Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-86-2016.pdf
PDF · 177.24 KB
Case nature
Subarea
38C/86/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobkyne: P. zastúpená: JUDr. Milan Kuzma, advokát so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Štúrova 2 o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni sumu 5.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.12.2015 do zaplatenia do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré žalovaný zaplatí na účet žalobkyne do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 24.3.2016 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 19.100 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.12.2015 až do zaplatenia. 2. Žalobu skutkovo a právne odôvodnila tým, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II dňa 22.1.2014 podala proti jej osobe návrh na vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov v zmysle ust. 8 zák. č. 101/2010 Z.z., na základe čoho bolo na Okresnom súde Košice II vedené súdne konanie pod sp.zn. 24C/10/2014. Potom, ako sa žalobkyňa dňa 28.5.2014 vyjadrila k danej žalobe, zobral žalobca (Okresná prokuratúra Košice II) návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, na základe čoho bolo konanie uznesením sp.zn. 24C/10/2014-132 zo dňa 26.1.2015 zastavené (právoplatnosť 26.2.2015). Žalobkyňa tvrdila, že po podaní návrhu na začatie súdneho konania sa okolo nej začal nepríjemný kolotoč neustálych otázok a unavujúcich odpovedí. Z voľne dostupných zdrojov žalobkyňa zistila, že príslušné orgány preverovali viacero oznámení a podozrení o nelegálnom nadobúdaní majetku, ale jej prípad bol prvým, ktorý sa dostal na súd na základe návrhu prokuratúry. Dovtedy odborná ale aj laická verejnosť považovala tento zákon za „bezzubý“, preto informácia o podaní takéhoto návrhu sa stala senzáciou nielen pre médiá, ale aj širokú verejnosť a bola vo veľkej miere diskutovaná v médiách, aj na sociálnych sieťach. V samotných médiách sa začali objavovať informácie o podanom návrhu ešte pred prvým pojednávaním, s uvedením mena žalobkyne a jej manžela. Najbližší priatelia, známi a neznámi ľudia odsudzovali žalobkyňu, ako aj jej manžela za získanie veľkých majetkov z nepoctivých zdrojov, v očiach aj úplne neznámych ľudí boli a už navždy ostanú nepoctivými a zlodejmi. Ľudia sa od nej jej manžela odvrátili a ani po zastavení konania sa vzťahy nezlepšili. Preto si žalobkyňa uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na to, že samotné konštatovanie porušenie práva nie je pre neho dostatočným zadosťučinením. Informáciu o historicky prvom takto podanom návrhu prevzali nielen slovenské printové média, ako sú denník O. pričom uviedli celé meno žalobkyne a jej manžela. Žalobkyňa za nesprávny úradný postup žalovaného označila nedôvodné podanie žaloby na súd, pričom žalovaný vychádzal z nesprávnych a neúplných predpokladov a tvrdení, ktoré si žiadnym spôsobom neoveril, predovšetkým opomenul zistiť, či žalobkyňa s jej manželom majú, či nemajú zrušené BSM, kvôli čomu nesprávne matematicky započítal aj také majetky, na ktoré prihliadať nemal, napr. vkladná knižka syna, resp. podiely v obchodných spoločnostiach. 3. Žalovaný sa k žalobe vyjadrila dňa 26.5.2016, nárok žalobcu ani čo do základu, ani čo do výšky neuznal a žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že podal žalobu voči žalobkyni o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov podľa ustanovenia § 8 zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení neskorších predpisov, ktoré konanie sa viedlo pod sp.zn.č. 38C/86/2016 (pozn. súdu, pravdepodobne chyba v písaní, správne sp.zn.č. 24C/10/2014) a že dňa 18.12.2014 vzal žalovaný návrh na začatie konania späť, na základe čoho bolo konanie uznesením Okresného súdu Košice II zastavené. Tvrdil, že v predmetnej veci okresná prokuratúra po doručení podnetu od finančnej polície na podanie návrhu na začatie konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov, si predvolala žalobkyňu a jej manžela (.) na podanie vysvetlenia ohľadom spôsobu nadobudnutia majetku, ktorý bol predmetom podnetu finančnej polície. Po vykonaných výsluchoch bolo okresnou prokurátorkou skonštatované, že kumulatívne podmienky zakotvené v § 8 tohto zákona pre podanie predmetného návrhu boli naplnené. Skutočnosť, že dotknuté osoby v procese zhromažďovania podkladov výslovne zatajili, resp. neuviedli relevantné právne skutočnosti, ktoré tvorili podstatný základ pre rozhodnutie o ďalšom postupe, nemožno kvalifikovať za nesprávny úradný postup. Absencia nesprávneho úradného postupu ako jednej z troch kumulatívnych podmienok pre vyvodenie zodpovednosti štátu za škodu (ďalšími dvoma podmienkami sú vznik škody a kauzálny nexus medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou), má za následok nemožnosť uplatnenie si náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., preto sa domnieva, že žaloba je v celom rozsahu neopodstatnená a nedôvodná. 4. Žalobkyňa vo svojej replike dňa 27.9.2016 uviedla, že pri výsluchu nebola zo strany žalovaného na existenciu BSM, ale bolo povinnosťou žalovaného, ako osoby znalej problematiky, sa na predmetné skutočnosti pýtať, najmä s prihliadnutím na rešpektovanie vlastníckeho práva. Uvedené v konečnom dôsledku osvedčuje aj Návrh o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov podľa § 8 zákona č. 101/2010 Z. z. zo dňa 17.1.2014, kde je na strane 9 uvedené, že: „P. naďalej trvá, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo rozdelené, nebolo zúžené, nebolo zrušené.“ Žalobkyni navyše hrozilo, že majetok v hodnote 130.346,32 EUR prepadne v prospech štátu z dôvodu, že pochádza z nelegálnych príjmov, pričom je matkou dvoch detí a už len samotná hrozba, že príde o všetko, pre ňu znamenala neskutočný strach o budúcnosť jej rodiny. Žalobkyňa sa stretávala s poznámkami v materskej škôlke typu: „ kto je ten X. a jeho mama?“ Došlo k zmene susedských vzťahov, známi, ktorých žalobkyňa stretávala v meste sa pýtali, čo sa deje. X. usporadúvala večierky pre VIP klientov, avšak žalobkyňa na nich už viac nebola vítaná, rozumej už nebola pozvaná a to napriek tomu, že po iné roky bola spolu s manželom stále srdečne pozývaná. Žalobkyňa v rozhodnom čase musela často maloleté deti nechávať s au-pair, ktorú platila. Starší syn žalobkyne mal 5 rokov a mladší syn len 2,5 roka. Žalobkyňa tak stratila veľa času, musela si najať advokáta, spolupracovať, podať vysvetlenie vo veci sp. zn. 24C/10/2014 Okresného súdu Košice II., preto sa nemohla plnohodnotne venovať rodine. Žalobkyňa predtým viedla normálny život, mala bežné starosti, plnohodnotne sa mohla venovať rodine a rozvíjať talent jej syna, mala radosť zo svojich vlastných koníčkov - navštevovala jazyk kurzy, cvičenie s osobným trénerom, chodila do divadla spolu s manželom a na návštevy rôznych podujatí v Steel aréne. V dôsledku nezákonného postupu sa všetko zmenilo tak, že žalobkyňa psychicky nezvládla odsúdenie spoločnosti, ohováranie, nepríjemné pohľady a nepríjemné otázky okolia, ktoré vyústili do takých rozmerov, že bola spolu s rodinou nútená odsťahovať sa N. a žiť v ústraní na dedine, kde sa jej život rapídne zmenil. Žalobkyňa si musela nájsť prácu, všetky aktivity boli nedostupné, o spoločenskom živote nehovoriac. Napriek tomu, že žalobkyňa verila, že sa na dedine vyhne nepríjemným otázkam, mýlila sa, aj tu čelí dôsledkom nezákonného postupu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej syn v tom čase chodil Q. na L., pričom je pohybovo veľmi nadaný, rýchlo napredoval a druhý rok chodil s 10 ročnými deťmi. Q. však syn žalobkyne nemôže rozvíjať svoj talent. Chodí už iba na plávanie, pričom plaváreň otvorili po rekonštrukcii len tento rok. Informáciu o historicky prvom takto podanom návrhu prevzali nielen slovenské printové média ako T., pričom boli uvedené aj celé mená. 5. Žalovaný v duplike zo dňa 19.12.2016 zotrval na závere, že prokuratúra v postupe pri podávaní predmetného návrhu, nepochybila a postupovala v súlade so zákonom č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku. Poukázal na to, že o rozdelení BSM žalovaný nemal vedomosť z dôvodu, že až po podaní návrhu na súd bolo prokuratúre predložené stanovisko advokáta manželov X. k podanému návrhu (dňa 9.7.2014), v ktorom okrem iných skutočností uviedol, že BSM manželov bolo 3.3.2010 rozdelené rozhodnutím okresného súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 31.3.2010, čo však manželia X. v zmysle § 19 písm. a/ zákona č. 162/1992 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam nenahlásili do 30 dní katastru nehnuteľností, a toto rozdelenie BSM nebolo zrejmé ani z iných listinných dôkazov. Žalovaný k námietke, že prokuratúra nesprávne matematicky započítala aj majetky, na ktoré prihliadať nemala (vkladná knižka maloletého syna a obchodné podiely v obchodných spoločnostiach) uviedol, že vkladnú knižku maloletého U. do majetku započítal z dôvodu, že maloletý nemal žiaden príjem, pričom ak finančné prostriedky na jeho vkladnej knižke pochádzali z legálnych zdrojov, mohla uvedenú skutočnosť žalobkyňa pri podaní vysvetlenia prokuratúre preukázať. 6. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 9.5.2017 opätovne poukázala na základné pochybenie na strane Okresnej prokuratúry Košice II, ktorá vôbec nerozlišovala medzi majetkom v súkromnom vlastníctve a majetkom v BSM, pričom prokuratúra nevyužila všetky svoje možnosti na zistenie skutočností týkajúcich sa jej majetku a formy jej vlastníctva.
S k u t k o v ý stav :
7. Z obsahu pripojeného spisu Okresnej prokuratúry Košice II pod sp. zn. č. Pc 103/12 súd zistil nasledovné skutkové okolnosti : Okresnej prokuratúre Košice II bol dňa 14.8.2012 doručený podnet Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, spravodajskej jednotky finančnej polície na podanie návrhu na začatie konania proti žalobcovi, v zmysle zák. č. 101/2010 Z.z. o preukazovaní pôvodu majetku voči žalobkyni a jej manželovi, z dôvodu, že bol u nich zistený majetok (nehnuteľnosti, peniaze na účtoch, cenné papiere, vozidlá a obchodné spoločnosti, príjmy za roky 1993-2010) v celkovej sume 690.031 EUR, pričom príjmy boli vo výške 21.926,70 EUR, a teda rozdiel medzi hodnotou majetku a výškou príjmov bol 668.104,30 EUR. Preto bolo konštatované, že majetok žalobcu je minimálne o 1.500-násobok minimálnej mzdy vyšší, ako jeho preukázateľné príjmy. Dňa 20.8.2012 Okresná prokuratúra Košice II požiadala Prezídium policajného zboru o zistenie v akej hodnote bol nadobudnutý majetok, ktorý by bol najmenej o 1.500-násobok minimálnej mzdy vyšší ako preukázané príjmy, t.j. zistenie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré nebolo zrušené ani rozdelené a aké boli príjmy a spôsob nadobudnutia majetku u žalobkyne. Dňa 3.7.2013 Prezídium policajného zboru v doplnení šetrenia uviedlo, že majetok v BSM je 679.961,62 EUR, príjmy manžela žalobkyne boli vo výške 21.926,70 EUR, a ic spoločné príjmy boli vo výške 43.065,30 EUR. V rámci podania vysvetlenia žalobkyne aj jej manžela na prokuratúre dňa 9.9.2013 k otázke, akým spôsobom nadobudli majetok v ich súkromnom vlastníctve, v BSM a k hodnote majetku (nehnuteľnosti, cenné papiere, účty v bankách, motorové vozidlá), žalobkyňa uviedla : „Majetok sme nadobudli spoločne. Náš majetok nepresahuje štátom stanovenú hodnotu. Byt na P. sme nadobudli v roku 2009, rodinný dom v F. bol skolaudovaný v roku 2010 alebo 2011, presne si nepamätám. Nepamätám si, kedy manžel kúpil cenné papiere. Motocykel som kúpila v roku 2009. Osobný automobil sme kúpili v roku 2009.“ Jej manžel na rovnaké otázky uviedol : „Majetok som nadobudol legálne, pred účinnosťou zákona č. 101/2010 Z.z. a môj majetok nepresahuje 1.500-násobok minimálnej mzdy. Preto nevidím dôvod preukazovať pôvod majetku. Majetok mám riadne v daňovom priznaní, platím zaň dane. To je všetko, čo viem k tomu povedať.“ Zo strany prokuratúry však žiadne otázky neboli položené, a ani žalobkyňa a jej manžel nepredložili prokuratúre žiadne dôkazy. V liste Krajskej prokuratúry v Košiciach, adresovanom Okresnej prokuratúre Košice II zo dňa 1.10.2013 sa uvádza, že krajská prokuratúra zistila, že okresná prokuratúra zamýšľala požiadať Generálnu prokuratúru SR o usmernenie v ďalšom postupe, vzhľadom na to, že žalobca a jeho manželka pri podávaní vysvetlenia uviedli, že majetok nadobudli legálne, pred účinnosťou zákona a keďže zákon nadobudol účinnosť 1.1.2011 a nevyplýva z neho doba nadobudnutia majetku, ktorého pôvod sa má preukázať a neobsahuje ani odkaz na iný zákon v tejto veci. Krajská prokuratúra uviedla, že je pravdou, že zákon neobsahuje dobu nadobudnutia majetku z nelegálneho príjmu. Je však platný a účinný a je potrebné v zmysle tohto zákona postupovať a aj keď v zákone nie je uvedené časové vymedzenie, predmetom preverovania je aj majetok, ktorý osoba nadobudla a nevie hodnoverne preukázať pôvod a spôsob jeho nadobudnutia pre účinnosťou tohto zákona. Dňa 31.10.2013 Okresná prokuratúra Košice II vyhotovila návrh na začatie konania, ktorý dňa 15.11.2013 predložila Krajskej prokuratúre v Košiciach na preskúmanie s tým, že poukázala na aplikačný problém v súvislosti s majetkom dotknutých osôb v BSM, ktorý by bolo potrebné rozdeliť na polovicu a takto uplatňovať ust. § 8 ods. 1 písm. a/ zákona, t.j. ak by sa zohľadňoval majetok v BSM a tento by bolo potrebné rozdeliť na polovicu, potom by ust. § 8 ods. 1 písm. a/ bolo možné uplatniť len na manžela žalobkyne. Krajská prokuratúra v odpovedi zo dňa 19.12.2013 vyslovila nesúhlas s podaním návrhu na začatie konania na vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov v zmysle nesprávneho znenia petitu návrhu vo výške žalovanej sumy, ktorá mala prepadnúť v prospech štátu, preto uložila návrh prepracovať a opätovne ho predložiť na schválenie. Na základe toho bol nový návrh na začatie konania bol predložený na schválenie dňa 30.12.2013, ktorý Krajská prokuratúra odsúhlasila. 8. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu (v zmysle § 186 ods.2 CSP) má súd za preukázané, že prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice II dňa 22.1.2014 podala proti P. a jej manželovi na súd návrh na vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov podľa 8 zák. č. 101/2010 Z.z., na základe čoho bolo na Okresnom súde Košice II vedené súdne konanie pod sp.zn. č. 24C/10/2014. Predmetom tohto sporu bolo určenie, že hodnota majetku v sume 130.346,32 EUR, ktorá presahuje o 1.500-násobok minimálnej mzdy preukázateľné príjmy H. pochádza z nelegálnych príjmov a prepadá v prospech štátu. P. jej manžel sa k návrhu na začatie konania vyjadrili podaním zo dňa 26.5.2014, v ktorom namietali nedôvodnosť žaloby z nasledujúcich dôvodov : 1. majetok žalobkyne a jej manžela je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, 2. žalobkyňu a jej manžela nie je možné chápať ako jeden subjekt a to ani v prípade, že v čase nadobudnutia v žalobe uvedeného majetku tento nadobudli do BSM, 3. jednotlivé majetky žalobkyne a jej manžela po matematickom sčítaní ich nadobúdacej hodnoty nedosahujú zákonom stanovenú požiadavku uvedenú v § 8 zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku, 4. zákon č. 101/2010 Z. z. nie je možné použiť retroaktívne, tento zákon nadobudol účinnosť 1.1.2011, preto sa nemôže vzťahovať na akékoľvek právne skutočnosti vzniknuté pred dňom jeho účinnosti a prevažná časť majetku však bola nadobudnutá pred účinnosťou zákona, 5. do majetku žalobkyne a jej manžela nemožno zahrnúť vkladnú knižku, ktorá je vo vlastníctve ich syna, 6. do majetku žalobkyne a jej manžela nie je možné započítať nadobudnutie obchodného podielu vo výške 90.000 EUR, nakoľko sa jednalo o bezodplatný prevod. Žalobkyňa s manželom súčasne tiež poukázali na skutočnosť, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Košice II pod sp. zn. č. 41C/221/2009 z 3.3.2010 (práv. 31.3.2010). 9. Na základe tohto podania P. zo dňa 16.12.2014, prokuratúra vzala návrh na začatie konania bez uvedenia dôvodu v celom rozsahu späť, s čím žalovaní (P. jej manžel) dňa 20.1.2015 súhlasili. Na základe toho bolo konanie Uznesením pod sp. zn. č. 24C/10/2014-132 zo dňa 26.1.2015 zastavené (práv. 26.2.2015). 10. Je takisto preukázané tvrdenie žalobkyne o tom, že informáciu o historicky prvom podanom návrhu pre pôvod majetku prevzali do tlače slovenské printové média, a to : T. ktorí v titulkoch uvádzali „. „A. ale aj „., a v samotných textoch článkov opisovali prípad žalobkyne a jej manžela, priebeh súdneho konania, podnikateľské aktivity žalobkyne a jej manžela. V niektorých z týchto článkov, bola žalobkyňa a jej manžel označená skratkou svojho mena (. v inom článku boli zase žalobkyňa a jej manžel označení celým menom (F. a v ďalšom zase uvedením skratky svojho mena s číselným údajom veku (.11. Je nesporné, že žalobkyňa dňa 23.10.2015 požiadala Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v sume 19.100 EUR, spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry Košice II spočívajúcom v podaní žaloby o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov podľa 8 zák. č. 101/2010 Z.z. voči nej a jej manželovi. 12. Generálna prokuratúra SR dňa 14.12.2015 jej žiadosti nevyhovela. 13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi dňa 17.5.2017 uviedla, že vypovedať na prokuratúru išli v septembri, kedy bola na materskej dovolenke, čo je spôsobilo stres, ale nikto sa jej nespýtal, či má s manželom rozdelené BSM alebo nie, celý výsluch trval možno 10 minút a určite to nemala záujem zamlčať. Nedôvodné podanie žaloby prokuratúrou nepriaznivo zasiahlo do jej života tak, že sa žalobkyňa s rodinou musela odsťahovať z O. na dedinu, pretože na nich okolie pozeralo ako na ľudí, ktorí sa nelegálne obohatili, nemohla preto zostať žiť v O. tak, ako žili predtým, v škôlke, kde v tom čase nosila syna stretávala každý deň ľudí, ktorí sa pýtali „kto sú tí X.“, odišli bývať na dedinu, kde trvalo dosť dlho, aby si našli svoj život, ale ani tam to medzi ľuďmi nebolo lepšie, aj tam sa na nich pozerali ako na na ľudí, ktorí sa nelegálne obohatili. 14. Na pojednávaní dňa 25.1.2018 žalobkyňa uviedla, že v čase, ako bol podaný návrh na začatie konania zo strany žalovaného, bola sama, pretože jej manžel (. bol vzatý do väzby. 15. Svedkyňa G. na pojednávaní dňa 25.1.2018 uviedla, žalobkyňa je jej susedou v F.si od roku 2013, 2014, 2015, kedy sa tam prisťahovala. Stretávala sa s ňou 2 - 3-krát do mesiaca, počas víkendov, pomáhala jej ona a aj jej dcéra s opaterou detí, pretože to sama nezvládala, keďže nemala pri sebe manžela. Svedkyňa nevedela naisto povedať z čoho pramenili problémy žalobkyne, ani ju to nezaujímalo. Šírili sa po dedine klebety o žalobkyni (napríklad jej syn prišiel s informáciou zo školy, alebo po dedine na ulici) o tom, že mala s manželom osobné problémy, že sa rozvádzajú. Svedkyňa uviedla, že predtým na chatu chodievala s manželom, neskôr tam už chodila sama. Podľa osobného názoru svedkyne dôvodom, prečo sa žalobkyňa presťahovala z O. bol ten, že byt v O. museli predať, nakoľko manžel od nej odišiel a sama to nezvládala, teda sa domnievala, že mali problémy medzi sebou navzájom, pričom ľudia v okolí na žalobkyňu stále útočili otázkami, čo sa u nich deje, prečo je sama, a z akého dôvodu, čo psychicky nezvládala. Svedkyňa zároveň uviedla, že nijako sa jej vzťah k žalobkyni aj napriek klebetám po dedine nezmenil, naopak, vedela ju pochopiť, porozprávali sa, snažila sa ju ukľudniť. Svedkyňa tvrdila, že žalobkyňa v roku 2015 sa aj na vzhľade veľmi zmenila, schudla, bola utrápená, bolo na nej vidieť, že niečo nie je v poriadku, že má veľmi zlé obdobie. V súčasnosti je žalobkyňa s manželom opäť spolu, nemá blízky vzťah k manželovi žalobkyne, pri stretnutí sa len pozdravia, to je všetko. 16. Na pojednávaní dňa 25.1.2018 vypovedala svedkyňa O. ktorá je v rodinnom vzťahu s manželom žalobkyne (manžel žalobkyne je synovcom manžela svedkyne), a ktorá uviedla, že od susedov sa dozvedela, že o žalobkyni a jej manželovi písali v novinách, na čo sa jej vypytovali aj susedia, ale sama o ničom nevedela. Je krstnou mamou jej detí, takže keď sa odsťahovali v roku 2014, tak sa už nemohli tak často venovať deťom, ako by boli chceli. Svedkyňa sa domnievala, že manžel žalobkyne bol v tom roku vo väzení. Keď žalobkyňa odišla z O., raz do mesiaca chodili za ňou, navštevovali sa, v tom čase bola žalobkyňa nervózna, schudla. Bola to pre všetkých zmena, deti mali v O. viac možností, chodili na krúžky, plávať, lekára mali v O., žalobkyňa bola v tom období na materskej, potom sa potrebovala zamestnať. Psychicky všetko ťažko znášala, hlavne to, že sa musela odsťahovať z O. z dôvodu, že bol na nich vyvíjaný tlak, každý sa ich pýtal prečo odišli, čo sa deje, prečo sú v novinách. Svedkyňa poprela, že by po uvedených udalostiach sa nejako menil jej osobný vzťah k žalobkyni. Susedia sa jej vypytovali na žalobkyňu, že prečo a čo sa u nich deje, lebo vedeli, že sme sa navštevovali. Svedkyňa články v novinách nikdy o žalobkyni nečítala. 17. Svedok G. vo svojej výpovedi dňa 25.1.2018 tvrdil, že so žalobkyňou sa pozná cez jej manžela, ktorého pozná dlhodobo. Pred uverejnením článku o žalobkyni a jej manželovi sa často stretávali, bývali v O. cez ulicu, po uverejnení článku a ich odsťahovaní sa z O. sa už v podstate nestretávali vôbec. Dočítal sa o nich v O. teda o tom, že na nich bola podaná žaloba o preukázaní nadobudnutia majetku. Po týchto udalostiach sa zobrali a odišli z mesta, pretože prstom na nich ľudia poukazovali, spoloční známi, ľudia, ktorí s jej manželom vyrastali, sa pýtali „videl si v televízii, že ho obvinili, že majú preukazovať pôvod majetku“. Svedok sa však domnieval, že to nebola pravda, ani ich nevnímal inak ako predtým, pozná žalobkyňu roky, veril, že sa ničoho nedopustila, stále ju vníma ako predtým. Aj jeho samotného sa mnohí ich spoloční známi vypytovali, čo o nich vie. Domnieva sa, že dôvodom ich odsťahovania z O. boli jednoznačne dôvody, ktoré uviedol. Svedok tvrdil, že žalobkyňa celú situáciu znášala ťažko, je to citlivá žena, trápila sa, bola smutná, chodila ako kôpka nešťastia. Po odsťahovaní sa stretli raz alebo dvakrát za tie roky, predtým sa videli pomaly každý týždeň. 18. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 25.1.2018 doplnila, že sa odsťahovať N. nechcela, chodila na chalupu rok len vetrať, pretože tam nechcela bývať, nevedela si predstaviť, že sa tam zabýva a niekto príde a všetko im zoberie. V čase po podaní žaloby mala stavy, kedy sa nevedela vyspať, rozmýšľať, fungovať ako normálny človek, starať sa o deti, preto požiadala susedu o výpomoc s deťmi, ale nič jej o probléme nerozprávala. Uviedla, že dodnes má problém s tým, že bývajú tam, kde bývajú, je to neporovnateľný život a životná úroveň so životom v O., ale už by nechcela žiť v O.
Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 19. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. 20. Podľa § 1 písm.a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (v znení účinnom od 01.01.2013, k nesprávnemu úradnému postupu žalovaného spočívajúcemu v podaní žaloby voči žalobkyni na všeobecný súd došlo dňa 22.1.2014, ďalej v texte len „zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“),, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. 21. Podľa § 3 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. 22. Podľa § 3 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 23. Podľa § 4 ods.1 písm. f) zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (odkaz na zákon o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. 24. Podľa § 9 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. 25. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 26. Podľa § 17 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 27. Podľa § 4 ods.1 zákona č.101/2010 Z.z. o preukazovaní pôvodu majetku (v znení účinnom od 1.1.2011 do 30.6.2016, k nesprávnemu úradnému postupu žalovaného spočívajúcemu v podaní žaloby voči žalobkyni na všeobecný súd došlo dňa 22.1.2014, ďalej v texte len „zákona o preukazovaní pôvodu majetku“) finančná polícia na základe písomného oznámenia alebo z vlastného podnetu podľa § 3 preskúma príjmy, hodnotu majetku a spôsob nadobudnutia majetku osoby, proti ktorej podané oznámenie smeruje, obstaráva podklady, požaduje vysvetlenia, zisťuje a zabezpečuje dôkazy potrebné na podanie podnetu podľa § 6 a vykonáva iné potrebné opatrenia. 28. Podľa § 6 ods.1 zákona o preukazovaní pôvodu majetku finančná polícia podá prokurátorovi príslušnému podľa odseku 3 podnet na podanie návrhu na začatie konania o vyslovenie toho, že majetok bol najmenej o 1500-násobok minimálnej mzdy vyšší, ako preukázateľné príjmy. 29. Podľa § 7 ods. 1 zákona o preukazovaní pôvodu majetku prokurátor preskúma podnet podaný podľa § 6, najmä preskúma údaje a dôkazy podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d). Ak prokurátor považuje za potrebné podnet doplniť alebo vykonať ďalšie preskúmavanie príjmov, hodnoty majetku a spôsobu nadobudnutia majetku osoby, požiada o doplnenie alebo ďalšie preskúmanie finančnú políciu. Finančná polícia je povinná žiadosti prokurátora v určenej lehote vyhovieť. 30. Podľa § 7 ods. 2 zákona o preukazovaní pôvodu majetku prokurátor požiada osobu označenú v podnete o podanie vysvetlenia alebo predloženie dôkazov o tom, akým spôsobom nadobudla majetok uvedený v podnete a hodnotu tohto majetku; táto osoba je povinná žiadosti prokurátora vyhovieť do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Vysvetlením sa rozumie najmä predloženie listín a označenie iných dôkazov potvrdzujúcich spôsob nadobudnutia majetku a jeho hodnotu. 31. Podľa § 8 ods.1 zákona o preukazovaní pôvodu majetku prokurátor podá súdu návrh na začatie konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov (ďalej len "návrh"), ak a) zo zistených skutočností odôvodnene usudzuje, že hodnota majetku osoby označenej v podnete presahuje najmenej o 1500-násobok minimálnej mzdy preukázateľné príjmy, ktoré táto osoba mohla dosiahnuť, a b) osoba označená v podnete nepodá vysvetlenie podľa § 7 ods. 2, alebo jej vysvetlenie prokurátor nepovažuje za dostatočné. 32. Podľa § 3 ods.2 zákona č.153/2001 Z.z. o prokuratúre (v znení účinnom od 01.01.2014 do 31.12.2015, k nesprávnemu úradnému postupu žalovaného spočívajúcemu v podaní žaloby voči žalobkyni na všeobecný súd došlo dňa 22.1.2014, ďalej v texte len „zákona o prokuratúre“), prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. 33. Podľa § 4 ods.1 písm.d/ zákona o prokuratúre pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori zastupovaním štátu v konaní pred súdmi, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 34. Podľa § 37 ods.1 zákona o prokuratúre orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby poskytujú prokurátorovi súčinnosť nevyhnutnú na plnenie úloh, ktoré mu ukladá zákon; najmä mu podávajú vysvetlenia, v skončených veciach mu požičiavajú spisy a doklady, v neskončených veciach mu umožňujú nahliadnuť do spisov, a to v rozsahu primeranom naliehavosti verejného záujmu na ochrane tých práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ktoré sú predmetom konkrétneho konania. 35. Podľa § 37 ods. 3 zákona o prokuratúre na plnenie úloh ustanovených zákonom pomáhajú prokurátorovi aj súdy tým, že mu požičiavajú spisy, doklady a iné listiny. 36. Podľa § 37a zákona o prokuratúre, v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh ustanovených zákonom má prokurátor právo na sprístupnenie a poskytnutie údajov z informačných systémov verejnej správy, na ktoré sa vzťahuje osobitný zákon. P r á v n y záver : 37. Pasívna legitimácia žalovaného je daná zákonom č. 514/2003 Z.z. ako objektívna zodpovednosť štátu, ktorej sa štát nemôže zbaviť. Pri určení orgánu konajúceho v mene štátu súd vychádzal z ust. § 4 ods. 1 písm. f / zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorého Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zastupuje štát v tomto spore, pretože škodu v zmysle nesprávneho úradného postupu (§ 9 ods.1 cit. zákona) spôsobil štátny orgán (Okresná prokuratúra) v občianskom súdnom konaní, podaním nedôvodného návrhu na začatie konania voči žalobkyni (dňa 22.1.2014). 38. Žalobkyňa si v spore uplatnila nárok na náhradu škody - nemajetkovej ujmy vo výške 19.100 EUR, ktorá jej mala byť spôsobená štátom pri výkone verejnej moci tým, že na ňu bola zo strany prokuratúry nedôvodne podaná žaloba dňa 22.1.2014 o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov. 39. Žalovaný v rámci obrany v spore namietal, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodný, pretože žalobkyňa v rámci podania vysvetlenia k spôsobu nadobudnutia majetku výslovne zatajila, resp. neuviedla relevantné právne skutočnosti, ktoré tvorili podstatný základ pre rozhodnutie o ďalšom postupe, preto postup prokuratúry nemožno kvalifikovať za nesprávny úradný postup. Po vykonaných výsluchoch bolo okresnou prokurátorkou skonštatované, že kumulatívne podmienky zakotvené v § 8 tohto zákona pre podanie predmetného návrhu boli naplnené. 40. Ústava Slovenskej republiky v článku 46 ods. 3 upravuje právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá tejto osobe bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Toto právo je konkrétne upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu, ktorého porušenia sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o zákonnom práve na náhradu škody vykonáva. 41. Zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že žalobkyňa dňa 9.11.2015 písomne v súlade s ust. § 15 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci požiadala Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spolu s uvedením sumy odškodnenia, a že žalovaný dňa 14.12.2015 jej nárok neuznal. 42. Z uvedeného teda vyplýva záver, že zákonná 6-mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 16 ods. 4 citovaného zákona, márne uplynula bez toho, aby bol nárok žalobkyne uspokojený.
43. Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, základnými predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu, ktorej súčasťou je aj pojem nemajetková ujma (a teda ak sa v texte vyskytuje pojem škoda, myslí sa tým aj nemajetková ujma), spôsobenej orgánmi verejnej moci sú : 1.existencia nezákonného rozhodnutia, vydaného orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci alebo nesprávny úradný postup takéhoto orgánu, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Pre záver o zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri vyššie uvedené predpoklady kumulatívne. 44. Súd sa preto v prvom rade zaoberal posúdením existencie tvrdeného nesprávneho úradného postupu u žalovaného. 45. Zodpovednosť štátu za škodu je koncipovaná ako objektívna, teda bez ohľadu na akékoľvek zavinenie (§ 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.) a štát sa jej nemôže zbaviť, a má charakter občianskoprávnej zodpovednosti, preto je nutné ju posudzovať podľa špeciálnej (zákona č. 514/2003 Z.z.) a všeobecnej právnej úpravy (Občiansky zákonník). 46. Napriek tomu, že pojem nesprávneho úradného postupu nie je v zákone definovaný, vychádza právna teória i súdna prax z toho, že ide o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v určenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. 47. V spore bolo nesporne preukázané, že žalovaný dňa 22.1.2014 na základe podnetu finančnej polície a po vykonanom šetrení na prokuratúre, podal voči žalobkyni a jej manželovi žalobu o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov podľa ustanovenia § 8 zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku v znení neskorších predpisov, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde Košice II pod sp.zn.č. 24C/10/2014, ktoré bolo dňa 18.12.2014 na základe späťvzatia návrhu zastavené. 48. V procese preverovania skutkových okolností zo strany žalovaného pred podaním žaloby boli zistené také pochybenia, ktoré vyústili do nesprávneho úradného postupu. Jednalo sa predovšetkým o to, že žalovaný v rozpore s ustanovením § 7 ods. 1 zákona o preukazovaní pôvodu majetku dôsledne nepreskúmal podnet finančnej polície ohľadne údajov a dôkazov týkajúcich sa výsledku preskúmania príjmov, hodnoty majetku v BSM, ako aj spôsobu nadobudnutia majetku u žalobkyne a u jej manžela, ale aj skutočností a dôkazov, ktoré mali nasvedčovať tomu, že hodnota ich majetku mala presiahnuť najmenej o 1500 násobok minimálnej mzdy oproti ich preukázateľným príjmom. Ak žalovaný pred podaním žaloby na všeobecný súd zistil, že zistené údaje o majetku žalobkyne boli neúplné, či nepreukázané, mal tieto skutkové okolnosti zistiť, preveriť, overiť v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 zákona o preukazovaní pôvodu majetku v rámci podania vysvetlenia od žalobkyne, alebo ju mal vyzvať na predloženie dôkazov o sporných a neúplných skutkových okolnostiach. Je tiež nesporné, že žalovaný vyzval žalobkyňu na podanie vysvetlenia, a aj to, že žalobkyňa sa na podanie vysvetlenia dňa 9.9.2013 riadne dostavila, pričom do zápisnice uviedla svoje vyjadrenie, avšak je tiež nesporné, že žalovaný neprejavil žiadnu iniciatívu spočívajúcu v kladení doplňujúcich, upresňujúcich otázok na úplné a presné zistenie skutkového stavu. Žalovaný nevyužil pri výkone svojej pôsobnosti zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečil dôslednú, účinnú a rýchlu ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, nakoľko nevyužil svoje právo podľa § 37 ods.1 a 3, § 37a zákona o prokuratúre na súčinnosť orgánov verejnej správy, súdov na zapožičanie spisov súvisiacich s predmetnou vecou, resp. právo na sprístupnenie a poskytnutie údajov z informačných systémov verejnej správy a nesplnil svoju povinnosť podľa § 3 ods.2 zákona o prokuratúre. 49. Postup žalovaného pri podaní žaloby na všeobecný súd voči žalobkyni možno vyhodnotiť ako postup, ktorý bol v rozpore s ust. § 7 zákona o preukazovaní pôvodu majetku, ale aj v rozpore s ustanovením § 37 ods.1 a 3, § 37a zákona o prokuratúre, ktorý však nemožno pripísať na úkor žalobkyne, ktorá bola v danej veci v procesnej pozícii žalovanej. 50. Bolo povinnosťou orgánu štátu so širokospektrálnou právomocou pred podaním civilnej žaloby presne a nepochybne zistiť skutkový stav a nespoliehať sa len na vyjadrenie, či neúplné vyjadrenie žalobkyne. 51. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalovaný v dôsledku neúplného zistenia skutkového stavu v čase pred podaním žaloby (o tom, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a jej manžela bolo od 31.3.2010 zrušené, čo bola rozhodná informácia pre zistenie, či majetok žalobkyne bol najmenej o 1.500 násobok minimálnej mzdy vyšší, ako jej preukázateľné príjmy), nedôvodne podal na Okresný súd Košice II. žalobu voči žalobkyni a jej manželovi o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku (sp. zn. č. 24C/10/2014, ktorú po zistení uvedenej informácie zobral v celom rozsahu späť), čo predstavuje z hľadiska pojmového „akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu“, na základe čoho súd dospel k záveru, že žalovaný sa dopustil nesprávneho úradného postupu v zmysle ust. § 3 ods.1 písm. d) zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Týmto zistením mal súd preukázaný 1. predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e : 52. Právo domáhať sa náhrady škody sa musí priznať každému, komu škoda alebo ujma vznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu orgánu štátu a náhrada škody by mala predstavovať „spravodlivé zadosťučinenie” a zahŕňať i peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu) (rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. 09. 2013, sp. zn. 11Co/2/2013).
53. V právnom štáte právny poriadok nechráni štátnu moc pred občanmi. Právny poriadok v právnom štáte určuje postup orgánov verejnej správy tak, aby neboli porušované práva občanov (nález Ústavného súdu SR z 14. júla 1999, sp. zn. II.ÚS 62/1999, resp. sp.zn. II. ÚS 25/2011, IV. ÚS 62/05, II. ÚS 590/08). 54. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom nie je právom absolútnym (uznesenie NS SR sp. zn. 4 MCdo 20/2009).
55. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zistenie škody, resp. nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne; pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, resp. nemajetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná. 56. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pojem škody nedefinuje, preto s odkazom na znenie § 25 cit. zákona, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom. Treba dodať, že zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia vtedy, ak zákon nemá vlastnú úpravu. Z toho dôvodu pojem škody treba vykladať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 57. Nemajetková ujma je pritom určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. 58. Tak ako má poškodený právo na náhradu majetkovej škody (§ 17 ods.1 ), má poškodený právo aj na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy a to v prípade, že by konštatovanie porušenia práva, nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu (§ 17 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). 59. Súčasne súd skúmal aj vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a škodou na strane žalobkyne. 60. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nevysvetľuje pojem príčinnej súvislosti, ale v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. 61. Otázka príčinnej súvislosti je v svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou tejto ujmy) má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je ale nepochybne posúdením právnym. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, a práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. 62. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu súd preto posúdil otázku, v čom konkrétne spočíva škoda (nemajetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná, ako aj vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom žalovaného a škodou na strane žalobkyne, v tomto smere súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (žalobou, písomnými vyjadreniami strán v spore), výpoveďou žalobkyne a svedeckými výpoveďami. 63. Žalobkyňa vo svojich písomných podaniach, ale aj vo svojej výpovedi na odôvodnenie vzniku nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu uviedla, že : · najbližší priatelia, známi a neznámi ľudia žalobkyňu, ako aj jej manžela odsudzovali za získanie veľkých majetkov z nepoctivých zdrojov, v očiach aj úplne neznámych ľudí boli a už navždy ostanú nepoctivými a zlodejmi. Ľudia sa od nej odvrátili a ani po zastavení konania sa vzťahy nezlepšili. Napríklad sa v materskej škôlke, kde chodil jej syn, stretávala s poznámkami typu „ kto je ten X. jeho mama“, · o návrhu na začatie konania podanom na súde voči nej a manželovi, napísali média, a to konkrétne denník O. pričom v niektorých z nich uviedli celé meno žalobkyne a jej manžela, · žalobkyni hrozilo, že jej majetok v hodnote 130.346,32 EUR prepadne v prospech štátu, z čoho pochádzala jej obava o finančné zabezpečenie svojich dvoch detí, · X. usporadúvala večierky pre VIP klientov, avšak žalobkyňa od podania žaloby zo strany žalovaného, na ne viac nebola pozvaná a to aj napriek tomu, že predtým, boli spolu s manželom stále srdečne pozývaní,
· v rozhodnom čase žalobkyňa musela často maloleté deti nechávať s au-pair, ktorú si platila, starší syn žalobkyne mal v tom čase 5 rokov, mladší syn len 2,5 roka, pričom stratila veľa času vybavovaním v súvislosti s touto kauzou a nemohla sa plnohodnotne venovať svojej rodine, · v čase pred podaním žaloby žalobkyňa rozvíjala talent syna, ktorý chodil v O.a L., pričom je pohybovo veľmi nadaný, rýchlo napredoval a druhý rok chodil s 10 ročnými deťmi, v F.šak jej syn v tom nemohol pokračovať, · žalobkyňa predtým mala radosť zo svojich vlastných koníčkov - navštevovala jazykové kurzy, cvičenie s osobným trénerom, chodila do divadla spolu s manželom, na návštevy rôznych podujatí v Steel aréne, · v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného sa všetko zmenilo tak, že žalobkyňa psychicky nezvládla odsúdenie spoločnosti, ohováranie, nepríjemné pohľady a nepríjemné otázky okolia, v dôsledku čoho bola spolu s rodinou nútená predať byt v O. a odsťahovať sa z O.., žiť v ústraní na dedine, kde sa jej život rapídne zmenil, musela si nájsť prácu, všetky predchádzajúce spoločenské, kultúrne aktivity boli nedostupné. 64. Z výpovede žalobkyne a svedkyne O. však vyplynulo aj to, že v čase, ako bol zo strany žalovaného podaný návrh na začatie konania zo strany žalovaného, bola žalobkyňa sama, mysliac bez manžela z dôvodu, že jej manžel (. bol vzatý do väzby. 65. Svedkyňa G. uviedla, že spolu s dcérou pomáhala žalobkyni s opaterou detí podľa jej tvrdenia z dôvodu, že „bola sama, nemala pri sebe manžela“, domnievajúc sa, že mala s manželom osobné problémy, že sa rozvádzajú, o žiadnych iných problémoch svedkyňa nemala vedomosť. Svedkyňa potvrdila, že žalobkyňa v roku 2015 sa veľmi zmenila, schudla, bola utrápená, bolo na nej vidieť, že niečo nie je v poriadku, že má veľmi zlé obdobie. V súčasnosti je žalobkyňa s manželom opäť spolu, ona sama nemá blízky vzťah k manželovi žalobkyne, pri stretnutí sa len pozdravia, to je všetko. 66. Svedkyňa O. (v rodinnom vzťahu s manželom žalobkyne) uviedla, že od susedov sa dozvedela, že o žalobkyni a jej manželovi písali v novinách, na čo sa jej vypytovali aj susedia, ale sama o prípade nič nevedela, žiadne články v novinách nikdy o žalobkyni nečítala. S deťmi žalobkyne, ktoré sú jej krstné deti sa po odsťahovaní z O. videli menej často. Svedkyňa sa domnievala, že manžel žalobkyne bol v tom roku vo väzení, že žalobkyňa psychicky všetko ťažko znášala, hlavne preto, že sa musela odsťahovať z O. z dôvodu, že bol na nich vyvíjaný tlak, každý sa ich pýtal prečo odišli, čo sa deje, prečo sú v novinách. Svedkyňa poprela, aby sa po uvedených udalostiach zmenil jej osobný vzťah k žalobkyni. 67. Svedok G. (kamarát manžela žalobkyne) uviedol, že pred uverejnením článku o žalobkyni a jej manželovi sa často stretávali, bývali v O. cez ulicu, po uverejnení článku a ich odsťahovaní sa N. sa už v podstate nestretávali vôbec. Dočítal sa o nich v O., teda o tom, že na nich bola podaná žaloba o preukázaní nadobudnutia majetku, na čo sa žalobkyňa s rodinou odsťahovali z mesta, pretože ľudia na nich poukazovali, spoloční známi, ľudia, ktorí s jej manželom vyrastali, sa pýtali „videl si v televízii, že ho obvinili, že majú preukazovať pôvod majetku“. Svedok týmto tvrdeniam neveril, ale aj jeho sa mnohí ich spoloční známi vypytovali, čo o nich vie. Svedok tvrdil, že žalobkyňa celú situáciu znášala ťažko, je to citlivá žena, trápila sa, bola smutná, chodila ako kôpka nešťastia. 68. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k z á v e r u , že obe svedkyne v tomto spore čiastočne potvrdili tvrdenie žalobkyne o tom, že prežívala v období roku 2014 -2015 ťažké obdobie, že bola pod tlakom svojho okolia, že okolie sa o nich zaujímalo, ďalej potvrdili, že žalobkyňa nebola spokojná s presťahovaním sa z O.etože nielen ona s manželom, ale aj ich deti mali v O. už svoje zázemie, avšak, ani jedna zo svedkýň nepotvrdila vedomosť o článkoch týkajúcich sa žalobkyne a jej manžela, a hlavne, čo je pre prípad podstatné, nepohodu žalobkyne v uvedenom čase nespájali s predmetnou kauzou, ale s problémami vo vzťahu žalobkyne a manžela a teda, nepotvrdili priamu príčinnú súvislosť tvrdenej ujmy u žalobkyne s nesprávnym úradným postupom žalovaného. 69. Jedine svedok G. potvrdil priamu súvislosť nepriaznivej situácie u žalobkyne s neprávnym úradným postupom žalovaného, ako aj s článkami o žalobkyni a jej manželovi, a o tlaku spoločnosti na žalobkyňu v tejto súvislosti. 70. Súd nemal preukázanú priamu príčinnú súvislosť medzi vznikom škody na strane žalobkyne a nesprávnym úradným postupom žalovaného v tom, že by najbližší priatelia, známi a neznámi ľudia odsudzovali žalobkyňu za získanie veľkých majetkov z nepoctivých zdrojov, alebo že sa ľudia sa od nej odvrátili, pretože naopak, svedkovia vypovedajúci v tomto spore (na návrh samotnej žalobkyne) zhodne potvrdili, že o „podaní žaloby“ vôbec nevedeli a ich vzťah so žalobkyňou sa v dôsledku toho nijako nezmenil, nijako ju neodsudzovali, za problém považovali vzťah s manželom a naopak jej vyjadrili svoju podporu. Súd nemal preukázanú priamu vecnú súvislosť medzi tvrdeným vznikom škody na strane žalobkyne a nesprávnym úradným postupom žalovaného ani v tom, že by v materskej škôlke sa žalobkyňa stretávala s poznámkami typu „kto je ten X. jeho mama“, alebo že by sa žalobkyňa s manželom zúčastňovali večierkov pre VIP klientov v X.i, a že by bolo došlo k nejakej zmene, nikto tieto tvrdenia žalobkyne nepotvrdil. Súd nevzhliadol priamu príčinnú súvislosť ani medzi tvrdeným vznikom škody na strane žalobkyne a nesprávnym úradným postupom žalovaného spočívajúcom v presťahovaní sa žalobkyne s rodinou N. v zmene športového vyžitia jej syna, táto súvislosť nebola jednoznačne preukázaná ani z časového, ale ani z vecného hľadiska; vynára sa tu totiž otázka do akej miery toto riešenie o zmene trvalého bydliska vyplývalo zo skutočnosti, že manžel žalobkyne bol vo väzbe a čo bolo priamou príčinou tejto zmeny. 71. Tvrdenie, že o návrhu na začatie konania podanom na súde voči nej a manželovi, napísali média, a to konkrétne T. sa preukázalo ako pravdivé, avšak aj tu absentuje priamu príčinná súvislosť medzi vznikom škody na strane žalobkyne a nesprávnym úradným postupom žalovaného, pretože priamu zodpovednosť za články o žalobkyni by mali niesť vydavatelia príslušných novín, ktorí uverejnením mena a priezviska žalobkyne, prípadne iných identifikátorov v spojení s kauzou, o ktorej nebolo súdom právoplatne rozhodnuté, mohli narušiť integritu osobnosti žalobkyne, konkrétne mena a dôstojnosti žalobkyne (§ 11 Občianskeho zákonníka). 72. Za jednoznačne p r e u k á z a n ú priamu vecnú súvislosť medzi vznikom škody na strane žalobkyne a nesprávnym úradným postupom však súd považuje dôvodnú hrozbu straty majetku v hodnote 130.346,32 EUR prepadnutím v prospech štátu, z čoho dôvodne pochádzala obava žalobkyne o finančné zabezpečenie svojich dvoch maloletých detí; navyše za situácie, keď bol jej manžel vo väzbe. Rovnako za preukázanú príčinnú súvislosť súd považuje aj skutočnosť, že v rozhodnom čase sa žalobkyňa nemohla osobne starať o svoje maloleté deti, ale musela im zabezpečiť starostlivosť (starší syn žalobkyne mal v tom čase 5 rokov, mladší syn len 2,5 roka), pričom stratila veľa času vybavovaním v súvislosti s touto kauzou, a nemohla sa plnohodnotne venovať svojej rodine, svojim koníčkom, ktorým sa predtým venovala, kultúre. V dôsledku celej tejto situácie možno žalobkyni celkom dôvodne priznať aj psychickú traumu, ako nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby v spojitosti s nesprávnym úradným postupom žalovaného voči jej osobe. 73. Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou nemožno len predpokladať, ale táto musí byť jednoznačne preukázaná, preto za skutočnosti označené žalobkyňou ako ujma, ktoré však neboli pre súdom jednoznačne preukázané (odôvodnenie v bodoch 63. až 70.), jej nemôže byť priznaná náhrada nemajetkovej ujmy. 74. V zmysle ustanovenia § 17 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci súd uzavrel, že vzhľadom na preukázanú existenciu nepriaznivých následkov miernej intenzity, trvajúcich v obmedzenom časovom úseku a v rozsahu odôvodnenom v bode 71. rozsudku spôsobených nesprávnym úradným postupom žalovaného, by iba samotné konštatovanie porušenia práva n e b o l o dostatočným zadosťučinením za ujmu spôsobenú žalobkyni neprávnym úradným postupom žalovaného, preto súd p r i z n a l žalobkyni nárok na primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup, ktorého sa dopustil žalovaný. Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e : 75. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). 76. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo, t.j. bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.06.2010, sp. z. 5 Cdo/126/2009, ale obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2011, sp.zn. 5 Cdo 24/2011 a iné). 77. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal. Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným), zodpovednosť za škodu nenastáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2013, sp.zn. 6 M Cdo 16/2012). 78. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný (Občianske kolégium Najvyššieho súdu SR 4 MCdo 3/2014).
79. Výška nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 17 ods. 3 citovaného zákona je limitovaná posúdením osoby poškodeného, jeho doterajšieho života a prostredia, v ktorom žil a pracoval, ďalej posúdením závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo, závažnosti následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosti následkov, ktoré vznikli poškodenému v jeho spoločenskom uplatnení. 80. Podľa o 17 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu (t.j. celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy § 6 zákona č. 215/2006 Z. z.). 81. Na tento prípad sa teda vzťahuje novela zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá nadobudla účinnosť 31. decembra 2012, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu došlo dňa 22.1.2014. 82. Výšku nemajetkovej ujmy žalobkyňa určila sumou 19.100 EUR, avšak bez uvedenia spôsobu určenia tejto sumy, t.j. akým spôsobom dospela práve k tejto výške žalovanej sumy a zároveň žiadnymi dôkazmi nepodporila svoje tvrdenie ohľadne dôvodnosti výšky takejto sumy nemajetkovej ujmy. Z tohto pohľadu je výška žalovanej sumy nepreskúmateľná. 83. V súlade s ust. § 191 ods.1 CSP súd vyhodnotil podľa svojej úvahy každý dôkaz jednotlivo, ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že pri aplikácii zákonného limitu a princípu primeranosti a aby poskytnutie náhrady v primeranej výške poskytlo náhradu dotknutej osoby na satisfakciu, na spravodlivé zadosťučinenie, ale zároveň aby nevytváralo priestor pre obohacovanie sa na tejto situácii, pričom žalobkyňa nepreukázala existenciu následkov nesprávneho úradného postupu až takej intenzity, ktorá by zakladala jej právo na priznanie peňažnej náhrady vymedzenej žalobou vo výške 19.100 EUR, preto súd priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy za nesprávny úradný postup žalovaného vo výške 5.000 EUR, ktorá predstavuje spravodlivé zadosťučinenie a zahŕňa i peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, teda morálnu ujmu. Na základe toho potom žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol. 84. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 5.000 EUR, priznal súd žalobkyni aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5.000 EUR od 21.12.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí šesťmesačnej lehoty potom, ako si nárok u žalovaného uplatnila v zmysle § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., a to až do zaplatenia. 85. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 86. Z dôvodu sumy určenej na úhradu pre žalovaného, súd určil dlhšiu, 15 dňovú lehotu na plnenie. Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e : 87. Najvyšší súd SR konštatoval, že priznávanie premrštených súm by mohlo viesť k bezdôvodnému obohacovaniu sa a dokonca by mohlo bagatelizovať niektoré ujmy na iných základných právach (rozsudok NS SR, Sp. zn. 4 Cdo 171/2005 zo dňa 27.04.2006). 88. V súvislosti s preskúmavaným rozhodnutím je potrebné zdôrazniť, že v zásade jedinými kritériami, ktorými sa súd musí pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy spravovať, sú závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Hoci občiansky zákonník žiadnu maximálnu, ani minimálnu hranicu výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch neurčuje a určenie výšky náhrady v peniazoch je vecou súdu, je možné nájsť určitú inšpiráciu minimálne v existujúcej českej právnej úprave, ktorá v zásade je najbližšia našej platnej právnej úprave, pričom priamo v ust. § 444 OZ obsahuje výšku jednorazového odškodnenia pozostalým pri usmrtení blízkej osoby. Potiaľto bola úvaha súdu prvého stupňa správna. Nemožno však paušálne na túto sumu nazerať ako na jediné vodítko pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy, ale vnímajúc dôležitosť takejto právnej úpravy a rozhodnutie (síce zahraničného, ale z pohľadu príbuznosti legislatívy a konzistentnosti judikatúry najbližšieho) zákonodarcu priamo v zákone stanoviť základnú hranicu, je predsa možné sa úvahou o základnom minime touto úpravou inšpirovať (Krajský súd Trnava sp. zn. č. 9Co/423/2012). 89. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že vzhľadom na neurčité právne pojmy „pokiaľ by sa nezdalo postačujúce“, „v značnej miere“ a „najmä“ použité v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že súd pri úvahách o tom, či je na mieste priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, prihliadne aj na iné kritériá - hľadiská, než sú uvedené v tomto ustanovení. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zákon zveruje na voľnú úvahu súdu (sp. zn. 5Cdo/126/2007 zo dňa 30.04.2008). 90. Na porovnanie určenia výšky primeranej sumy náhrady nemajetkovej ujmy odvodzovanej napríklad od oslobodenia spod obžaloby, čo je obdobný zásah do osobnosti človeka, súd poukazuje na iné rozhodnutia súdov v rámci SR :
- KS Banská Bystrica (z 23. 08. 2016) sp.z.n.č. 14 Co 433/2015 priznaná suma : 6.000 EUR (oslobodenie spod obžaloby),
- KS Banská Bystrica (z 22. 09. 2016) sp.z.n.č. 12 Co 133/2014 priznaná suma :5.022,75 EUR (oslobodenie spod obžaloby),
- KS Banská Bystrica (z 20. 10. 2016) sp.z.n.č.16 Co 63/2016 priznaná suma : 4.800 EUR (oslobodenie spod obžaloby),
- NS SR (z 3. 7. 2014) sp.z.n.č.3 Cdo 298/2013 priznaná suma : 4.350 EUR (nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia a väzba policajtky od 5.7.2003 - 26.9.2003),
- NS SR (z 27. 6. 2013) sp.zn.č. 3 Cdo 11/2012 priznaná suma : 2.000 EUR (trestné stíhanie v dĺžke takmer 3 roky, oslobodená spod obžaloby),
- NS SR (z 26. 10. 2016) sp.zn.č. 5 Cdo 173/2015 priznaná suma : 1.813,76 EUR (trestné stíhanie, navrhovateľ oslobodený spod obžaloby).
T r o v y konania :
91. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 92. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 93. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 94. Zásadu úspechu vo veci je treba uplatniť aj v konaniach, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo je sprevádzajúce (nález Ústavného súdu ČR III ÚS 170/99). 95. V tomto spore súd za základ nároku považoval určenie, že nárok žalobkyne je daný, t.j. že do práva žalobkyne bolo zo strany žalovaného protizákonne zasiahnuté, na základe čoho určil, že jej patrí plná náhrada trov konania. Určenie výšky nemajetkovej ujmy je v tomto prípade až druhotné, nadväzujúce na primárne určenie. Rovnako je to aj v prípade, ak výška úhrady je posudzovaná znalcom. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“, keďže ten, ako je uvedené vyššie, sa skúma, čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. 96. Na základe uvedeného súd rozhodol, že žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania, v rozsahu 100%, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy, nie zo sumy žalovanej, ktorú súd v prevažnej miere posúdil ako nedôvodnú. 97. V dôsledku neúspechu v spore, žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).