Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/38/2018

Potvrdené rozhodnutím 5Co/156/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v spore žalobcov 1/ C.. Z. D., H.. XX.XX.XXXX, D. XX/XX, XXX XX E., X/ Z. O., H.. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, X/ Ľ. D., H.. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX E., X/ A. D., H.. XX.XX.XXXX, D. XX/XX, XXX XX E., všetci zastúpení žalobcom v 1. rade Bc. Michalom Hrabovským, proti žalovaným: 1/ P.. S. C., H.. XX.XX.XXXX, X. XX/XX, C., X/ Z.. S. E.Q., H.. XX.XX.XXXX, D. XX/XX, Z., zastúpení JUDr. Jozefom Širotníkom, advokátom, Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo 14.12.2018 sp.zn. 12C/38/2018-72 rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Jánom Miľkom, v spore žalobcov: X/ C.. Z. D., H.. XX.XX.XXXX, D. XX/XX, XXX XX E., X/ Z. O., H.. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, X/ Ľ. D., H.. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX E., X/ A. D., H.. XX.XX.XXXX, D. XX/XX, XXX XX E., všetci zastúpení žalobcom v 1. rade C.. Z. D., proti žalovaným: X/ P.. S. C., H.. XX.XX.XXXX, X. XX/XX, C., X/ Z.. S. E., H.. XX.XX.XXXX, D. XX/XX, Z., zastúpení JUDr. Jozefom Širotníkom, advokátom, Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcov zamieta.

II. Žalobcovia sú povinní uhradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žiadali, aby súd určil, že kúpna zmluva z 27.04.2014, ktorou žalovaná v 1. rade previedla na žalovaného v 2. rade svoje spoluvlastnícke podiely k pozemkom v katastrálnom území N.E. E. evidovaným na LV č. XXX ako parcely registra E KN: parcelné číslo XXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2, parcelné číslo XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXXX/XX, orná pôda o výmere XXXXX m2, parcelné číslo XXXX/X, orná pôda o výmere XXXXX m2, je neplatná. Žalobu odôvodnili tým , že žalovaná v 1. rade bola v čase uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy spoluvlastníčkou podielu 4/16- in a žalobcovia boli spoluvlastníkmi zvyšných spoluvlastníckych podielov, pričom pred uzavretím kúpnej zmluvy žalovaná v 1. rade si nesplnila svoju povinnosť umožniť žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom využiť zákonné predkupné právo. Takýto postup zo strany žalovanej v 1. rade podľa žalobcov je v rozpore s platnou právnou úpravou a zakladá dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná v 1. rade previedla spoluvlastnícke podiely na žalovaného v 2. rade.

2. Obaja žalovaní svojimi podaniami zo 17.07.2018 a z 19.07.2018 vzniesli námietku premlčania nároku žalobcov, tvrdiac, že lehota na uplatnenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým je prevod spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníka na iné osoby než sú ostatní spoluvlastníci, možno uplatniť iba v zákonnom stanovenej lehote 3 rokov, pričom ku dňu podania žaloby žalobcov, táto lehota už uplynula, preto vznášajú námietku premlčania a z dôvodu zániku žalobcov na uplatnenie práva na neplatnosť takejto zmluvy uplynutím premlčacej doby žiadajú žalobu zamietnuť. Žalovaná v 1. rade považovala splnenie povinnosti ponuky možnosti využitia predkupného práva pre žalobcov dojednanie so žalovaným v 2. rade o jeho predkupnom práve na uvedené pozemky v nájomnej zmluve, ktorou mu tieto pozemky mali byť prenajaté. Nájomnú zmluvu však nepredložila.

3. Žalovaný v 2. rade zároveň ako dôvod zamietnutia žaloby uviedol aj nesplnenie zákonnej podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti takejto zmluvy zo strany žalobcov, hoci podľa neho je povinnosťou žalobcov takýto naliehavý právny záujem preukázať.

4. Žalobcovia na vyjadrenie žalovaných v podaní zo 17.09.2018 uvádzajú, že námietka premlčania nároku zo strany žalovaných je neakceptovateľná, pretože podľa nich sa práva zo spoluvlastníctva nepremlčujú. Zároveň tvrdili, že aj keby sa malo vychádzať z trojročnej premlčacej lehoty, podľa žalobcov, premlčacia lehota má začať plynúť až odo dňa, keď sa žalobcovia dozvedeli o existencii prevodu spoluvlastníckych podielov žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade kúpnou zmluvou. O prevode podľa ich tvrdenia sa mali dozvedieť až v januári 2018, a preto nemohlo dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty do podania žaloby, ktorá bola podaná na súde 29.05.2018. Podľa žalobcov skutočnosť, že v nájomnej zmluve uzavretej medzi žalovanou v1. rade na jednej strane a žalovaným v 2. rade ako nájomcom bola dohoda ohľadne predkupného práva žalovaného v 2. rade v prípade odpredaja prenajatých pozemkov, nemôže byť toto považované za splnenie povinnosti žalovanej v 1. rade umožniť využitie predkupného práva pri scudzení svojich spoluvlastníckych podielov vo vzťahu k žalobcom ako ostatným spoluvlastníkom.

5. Súd zistil a medzi stranami nie je sporné, že žalobcovia a žalovaný v 1. rade boli spoluvlastníkmi pozemkov uvedených v bode 1 tohto odôvodnenia, a že kúpnou zmluvou z 25.06.2014 žalovaná v 1. rade previedla svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaného v 2. rade. Zároveň nie je sporné, že ku vkladu do katastra nehnuteľnosti týchto spoluvlastníckych podielov pre žalovaného v 2. rade došlo zápisom z 24.07.2014 pod číslom zmien XX/XX Okresným úradom R., katastrálny odbor. Toto súd zistil z predloženej kúpnej zmluvy.

6. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

7. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

8. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

9. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej v 1. rade, že na základe podmienok dohodnutých v nájomnej zmluve o predkupnom práve žalovaného v 2. rade na vyššie uvedené pozemky, ktoré boli v spoluvlastníctve žalobcov a žalovanej v 1. rade, bola splnená podmienka podľa § 140 Občianskeho zákonníka. Nájomnú zmluvu nepredložila a nepreukázala existenciu žiadneho prejavu ako spoluvlastníčky smerujúceho k umožneniu predkupného práva žalobcom pred prevodom spoluvlastníckych podielov na žalovaného v 2. rade. Nesplnila teda svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka umožniť využitie predkupného práva svojich spoluvlastníckych podielov žalobcom ako ostatným spoluvlastníkom týchto pozemkov.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

12. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

13. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd zamietol žalobu žalobcov z dôvodu, že žalobcovia uplatnili nárok na neplatnosť kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade po uplynutí zákonom stanovenej 3-ročnej lehoty odo dňa, keď nárok mohli uplatniť po prvýkrát, tak ako je to uvedené vyššie. K zápisu vlastníckeho práva na žalovaného v 1. rade došlo 24.07.2014 a žalobcovia sa domáhali neplatnosti tejto zmluvy podaním žaloby na súde 29.05.2018, teda po uplynutí doby viac ako 4 rokov odo dňa keď právo mohli uplatniť po prvýkrát. Po prvýkrát žalobcovia mohli uplatniť právo na neplatnosť kúpnej zmluvy už 25.07.2014, teda deň nasledujúci po dni, keď vlastnícke právo žalovaného v 2. rade bolo zapísané do katastra nehnuteľnosti. Posledný deň 3 ročnej lehoty, v ktorom žalobcovia mohli uplatniť nárok podaním žaloby na súde bol 25.07.2017. Keďže premlčané právo nemožno priznať, súd podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobu žalobcov zamietol.

16. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že v prípade neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckych podielov pri nedodržaní § 140 Občianskeho zákonníka, ide o vlastnícke právo, ktoré sa nepremlčuje. Práve ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka ako špeciálna právna úprava zakotvuje výnimku z ustanovenia § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v prípade nedodržania podmienky vyplývajúcej z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka umožňuje ostatným spoluvlastníkom domáhať sa z toho dôvodu neplatnosti právneho úkonu, ktorým je prevod spoluvlastníckych podielov na inú osobu ako spoluvlastníkov len po dobu uvedenú v § 101 Občianskeho zákonníka.

17. Pokiaľ tvrdia žalobcovia, že po prvýkrát mohli uplatniť nárok na určenie neplatnosti právneho úkonu až v januári 2018, keďže dovtedy nemali vedomosť o prevode spoluvlastníckych podielov žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade ako aj o zmenách v zápisu v katastri nehnuteľnosti, tak toto tvrdenie žalobcov nemá oporu v ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka totiž zohľadňuje stav, kedy sa oprávnená osoba mohla dozvedieť o skutočnosti zakladajúcej uplatnenie nároku a nie kedy sa skutočne dozvedela. Žalobcovia sa mohli dozvedieť o zápise vlastníckych práv k spoluvlastníckemu podielu žalovanej v 1. rade na žalovaného v 2. rade s určitosťou 25.07.2014, a to získaním informácie z katastra nehnuteľností, pretože zápis bol vykonaný 24.07.2014. Lehota na uplatnenie nároku teda začala plynúť 25.07.2014. Tvrdenie žalobcov, že žalovaná v 1. rade prevodom spoluvlastníckeho podielu previedla na žalovaného v 2. rade aj ich časti pozemku, a preto je daný dôvod neplatnosti zmluvy, vyplýva z nedostatočných právnych vedomostí o spoluvlastníckom podiele ako právnej kategórie, keďže ide o ideálny podiel a nie konkrétne vymedzenú časť alebo určité priestorové miesto vytvorené na pozemku. Z neznalosti právnej úpravy vyplýva aj tvrdenie žalobcov o dôvode neplatnosti zápisu prevodu vlastníctva, ktorým označujú postup katastrálneho odboru pri zápise zmien bez zistenia, či žalovaná v 1. rade umožnila žalobcom možnosť predkupného práva.

18. Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom pre ktorý súd žalobu žalobcov zamietol nejaví sa zo strany súdu potreba osobitne hodnotiť procesnú obranu žalovaného v 2. rade ohľadne námietky nedostatku naliehavého záujmu žalobcov na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým je vyššie uvedená kúpna zmluva.

19. Keďže žalovaní boli v konaní plne úspešní, súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, uložil žalobcom povinnosť uhradiť pre žalovaných trovy konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).