Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-7-2018.pdf
PDF · 105.9 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Leou Gubovou v spore žalobcu: Igor Obertík, nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Nám. Slov. národného povstania 129/13, 935 21 Tlmače, zast. Mgr. Henrieta Slavkovská, advokát s.r.o., so sídlom Ľudovíta Štúra 19, 934 01 Levice, IČO: 47 256 401 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 o neplatnosť zmluvy o úvere takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 23. 2.2017 domáhal rozsudku, ktorým súd určí, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 20.1.2016 uzatvorená medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je neplatná. Žiadal, aby súd žalobcovi priznal náhradu trov konania.
2. Na námietku miestnej nepríslušnosti žalovaného bolo konanie Oznámením Okresného súdu Levice zo dňa 1.8.2017 postúpené Okresnému súdu Bratislava I ako miestne príslušnému na rozhodovanie vo veci.
3. Žalobca v svojej žalobe a vyjadreniach tvrdil najmä nasledovné skutočnosti: Žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 20.1.2016, na základe ktorej mal byť žalobcovi poskytnutý úver vo výške istiny 13 248,00 EUR (ďalej len „Zmluva o úvere“). Žalobca ako dlžník sa zaviazal splatiť úver žalovanému ako veriteľovi v 48 mesačných splátkach vo výške 276,00 Eur splatných podľa splátkového kalendára, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Za poskytnutie úveru sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu vo výške 9 248,00 EUR. Podľa čl. 1. 1: Zmluvy o úvere žalovaný poskytne žalobcovi úver na výkon jeho podnikateľskej činnosti v nominálnej hodnote 13 248,00 EUR. Úver sa podľa tvrdení žalobcu netýka jeho podnikateľskej činnosti, napriek tomu je v Zmluve o úvere označený IČO podnikateľa. Zmluva ako aj podmienky poskytnutia úveru boli vopred naformulované. Žalobca zmluvu považuje za spotrebiteľskú a teda sa na ňu vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluvu o úvere považuje za absolútne neplatnú podľa § 39 v celom rozsahu. Zmluva o úvere je podľa žalobcu spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, poukázal najmä na ustanovenia § 39, § 39a, § 53, § 54 a § 457 Občianskeho zákonníka, ustanovení právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, judikatúru. V zmysle Zmluvy o úvere mal žalobca zaplatiť žalovanému celkovú sumu 13 248,00 eur, z čoho úver bol vo výške 4000,00 Eur a odplata, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru je vo výške 9 248,00 Eur. Dohodnutá odmena v čl. 4.1 Zmluvy o úvere vo výške 9 248,00 je suma, ktorá o viac ako 100% presahuje výšku poskytnutého úveru a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou odporujúcou dobrým mravom. Rovnako sankcia v čl. 12.1 a v čl. 12.4. Zmluvy o úvere, ktorá činí 662,40 EUR je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobca uviedol, že žalobca preukázal žalovanému svoj príjem za rok 2014, z ktorého je zrejmé, že žalobca v roku 2014 zarábal v čistom priemerne 507,00 Eur mesačne a v roku 2015 zarábal v čistom priemerne 742,00 EUR mesačne. Z týchto daňových priznaní mal žalovaný jednoznačne posúdiť, že žalobca nebude schopný splácať úver v splátkach po 276,00 EUR mesačne. Odmena vo výške 9248,00 EUR je podľa žalobcu v rozpore s § 265 Obchodného zákonníka ako aj v rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu je Zmluva o úvere absolútne neplatná.
4. Žalobca tvrdil, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Zmluvy o úvere , pretože v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. K naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny prístup na súd, a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna úprava ukladajúca súdom zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. To znamená, že v zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Poukázal na judikatúru vo veci naliehavého právneho záujmu spotrebiteľa na určení neplatnosti zmluvy o úvere.
5. Žalobca ako dôkaz navrhol vykonať: Zmluvu o úvere, Splátkový kalendár, výsluch svedka Ivana Nádaždyho, nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. 8, Levice a výsluch žalobcu, od vykonania dôkazov ktorých žalobca zastúpený právnym zástupcom na pojednávaní dňa 26. 11. 2018 upustil a dôkazy nežiadal vykonať.
6. Žalovaný sa vyjadril, že tvrdenia žalobcu sú nedôvodné. Tvrdil, že vo veci bolo rozhodnuté Slovenským arbitrážny súdom sp. zn. RK 118/12/16-SAS a preto je konanie na súde nedôvodné. Poukázal na ustanovenie čl. 1 ods. 1.1 Zmluvy o úvere, podľa ktorého peňažné prostriedky sa poskytujú na podnikateľský účel a aj z ďalších ustanovení je zrejmé, že zakladá obchodnoprávny vzťah medzi účastníkmi. Uvedená skutočnosť bola medzi účastníkmi zmluvy nesporná, žalobca iné začal tvrdiť až v tomto konaní. Postup žalobcu je špekulatívny a účelový, pretože sa snaží na základ nepravdivého tvrdenia dosiahnuť pre seba neoprávnenú výhodu. Žalobca písomne požiadal o úver, pričom od začiatku vystupoval ako podnikateľský subjekt. V rámci údajov zadaných žalovaným, ktoré ho identifikujú ako podnikateľa, okrem iného pripojil aj potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa rovnako preukazoval ako podnikateľský subjekt. Žalobca podal žiadosť o poskytnutie PROFI úveru, o ktorý žiadal ako podnikateľský subjekt a do žiadosti doplnil údaj o účele čerpania úveru - investičný (A). Podľa žalovaného došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka s poukazom na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Poukázal na ustanovenia článku 10, ods. 10.1. písm a), c), f) Zmluvy o úvere, článku 14, ods. 14.1 písm. a), b), čl. 14.2. Zmluvy o úvere. Rovnaké označenie žalobcu je uvedené aj v splátkovom kalendári. Poukázal na ustanovenie § 3a ods. 1, §502 Obchodného zákonníka, § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný konal podľa podkladov, ktoré mu žalobca poskytol, t.j. na tento účel predložil žalovaný kópie daňových priznaní predložených žalobcom. Žalobca výšku zmluvných sankcií nenapádal až do okamihu vzniku omeškania sa so splácaním. Do omeškania sa dostal už pri splátke č. 3.
7. Žalovaný ako dôkaz navrhol vykonať: Vyžiadať rozhodcovský spis (na pojednávaní dňa 26.11.2018 nežiadal vykonanie dôkazu), Daňové priznanie žalobcu za rok 2015 a 2014 s potvrdením o podaní daňového priznania, Zmluvu o úvere, žiadosť o poskytnutie úveru.
8. Podľa § 191 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa ustanovenia § 192 CSP skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise, oboznámil sa s vyjadreniami strán sporu, vychádzal zo skutkových tvrdení zhodných medzi stranami sporu, ustálil nižšie uvedený skutkový a právny stav.
9. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 26.11.2018. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní tvrdil, že úver nepoužil na podnikateľské účely, splatil sumu 1420,00 EUR a IČO sa dostalo na Zmluvu o úvere pravdepodobne z dokladov, ktorými preukazoval svoje príjmy. Zmluvná odmena 9.248,00 EUR je v rozpore so zásadami pocitového obchodného styku a dobrými mravmi a preto považuje Zmluvu o úvere za neplatnú. Uviedol, že žalobca je robotník, sám sa na zmluve neoznačoval ako podnikateľ, o úver žiadal označený rodným číslom a že netrvá na výsluchu navrhovaného svedka ani žalobcu. Žalovaný sa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní vyjadril, že žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. d) CSP, lebo taká žaloba je prípustná len v prípade, ak by to ustanovil osobitný predpis. Údaje o podnikateľskej činnosti žalobca uvádzal v žiadosti o úver, ktorú predkladal žalovanému. Domáhanie sa neplatnosti úrokov odporuje § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka. Právni zástupcovia strán sporu na pojednávaní uviedli, že nežiadajú vykonanie ďalších dôkazov, nepreukázali súdu, že vo veci bolo rozhodované v rozhodcovskom konaní ani nenavrhovali vykonanie dôkazov na preukazovanie uvedenej skutočnosti.
10. Na pojednávaní dňa 26. 11. 2018 súd za skutkové tvrdenia medzi stranami sporné určil, či je Zmluva o úvere platným právnym úkonom, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah alebo vzťah medzi podnikateľmi. Za skutkové tvrdenia medzi stranami sporu nesporné súd považoval tvrdenia, že žalovaný žalobcovi poskytol úver vo výške istiny 4.000,00 EUR z ktorej žalovaný zaplatil spolu 1.420,00 EUR.
11. Medzi stranami sporu je nesporné, že žalobca v čase podpisu Zmluvy o úvere vykonával podnikateľskú činnosť.
12. Podľa ust.§ 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“) :Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
13. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka: Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. Podnikateľom podľa tohto zákona je: osoba zapísaná v obchodnom registri, b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.
14. Podľa ust. §3a Obchodného zákonníka v znení ku dňu podpisu Zmluvy o úvere: Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty“) uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.
15. Podľa ust. § 2 Zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní: Živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1, 9 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
17. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka: Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa ust. § 1 ods. 2 prvá veta zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „Občiansky zákonník“): Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Zo Žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 19.1.2016 (č. l. 45) odsek I. súd zistil, že žiadateľom FO
- podnikateľ je Igor Obertík identifikovaný rodným číslom. Podľa odseku III kontaktné, identifikačné a ekonomické údaje žiadateľa o úver sú uvedené údaje Igor Obertík, identifikovaný IČO: 35346868.
Podľa ods. V údaje o požadovanom úvere účel čerpania úveru je investičný (A).Ako prílohy žiadosti sú označené kópie osobných dokladov, bankový účet, daňové priznanie vrátane príloh za rok 2014 a 2015, živnostenský list na doloženie právnej subjektivity.
22. Zo Zmluvy o úvere ( č. l. 7 ) súd zistil, že táto je podľa úvodných ustanovení uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ako dlžník je uvedený Igor Obertík označeným IČO: 35346868, so sídlom SNP 13, Tlmače, zapísaný v Živnostenskom registri Okresného úradu Levice , reg. č. 402-12402. Podľa ods. 1.1 Zmluvy o úvere veriteľ (žalovaný) poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej nominálnej výške 13.248,00 EUR splatných do 8 pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto zmluvy dlžníkom veriteľovi vrátane všetkých jej príloh. Podpisom tejto zmluvy dlžník žiada o poskytnutie úveru v dohodnutej výške, vyplatenie v dohodnutej výške a dohodnutým spôsobom.
23. Podľa ods. 2.1 Zmluvy o úvere sa dlžník zaväzuje splatiť veriteľovi úver v 48 mesačných splátkach vo výške 276,00 EUR splatných podľa splátkového kalendára. Podľa ods. 3.1. v prípade, že dlžník splatí všetky splátky podľa splátkového kalendára, resp. všetky záväzky voči veriteľovi vzniknuté z tejto zmluvy, vzniká dlžníkovi po predchádzajúcom schválení zo strany veriteľa nárok na revolving a bude mu teda úver automaticky navýšený, t.j. veriteľ poskytne dlžníkovi čiastku vo výške 13 248,00 EUR. Podľa ods. 4.1 Zmluvy o úvere za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu 9248,00 eur a je splatná ku dňu poskytnutia úveru. Za poskytnutie každého revolvingu sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie revolvingu. Zmluvná odmena predstavuje 9248,00 eur a je splatná ku dňu prevedenia revolvingu. Podľa ods. 5.2. Zmluvy o úvere dlžník svojim podpisom na tejto zmluve potvrdzuje, že v deň podpisu tejto zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi 1 vlastnú blankozmenku, v ktorej texte nie sú uvedené nasledujúce údaje: a) suma zmenky, b) údaj splatnosti zmenky. Zmenka je vystavená na rad veriteľa. Podľa ods. 5.3. v prípade, že dlžník sa dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený (nie však povinný), vyplniť na blankozmenke chýbajúce údaje tak ako je dohodnuté v ods. 5.4. tohto článku a domáhať sa z takto vyplnenej blankozmenky uspokojenia svojich pohľadávok.
24. Na prvej strane Zmluvy o úvere je zrozumiteľne uvedené 1.) označenie zmluvných strán, 2.) že sa zmluva uzatvára podľa ust. § 497 Obchodného zákonník ako aj 3) zmluvné ustanovenie ods. 1.1. Zmluvy o úvere, podľa ktorého sa úver poskytuje žalobcovi na podnikateľské účely.
25. Podľa citovaných zákonných ustanovení je podnikateľ, fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, povinná vo svojich obchodných listoch a objednávkach uvádzať svoje identifikačné číslo ako aj ďalšie údaje identifikujúce podnikateľa. Je to osoba, ktorá vykonáva za účelom dosiahnutia zisku prevádzkovú činnosť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za podmienok ustanovených zákonom, t.j. je to osoba, ktorá spĺňa zákonné predpoklady na to, aby niesla plnú zodpovednosť v obchodných záväzkových vzťahoch, ktorá jej vyplýva zo statusu podnikateľa.
26. Vzhľadom na uvedené postavenie podnikateľa v prípade žalobcu, ktorý v čase uzavretia Zmluvy o úvere podnikal na základe živnostenského podnikania, súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, z ktorých vyplýva, že bol na Zmluve o úvere nesprávne označený, keďže 1.) od neho možno spravodlivo požadovať určitú odbornú náležitú starostlivosť minimálne v rozsahu oboznámenia sa s podstatnými časťami zmluvy, ktorými sú „a) určenie zmluvných strán, b) záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky v prospech dlžníka, c) určenie sumy, do výšky ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, d) záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky“ (Obchodné právo, Jozef Suchoža , Ján Husár a kol., IURA EDITION, 2009, str. 888) a účelom úveru ako aj z toho dôvodu, že 2.) nepreukázal súdu správanie žalovaného, ktoré by nasvedčovalo úmyselnému navádzaniu na menej výhodné označenie žalobcu ako zmluvnej strany v snahe znemožniť spotrebiteľovi uplatňovanie svojich práv. Žalobca Zmluvu o úvere uzatváral so žalovaným v roku 2016, t. j. v čase keď mal v prípade akýchkoľvek pochybností možnosť sa informovať o podmienkach poskytnutia úverov či už na internete alebo priamo u viacerých spoločností poskytujúcich úverové poradenstvo, príp. mal možnosť využiť služby Centra právnej pomoci a postupovať tak s náležitou starostlivosťou pri uzatváraní Zmluvy o úvere.
27. Zo žiadosti o poskytnutie úveru a Zmluvy o úvere má teda súd za preukázané, že žalobca ako dlžník uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere, pričom v prípade žalobcu sa jedná o zmluvnú stranu podnikateľa, označeného IČO podnikateľa fyzickej osoby podnikajúcej na základe živnostenského oprávnenia s príslušným označením zápisu v živnostenskom registri. Uvedené má súd za preukázané aj tou skutočnosťou, že žalobca ako prílohu žiadosti o úver priložil za účelom doloženia právnej subjektivity živnostenský list. Žalobca súdu v konaní nepreukázal skutočné použitie úverových prostriedkov, t.j. nepreukázal použitie istiny 4.000,00 EUR na iné ako podnikateľské účely.
28. Žalobca preto v čase podpisu Zmluvy o úvere musel vedieť, že uzatvára zmluvu o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonník ako podnikateľ fyzická osoba a na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Investičný, t.j. podnikateľský účel úveru je označený krížikom na žiadosti o poskytnutie úveru, t.j. podnikateľský účel úveru je preukázaný aj žiadosťou o poskytnutie úveru.
29. Vzhľadom na uvedené súd nezistil skutočnosti, z ktorých by mal za preukázané, že žalobca uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ, resp. inak ako podnikateľ vedomý si, že sa zaväzuje na splácanie podnikateľského úveru.
30. Z uvedených ustanovení zákonov ako aj ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka vyplýva, že Zmluva o úvere je uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. jedná sa o obchodný záväzkový vzťah podľa Obchodného práva, nie o spotrebiteľský úver. Obchodný charakter sporu vyplýva z označenia zmluvných strán Zmluvy o úvere, z účelu zmluvy zisťovaného v súdnom konaní a to konkrétne zo Zmluvy o úvere a žiadosti o poskytnutie úveru.
31. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
32. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, podľa písm. d) o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Citované zákonné ustanovenie doterajšiu právnu úpravu výrazne modifikuje. Ako zdôraznil zákonodarca, v tomto zákonnom ustanovení je zakotvená úplne nová koncepcia, ktorej záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Ochranu už porušeného práva možno dosiahnuť žalobou na plnenie. V prípade žalôb o určenie právnej skutočnosti sa v minulosti pripúšťali žaloby vo všeobecnej rovine, ak preukázal na určení právnej skutočnosti žalobca naliehavý právny záujem. V súčasnosti je daná jej prípustnosť len v prípade, ak vyplýva z osobitného predpisu.
33. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žaloba o neplatnosť Zmluvy o úvere v obchodných záväzkových vzťahoch nie je prípustná, nakoľko bola podaná už počas platnosti a účinnosti CSP (po 1.7.2016), pričom žalobca súdu nepreukázal, že mu z osobitného predpisu vyplýva právo na podanie tejto žaloby o určenie právnej skutočnosti, preto súd žalobu zamietol.
34. Z dôvodu neprípustnosti žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere podľa §137 písm. d) CSP sa súd meritórne nezaoberal žalobcom uplatnenými dôvodmi neplatnosti Zmluvy o úvere.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
39. Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
40. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitné zreteľa.
41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 100% .O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).