z 28.6.2016, odkázala aj na stanovisko NS SR v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod č. 93). Žalobkyňa ďalej v návrhu tvrdí, že uhradila žalovanému svoj záväzok zo Zmluvy o úvere č. 8206000345 v mesiaci september 2017, uhradila istinu 837,23 eur a zákonný úrok z omeškania 6% ročne z dlžnej sumy vo výške 198,04 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil prijatím plnenia v sume 396,11 eur napriek tomu, že na takéto plnenie nemal žiadny právny nárok. Žalobkyňa poukázala vzhľadom na jej postavenie spotrebiteľa a na spotrebiteľský vzťah medzi ňou a žalovaným na ustanovenia § 52 OZ, § 53 ods. 6 OZ, § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 2 ods. 1 a 2 a § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. Zmenka č. 206000345 z 21.3.2012 bola vystavená žalobkyňou a prijatá žalovaným v rozpore s ustanovením § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z,.z,, preto je absolútne neplatná a žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie zmenkového úroku 0,25% denne zo zmenkovej sumy. Neplatnosť zmenky je daná taktiež podľa § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. (zákon zmenkový a šekový). Zmenka totiž obsahuje dva rôzne údaje o jej zročnosti (údaj na videnie a údaj na určitý čas po videní), čo vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Obdo/59/2010 z 26.1.2011 ako aj z iných rozhodnutí všeobecných súdov (napr. rozsudok KS v Prešove sp. zn. 12Co/145/2016 z 25.1.2017). Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa zaplatila žalovanému od septembra 2017 do septembra 2018 celkom 396,11 eur z neplatného právneho úkonu teda bez právneho dôvodu a žalovanému tak vzniklo v uvedenej sume bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať.

K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobe žalobkyňa predložila Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, elektronickú komunikáciu so žalovaným z 18.7.2017, prehľad zrážok zo mzdy žalobkyne vyhotovený W. W. W.. W. Y..R.., písomnú žiadosť žalovaného na vykonanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov, Zmenku č. 206000345, výplatné lístky žalobkyne za 03-09/2018 u zamestnávateľa W. W., W.. W. Y..R.., predžalobné výzvy splnomocnenca žalobkyne.

Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dlžníka žalobkyňa osvedčuje, že ju uzavreli žalobkyňa so žalovaným dňa 21.3.2012, pričom v čl. I zmluvy je uvedené, že dlžník (vystaviteľ zmenky) vystavil v Skalici dňa 21.3.2012 zmenku, v ktorej sa zaviazal na rad veriteľa (žalovaného) zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo zmenkovej sumy a v prípade omeškania platiť zákonný úrok 6% ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka. Dlžník v čl. II súhlasí, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ W. W. W.. W. Y..R.., zrážal mesačne z jeho mzdy 33,- eur a uhrádzal ju na účet až do riadneho uhradenia pohľadávky dlžníka uvedenej v čl. I dohody.

Zmenkou č. 206000345 z 21.3.2012 žalobkyňa osvedčuje, že dňa 21.3.2012 podpísala zmenku na zmenkovú sumu 837,23 eur a zaviazala sa, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rada žalovaného sumu 837,23 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 30.1.2013. Uvedené je ďalej splatné: iniciály žalovanému „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Listom žalovaného zo dňa 18.3.2013, zaslaného zamestnávateľovi žalobkyne W. W. W.. W. Y..R.., žalobkyňa osvedčuje, že žalovaný ako veriteľ žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Ako dôvod uviedol, že žalobkyňa si ako klient žalovaného neplní záväzky voči žalovanému, preto sa žalovaný domáhal u zamestnávateľa žalobcu uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky v sume 937,54 eur zrážkami zo mzdy žalobcu.

Prehľadom zrážok zo mzdy žalobkyne, vystavenej zamestnávateľom žalobkyne W. W. W.. W. Y..R.., žalobkyňa osvedčuje, že zamestnávateľ žalobcu vykonal zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného v mesiaci 03/2015 12,38 eur a v mesiacoch 04/2015 až 02/2018 v sume vždy 33 eur mesačne.

Elektronickou komunikáciou z 18.7.2017 žalobkyňa osvedčujem, že dňa 18.7.2017 oznámil žalovaný žalobkyni okrem iného, že dlžná suma na zmluve č. 206000345 je 2972,42 eur a zrážky zo mzdy sa majú vykonávať pod VS XXXXXXXXXX.

Výplatnými lístkami za mesiace 03/2018 až 09/2018, vystavenými zamestnávateľom žalobkyne W. W., W.. W. Y..R.., P.. F.. W. X, XXX XX W., H.: XX XXX XXX, žalobkyňa osvedčuje, že zamestnávateľ žalobkyne vykonal zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného k VS XXXXXXXXXX v sume 33,- eur mesačne.

Podľa čl. 2 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

Podľa § 324 ods. 1, 2 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 328 ods. 2 prvá veta C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje neodkladný zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale i osvedčenie, že je potreba neodkladnej úpravy pomerov. Existencia právneho pomeru medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až potreba neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Táto potreba neodkladnej úpravy pomerov musí byť konkrétna a naviac oprávnenou stranou aspoň osvedčená.

Žalobkyňa podaným návrhom sleduje neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami. Úlohou žalobkyne bolo osvedčiť základné skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným odôvodnila žalobkyňa tým, že sa má zabrániť zvyšovaniu škody na strane žalobkyne a bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, keď poukázala na to, že všetky jej záväzky zo zmluvy o úvere č. 8206000345 sú splatené, zmenku, ktorú podpísala z dôvodu, že žalovaný ňou podmienil uzatvorenie zmluvy o úvere, považuje za absolútne neplatnú pre jej rozpor s § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. a s § 33 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., z čoho vyplýva, že žalovaný chce prostredníctvom zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy získať finančné prostriedky, na ktoré žalovaný nemá žiadny nárok, lebo dlh žalobkyne bol celkom uhradený. Ako bolo uvedené vyššie, žalobkyňa na podporu svojich tvrdení k svojmu návrhu priložila listinné dôkazy, a to najmä žiadosť žalovaného doručenú zamestnávateľovi žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne, dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, zmenku, výplatné lístky žalobkyne za obdobie marec 2018 až september 2018 a prehľad zrážok zo mzdy žalobkyne uskutočnených jej zamestnávateľom.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

V zmysle § 551 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia, ods. 2 proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením (teraz neodkladným opatrením) môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (R 47/1974). Nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže navrhovateľovi vykonávať práva z tejto dohody a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku navrhovateľa predbežného opatrenia, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali navrhovateľovi zo mzdy odporcu v 1. rade finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje (rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/505/2014 zo dňa 05.05.2014).

Súd po vyhodnotení návrhu žalobkyne a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobkyni je dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením dočasnú ochranu a zabrániť možnému vzniku škody na strane žalobkyne a bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a to i za daného stavu, keď skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. Touto neodkladnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Obsahom tejto neodkladnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a vo veci samej môže rozhodnúť inak. Súd je toho názoru, že neodkladná úprava pomerov strán je dôvodná, nakoľko žalobkyňa osvedčila súdu, že bez neodkladnej (i keď len dočasnej) úpravy pomerov strán by bolo jej právo ohrozené. Z predložených listinných dôkazov je v súčasnosti nepochybné, že na strane žalobkyne je možný vznik ujmy na jej majetku, pokiaľ nie je rozhodnuté o platnosti resp. neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej si žalovaný od žalobkyne uplatnil plnenie, a to ako predbežnej otázky v konaní o splnenie povinnosti (nahradiť škodu, či vydať bezdôvodné obohatenie). Na základe predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy súčasný zamestnávateľ žalobkyne už realizuje dlhodobo (od mesiaca marec 2015) zrážky zo mzdy žalobkyne, čo vyplýva z prehľadu zrážok zo mzdy žalobkyne a z výplatných lístkov žalobkyne, a žalobkyni reálne hrozí ďalšie zmenšovanie jej majetku vykonávaním ďalších zrážok z jej mzdy zamestnávateľom.

Pokiaľ ide o splnenie základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie návrhom uplatňovaného nároku žalobkyne, že žalovaným uplatňovaná výška zrážok zo mzdy žalobcu na podklade Dohody o zrážkach zo mzdy je nedôvodná, bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobkyne je vopred očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdených skutočnosti bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej o splnenie povinností (nahradiť škodu, či vydať bezdôvodné obohatenie), na ktorej podanie súd žalobkyňu zaviazal a v ktorej sa bude súd zaoberať platnosťou/ neplatnosťou dohody o zrážkach zo mzdy ako aj zmenky ako predbežnou otázkou. Súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je daný.

Súčasne bola splnená ďalšia zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie, že je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Listinnými dôkazmi založenými v spise - žiadosťou žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy, dohodou o zrážkach zo mzdy, zmenkou, prehľadom vykonaných zrážok zo mzdy žalobkyne a výplatnými lístkami žalobkyne bolo osvedčené, že žalovaný od zamestnávateľa žalobkyne žiadal vykonávanie zrážok z jej mzdy a tento zrážky zo mzdy vykonáva už od marca 2015. Pokiaľ by bola žalobkyňa vo veci samej úspešná, nemal by žalovaný nárok na zrážky zo mzdy v takej sume, v akej si ich uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne resp. by nemal nárok už na žiadne zrážky. Aby nedochádzalo k vzniku škody na strane žalobkyne resp. bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného na úkor žalobkyne, súd považuje za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude nariadené žalovanému zdržať sa uplatňovania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobkyne a ktorou bude zároveň zamestnávateľovi žalobkyne nariadené zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe predmetného úveru v prospech žalovaného, nakoľko bez uloženia tejto povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne by neodkladné opatrenie nemalo zmysel a realizáciu tejto povinnosti možno podľa názoru súdu od neho spravodlivo žiadať v súlade so základným princípom C.s.p. uvedeným v čl. 2 ods. 1 C.s.p. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a na strane žalovaného ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma, i s prihliadnutím na výšku zrážok zo mzdy už vykonaných zo mzdy žalobkyne od marca 2015 doteraz.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný, a preto takémuto návrhu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodne pri rozhodnutí, ktorým bude konanie vo veci samej končiť.

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.