Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/168/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Táni Rapčanovej, v právnej veci žalobcu R Collectors, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti žalovanej S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C., G. E. XXX/X,. o zaplatenie 928,77 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10Csp/76/2017-77 zo dňa 24. januára 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 448,20 eura spolu s úrokom z omeškania 5,15% ročne z tejto sumy od 1.4.2017 do zaplatenia.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 448,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne z danej sumy od 1.4.2017 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že žalovaná a právny predchodca žalobcu uzatvorili zmluvu o úvere dostupná pôžička, ktorá vzhľadom na subjekty a obsah dotknutého právneho vzťahu je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Povinnou náležitosťou takejto zmluvy je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy - 7.3.2013; ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.) údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Okresný súd zdôraznil, že predmetnú celkovú čiastku tvorí súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa, ktorými sú všetky náklady, vrátane úrokov, provízii, dane a poplatkov akéhokoľvek druhu. Je teda zrejmé, že celkové náklady spotrebiteľa sú rozdielnou veličinou oproti celkovej čiastke, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť.

2. V konkrétnostiach súdenej veci okresný súd konštatoval, že posudzovaná zmluva o úvere údaj o celkovej čiastke, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť, neobsahovala. Tento nedostatok v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. je sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zároveň okresný súd poukázal na to, že žalovaná mala zaplatiť 24 splátok po 56,62 eur; t.j. spolu 1.358,88 eur. Keďže výška úveru predstavovala 1.000 eur, suma celkových nákladov činí 358,88 eur, a nie 333,61 eur, ako je uvedené v zmluve o úvere. To znamená, že aj údaj o celkových nákladov spojených s predmetným úverom bol v úverovej zmluve vymedzený nesprávne.

3. Okresný súd doplnil, že v zmluve o úvere bola nesprávne uvedená i výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN). Pokiaľ v dotknutej úverovej zmluve nie sú dojednané žiadne iné poplatky, RPMN by mala byť totožná s výškou ročnej úrokovej sadzby. V prejednávanom prípade sú však tieto veličiny rozdielne. Taktiež z daného titulu by bol úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanej bezúročný a bez poplatkov. Nadväzne okresný súd uzavrel, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 448,20 eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 1.000 eur a súčtom všetkých úhrad vykonaných žalovanou (551,80 eur); vo zvyšku žalobu zamietol. Nakoľko sa žalovaná s plnením jej dlhu ocitla v omeškaní, zaťažuje ju aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne od 1.4.2017.

4. Okresný súd neakceptoval tvrdené uznanie dlhu žalovanou z 27.5.2015. Východiskovo konštatoval, že uznanie dlhu - ako zabezpečovací inštitút - pre „nastúpenie“ jeho účinkov vyžaduje, aby dlh vznikol a v čase uznania existoval. Keďže dlh žalovanej voči právnemu predchodcovi žalobcu v časti prevyšujúcej výšku poskytnutého úveru vôbec nevznikol (práve z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru), došlo k vyvráteniu právnej domnienky existencie dlhu v uvedenej časti jeho uznania.

5. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že v spore v prevažnej miere úspešnej žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal. Táto bola v priebehu celého sporu nečinná, náhradu trov konania si neuplatnila a ani z obsahu spisu nevyplýva vznik žiadnych trov na jej strane.

6. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie. Poukazoval na to, že pri hodnotení zmluvy má „zvlášť zásadný význam kvalifikácia tzv. priemerného spotrebiteľa“. Tá podlieha časovým zmenám tak, ako sa úroveň informovanosti spotrebiteľa postupne zvyšuje. Nadväzne aj spotrebiteľ musí mať v zmluvnom vzťahu s dodávateľom nejakú zodpovednosť. Podľa odvolateľa priemerný spotrebiteľ rozumie vete uvedenej v úverovej zmluve, podľa ktorej celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom; ktorú informáciu vie „vyčítať“ aj z obchodných podmienok. To znamená, že žalovaná vedela presne, „akú čiastku tvorí celková čiastka úveru“.

7. Následne žalobca vykonal vlastný prepočet celkových nákladov, poukázal na nemožnosť rozdeliť jednotlivé splátky na sumy s desatinným miestom, na základný súbor poistenia vyplývajúci z obchodných podmienok, výšku poistenia podľa sadzobníka a tvrdil, že výška celkových nákladov bola vypočítaná správne. Nesúhlasil ani so záverom ohľadom RPMN, keďže okresný súd nevykonal žiadne súvisiace výpočty. Celkovo vyčítal napadnutému rozhodnutiu nedostatok odôvodnenia, keď jednotlivé závery neboli konajúcim súdom riadne vysvetlené.

8. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 , z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v nenapadnutom výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 448,20 eur s príslušenstvom a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

10. Neobstojí námietka žalobcu o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku. Táto je totiž maximálne nekonkrétna, poukazujúca len na všeobecne akceptované východiská ohľadne významu odôvodnenia súdneho rozhodnutia a povahy jeho nedostatku ako tzv. inej vady. Odvolateľ však nevymedzuje žiadne jednotlivosti, v ktorých by rozsudok okresného súdu - osobitne jeho určujúci záver o neuvedení obligatórnej zákonnej náležitosti (výšky celkových nákladov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť) v úverovej zmluve - nebol riadne vysvetlený. Práve naopak, okresný súd predmetnú úvahu i naň nadväzujúce závery jednoznačne vymedzil. Je potrebné dodať, že rozhodnutie súdu nemožno považovať za (objektívne) nedostatočne odôvodnené len preto, že nezodpovedá (subjektívnym) predstavám účastníka/strany sporu o obsahu odôvodnenia konkrétneho verdiktu súdu.

11. Žalobca pritom vôbec nenamieta záver okresného súdu o neuvedení celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, v zmluve uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou dňa 7.3.2013. Už len toto konštatovanie - s poukazom na viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľom - by postačovalo na potvrdenie napadnutého výroku rozsudku okresného súdu. Žalobca ani len netvrdí, že by dotknutý zákonom obligatórne vyžadovaný údaj bol súčasťou zmluvných dojednaní; iba poukazuje na to, že priemerný spotrebiteľ si ho v danom čase z ostatných súvislostí právneho vzťahu mohol vedieť sám vypočítať.

12. Povinné náležitosti zmluvy o úvere vymedzené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sú preto povinnými, že v zmluve musia byť výslovne aj jasne deklarované. Rozhodne nepostačuje, aby si ich zmluvné strany mohli z celkových súvislostí právneho vzťahu, všeobecných obchodných podmienok, sadzobníkov atď. vedieť ustáliť, resp. vypočítať.

13. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že nezodpovedá stavu veci ani tvrdenie žalobcu o jednoduchosti výpočtu celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vrátane verifikácie podstatného činiteľa daného výpočtu, a to výšky celkových nákladov spotrebiteľa. Na vysvetlenie tvrdenej správnosti jednotlivých údajov uvedených v zmluve z 7.3.2013 samotný žalobca potreboval v rámci odvolania zdôvodnenie na viac ako jednej strane textu, k čomu bola zároveň nevyhnutná veľmi dobrá znalosť (všeobecných) obchodných podmienok a sadzobníkov. U priemerného spotrebiteľa, a to aj z hľadísk akcentovaných žalobcom, by predmetné posúdenie/prepočet rozhodne nebol jednoduchou záležitosťou. Navyše je potrebné zdôrazniť, že dodávateľovi, ktorý v plnej miere pripravoval znenie úverovej zmluvy, absolútne nič nebránilo zakomponovať do jej ustanovení výslovný údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť; čím by „jednoducho a bez problémov“ splnil dotknutú zákonnú požiadavku.

14. Vzhľadom na to, že pre potvrdenie napadnutého výroku rozsudku okresného súdu bolo dostačujúcim posúdenie otázok týkajúcich sa absencie údaju požadovaného § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 (a následne z neho vyplývajúcich konzekvencií v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ uvedeného právneho predpisu), krajský súd sa bližšie nezaoberal ďalšou okolnosťou vyhodnocovanou okresným súdom (RPMN), či naň reagujúcimi námietkami odvolateľa.

15. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj výrok o náhrade trov prvoinštančného konania. V tejto spojitosti žalobca neuviedol žiadne odvolacie dôvody. Len na okraj krajský súd dodáva, že okresný súd náležite vychádzal z pomerného úspechu strán v spore (vyššia miera úspechu bola daná na strane žalovanej) a zodpovedajúco priebehu konania prihliadol na to, že žalovanej v spojitosti s vedením prvoinštančného konania žiadne trovy nevznikli.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľ/žalobca nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanej žiadne trovy konania nevznikli ani v súvislosti odvolacím prieskumom (§ 251 .

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.