Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Pc-17-2018.pdf
PDF · 131.12 KB
Case nature
Area
Subarea
6Pc/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: V. H., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. XXX/XX, XXX XX Ž. - V., Š. Y. B., právne zastúpená JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, IČO: 42 055 148, proti odporcovi: J.. R. H., N.. XX.XX.XXXX, C. A. N. F. XXX/XX, XXX XX Ž. - C., Š. Y. B., právne zastúpený ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o., so sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, 010 01 Žilina, IČO: 47 245 841, o určenie výživného počas manželstva, takto
rozhodol:
Návrh v celom rozsahu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 01.07.2018 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 01.07.2018 domáhala proti odporcovi vydania rozsudku, ktorým by bol odporca zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 400,- eur mesačne vždy vopred do 15. dňa v mesiaci, s účinnosťou dňom 01.07.2018. 2. Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom sú manželia od 23.09.2000. Majú jedno nezaopatrené dieťa dcéru M. H., N.. XX.XX.XXXX. Od júna 2017 žijú s odporcom oddelene a sú odlúčení. Odporca aktuálne žije v ich bývalom spoločnom bydlisku v Ž. - C. so svojou novou priateľkou a jej dieťaťom. Ona žije sama v byte v obci V., pričom tento byt je financovaný prostredníctvom hypotéky. Maloletá dcéra M. býva priebežne cca týždeň u nej a týždeň u odporcu. Ďalej navrhovateľka uviedla, že odporca okrem vyživovacej povinnosti k nej a maloletej dcére M. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je zdravý, nemá zdravotné, či iné obmedzenia, je zamestnaný v riadiacej a manažérskej pozícii v spoločnosti PRETOLOG s. r. o. s mesačnou mzdou cca 2.000,- eur netto. Presnú výšku príjmov odporcu nepozná. Od marca 2015 je súčasne konateľom uvedenej spoločnosti, pričom ide o veľkú a prosperujúcu spoločnosť. Ona je zamestnaná v spoločnosti VALIN s. r. o. s mesačnou mzdou cca 700,- eur, pričom iné príjmy nemá. Napokon navrhovateľka uviedla, že povinný na jej výživu nijako neprispieva, je zrejmé, že jeho príjmy a životná úroveň sú zreteľne vyššie ako jej. 3. Odporca sa k doručenému návrhu na začatie konania písomne vyjadril podaním zo dňa 23.08.2018. Odporca potvrdil, že s navrhovateľkou nežijú spolu od júna 2017. Navrhovateľka býva v ich spoločnom byte v obci Mojš, on býva v dome svojich rodičov so svojou terajšou priateľkou a jej maloletou dcérou. Spoločná dcéra Vanda, ktorá pochádza z manželstva s navrhovateľkou, má za tri mesiace 17 rokov. Potom ako sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti do ich nového spoločného bytu, maloletá dcéra ostala bývať s ním, momentálne je stav taký, že maloletá dcéra býva striedavo po týždni raz u neho a raz u navrhovateľky. Maloletej dcére okrem citového zázemia poskytuje aj všetky potrebné materiálne potreby, náhodné výdavky dieťaťa zabezpečuje výlučne sám. Taktiež výlučne sám platí hypotéku na byt, v ktorom žije doteraz navrhovateľka, a to v sume 300,- eur mesačne.
S priateľkou nie sú zosobášení, avšak žije s ním spolu so svojim dieťaťom, spoločne hospodária, takže z jeho príjmu ide značná časť aj na jeho existenciu a spoločnú domácnosť. Taktiež prispieva na náklady spojené s bývaním v rodičovskom dome, platí polovicu inkasa v sume 120,- eur mesačne. Keď navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti, okrem spoločného bytu jej nechal aj ich osobné motorové vozidlo, ktoré využíva výlučne ona sama. Navrhovateľka tvrdí, že jej príjem je cca 700,- eur v čistom. Navrhovateľka má stredoškolské vzdelanie s maturitou, v spoločnosti VALIN s. r. o. pracuje na poste stredného manažéra a riadi kolektív viacerých zamestnancov, preto jej tvrdenie o čistej mzde vo výške 700,- eur považuje za skresľujúce a účelové, nezodpovedajúce jej pozícii v zamestnaní. Pokiaľ by to aj bola pravda, vzhľadom na pozíciu, ktorú zastáva v danej spoločnosti, je potencionalita jej príjmu omnoho vyššia. Okrem uvedeného z tohto príjmu navrhovateľka financuje iba vlastné osobné výdavky a platí si náklady spojené s užívaním dvojizbového bytu. Jeho príjem zo závislej činnosti oproti deklarovanému príjmu navrhovateľky je síce vyšší, avšak to neznamená, že jeho životná úroveň je vyššia ako životná úroveň navrhovateľky. Je to jeho jediný príjem. Navrhovateľka poukazuje na skutočnosť že je konateľom spoločnosti PRETOLOG s.r.o., avšak z tejto pozície má príjmy len ako zamestnanec. Ďalej odporca uviedol, že návrh navrhovateľky považuje za neetický a nemorálny. Napriek tomu, že už rok netvoria spoločnú domácnosť, nežijú spolu, naďalej sa finančne podieľam na uspokojovaní potrieb rodiny (už nefunkčnej), teda nielen maloletej dcéry, ale aj navrhovateľky v rozsahu oveľa vyššom, ako samotná navrhovateľka. Zo svojho príjmu zabezpečuje aj životnú úroveň navrhovateľky, a to tým, že sám platí celý hypotekárny úver (300,- eur mesačne), ktorý im bol ako spoludlžníkom poskytnutý na kúpu spoločného bytu, ktorý celý a len pre seba užíva navrhovateľka a taktiež tým, že jej umožňujem využívať ich spoločný majetok (hnuteľný a osobné motorové vozidlo), bez akéhokoľvek nároku na kompenzáciu. Navrhovateľka, na rozdiel od neho, nemusela doteraz vynaložiť žiadne finančné prostriedky na uspokojenie potrieb rodiny, okrem bežných výdavkov na stravu maloletej dcéry a aj to len v rozsahu dvoch týždňov v mesiaci, nakoľko ostatné dva týždne v mesiaci je dcéra u neho. Ako už uviedol, okrem bežných výdavkov na výživu dieťaťa, zabezpečuje zo svojho príjmu všetky jej náhodné výdavky (školské potreby, krúžky, výlety do zahraničia, voľnočasové aktivity, vreckové, všetky náklady na telefón, internet, počítač atď.). Zákon ustanovuje, že životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká. Pojem ,,v zásade rovnaká“ znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v rozsahu rovnakého množstva peňazí, ako si to predstavuje navrhovateľka. V danom prípade je potrebné vziať do úvahy predovšetkým tú skutočnosť, v akom rozsahu a akým spôsobom prispieva ten ktorý s manželov na uspokojovanie potrieb rodiny. Akým spôsobom prispieva navrhovateľka na potreby rodiny, to v návrhu zabudla uviesť. Podľa jeho názoru jeho finančné príspevky na financovanie potrieb navrhovateľky sú nadštandardné, a preto dovolávanie sa ešte aj príspevku v sume 400,- eur na vyrovnanie životnej úrovne navrhovateľky považuje z jej strany za nemorálne a právne neakceptovateľné. S poukazom na uvedené odporca žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu voči nej nárok na plnú náhradu trov konania. 4. Navrhovateľka v replike (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 167 ods. 3 CSP) uviedla, že tvrdenia odporcu sú v rozpore so skutkovým stavom, ktorý odporca interpretuje výlučne podľa jeho potrieb a záujmov, t. j. najmä podľa záujmu neplatiť žiadne výživné. Odporca je rozhodne schopný platiť navrhované výživné, len ho nie je ochotný platiť. Uvádza, že s jeho priateľkou nie je zosobášený, čo je logické, keďže je ženatý s ňou a právny poriadok SR dvojmanželstvo nepripúšťa. Jeho tvrdenia sú plné právnych aj skutkových nezmyslov. Je nesporné, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti a že odporca si neplní svoju vyživovaciu povinnosť in natura. Od júna 2017 žijú s odporcom oddelene a sú odlúčení. Odporca si do ich spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý svojpomocne zrekonštruovali, priviedol novú mladšiu ženu s jej dieťaťom. Jeho nový pomer bol príčinou krachu dovtedy funkčného manželstva. Jej bývanie vyriešil tak, že sa musela odsťahovať do bytu v paneláku v obci V., na ktorý si zobrali hypotekárny úver. Podľa odporcu slobodne odišla z domácnosti, čo nie je pravdou. Z domu sa musela odsťahovať, keďže si tam bez okolkov priviedol inú ženu aj s jej maloletou dcérou. Úvahy o neetickosti a nemorálnosti podaného návrhu sú aj s poukazom na konanie odporcu plne iluzórne. Byt je pritom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a úver je spoločný, t. j. odporca spláca svoj majetok, preto sú jeho námietky o splácaní o úveru bezpredmetné. Odporca nechápe ani inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď tvrdí, že by mal nárok na kompenzáciu voči jej osobe z titulu jej užívania majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Uvedené iba dokresľuje skutočné postoje odporcu k manželstvu a jej osobe. Odporca plne opomína, že životná úroveň manželov musí byť ex lege zásadne rovnaká. Z dikcie ust. § 91 ods. 2 zákona o rodine vyplýva, že ak neplní jeden z manželov túto povinnosť, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah, pričom prihliadne na starostlivosť o spoločnú domácnosť. Rozsah vyživovacej povinnosti určí tak, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Požiadavka rovnakej životnej úrovne manželov je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine aj z ich rovnakých práv a povinností zakotvených v ust. § 18 zákona o rodine, podľa ktorého muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Vzájomná pomoc spočíva tak v majetkovej, ako aj nemajetkovej sfére. Odporca sám priznáva, že má vyšší príjem, neuvádza už však, aká je presne výška jeho priemerného mesačného zárobku. O tejto ona nemá vedomosť. Je nesporné, že odporca je vrcholový manažér a konateľ prosperujúcej spoločnosti PRETOLOG s. r.o., kde ako konateľ riadi firmu. Odporca nie je obyčajným zamestnancom, ako sa snaží tvrdiť a bagatelizovať svoje postavenie. Ona pracuje iba v upratovacom servise, pričom odporca sa snaží tvrdiť úvahy o nejakom jej nadštandardnom zárobku, pričom práve tento zárobok dosahuje on sám. Odporca aktuálne žije v ich bývalom spoločnom bydlisku so svojou novou priateľkou, ktorú si našiel počas ich manželstva a jej dieťaťom. Ona žije sama v byte v obci V., ktorý je financovaný na hypotéku. Čo sa týka vozidla, užíva staré cca 15-ročné vozidlo kategórie minivozidiel zn. Toyota Yaris v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré má nízku hodnotu. Odporca pritom užíva novšie služobné vozidlo nie zanedbateľnej hodnoty. Maloletá dcéra M. býva priebežne cca týždeň u odporcu a týždeň u nej, obaja ju živia in natura, t. j. odporca, ako i ona, si iba obaja plnia svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči ich dcére. Odporca je povinný dcére prispievať na jej školské aktivity. Citové zázemie dcére poskytol odporca tak, že v podstate rozvrátil ich fungujúcu rodinu a začal si pomer s inou mladšou ženou, čo na dcéru rozhodne nemalo a nemá pozitívny dopad. Napokon navrhovateľka v podaní uviedla jej základné priemerné životné náklady (bez jednorazových výdavkov a nepravidelných výdavkov) nasledovne: - strava a nápoje: 300,- eur, - energie (bývanie) v byte: 110,- eur, - pohonné hmoty: 90,- eur, - ošatenie a obuv: 50,- eur, - telefón: 20,- eur, - hygiena a kozmetika: 50,- eur, - zdravotná starostlivosť a lieky: 30,- eur, - náklady na prevádzku vozidla (servis, opravy, poistka PZP): 30,- eur, - komunálny odpad: 1,50 eur, - vzdelávanie, kultúrne a športové aktivity: 50,- eur, - internet: 18,90 eur, - poistka 20,53 eur; - mimoriadny výdavok: letná 2-týždňová dovolenka v Chorvátsku s dcérou: spolu cca 1.140,- eur. 5. Odporca v podanej duplike (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 167 ods. 4 CSP) uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania. Životná úroveň navrhovateľky je v zásade rovnaká ako aj jeho životná úroveň. Ako potvrdzuje samotná navrhovateľka, ona vlastní a aj užíva majetok - byt, auto, pracuje, má dostatočný príjem, je zdravá a plne spôsobilá sa živiť sama. Na rozdiel od nej, on nemá vlastné motorové vozidlo, spoločný byt neužíva, ale platí za tento byt hypotéku v sume 300,- eur mesačne a poistku za tento byt. Okrem toho vynakladá aj ďalšie finančné prostriedky na zabezpečenie potrieb rodiny. Zo spoločnej domácnosti navrhovateľka odišla po vzájomnej dohode, a to až potom, ako bol byt v ktorom býva, kompletne zrekonštruovaný a zariadený. Jej pohnútky týkajúce sa požadovania manželského výživného sú čisto účelové a nejde jej o nič iné len získať bezprácny príjem. Nie je tiež vylúčené, resp. z vyjadrenia navrhovateľky vyplýva, že tieto jej pohnútky môžu byť aj prejavom jej neschopnosti spracovať súčasnú životnú situáciu a najmú jeho nový vzťah a súčasný súkromný život. Jej tvrdenia sú účelovo zavádzajúce. Pracuje v upratovacom servise, avšak nie ako upratovačka s minimálnou mzdou, ale zastáva riadiacu a manažérsku pozíciu. 6. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 09.11.2018 a dňa 14.12.2018, na ktorom pojednávaní aj verejne vyhlásil tento rozsudok. (pojednávania dňa 14.12.2018 sa navrhovateľka osobne nezúčastnila, svoju neprítomnosť ospravedlnila a žiadala vykonať pojednávanie aj v jej neprítomnosti) 7. Navrhovateľka zásadne po celý čas konania zotrvala na svojej argumentácii uvedenej vo vyššie zmienených písomných podaniach, pričom prostredníctvom svojho právneho zástupcu v jeho záverečnej reči zdôraznila, že príjem oboch účastníkov konania a životná úroveň oboch manželov je značne rozdielna, čo vyplýva najmä z dosahovanej výšky mzdy oboch manželov. Mzda odporcu je od októbra 2018 vo výške 3.000,- eur brutto so súčasne dohodnutými prípadnými mesačnými, či ročnými prémiami. Minimálna priemerná čistá mzda odporcu dosahuje výšku 2.500,- eur, zatiaľ do u nej v rozsahu 700,- až 800,- eur. Odporca tak dosahuje príjem približne 3-násobne vyšší ako ona. Nie je možné tak tvrdiť, že životná úroveň oboch manželov je rovnaká. Je zásadne odlišná, pretože po zaplatení nevyhnutných výdavkov jej v podstate zostane minimum finančných prostriedkov na jej osobu, teda na svoju realizáciu. Vyplatená mzda je samozrejme príjmom oboch manželov, patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak ona s príjmami odporcu patriacimi do spoločného majetku nemôže disponovať, i keď jej vlastnícky patria. 8. Odporca zásadne zotrval na svojej argumentácii v konaní, ako ju uviedol vo vyššie zmienených písomných podaniach, po celý čas jeho trvania. 9. Zisťujúc skutočný stav veci (§ 35 CMP) súd na základe účastníkmi produkovaných dôkazov (či už listinných, alebo výsluchom účastníkov), ako aj dôkazov zabezpečených súdom (§ 36 CMP), ako aj zo zhodných tvrdení účastníkov, o ktorých pravdivosti nemal pochybnosti a neboli v rozpore s vykonaným dokazovaním (§ 37 CMP), dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
10. Účastníci konania dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo. S manželstva pochádza jedno maloleté dieťa M. H., N.. XX.XX.XXXX. Účastníci konania nežijú od júna 2017 v spoločnej domácnosti, a to potom, ako sa navrhovateľka zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Príčinou tejto skutočnosti bol mimomanželský vzťah odporcu s inou ženou, ktorá sa nasťahovala do miesta spoločnej domácnosti účastníkov aj so svojou maloletou dcérou. Spoločnú domácnosť mali účastníci vytvorenú v samostatnej bytovej jednotke v rodinnom dome vo vlastníctve rodičov odporcu na adrese N. F. XXX/XX, XXX XX Ž. - C.. Osobnú starostlivosť o maloletú dcéru M. H. zabezpečujú po rozpade spoločnej domácnosti striedavo obaja účastníci konania, a to v rovnakom časovom rozsahu. 11. Účastníci nadobudli počas trvania manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov dvojizbový byt v mieste trvalého pobytu navrhovateľky a po jeho rekonštrukcii a kompletnom zariadení tento obýva sama navrhovateľka s maloletou dcérou účastníkov v čase, keď navrhovateľka zabezpečuje osobnú starostlivosť o ňu. Byt bol zakúpený z prostriedkov získaných oboma účastníkmi prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý nesporne spláca od januára 2018 výlučne odporca splátkami vo výške 289,- eur mesačne. Do januára 2018 splátky hypotéky splácali obaja účastníci, každý v rozsahu 1/2. Zároveň nesporne odporca uhrádza poistenie tohto bytu s mesačným poistným vo výške 6,- eur. Navrhovateľka nesporne uhrádza všetky ostatné výdavky spojené s užívaním tohto bytu (preddavkové platby za dodávku služieb spojených s užívaním bytu vo výške 23,97 eur mesačne, zálohové platby za elektrinu vo výške 28,50 eur mesačne, zálohové platby za plyn vo výške 12,- eur mesačne, koncesionárske poplatky v sume 4,64 eur mesačne, platby za internet vo výške 18,90 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti vo výške 8,55 eur ročne, poplatok za komunálny odpad vo výške 17,87 eur ročne). Zo zhodných tvrdení účastníkov vyplynulo, že po tom, ako odporca v septembri roku 2016 priznal mimomanželský pomer, účastníci sa rozhodli ukončiť svoje manželstvo. Účastníci sa dohodli, že zakúpia spoločne byt pre účely zabezpečenia ďalšieho bývania navrhovateľky. Podľa nesporných tvrdení odporcu, ktoré produkoval v rámci svojho výsluchu ako účastníka konania, účastníci si v čase rozpadu ich spoločnej domácnosti po vzájomnej dohode rozdelili našetrené peňažné prostriedky, pričom z časti odporcu bol financovaný nákup práčky do tohto bytu a zariadenie detskej izby pre maloletú M. H.. Uvedené bolo dohodnuté ako kompenzácia za to, že odporca mal možnosť ďalej užívať niektoré hnuteľné veci bývalej spoločnej domácnosti účastníkov. Možno sa však domnievať, že uvedená vzájomná dohoda účastníkov bola s navrhovateľkou dosiahnutá pod tlakom tej okolnosti, že odporca nadviazal mimomanželský vzťah, čo viedlo k faktickému rozpadu manželského spolužitia účastníkov. 12. Odporca obýva so svojou mimomanželskou známosťou a jej maloletou dcérou, ako aj maloletou dcérou účastníkov v čase, keď odporca zabezpečuje osobnú starostlivosť o ňu, obýva bytovú jednotku v rodinnom dome vo vlastníctve jeho rodičov, ktorá pozostáva z troch izieb, obývačky, kuchyne, kúpeľne a WC. Odporca uhrádza náklady spojené s užívaním tejto bytovej jednotky a súčasne náklady spojené s užívaním a údržbou celého rodinného domu v rozsahu 1/2 (platby za internet v sume 15,- eur mesačne, koncesionárske poplatky v sume 4,64 eur mesačne, zálohové platby za elektrinu a plyn v sume 120,- eur mesačne, vodné - stočné v sume 30,- eur mesačne, poplatok za odpad v sume 1,66 eur mesačne, poistenie rodinného domu v rozsahu 1/2, teda v sume 4,80 eur mesačne). 13. V konaní medzi účastníkmi bolo nesporné (a vyplýva to aj z ich výpovedí), že tak navrhovateľka, ako aj odporca zo svojich príjmov uhrádzajú pravidelné bežné výdavky spojené s výživou ich maloletej dcéry M. H.. Ďalšie svojou výškou nezanedbateľné výdavky spojené so školskou dochádzkou maloletej, prípade z mimoškolskými aktivitami maloletej hradí v rozhodnej miere odporca. 14. Výlučne navrhovateľka užíva osobné motorové vozidlo zn. Toyota Yaris v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, pričom uhrádza aj náklady spojené s prevádzkou tohto motorového vozidla. Odporca užíva motorové vozidlo svojho zamestnávateľa zn. Škoda Octavia, pričom pri užívaní tohto motorového vozidla na súkromné účely hradí spotrebované pohonné hmoty. 15. Obaja účastníci uhrádzajú výdavky spojené so zabezpečovaním ich osobných potrieb zo svojich príjmov dosahovaných v zamestnaní. 16. Podľa mzdových listov vystavených zamestnávateľom navrhovateľky spoločnosti VALIN s. r. o. navrhovateľka dosiahla u tohto zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem v období od júla 2017 do júna 2018 vo výške 768,89 eur a v období od júla 2018 do októbra 2018 vo výške 718,64 eur. V zmysle vyjadrenia zamestnávateľa navrhovateľky spoločnosti VALIN s. r. o. sú jej zamestnanci štandardne hodnotení a odmeňovaní podľa internej mzdovej smernice, pričom výška mzdy je závislá od dosiahnutých výsledkov. 17. Podľa potvrdení o príjme vystavených zamestnávateľom odporcu spoločnosti PRETOLOG s. r. o. odporca dosiahol u tohto zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem v období od júla 2017 do júla 2018 vo výške 2.183,50 eur (bez daňového bonusu) a v období od augusta 2018 do októbra 2018 vo výške 2.279,50 eur (bez daňového bonusu). V zmysle vyjadrenia zamestnávateľa odporcu spoločnosti PRETOLOG s. r. o. odporcovi sú poskytované mesačná mzda a prémie v dojednanej výške, ktoré sú však vyplácané len pri splnení kvalitatívnych ukazovateľov na základe hodnotiacich listov, t. j. v prípade, že zamestnanec tieto ukazovatele nesplní, nárok na prémie mu nevznikne. Podľa pracovnej zmluvy uzavretej medzi odporcom ako zamestnancom a spoločnosťou PRETOLOG s. r. o. ako zamestnávateľom dňa 31.03.2015 bola dojednaná mesačná mzda odporcu vo výške 2.500,- eur brutto (vo výške tohto platu je zohľadnená aj prípadná práca nadčas) a štvrťročné prémie do 20 % za splnenia kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov na základe hodnotiacich listov. Podľa dodatku č. 1 k pracovnej zmluve uzavretého medzi odporcom ako zamestnancom a spoločnosťou PRETOLOG s. r. o. ako zamestnávateľom dňa 30.08.2018 s účinnosťou od 01.09.2018 bola dojednaná základná mesačná mzda odporcu vo výške 3.000,- eur s mesačnými prémiami do výšky 15 %, ročnými prémiami do výšky 15 % za splnenia kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov na základe hodnotiacich listov. 18. Na návrh odporcu podaný proti navrhovateľke začalo na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 37P/217/2018 konanie o rozvod manželstva účastníkov, pričom v tomto konaní nebolo do rozhodnutia súdu v prejednávanej veci ešte meritórne rozhodnuté. Manželstvo účastníkov konania tak ku dňu rozhodnutia súdu v prejednávanej veci trvalo. 19. Podľa ust. čl. 4 veta prvá a druhá Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“), všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. 20. Podľa ust. § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 21. Podľa ust. § 19 ods. 1 ZoR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. 22. Podľa ust. § 71 ods. 1 ZoR, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. 23. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 24. Podľa ust. § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. [3) Napr.: zákon 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku] 25. Koncepcia ponímania rodiny a manželstva je v našej spoločnosti a našom právnom poriadku založená na tradičnej filozofii, že muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a povinnosti. Táto je zakotvená vo vyššie citovaných ustanoveniach čl. 4 Základných zásad, ako aj § 18 a § 19 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je tak zdôvodnená ich rovnakým postavením v manželstve, rodine a v spoločnosti a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností. Hoci manželia zabezpečujú potreby rodiny podľa svojich schopností a možností, ktoré nemusia byť a spravidla ani nie sú rovnaké, podieľajú sa rovnakou mierou na hospodárskych výsledkoch svojej činnosti a majú preto tiež právo na rovnakú životnú úroveň. Zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať len z ich zárobkov. Aj pre vyživovaciu povinnosť medzi manželmi totiž platí ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak má súd rozhodovať o výživnom medzi manželmi podľa vyššie uvedených zákonných hľadísk, potom nestačí zistiť len výšku príjmov manželov, ale treba zisťovať v každom jednotlivom prípade nielen osobné, rodinné a majetkové pomery každého z manželov, ale aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. (pozri rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 3/1978) Rovnako by táto povinnosť mala byť posudzovaná v kontexte súladu s dobrými mravmi. 26. Súd návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti odporcu k nej posudzoval v zmysle vyššie uvedených ust. ZoR a uvedeného výkladu podstaty tohto druhu vyživovacej povinnosti. 27. Navrhovateľka sa tak návrhom začatie konania domáhala určenie vyživovacej povinnosti odporcu ako jej manžela k nej v sume 400,- eur mesačne, a to odo dňa podania návrhu na začatie konania na súde. Navrhovateľka odôvodňovala podaný návrh zásadne tým, že príjem odporcu je cca trojnásobne vyšší ako jej príjem, čo samo o sebe odôvodňuje rozdielnu životnú úroveň účastníkov ako manželov, keďže odporca oproti nej po uhradení nevyhnutných výdavkov na krytie ich potrieb disponuje oveľa vyššou sumou peňažných prostriedkov, ktorá okolnosť zapríčiňuje nerovnaké materiálne postavenie účastníkov ako manželov, čo je dôvodom na to, aby súd určil odporcovi rozsah vyživovacej povinnosti, keďže túto si odporca dobrovoľne voči nej neplní. 28. Pre úspech návrhu navrhovateľky v konaní bolo nevyhnutné, aby došlo v rámci jeho priebehu k preukázaniu hmotno-právnej podmienky pre priznanie návrhom uplatneného nároku podľa cit. ust. § 71 ods. 1 ZoR, t. j., že životná úroveň účastníkov je v období od podania návrhu na začatie konania rozdielna, a to v dôsledku toho, že si odporca voči nej neplnil/neplní vyživovaciu povinnosť. Určenie manželského výživného je v zmysel vyššie uvedeného totižto určitou kompenzáciou zásadne rozdielnej životnej úrovne manželov, nie mechanickej rozdielnosti ich príjmov. 29. Navrhovateľka na otázku v čom vníma rozdielnu životnú úroveň seba a odporcu na pojednávaní dňa 09.11.2018 uviedla, že ako manželia mali spoločný účet, pričom v tom čase sa teda neriešilo, kto aký príjem má. Bolo to v čase, keď rovnako ako aj v súčasnosti mal odporca vyšší príjem ako ona, ale mali spoločné peniaze. Všetko riešili spolu, výdavky vynakladali spoločne, spoločne chodili nakupovať a podobne. Na všetko boli skrátka dvaja ako manželia. Keď ľudia žijú v manželstve, dvaja sa delia o všetko, čo majú. Teraz je na všetko sama a na svoje výdavky, ako aj výdavky spojené s výživou maloletej dcéry účastníkov, disponuje len finančnými prostriedkami, ktoré zarobí ona sama. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu, či už v písomných podaniach, alebo v jeho záverečnej reči, odôvodňovala nerovnakú životnú úroveň účastníkov len s poukazom na zásadne rozdielne príjmy účastníkov a možnosťou odporcu disponovať tak s peňažnými prostriedkami tvoriacimi predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo väčšom rozsahu. 30. Súd sa tak prejudiciálne ťažiskovo zaoberal otázkou, či životná úroveň manželov je / nie je zásadne rovnaká. Pri posudzovaní tejto otázky súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že pred začatím konania došlo k rozpadu spoločnej domácnosti účastníkov ako manželov s tým, že obaja žijú v oddelených domácnostiach a v týchto aj zabezpečujú striedavo v rovnakom rozsahu osobnú starostlivosť o ich jediné dieťa pochádzajúce z ich manželstva, teda o maloletú M. H. (ktorá je v čase rozhodovania súdu vo veku 17 rokov, t. j. vo veku blížiacom sa dospelosti). Zároveň súd prihliadal na to, že pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti oboch účastníkov k ich maloletej dcére, odporca túto v peňažnej forme plní v zjavne väčšom rozsahu ako navrhovateľka, čo je zodpovedajúce pomeru možností, schopností a majetkových pomerov oboch účastníkov ako rodičov maloletej, ako aj spoločnej dohody oboch účastníkov konania ako povinných rodičov maloletej. S poukazom na doposiaľ uvedené tak súd nemohol pri svojom rozhodnutí prihliadať na okolnosť starostlivosti toho ktorého z manželov o domácnosť (§ 71 ods. 1 veta tretia ZoR). 31. Porovnávajúc životnú úroveň navrhovateľky a odporcu súd dospel na základe zisteného skutočného stavu (§ 35 CMP) vyvodeného z vykonaného dokazovania k záveru, že životná úroveň navrhovateľky a odporcu nie je zásadne rozdielna. Ohľadom jednotlivých zložiek vytvárajúcich v súhrne životnú úroveň oboch účastníkov možno konštatovať, že z hľadiska úrovne kvality bývania je táto na strane navrhovateľky a odporcu porovnateľná. Každý z nich a v čase realizácie ich osobnej starostlivosti o maloletú dcéru M. H.Í. užíva samostatnú nehnuteľnosť, v ktorej má vytvorené štandardné bytové podmienky. Navrhovateľka svoje bývanie realizuje v byte patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, ktorý byt bol zakúpený na základe dohody oboch účastníkov po narušení ich manželských vzťahov mimomanželským pomerom odporcu, a to z prostriedkov hypotekárneho úveru. Splátky hypotekárneho úveru spolu s poistným na poistenie tejto nehnuteľnosti hradí od začiatku konania výlučne odporca z ním dosahovaných príjmov, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov / účastníkov (§ 143 OZ). Teda bytové potreby navrhovateľky sú do značnej miery hradené práve z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, ktoré zabezpečuje odporca svojou prácou. Už len týmto spôsobom sa tak odporca podieľa na životnej úrovni navrhovateľky. Naproti tomu odporca obýva bytovú jednotku nachádzajúcu sa v rodinnom dome vo vlastníctve jeho rodičov a teda jeho bytové potreby nie sú zabezpečované prostredníctvom majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Skutočnosť väčšej výmery (počtu izieb) bytovej jednotky užívanej odporcom oproti výmere bytu užívaného navrhovateľkou sama o sebe nespôsobuje zásadne rozdielnu životnú úroveň oboch účastníkov ohľadom kvality ich bývania. V konaní nevyšlo najavo a ani jeden z účastníkov to netvrdil, že by bytová jednotka užívaná odporcom predstavovala akýsi kvalitatívny nadštandard bývania oproti štandardu bývania navrhovateľky. Aj pokiaľ ide o ďalšie užívanie vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, možno konštatovať, že v konaní nevyšlo najavo, že by sa na ich užívaní podieľali obaja účastníci v nerovnakej miere, ktorá okolnosť by prípadne mohla viesť k záveru o zásadne nerovnakej životnej úrovni oboch manželov. Tak navrhovateľka, ako aj odporca majú nesporne kompletne zariadené svoje oddelené domácnosti na štandardnej úrovni a teda ani v tejto rovine nie je medzi ich životnou úrovňou zásadný rozdiel. Navrhovateľka v ďalšom užíva jediné osobné motorové vozidlo zn. Toyota Yaris patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom odporca pre svoju osobnú potrebu využíva osobné motorové vozidlo svojho zamestnávateľa zn. Škoda Octavia. Teda aj v tejto rovine je životná úroveň oboch manželov zásadne zabezpečená na rovnakej úrovni. Nemožno prisvedčiť navrhovateľke, že z hľadiska kvalitatívneho je možné považovať osobné motorové vozidlo užívané odporcom za vozidlo luxusnej značky, čo by zásadne mohlo zvyšovať životnú úroveň odporcu oproti navrhovateľke. Nemožno však nezobrať do úvahy tú skutočnosť, že osobné motorové vozidlo užívané odporcom nie je spoločným majetkom účastníkov, ale majetkom tretej osoby, zamestnávateľa odporcu, ktorý možnosť užívania tohto osobného motorového vozidla na súkromné účely poskytol odporcovi ako určité nepeňažné plnenie za odporcom vykonávanú prácu. Pokiaľ ide o možnosť oboch manželov zabezpečovať si finančne zvyšovanie životnej úrovne v oblasti kultúrnej, spoločenskej, športovej, či iného vyžitia a regenerácie pracovnej sily, súd nezistil a ani to navrhovateľka skutkovo konkrétne netvrdila, že by oproti odporcovi aj v tejto rovine bola jej životná úroveň nižšia. Z dôkazov produkovaných samotnou navrhovateľkou vyplýva, že navrhovateľka absolvovala koncom roka 2017 miniskupinový kurz anglického jazyka v hodnote 200,78 eur, ako aj to, že v lete roku 2018 absolvovala spolu s maloletou dcérou účastníkov M. H. dvojtýždňovú dovolenku v E.. V konaní nevyšlo najavo, že by odporca absolvoval v období od podania návrh na začatie konania zahraničnú dovolenku svojou podstatou na kvantitatívne alebo kvalitatívne vyššej úrovni ako navrhovateľka. V neposlednom rade súd musel prihliadať aj na tú skutočnosť, že odporca nesporne za účelom dosahovania vyšších príjmov ako navrhovateľka musí vynakladať vyššie pracovné úsilie a súčasne je dôvodné predpokladať, že vo svojej manažérskej pozícii má oproti navrhovateľke vyššie výdavky na zabezpečenie pracovného ošatenia a regeneráciu pracovnej sily. Napokon nie zanedbateľnou je aj tá skutočnosť, že odporca z príjmov, ktoré dosahuje (a to nesporne) v podstatne väčšom peňažnom rozsahu plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére účastníkov M. H. ako navrhovateľka, čo výrazne redukuje potencionalitu využívania vyšších príjmov odporcu za účelom zvyšovania jeho osobnej životnej úrovne na úkor životnej úrovne navrhovateľky. Vychádzajúc z uvedeného teda súd aj napriek zistenej skutočnosti podstatne vyšších príjmov odporcu oproti navrhovateľke nedospel k záveru o zásadne nerovnakej životnej úrovni oboch manželov, ktorý by mohol viesť k tomu, aby súd odporcovi voči navrhovateľke určil vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ aj odporca prípadne toho času disponuje vo väčšom rozsahu nespotrebovanými peňažnými prostriedkami tvoriacimi predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov - účastníkov, tieto v prípade rozvodu manželstva, budú predmetom vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Súd sa tak zásadne stotožnil s podstatou obrany odporcu v konaní a vzhľadom k tomu, že v konaní nedošlo k preukázaniu nevyhnutného predpokladu rozhodnutia súdu podľa ust. § 71 ods. 1 veta druhá ZoR, t. j. zásadnej rozdielnosti v životnej úrovni účastníkov počas obdobia od podania návrhu dňa 01.07.2018, a preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. 32. Podľa ust. § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa ust. § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 34. Podľa ust. § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 35. Vzhľadom k tomu, že odporca navrhoval, aby súd priznal voči navrhovateľke náhradu trov konania, súd v zmysle ust. § 57 CMP rozhodol o trovách konania v zmysle cit. ust. § 52 CMP, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd takto rozhodol aj s poukazom na to, že v konaní nevzhliadol žiadne okolnosti, ktoré by mohli viesť k záveru o možnej aplikácii cit. Ust. § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).