Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_42C-71-2018.pdf
PDF · 98.22 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/71/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: L. J. R..K..S.., R. R. P. XXX/XX, XXX XX R. X. Y., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária Taragel a Počubajová, s.r.o., so sídlom Starosaská 536/11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: L. Š.N., X..XX.XX.XXXX, V. L. P. XXXX/XX, XXX XX Ž., Š. S. R., o zaplatenie 658,70 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 658,70 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,70 EUR od 18.11.2017 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 260,- EUR od 18.12.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica a postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 13.09.2018 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 658,70 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,70 EUR od 18.11.2017 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 260,- EUR od 18.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom uzavretej zmluvy o podnájme zo dňa 14.11.2017 za užívanie priestorov - bytu č. X vrátane užívania spoločných priestorov v dome na adrese Z. XX XXXXX S. - Z., X.. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal hradiť žalobcovi nájomné vo výške 255,- EUR mesačne a prispievať na internetové spojenie príspevkom vo výške 5,-Eur mesačne, t. j. spolu vo výške 260,- EUR, a to vždy do 17. dňa mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý nájomné žalobcovi prislúcha a za prvý mesiac v deň podpisu zmluvy, alebo najneskôr do 3 dní od podpisu zmluvy. Nájom sa začal dňa 14.11.2017, kedy sa žalobca v prenajatej nehnuteľnosti ubytoval. V zmysle čl. V ods. 2 zmluva stanovila, že táto zaniká v prípade dohody zmluvných strán, písomnou výpoveďou niektorej zo zmluvných strán s 1 - mesačnou výpovednou dobou, ktorá začne plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, alebo okamžitým písomným odstúpením prenajímateľa (žalobcu) za splnenia v zmluve uvedených podmienok. Žalovaný sa po niekoľkých dňoch bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia zbalil a predmet nájmu opustil, avšak bez toho, aby podnikol kroky k ukončeniu predmetného zmluvného vzťahu a zároveň do podania žaloby neuhradil žalobcovi žiadne nájomné. Na základe uvedeného žalobca zaslal žalovanému predsúdnu výzvu spolu s výpoveďou zmluvy o podnájme zo dňa 20.12.2017, v ktorej vyčíslil i jeho celkový dlh na nájomnom a na základe ktorej začala výpovedná lehota plynúť dňa 01.01.2018 a táto skončila dňa 31.01.2018, kedy došlo aj z ukončeniu zmluvy.
2. Okresný súd Banská Bystrica žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu sp. zn. 17Up/478/2018 zo dňa 07.08.2018. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že dlžné nájomné odmieta uhradiť, nakoľko mu nebola poskytnutá práca a nájomnú zmluvu má za ukončenú dňom, kedy predmet nájmu opustil, t. j. asi 3 týždne po uzavretí zmluvy.
3. K podanému odporu sa podaním zo dňa 03.09.2018 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že so žalovaným nebol v žiadnom inom zmluvnom ako v podnájomnom vzťahu, ktorý vznikol uzavretím podnájomnej zmluvy dňa 14.11.2017. Žalovaný skutočne vycestoval do X. za účelom práce, avšak žalobca s ním v žiadnom prípade neuzavrel pracovnú alebo akúkoľvek inú zmluvu alebo dohodu, ktoré by mali byť naviac naviazané na podnájomnú zmluvu a mala by sa od nich odvíjať platnosť a účinnosť tejto zmluvy. Podľa vedomostí žalobcu bol žalovaný v X. zamestnaný prostredníctvom X. pracovnej agentúry a účinnosť Zmluvy nebola žiadnym spôsobom naviazaná na samotný pracovný pomer žalovaného. Zmluva vo svojom čl. V ods. 2 upravuje dôvody zániku Zmluvy, a to buď dohodou zmluvných strán, písomnou výpoveďou s výpovednou dobou alebo prípadne písomným odstúpením od zmluvy v prípade tam uvedených dôvodov. Predtým ako žalobca zaslal žalovanému výzvu k úhrade dlžného nájomného nedošlo k ukončeniu Zmluvy žiadnym uvedeným spôsobom a ani zo strany žalovaného nebol učinený taký krok, ktorým by Zmluva platne zanikla. Žalobcom uplatnený nárok je teda v celom rozsahu dôvodný. Žalobca požaduje nájomné za obdobie, počas ktorého bola Zmluva účinná, a to bez ohľadu na to, či sa žalovaný rozhodol predmet nájmu v tomto období užívať alebo nie. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že žalovaný sa z predmetu nájmu vysťahoval bez toho aby oslovil žalobcu za účelom riadneho vysporiadania ich vzájomného zmluvného vzťahu. Žalobca bol počas celého obdobia trvania Zmluvy pripravený umožniť žalovanému užívanie predmetu nájmu v súlade so Zmluvou. Skutočnosť, že sa žalovaný rozhodol predmet nájmu nevyužívať nemôže ísť na tiaž žalobcovi, nakoľko túto situáciu spôsobil výlučne žalovaný a žalobca neporušil žiadne svoje povinnosti plynúce mu zo Zmluvy. Na záver žalobca dodal, že žalovaný do podania žalobného návrhu ani v priebehu konania neuhradil nájomné ani len za to obdobie v ktorom predmet nájmu skutočne užíval, tak ako sľuboval vo svojej odpovedi na zaslanú predsúdnu výzvu a zároveň podotkol, že žalovaný svoje tvrdenia uvádzané v odpore žiadnym spôsobom nepreukázal.
4. K vyjadreniu žalobcu doručil dňa 12.10.2018 vyjadrenie žalovaný, v ktorom uviedol, že žalobca od neho neprávom požaduje zaplatenie 719,11 EUR, nakoľko v X. sa zdržiaval od 14.11.2017 do 30.11.2017 na adrese Z.X. XX, XX XXX S. - Z., teda 16 dní. Žalovaný odmietal zaplatiť nájom z dôvodu neposkytnutia práce, čím došlo k porušeniu pracovnej zmluvy, čo viedlo žalovaného k predčasnému opusteniu predmetu nájmu. Žalovaný tiež vo svojom vyjadrení uviedol, že sám žalobca by mu mal vrátiť finančné prostriedky, ktoré vynaložil na cestovné a stravu ako náklady za jeho 2 týždenný pobyt v X.. Ďalej žalovaný poukázal na nemožnosť uhradiť aspoň časť nájmu z dôvodu, že nedisponoval číslom účtu patriacemu žalobcovi, nereagovaním žalobcu na SMS a telefonáty jeho sestry F. Š..
5. K vyjadreniu žalovaného bolo dňa 09.11.2018 doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že žalobca nerozporuje, že žalovaný sa v X. nachádzal len v ním uvádzanom období, t. j. od 14.11.2017 do 30.11.2017 avšak skutočnosť, že žalovaný bez akéhokoľvek ukončenia zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi ním a žalobcom dňa 14.11.2017 svojvoľne prestal užívať predmet nájmu, nemôže mať vplyv na nároky žalobcu plynúce mu zo zmluvy. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že ide o neoprávnene či dokonca nezákonne požadované plnenie. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že sám žalobca by mu mal vrátiť finančné prostriedky ktoré vynaložil na cestovné a stravu ako náklady za jeho 2 týždenný pobyt v X.. S týmito tvrdeniami žalovaného žalobca nesúhlasil nakoľko, ako už v prechádzajúcom vyjadrení uviedol, že žalobca s ním v žiadnom prípade neuzavrel pracovnú alebo akúkoľvek inú zmluvu alebo dohodu, ktoré by mali akýkoľvek súvis so zmluvou o podnájme a mala by sa od nich odvíjať platnosť a účinnosť zmluvy. Žalobca podotkol v súvislosti s tvrdeniami žalovaného o prostriedkoch vynaložených na cestovné a stravu, že žalovaný si od neho nikdy priamo nenárokoval úhradu týchto nákladov a ich vznik nikdy žalobcovi nedoložil. Tieto tvrdenia žalovaného sú preto k prejednávanej veci irelevantné. K ostatným tvrdeniam žalovaného v súvislosti s jeho nemožnosťou uhradiť aspoň časť nájmu z dôvodu, že nedisponoval číslom účtu patriacemu žalobcovi, nereagovaním žalobcu na SMS a telefonáty jeho sestry F. Š., žalobca dodal, že tieto tvrdenia sa v žiadnom prípade nezakladajú na pravde. Žalovaný mal k dispozícii číslo účtu žalobcu, ktoré je uvedené na prvej strane zmluvy o podnájme. Taktiež žalovaný bol právnym zástupcom žalobcu dňa 20.12.2017 formou predsúdnej výzvy písomne vyzvaný na úhradu dlhu, kde mu bolo oznámené číslo účtu na ktorý má uvedený dlh vyplatiť, čo však žalovaný aj napriek opakovaným uisteniam, že tak mieni urobiť, do podania tohto vyjadrenia nespravil. Zároveň žalobca poukázal na podanie žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 12.01.2018 s označením „Dohoda“, v zmysle ktorého žalovaný v zásade uznal nárok žalobcu minimálne v časti 138,70 €, keď ochotu uhradiť túto časť opakovane deklaroval, avšak do podania tohto vyjadrenia tak neučinil (ani len čiastočne). K tvrdeným telefonátom a SMS, ktorými sa žalovaného sestra podľa jeho vyjadrenia snažila oznámiť žalobcovi svoj a žalovaného odchod z X. žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného v tejto časti taktiež nie sú pravdivé. Komunikácia, ktorú žalovaného sestra v tom čase so žalobcom vykonala, nevykazovala znaky slušnej komunikácie a z obsahu daných SMS správ je zrejmé, že žalovaného sestra ani nemala úmysel zaplatiť svoj dlh a o nejakom prejave vôle riadne zmluvu o podnájme vypovedať nemôže byť reč. Obsah druhej správy od žalovaného sestry mal výslovne výhražný charakter, ktorým sa snažila žalobcu zastrašiť pred vymáhaním si vzniknutého dlhu voči nej a je len pochopiteľné, že žalobca ďalej odmietal so žalovaného sestrou akokoľvek telefonicky komunikovať. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti ako i na skutočnosti uvádzané už v žalobnom návrhu žalobca zotrval na podanej žalobe s tým, že uplatnený nárok na úhradu nájomného zo zmluvy o podnájme voči žalovanému považoval v celom rozsahu za dôvodný.
6. Vo veci súd nariadil a dňa 14.12.2018 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a za prítomnosti jeho právnej zástupkyne a žalovaného. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe a jej skutkovom odôvodnení. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v X. bol dva týždne. Keď odtiaľ odchádzal, túto skutočnosť oznámil J., ktorý mu mal zabezpečiť prácu, nájomné, aj všetko ostatné. Mal mu uhradiť aj cestu, čo sa nestalo. Keď žalovaný odtiaľ odchádzal so sestrou, tak zatelefonoval J., že žiadna práca mu za dva týždne poskytnutá nebola, a že odchádza do Ž. a zároveň mu oznámil, že nájomné ruší. Žalovaný ďalej uviedol, nájomné uhradí za dva týždne, ktoré tam skutočne bol, avšak za tie ďalšie tri mesiace, čo tam nebol, to uhrádzať nebude.
7. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov a vyjadrení strán sporu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom.
8. Žalobca uzatvoril dňa 14.11.2017 so žalovaným zmluvu o podnájme, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému k užívaniu priestory - izbu č. X spolu so spoločnými priestormi v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese Z. XX, XXXXX S. - Z., X., ktoré žalobca užíva na základe nájomného vzťahu s vlastníkom týchto nehnuteľností a žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal hradiť žalobcovi nájomné vo výške 255,- EUR mesačne a prispievať na internetové pripojenie príspevkom vo výške 5,- EUR mesačne. Spolu sa žalovaný teda zaviazal uhrádzať mesačné nájomné vo výške 260,- Eur, a to vždy do 17. dňa mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý nájomné žalobcovi náleží a za prvý mesiac v deň podpisu zmluvy, alebo najneskôr do 3 dní od podpisu zmluvy. Nájom na základe zmluvy začal dňa 14.11.2017, kedy sa žalovaný v prenajatej nehnuteľnosti ubytoval.
9. Predmet sporu bol teda vymedzený samotným žalobcom. Žalobca súdu doložil zmluvu o podnájme, z ktorej vyplývajú vyššie uvedené skutočnosti, t.j. predmet podnájmu, cena nájmu a spôsob jeho úhrady, doba trvania a spôsoby ukončenia zmluvy. Z obsahu zmluvy (čl. V. bod 1.) vyplýva, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s platnosťou odo dňa podpisu oboma zmluvnými stranami s účinnosťou od 14.11.2017 (začiatok doby nájmu). V zmysle čl. V ods. 2 zmluva stanovila, že táto zaniká v prípade dohody zmluvných strán, písomnou výpoveďou niektorej zo zmluvných strán s 1 - mesačnou výpovednou dobou, ktorá počne plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, alebo okamžitým písomným odstúpením prenajímateľa (žalobcu) za splnenia v zmluve uvedených podmienok.
10. Žalovaný sa po niekoľkých dňoch bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia zbalil a predmet nájmu opustil, avšak bez toho aby podnikol kroky k ukončeniu predmetného zmluvného vzťahu a zároveň do podania žalobného návrhu neuhradil žalobcovi žiadne nájomné. Na základe uvedeného žalobca zaslal žalovanému predsúdnu výzvu spolu s výpoveďou zmluvy o podnájme zo dňa 20.12.2017, v ktorej vyčíslil i jeho celkový dlh na nájomnom a na základe ktorej začala výpovedná lehota plynúť dňa 01.01.2018 a táto skončila dňa 31.01.2018, kedy došlo aj z ukončeniu zmluvy.
11. Žalovaný svoj dlh dobrovoľne neuhradil ani napriek žalobcom zaslanej predsúdnej výzve. Žalobca si voči žalovanému uplatnil pohľadávku na nájomné za obdobie 16 dní od 14.11.2017 do 30.11.2017 vo výške 138,70 EUR, splatné do 3 dní od podpisu zmluvy, nájomné za mesiac december 2017 vo výške 260,- EUR, splatné do 17.11.2017 a nájomné za mesiac január 2018 vo výške 260,- EUR, splatné do 17.12.2017, teda pohľadávku v celkovej výške 658,70 EUR.
12. Podľa ust. § 666 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.
13. Podľa ust. § 719 ods. 1 OZ, prenajatý byt alebo jeho časť možno inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu, najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3.
14. Podľa ust. § 719 ods. 3 OZ, ak bol podnájom dojednaný na určitú dobu, skončí sa tiež uplynutím tejto doby.
15. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 14.11.2017 uzavreli platnú zmluvu o podnájme, predmetom ktorej bolo užívanie priestorov - bytu č. X vrátane užívania spoločných priestorov v dome na adrese Z. XX XXXXX S. - Z., X.. Žalovaný sa v zmysle zmluvy zaviazal hradiť žalobcovi nájomné vo výške 255,- EUR mesačne a prispievať na internetové spojenie príspevkom vo výške 5,-Eur mesačne, t. j. spolu vo výške 260,- EUR, a to vždy do 17. dňa mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý nájomné žalobcovi prislúcha a za prvý mesiac v deň podpisu zmluvy, alebo najneskôr do 3 dní od podpisu zmluvy. Nájom sa začal dňa 14.11.2017, kedy sa žalobca v prenajatej nehnuteľnosti ubytoval. V zmysle čl. V ods. 2 zmluva stanovila, že táto zaniká v prípade dohody zmluvných strán, písomnou výpoveďou niektorej zo zmluvných strán s 1 - mesačnou výpovednou dobou, ktorá začne plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, alebo okamžitým písomným odstúpením prenajímateľa (žalobcu) za splnenia v zmluve uvedených podmienok. Žalovaný sa po niekoľkých dňoch bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia zbalil a predmet nájmu opustil, avšak bez toho, aby ukončil predmetný zmluvný vzťah a zároveň do podania žaloby neuhradil žalobcovi žiadne nájomné. Na základe uvedeného žalobca zaslal žalovanému predsúdnu výzvu spolu s výpoveďou zmluvy o podnájme zo dňa 20.12.2017, v ktorej vyčíslil i jeho celkový dlh na nájomnom a na základe ktorej začala výpovedná lehota plynúť dňa 01.01.2018 a táto skončila dňa 31.01.2018, kedy došlo aj k ukončeniu zmluvy. Predtým ako žalobca zaslal žalovanému výzvu k úhrade dlžného nájomného nedošlo k ukončeniu zmluvy o podnájme žiadnym vyššie uvedeným spôsobom a ani zo strany žalovaného nebol učinený taký krok, ktorým by zmluva o podnájme platne zanikla. Súd mal tak za preukázané, že žalobný návrh je dôvodný, a preto mu vyhovel v celom rozsahu.
18. Súd zároveň priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,70 EUR od 18.11.2017 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 260,- EUR od 18.12.2017 do zaplatenia tak ako ho žalobca s poukazom na ukončenie zmluvy o podnájme v žalobnom návrhu vyčíslil. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.