Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Csp-90-2018.pdf
PDF · 103.77 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/90/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v spore žalobcu : R Collectors s. r. o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A Bratislava, IČO : 50 094 297, právne zast. Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A Bratislava, proti žalovanej : U. V. K.. XX.XX.XXXX, O.I. V. K. H. XX, o zaplatenie 466, 94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 348, 16 eur a 5, 05 % úrok z omeškania ročne zo sumy 287, 06 eur od 01.09.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinná zaplatiť žalobcovi žalovaná.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu Poštová banka a. s. v žalobe podanej 17.09.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovanú na zaplatenie 466, 94 eur s príslušenstvom. Žalovaná suma predstavuje vo výške 287, 06 eur neuhradený zostatok na úvere, vo výške 179, 88 eur dlžný úrok z istiny a ďalej vo výške 25 % ročne zmluvný úrok zo sumy istiny 278, 06 eur od 01.09.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania 5, 05 % ročne zo sumy istiny 278, 06 eur od 01.09.2018 do zaplatenia. Uviedol, že právny predchodca Poštová banka a. s. uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX dňa 10.05.2010, na základe tejto zmluvy poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 1. 000 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť istinu a zaplatiť úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov. Žalovaná neplnila úver riadne a včas a žalobca vyhlásil dňa 21.09.2015 úver za predčasne splatný. Vo vyjadrení ( čl. 81 ) zaujal stanovisko, že žalobcovi patrí zmluvný úrok aj na čas po zosplatnení úveru. Ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy, čo znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru. Poukázal na to, že nárok veriteľa na zmluvný úrok upravuje ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Úver je úročený zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho poskytnutia až do úplného splatenia a žalovanej musel byť tento zámer žalobcu jasný. V opačnom prípade mohlo by dôjsť k špekulatívnemu konaniu dlžníka, ktorý by zámerne neplatil dohodnuté splátky, čím by spôsobil predčasnú splatnosť úveru a vyhol by sa tak plateniu dohodnutých zmluvných úrokov v sadzbe určenej trhovými mechanizmami. Dohodnuté zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu úrok z omeškania je sankcia za omeškanie s plnením. Povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká priamo zo záväzku uvedeného v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva priamo zo zákona ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2018 postúpila Poštová banka a. s. pohľadávku na žalobcu ( čl. 69 ).
2. Vo veci súd konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b/ CSP. Termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na webovej stránke a úradnej tabuli súdu 26.11.2018. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. 3. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :
4. Právny predchodca žalobcu Poštová banka a. s. ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX dňa 10.05.2010 ( čl. 53 ). Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ žalovanej úver 1. 000 eur s úrokovou sadzbou 25 % ročne. Zo zmluvy o úvere ďalej vyplýva, že žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 70 mesačných splátkach po 28 eur mesačne s dátumom prvej splátky 20.06.2010, konečnou splatnosťou úveru 10.03.2016, priemerná RPMN na trhu 24, 83 % ročne, RPMN banky 28, 07 % ročne, výška nákladov 854, 33 eur. Na úvere preukázateľne uhradila žalovaná spolu 712, 94 eur ( čl. 47 ). Dlh sa stal splatný k 21.09.2015 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ( čl. 52 ) a vyzval žalovanú na jeho zaplatenie do 10 dní od doručenia výzvy. List jej bol doručený 24.09.2015. Dlh vo výške 445, 03 eur s príslušenstvom žalovaná písomne uznala 06.06.2016 ( čl. 54 ). Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou 06.08.2018 postúpila Poštová banka a. s. pohľadávku na žalobcu ( čl. 97 ).
5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
8. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
11. Podľa odseku 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Úverová zmluva bola uzatvorená dňa 18.06.2014 kedy Občiansky zákonník upravoval režim spotrebiteľských zmlúv. Nesporne právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím zmluvy treba považovať za absolútny obchod, avšak právny režim sa spravuje predovšetkým zákonmi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa a podporne Občianskym zákonníkom. Táto zmluva bola uzatvorená za účinnosti zák. č. 258/20010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a aj Smernice Rady 93/13 EHS. Keďže žalovaná ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a právny predchodca žalobcu vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, zmluva bola vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými vrátane úverových zmluvných podmienok bez možnosti spotrebiteľa meniť text a podmienky zmluvy, patrí táto úverová zmluva podľa obsahu nepochybne medzi spotrebiteľské zmluvy. Je to typová zmluva, v ktorej žalovaný spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah a podmienky zmluvy. Zákon č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa mal za účel zosúladiť slovenské zmluvné práva s Európskym spotrebiteľským právom, hlavne s nepriamymi účinkami Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Občiansky zákonník účinný od 13.04.2006 právne upravil spotrebiteľské zmluvy v § 52 a nasl. a v § 879f ods. 4 uložil spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté pred dňom jeho účinnosti zosúladiť s ustanoveniami § 53 a 54 do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti. Podľa odseku 4 ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli dané do súladu v stanovenej lehote sú neplatné. Okrem toho § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka už jasne upravuje právny režim spotrebiteľských zmlúv. Z toho dôvodu tvrdenie žalobcu, že predmetný právny vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka je nesprávne. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku Slovenskej republiky z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Podľa článku 6 bod 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 z 19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
13. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ( ďalej len „ Zákon „ ) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
14. Podľa § 4 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e)celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f)v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g)konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h)ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m)výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/ prvom až priatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n)oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o)upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p)práva spotrebiteľa podľa § 7 q)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
15. Podľa § 4 ods. 3 Zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
16. Podľa § 4 ods. 4 Zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
17. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1. 000 eur, ktorý sa Žalovaná zaviazala splatiť v 70 mesačných splátkach po 28 eur, prvá splátka splatná 10.06.2010, posledná splátka bola splatná 10.03.2016, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 21.09.2015. Z poskytnutej finančnej čiastky žalovaná uhradila spolu 712, 94 eur, čo vyplýva z výpisu o aktuálnom stave účtu ( čl. 47 ). Nebolo preukázané, že žalovaná na úvere uhradila inú čiastku. Žalobca sa domáha zaplatenia zmluvného úroku aj za dobu po zosplatnení úveru, súd v tejto časti žalobu zamietol. Neobstojí tvrdenie žalobcu ( čl. 81 ), že zmluvou o úvere sa dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a zaplatiť úroky, pričom vyhlásenie predčasnej splatnosti je prejavom vôle veriteľa smerujúcim k zániku povinnosti dlžníka platiť svoj dlh v splátkach, ale nemení sa záväzok dlžníka v ostatných jeho právach a povinnostiach. Poukázal na niektoré rozhodnutia súdov vyššej inštancie. Zmluvný úrok upravuje ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a jeho nepriznanie môže viesť k špekulatívnym správaniam sa dlžníkov v snahe vyhnúť sa neplatením úveru povinnosti zaplatiť aj úrok z úveru. Zmluvný úrok vyplýva z obchodných podmienok bodu 5.3. tak, že patrí veriteľovi aj v prípade, keď sa stane úver predčasne splatný. Predovšetkým ustanovenia Obchodného zákonníka nie je možné aplikovať v spotrebiteľských zmluvách, pretože ako bolo uvedené, právny režim sa riadi príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa a Smernicou Rady 93/13/EHS. Ďalej § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje situáciu, keď sa dlžník rozhodne predčasne splatiť finančné prostriedky a vtedy mu prichodí zaplatiť celý úver spolu s úrokmi z úveru až do zaplatenia. V tomto prípade však predčasnú splatnosť úveru vyhlásil žalobca ako veriteľ, teda k predčasnému vráteniu úveru nedošlo z vôle dlžníka, ale z vôle veriteľa a aj z tohto dôvodu preto toto ustanovenie ani len analogicky nemožno aplikovať na danú situáciu. Žalobcovi nepatrí úrok z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru keď žalovaná neuhradila dlžnú sumu tak, ako sa zmluvne zaviazala, ale vzniká mu po splatnosti úveru voči nej už iba nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Okrem už uvedených dôvodov pre ktoré nepatrí žalobcovi úrok, je tu aj ďalší významný dôvod, a to ten, že na ťarchu spotrebiteľa by dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný druh súkromno-právnych zmlúv a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že podľa predmetnej zmluvy bola táto uzatvorená podľa § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka. Zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním veriteľa. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a spláca, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ teda navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti na plnenie a veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o proti právny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria k zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vlády 87/1995 Zb. Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Dochádza potom k obchádzaniu inštitútu aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. V danom prípade žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru z dôvodu, že žalovaná nesplácala úver riadne a včas. Teda už po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňom 21.09.2015 mu vznikol nárok na zaplatenie celej dlžnej istiny v lehote, ktorú určil, on si však uplatni svoj nárok na plnenie až takmer po troch rokoch od zosplatnenia a plynutím tohto času si účtoval aj naďalej zmluvný úrok 25 % ročne. Žalobu v časti zmluvného úroku z úveru 25 % ročne zo sumy 287, 06 eur od 21.09.215 súd zamietol. Vo výzve na úhradu dlžnej sumy ( čl. 52 ) žalobca ku dňu zosplatnenia úveru, t. j. k 21.09.2015 vyčíslil dlžný úrok na čiastku 61, 10 eur, avšak si uplatňuje zročný zmluvný úrok až do 31.08.2018 v celkovej výške 179, 88 eur. Súd priznal úrok vo výške 61, 10 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Sankciou za omeškanie s plnením peňažného dlhu je ročný úrok z omeškania, výška ktorého je určená podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd žalovanú zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5, 05 % ročne z dlžnej sumy od 01.09.2018, kedy už nesporne v omeškaní bola, do zaplatenia. Zosplatnený úver mala uhradiť do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaná prevzala 24.09.2015.
20. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní úspech vo výške 100 %. Nárok v zamietajúcej časti zmluvných úrokov nie je nárokom vo veci samej, keď úroky predstavujú len príslušenstvo pohľadávky, uplatnený nárok na istinu súd priznal v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP ).
Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.