Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4CoP-23-2022.pdf
PDF · 110.24 KB
Case nature
Subarea
4CoP/23/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wgshalovej a JUDr. Eduarda Valenčina v právnej veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovaného M.. D. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. XXX, J. P. X., o návrhu navrhovateľa D. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. L. P. X, Y., za účasti M.. Š. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. P. L. XX, U. a Sociálnej poisťovne, Ul. 29. Augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní posudzovaného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Ps/15/2020-136 zo dňa 26.10.2020, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovaného, v rozsahu nakladania s majetkom v hodnote prevyšujúcej 10,- eur, finančných operácií bez obmedzenia, uzatvárania zmlúv a záväzkových vzťahov s hodnotou prevyšujúcou 10,- eur, uplatňovania majetkových práv pred súdom alebo iným orgánom v hodnote prevyšujúcej 10,- eur.
2. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ žiadal ustanoviť posudzovanému opatrovníka M.. Š. D., ktorý by bol oprávnený a povinný hospodáriť so starobným dôchodkom posudzovaného.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:
„I. Do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 8Ps/15/2020 u s t a n o v u j e M.. D. D., P.. X.X.XXXX, Y. J. XXX, J. P. X. opatrovníka M.. Š. D., P.. XX.X.XXXX, Y. P. L. XX, U. , ktorý je o p r á v n e n ý a p o v i n n ý preberať starobný dôchodok M.. D. D. a s týmto hospodáriť.
II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.“
4. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 29 Občianskeho zákonníka, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“).
5. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesením konštatoval, že po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a po vyžiadaní správy z E. P. D., P..A.. má za to, že v danom prípade
je potrebné nariadením neodkladného opatrenia bezodkladne upraviť pomery účastníkov. M.. D. D. je od 28.09.2020 hospitalizovaný v nemocnici z dôvodu neprimeraného správania pri suspektnej duševnej poruche. Potvrdený nepriaznivý zdravotný stav mu bráni zodpovedne nakladať s jeho finančným príjmom a je vážnym dôvodom, pre ktorý je potrebné ustanoviť mu opatrovníka na preberanie starobného dôchodku a na hospodárenie s ním. Týmto neodkladným spôsobom budú zabezpečené životné potreby M.. D., súčasne plnené jeho zákonné vyživovacie povinnosti. Za opatrovníka súd ustanovil blízku osobu M.. D. D., a to jeho syna M.. Š. D., ktorý s ustanovením súhlasil a ktorý spĺňa predpoklady, že výkon tejto funkcie bude vykonávať v záujme otca. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, keďže nepovažoval za nevyhnutné ukladať povinnosť aj Sociálnej poisťovni. Opatrovník ustanovený fyzickej osobe týmto neodkladným opatrením bude oprávnený preberať starobný dôchodok M.. D. D. a s týmto hospodáriť. Sociálna poisťovňa, ktorá dôchodok vypláca, bude po predložení tohto uznesenia súdu postupovať pri výplate dôchodku podľa pokynov ustanoveného opatrovníka.
III. Obsah posudzovaného odvolania 6. Proti uzneseniu podal odvolanie posudzovaný. Uviedol, že hoci je hospitalizovaný, plne si uvedomuje, čo sa okolo neho deje, vrátane súdneho konania. V nemocnici je dobrovoľne, tvrdenia o odmietaní akejkoľvek pomoci jeho osobou sa nezakladajú na pravde. V živote bol vždy finančne nezávislý, zarobil nemalé finančné prostriedky, preto si môže v súčasnosti dovoliť výdavky, ktoré sú z pohľadu jeho detí nepochopiteľné. Ide však o jeho majetok, s ktorým je oprávnený disponovať podľa svojho uváženia. Výrazný časový odstup medzi predloženou lekárskou správou z roku 2018 a fotografiami o zraneniach manželky z roku 2020 nesvedčia o bezodkladnej potrebe úpravy pomerov, nie je nimi preukázané, že ich spôsobil posudzovaný a sú bez významu k obmedzeniu posudzovaného. Napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, nie sú zrejmé podrobnosti neprimeraného správania posudzovaného a ich vzťah k jeho majetkovej sfére. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
7. Podľa názoru navrhovateľa si posudzovaný odvolanie nepísal sám. Jeho tvrdenia o dobrovoľnej hospitalizácii sú hrubo zavádzajúce. Posudzovaný bol hospitalizovaný proti svojej vôli na základe toho, že mal samovražedné sklony. Počas tej doby lekárov zavádzal, klamal a disimuloval. Odmietal akúkoľvek komunikáciu ohľadom problému sporného poskytovania peňazí. Z nemocnice odišiel na vlastnú žiadosť, hoci jeho liečba neskončila. Ak by bol posudzovaný zdravý, preukázal by to prepúšťacou správou. Keďže túto neposkytol, navrhovateľ navrhol vyžiadať si ju od E. P. J. D.. Posudzovaný nemá žiaden majetok, už len dôchodok. Jeho výdavky sú nepochopiteľné pre každého zdravo uvažujúceho človeka. Aby mohol posielať ľudom, konkrétnym osobám, vyrobil si dlhy vo výške 150.000-180.000,- eur. Neplatí telefón, PZP, ani za služby spojené s bývaním. Keďže teraz nemá dosah na dôchodok, peniaze už neposiela. V posledných dvoch rokoch sa posudzovaný osobnostne zmenil. Samotné dôvodné podozrenie na duševnú poruchu zo strany špecializovaného zdravotníckeho zariadenia je úplne dostatočné, najmä v spojitosti s ďalšími preukázanými a závažnými skutočnosťami. Všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia boli riadne splnené, od vydania uznesenia nedošlo k žiadnej zmene pomerov. Navrhol preto navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.
8. V odvolacej replike odvolateľ uviedol, že jeho finančné problémy v podnikaní sú riešiteľné najmenej troma ďalšími spôsobmi, a to vymožením pohľadávok, vyhlásením osobného konkurzu, alebo otvorením úverového rámca v banke. Z dôchodku vo výške 750,- eur nemôže odvolateľ financovať ďalšie aktivity, iba chod svojej domácnosti, osobné potreby a výdavky. Dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia pominuli.
9. V odvolacej duplike navrhovateľ uviedol, že finančné problémy odvolateľa boli doposiaľ neúspešne riešené. Odvolateľ klamal o skutočnej výške dlhov, aj napriek opakovaným prísľubom opakovane poskytoval peniaze tretím osobám. Odvolateľ odmieta riešenie, pri ktorých by sa musel správať finančne zodpovedne. Odmieta tiež akékoľvek vymáhanie peňazí od tretích osôb. Finančné problémy sú však dôsledkom oveľa väčšieho problému, a teda jeho duševného stavu. Navrhovateľ popiera, aby odvolateľa zbavil jeho majetku alebo podnikania.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné potvrdiť.
11. Zo spisu vyplýva, že na základe odvolania podaného posudzovaným odvolací Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 21CoP/20/2021-179 zo dňa 16.03.2021 rozhodol o odvolaní proti uzneseniu č. k. 8Ps/15/2020-136 zo dňa 26.10.2020 tak, že cit.: „Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.“
12. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že „navrhovateľ argumentuje finančnými operáciami posudzovaného, ktoré sú bez zákonného právneho dôvodu. Pravidelne realizované transakcie v prospech konkrétnych osôb dosahujú výšku dôchodku posudzovaného a ukracujú ho na riadnom zabezpečovaní jeho životných potrieb, taktiež plnení vyživovacích povinností posudzovaného. Z obsahu preskúmavaného spisu je však zrejmé, že posudzovaný v prospech identického účtu pravidelne zasiela rôzne sumy nepretržite už od roku 2015 (podľa výpisu z č. l. 20 spisu). V nadväznosti na uvedené je namieste konštatovať, že existencia namietaného stavu v trvaní viac ako 5 rokov podstatným spôsobom znižuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ba dokonca ju až vylučuje. Do spisu boli taktiež predložené lekárske správy manželky posudzovaného o jej zdravotnom stave po napadnutí, bola škrtená, prasklo jej v hrdle, nemohla rozprávať ani prehĺtať. Aj v prípade týchto listín však možno konštatovať ich neaktuálnosť, keďže sú z roku 2018, zachytávajú jednorazový incident, pri ktorom sa možno navyše len domnievať, že útočníkom bol posudzovaný. Neodkladným opatrením sa má sledovať ochrana práv posudzovaného za situácie, ak nie je schopný chápať význam právnych úkonov a v dôsledku toho sa ohrozuje na živote, zdraví alebo majetku. Najčastejšie tomu tak je v prípade duševných chorôb, s vplyvom na vnímanie osoby. V prejednávanej veci boli súdu podané dva návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia s rovnakým petitom. Ten prvý súd zamietol, pretože posudzovaný nevykazuje znaky zodpovednosti voči vlastnej osobe, ako aj voči blízkym. Súd nemal k dispozícii žiadnu lekársku správu, potvrdenie, ktoré by preukazovalo duševnú poruchu alebo fyzickú chorobu posudzovaného, pre ktorú by bolo potrebné ustanoviť mu opatrovníka podľa § 29 Občianskeho zákonníka. V preskúmavanom uznesení súd vzhliadol zmenu pomerov, spočívajúcu v hospitalizácii posudzovaného z dôvodu jeho neprimeraného správania pri suspektnej duševnej poruche. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je však zrejmé, že posudzovaný bol z nemocnice prepustený. Za účelom osvedčenia, že jeho zdravotný stav dôvodí ustanoviť mu opatrovníka, vyžiadal si odvolací súd prepúšťaciu správu posudzovaného. Z jej obsahu je zrejmé, že pri prijatí pacienta dominovala osobnostná dekompenzácia naviazaná na rozvíjajúce sa bludné presvedčenie s výrazným narušením v psychosociálnej oblasti. Úroveň intelektových schopností v pásme nadpriemeru, bez známok poškodenia CNS. Počas pobytu na psychiatrickom oddelení posudzovaný bez porúch vnímania, myslenie zabiehavé, pretrvávala selektívna paranoidita s naznačovaným odklonom od reality, fixnými úvahami v hĺbke bludných presvedčení s dopadom na konanie. Posudzovaný sa zúčastnil psychoterapeutických sedení, ergoterapeutických aktivít a rehabilitačných cvičení. V priebehu hospitalizácie došlo k zlepšeniu spolupráce a afektívnej zložky, pacient pokojný, usmerniteľný, primerane spolupracoval, bez suicidiálnych úvah, bez porúch správania a vnímania, pretrvávajú fixné úvahy v rámci osobnostnej štruktúry bez výraznejšej korekcie. V stabilizovanom stave bol posudzovaný prepustený do ambulantnej liečby, poučený o ďalšom postupe a potrebe ambulantných kontrol. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, z prepúšťacej správy posudzovaného je zrejmé, že jeho stav sa počas hospitalizácie stabilizoval. Duševná porucha bola síce diagnostikovaná, nebolo však dostatočne osvedčené, aby táto bola s výrazným vplyvom na spôsobilosť na právne úkony, najmä za situácie, ak posudzovaný bol pri prepustení z nemocnice bez porúch vnímania a správania. Navrhovateľ z toho dôvodu dostatočne súdu neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením. Za daného stavu, keď návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nebola podľa názoru odvolacieho súdu osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov, ani dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, odvolací súd konštatuje nesplnenie zákonom vyžadovaným predpokladov pre tento procesný postup. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil postupom vyplývajúcim z sut. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.“
13. Dňa 24.05.2021 doručil Ústavnému súdu SR G.. D. D. sťažnosť, ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR uznesením Krajského súdu v Prešove o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ, ktorý je bratom posudzovaného, svoju sťažnosť odôvodnil tým, že hodnotiaci úsudok krajského súdu je v extrémnom rozpore so zisteným
skutkovým stavom a aplikácia práva výrazne vybočuje z rámca ústavne konformného výkladu. Závery krajského súdu o tom, že situácia s posielaním peňazí trvá od roku 2015 a to vylučuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov, považuje za absurdné. Podľa sťažovateľa krajský súd vôbec nezvážil, čo je účelom neodkladného opatrenia, ktorý spočíva v zabezpečení základných životných potrieb jeho otca na dôstojnej úrovni, ktorú si on pre svoju duševnú poruchu nevie zabezpečiť sám. Podľa sťažovateľa krajský súd nezobral do úvahy naliehavosť situácie, keď je potrebné ustanoviť opatrovníka duševne chorej osobe, ktorá sa bezdôvodne zbavuje majetku a z tohto dôvodu nemá z čoho žiť. Takisto krajský súd vyžadoval osvedčiť nespôsobilosť na právne úkony, ku ktorej sa však má dospieť až v závere konania vo veci samej.
14. Ústavný súd o sťažnosti sťažovateľa G.. D. D. rozhodol Nálezom č. k. III.ÚS 422/2021-21 zo dňa 13.01.2021 tak, že cit.: „1. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 21CoP/20/2020-179 zo 16. marca 2021 bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 21CoP/20/2020-179 zo 16. marca 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.“
15. Dňa 27.01.2022 vykonal Ústavný súd SR uznesením č. k. III.ÚS 422/2021-28 zo dňa 27.01.2022 opravu vyššie citovaného Nálezu tak, že cit.: „Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 422/2021-21 z 13. januára 2022 o p r a v u j e tak, že v záhlaví a vo výroku sa označenie „uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 21CoP/20/2020-179 zo 16. marca 2021“ nahradzuje označením „uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 21CoP/20/2021-179 zo dňa 16. marca 2021 a deň nálezu „13. januára 2021“ sa nahradzuje dňom „13. januára 2022“.“
16. Ústavný súd vo vyššie citovanom náleze konštatoval, „že sťažovateľ je ako navrhovateľ účastníkom konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojho otca. Je zrejmé, že výsledok takéhoto konania má primáme zabezpečiť ochranu osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je trestom alebo nástrojom ochrany spoločnosti, ale na prvom mieste inštitútom, ktorý má ochrániť posudzovanú osobu pred škodlivými následkami jej vlastného, no pre duševnú chorobu neslobodného konania, ktoré môže viesť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku duševne chorej osoby. Preto i neodkladné opatrenie treba v takomto konaní nariadiť len vtedy, ak je daný predpoklad, že prípadným obmedzením konania posudzovanej osoby dôjde k zamedzeniu takéhoto, duševnou poruchou vyvolaného konania, ktoré vážne ohrozuje dôstojné bytie posudzovanej osoby. Sťažovateľ návrhom žiadal, aby bol jeho brat ustanovený za opatrovníka ich otca tak, aby dočasne zabezpečoval hospodárenie s jeho jediným príjmom, ktorý pozostáva zo starobného dôchodku. Krajský súd plne v súlade so zabezpečenými dôkazmi ustálil, že sťažovateľov otec v prospech identického účtu pravidelne zasiela rôzne sumy nepretržite už od roku 2015. V úplnom rozpore s týmito správnymi skutkovými zisteniami však dospel k nesprávnemu právnemu záveru, podľa ktorého existencia namietaného stavu v trvaní viac ako päť rokov podstatným spôsobom znižuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ba dokonca ju až vylučuje. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Potreba úpravy týchto pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti, ktorý treba celkom inak vnímať v mimosporovom konaní ako v konaní sporovom. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. To platí osobitne v tomto prípade, keď bola zrejmá obava z toho, že i ďalším konaním bude otec sťažovateľa pod vplyvom duševnej poruchy konať v rozpore so svojimi majetkovými záujmami tak, aby si zo svojho príjmu zabezpečoval svoje základné životné potreby. Preto vyvodený záver krajského súdu o vylúčení potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením z dôvodu dlhšieho časového obdobia, počas ktorého otec sťažovateľa zasiela nedôvodné peňažné prostriedky tretím osobám, je zrejmým právnym omylom. Krajský súd rovnako zistil, že správanie otca sťažovateľova vyvoláva podozrenie, že má duševnú poruchu, a z vyžiadanej prepúšťacej správy okrem iného zistil, že v priebehu hospitalizácie pretrvávali fixné úvahy v rámci osobnostnej štruktúry bez výraznejšej korekcie. V prepúšťacej správe je tiež uvedené, že tieto fixné úvahy sú v hĺbke bludných presvedčení s dopadom na konanie. K týmto závažným zisteniam sa krajský súd vôbec nevyjadril a svoje rozhodnutie založil na skutočnosti, že
hoci duševná porucha bola diagnostikovaná, pri prepustení z nemocnice bol otec sťažovateľa bez porúch vnímania a správania. Krajský súd tiež skonštatoval, že existujú pochybnosti o spôsobilosti na právne úkony, avšak nebolo dostatočne osvedčené, aby duševná porucha bola s výrazným vplyvom na spôsobilosť na právne úkony. Takáto úvaha však nie je úvahou skutkovou v rovine či už preukázania alebo osvedčenia, ale úvahou, ktorá musí byť nevyhnutne právna, teda dostatočne zdôvodnená nielen mechanickým záverom redukujúcim otázku spôsobilosti na právne úkony na výlučne otázku skutkovú. Preto sú závery krajského súdu nepresvedčivé. To, že otec sťažovateľa bol pri prepustení z nemocnice bez porúch vnímania a správania, nevylučuje, že netrpí duševnou poruchou s vplyvom na spôsobilosť na jeho právne úkony. Sám krajský súd uvádza, že otec sťažovateľa duševnou poruchou trpí a má pochybnosti o tom, či otec sťažovateľa má spôsobilosť na právne úkony, avšak bez hlbšieho zdôvodnenia ako dôležitejšiu považoval skutočnosť, že sa mu stav po hospitalizácii zlepšil. Krajský súd napokon vyžaduje už v štádiu vydania neodkladného opatrenia dostatočné osvedčenie o tom, či otec sťažovateľa má alebo nemá spôsobilosť na právne úkony. V tomto prípade opätovne ide o nesprávny výklad právnej normy súvisiacej s podmienkami vydania neodkladného opatrenia. Navrhovateľ na vydanie neodkladného opatrenia totiž musí rozhodujúce skutočnosti náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania. Takýto postup je zákonom daný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Krajský súd v podstate dostatočným osvedčením vyžadoval od sťažovateľa plnohodnotný dôkaz, čo je v štádiu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nesplniteľné. Sťažovateľ lekárskou správou dostatočne osvedčil rozhodujúce skutočnosti a to, že v prípade jeho otca ide o podozrenie na duševnú poruchu a v spojení s jeho dlhodobým správaním existujú dôvodné pochybnosti o jeho spôsobilosti na právne úkony v takej miere, že v dôsledku vlastného celkom iracionálneho konania sa zbavil všetkého svojho majetku a priebežne sa zbavuje aj svojho dôchodku tak, že nedokáže zabezpečovať svoje vlastné základné potreby. Napokon, už v samotnej lekárskej správe je uvedené, že fixné úvahy otca sťažovateľa majú dopad na konanie, čiže nemožno vylúčiť, práve naopak, možno dôvodne predpokladať, že toto konanie v sebe zahŕňa aj právne úkony. V tomto prípade však to, či otec sťažovateľa trpí duševnou poruchou a má spôsobilosť na právne úkony, bude preukazované skutočnosťami, ktoré budú právne posúdené až v závere konania v rozhodnutí vo veci samej, a nie už v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako to nesprávne vyžadoval krajský súd. Rozhodnutie krajského súdu sa pri aplikácii podústavného práva o nariadení neodkladného opatrenia v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony natoľko odchýlilo od účelu a podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, že tým bol zásadne popretý účel a význam ustanovení Civilného mimosporového poriadku o neodkladnej ochrane, čo v tomto prípade znamená popretie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu ako účastníka konania o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Preto bolo vyslovené, že namietaným rozhodnutím krajského súdu bolo porušené základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a v nadväznosti na to bolo namietané uznesenie krajského súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, keďže do tohto rozhodnutia ústavného súdu nebolo právoplatne rozhodnuté o návrhu sťažovateľa vo veci samej a nemožno vylúčiť, že ochrana práv otca sťažovateľa i naďalej vyžaduje neodkladné opatrenie v podobe, v akej už bolo nariadené uznesením okresného súdu. V ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí s tým, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia musí vychádzať zo skutkových okolností v čase nového rozhodnutia o odvolaní otca sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.
17. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd viazaný právnym názorom vysloveným Ústavným súdom Slovenskej republiky v jeho Náleze č. k. III.ÚS 422/2021-21 zo dňa 13.01.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. III.ÚS 422/2021-28 zo dňa 27.01.2022 a vychádzajúc zo skutkových okolností v čase nového rozhodnutia o odvolaní posudzovaného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, konštatuje:
18. Súd prvej inštancie po tom, čo mu bol vrátený spis odvolacím súdom, nariadil pojednávanie na deň 27.05.2021, ktoré odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania.
19. Znalecký posudok č. XX/XXXX bol znalcom z odboru zdravotníctvo - odvetvie psychiatria doručený súdu prvej inštancie dňa 14.09.2021. Z jeho záverov vyplýva, že posudzovaný trpí duševnou chorobou
- inou pretrvávajúcou poruchou s bludmi, ktorá nie je len prechodného charakteru. Ide o ochorenie trvalé, nie len prechodné, ale ak by sa menovaný dlhodobo a pravidelne podroboval psychiatrickej liečbe, existuje vysoká pravdepodobnosť, že by došlo k stavu úzdravy. Vzhľadom k aktuálne i dlhodobo
nepriaznivého psychickému stavu je z forenzne-psychiatrického odôvodnené obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Znalec navrhol, aby menovaný mohol disponovať sumou neprevyšujúcou 10,- Eur mesačne, pričom všetky ostatné právne úkony by za neho vykonával súdom určený opatrovník a to vrátane udeľovania súhlasu pri poskytovaní psychiatrickej, resp. nepsychiatrickej zdravotnej starostlivosti, a to ako ambulantnou, tak aj ústavnou formou.
20. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 21.10.2021 vyhlásil vo veci rozsudok, cit.: „I. Súd o b m e d z u j e M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX J. P. X. spôsobilosti na právne úkony v tom smere, že menovaný nie je oprávnený nakladať s finančnými prostriedkami nad sumu 10,- eur mesačne, nie je oprávnený nakladať s majetkom, uzatvárať zmluvy o úvere, pôžičke, iné zmluvy majetkovej povahy, nie je oprávnený uplatňovať majetkové práva pred súdom, alebo iným orgánom verejnej správy, nie je oprávnený rozhodovať o poskytnutí potrebnej zdravotnej starostlivosti ambulantnou alebo ústavnou formou. II. U s t a n o v u j e M.. D. D., nar. XX.XX.XXXX opatrovníka M.. J. D., nar. XX.XX.XXXX. III. Opatrovník je o p r á v n e n ý a p o v i n n ý zastupovať M.. D. D. v rozsahu opatrovníckych práv a povinností určených rozhodnutím súdu . Opatrovník je p o v i n n ý vykonávať svoje práva a povinnosti riadne a dbať na pokyny súdu. Opatrovník je p o v i n n ý podávať dvakrát v roku správy o svojej činnosti, a to vždy do 30.06. a 31.12. toho ktorého kalendárneho roka a po skončení zastupovania predložiť súdu záverečný účet správy majetku. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
21. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie posudzovaný. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť. Od 08.02.2022 sa vec nachádza na odvolacom súde, o odvolaní nebolo doposiaľ rozhodnuté.
22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP).
23. Neodkladným opatrením sa poskytuje iba dočasná úprava, nie definitívna. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.
24. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý právne uzavrel, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil potrebu neodkladnej úpravy účastníkov konania.
25. Predmetom konania je návrh na obmedzenie spôsobilosti a právne úkony. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nepochybne jedným z najzávažnejších zásahov do duševnej integrity jedinca a jeho súkromia. Je preto nevyhnutné, aby tieto zásahy verejnej moci boli výsledkom starostlivého a citlivého posúdenia súdu za súčasnej spolupráce s medicínskym odborníkom, resp. znalcom.
26. Pre posúdenie, čo je duševná porucha, má zásadný význam odborné lekárske stanovisko reprezentované znaleckým posudkom. Znalecký posudok je tak jedným zo základných dôkazných prostriedkov v konaní, v ktorom má byť rozhodnuté o spôsobilosti človeka robiť právne úkony, navyše je potrebné úplne odmietnuť tendencie, kedy sa súd uspokojí len so znaleckým posudkom ako s jediným dôkazom a nekriticky prevezme jeho závery, bez ich ďalšieho overenia (k tomu viď napr. rozsudok NS ČR, sp. zn. 30Cdo/1607/2015 z 29.07.2016).
27. Napriek tomu, že znalecký posudok bol v danom prípade podaný až potom, čo súd prvej inštancie vyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd jednak vychádzajúc z právneho názoru ústavného súdu a jednak zo skutočností, ktoré vyplynuli z priebehu ďalšieho konania, nespochybňuje argumentáciu navrhovateľa, že je v záujme posudzovaného obmedziť jeho spôsobilosť na právne úkony. Navrhovateľ osvedčil, že existujú dôvody, pre ktoré je posudzovaný v dôsledku svojho nepriaznivého duševného zdravia nespôsobilý uvedomiť si dopad svojich rozhodnutí pri správe svojho majetku na jeho majetkové pomery.
28. V konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nevyhnutné starostlivé, citlivé a komplexné posúdenie všetkých okolností prípadu, vrátanie vykonania znaleckého dokazovania a podrobného výsluchu osoby, o ktorej obmedzenie spôsobilosti v konaní ide. Uvedené už bolo vykonané súdom prvej inštancie v konaní vo veci samej. Pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, aby navrhovateľ osvedčil skutočnosti, pre ktoré neodkladné opatrenie žiada nariadiť.
29. Je nad rámec rozsahu dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenie vykonať dokazovanie, ktoré by bolo dostatočným podkladom pre vyhovenie návrhu na „dočasné“ obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Dokazovanie v načrtnutom rozsahu, ako aj hodnotenie dôkazov vykoná súd až v riadnom konaní.
30. Odvolací súd má však zato, že navrhovateľ osvedčil danosť potreby nariadiť neodkladné opatrenie, keďže u posudzovaného ide o také konanie, ktoré je nepochybne spôsobilé privodiť závažnú ujmu v jeho majetkovej sfére a súčasne, vychádzajúc z vyjadrení posudzovaného, tento si nechce pripustiť negatívny dopad svojho konania a javí sa, že nie je ani objektívne schopný pochopiť jeho následky, ktoré tu už bezpochyby vyvstali, na čo poukázal navrhovateľ.
31. Na základe uvedeného odvolací súd postupom podľa § 387 CSP napadnuté uznesenie potvrdil.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).