Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-95-2014.pdf
PDF · 102.51 KB
No categories available
13C/95/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36613843, proti žalovaným: I.) F. A., nar. X.XX.XXXX, bytom J. L., J. XX, zast. Judr. Gabrielou Strýčekovou, advokát, Nové Zámky, Nitra, Coboriho 2 a II.) H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, o zaplatenie 8395,40 € s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovaným v I. a II. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovaným v I. a II. rade domáhal zaplatenia sumy 8395,40 € ako nesplatenej časti úveru zo zmluvy č. 233017364 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ( Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava ) a žalovanými v I. - III. rade dňa 16.8.2005, ktorý nárok mal prejsť na žalobcu zmluvou o jeho postúpení uzavretou dňa 10.12.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a žalobcom ako postupníkom. Domáhal sa zaplatenia istiny a tiež príslušenstva, keď tvrdil, že žalovaná v I. rade je s platením peňažného dlhu v omeškaní. Voči žalovanému v II. rade žalobca svoju žalobu nezdôvodnil. V žalobe žalobca uvádza, že jeho právny predchodca pre neplnenie zmluvy zo strany žalovaných od nej odstúpil a v podaní zo dňa 12.5.2015 ( č.l. 140 spisu ) žalobca uviedol, že jeho právny predchodca oznámením z 21.8.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ( doklad o tom žalobca nepredložil ).
2. Žalovaná v I. rade so žalobou nesúhlasila a uviedla, že žalobca nie je pasívne legitimovaný, keď právo v tomto konaní ním vymáhané ( z vyššie uvedenej zmluvy ) na neho nemohlo prejsť pre rozpor so zákonom a poukázala na § 17 a § 25 ods. 1-4 zákona č. 129/2010 Zb. a tiež vzniesla námietku premlčania nároku v žalobe uplatneného.
3. Žalovaný v II. rade sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávanie sa nedostavil, doručenie predvolania mal s fikciou doručenia riadne a včas vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil, súd preto podľa § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti.
4. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13C/95/2014-295 z 19.4.2017 žalobu zamietol a uviedol, že k platnému prechodu v tomto konaní uplatňovaného práva na žalobcu nemohlo dôjsť a že žalobca preto nie je aktívne vecne legitimovaný a to z dôvodu, že k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky z postupcu, ktorým bola Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava na žalobcu dňa 11.12.2009 došlo v rozpore so zákonom, keď podľa § 17 zákona č. 129/2010 Zb. nebolo možné previesť práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy previesť alebo postúpiť na tretiu osobu. Ďalej žalobu zamietol z dôvodu, že nárok
žalobcu je premlčaný a že uznanie dlhu žalovanou v I. rade je pre jeho neurčitosť neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. Pokiaľ ide o žalovaného v II. rade, súd žalobu zamietol preto, že žalobca voči tomuto žalovanému svoju žalobu nijako nezdôvodnil, súd nezistil, že by žalovaný v II. rade vo vzťahu k žalobcovi bol v akomkoľvek vzťahu dlžníka, t.j. že by mal z nejakého právneho vzťahu žalobcovi čokoľvek plniť a bol by preto pasívne vecne legitimovaný.
5. Krajský súd Nitra uznesením 5Co/270/2017-341 z 11.7.2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a uviedol, že súd prvej inštancie sa bude v ďalšom konaní zaoberať dátumom uzavretia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a časovou účinnosťou jej uzavretia ( t.j. či ide o zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú ), tým, či bolo alebo nebolo povinnosťou žalobcu v čase postúpenia pohľadávky mať povolenie NBS podľa vtedy platného zákona č. 258/2001 Zb. a tým, či je možné predmetné ustanovenie aplikovať na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú na dobu určitú ( s poukazom na § 25 zák. č. 438/2015 Zb. ). Ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca nepredložil žiaden doklad o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, bude povinnosťou súdu vychádzať pri posudzovaní premlčania nároku žalobcu zo splatnosti jednotlivých splátok.
6. Ďalej žalobca uviedol, že nakoľko predložil súdu relevantné oznámenie žalovanému o postúpení pohľadávky, založilo to bez ďalšieho jeho katívnu vecnú legitimáciu a súd má z toho vychádzať bez toho, že by platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky skúmal a poukázal tiež na niektoré rozhodnutia súdov v obdobných veciach.
7. Žalovaná v I. rade ďalej uviedla, že v prípade postúpenia pohľadávky banky na inú banku sa nejedná o právny vzťah týkajúci sa iba dvoch zmluvných strán, ale i tretej osoby, ktorou je klient banky a poukázala na § 92 ods. 8 zákona o bankách, podľa ktorého sa v spojení s § 89 ods. 1 tohto zákona banka nemôže odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa a to pod následkom neplatnosti takého právneho úkonu a platí, že postúpenie pohľadávky banky zo spotrebiteľskej zmluvy ( čo je i tento prípad ) na inú osobu, ktorá bankou i nie je, je neplatné, pokiaľ je v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách a teda absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový a právny stav:
9. Zo zmluvy č. 233017364 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ( Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava ) a žalovanými v I. - III. rade dňa 16.8.2005 súd zistil, že ( tvrdený ) právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej v I. rade úver v sume 250 000.-Sk, ktoré sa žalovaná v I. rade zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 3891.-Sk a úrokovej sadzbe 12,10 % počnúc od 20.9.2005 do 20.8.2014.
10. Zo zmluvy o životnom poistení zo 16.8.2005 uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a žalovanými v I. a II. rade súd zistil, že ňou bol zabezpečený vyššie uvedený úver.
11. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 11.12.2009 a jej prílohy súd zistil, že pohľadávka v tomto konaní vymáhaná mala prejsť na žalobcu ako veriteľa v sume 14 355,82 €.
12. Z uznania dlhu, ktoré žalovaná v I. rade podpísala dňa 4.1.2011 súd zistil, že žalovaná v I. rade uznávala v tomto písomnom prejave dlh vo výške 13 227,49 € vyplývajúci zo zmluvy č. 233017364 zo 16.8.2005 vo výške 13 227,49 €. Uvedený dlh nebol nijako presnejšie konkretizovaný ( z čoho pozostáva ).
13. Z výpisu z obchodného registra žalobcu súd zistil, že ten má v predmete činnosti zapísané poskytovanie spotrebiteľských úverov od 6.9.2016.
14. Z oznámenia žalobcu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru súd zistil, že žalobca žalovanej v I. rade podaním z 21.8.2012 oznámil, že k tomuto dňu vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru, pričom tak robil ako postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 10.12.2009.
15. Podľa § 25g zák. č. 438/2015 Zb. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu.
16. Podľa § 17 zák. č. 438/2015 Zb. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu upravujúcich konkurzné konanie alebo ide o prechod pohľadávky z banky, pobočky zahraničnej banky alebo finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu na banku, pobočku zahraničnej banky alebo finančnú inštitúciu podľa osobitného predpisu s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.
17. Podľa § 17 zákona č. 129/2010 Zb. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.
18. Podľa § 25 ods.1, 2, 3, 4 zákona č. 129/2010 Zb. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery k 11. júnu 2010 a chce poskytovať spotrebiteľský úver aj po tomto dni, je povinná zapísať sa do registra veriteľov podľa § 20 do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje úvery podľa § 24 k 11. júnu 2010 a chce poskytovať takýto úver aj po tomto dni, je povinná zapísať sa do podregistra iných veriteľov podľa § 24 ods. 2 do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
19. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
21. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
22. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
24. V konaní bolo predovšetkým potrebné ustáliť, či vyššie uvedená úverová zmluva č. 401900865 je zmluvou spotrebiteľskou. Je nepochybné, že zmluva o splátkovom úvere č. 233017364 uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava a žalovanými v I. - III. rade dňa 16.8.2005 je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 a podľa § 52 OZ, keď ide o vzťah dodávateľ ( banka ako veriteľ ) na strane jednej a spotrebiteľ ( žalovaní ako dlžníci ) na strane druhej.
25. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné a na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia OZ.
26. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podstatou tohto ustanovenia je zákonný zákaz odchýlenia sa od noriem tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, avšak z vecného hľadiska nemožno pôsobenie citovanej normy obmedziť len na Občiansky zákonník a ani na predpisy na ochranu spotrebiteľa. Ak sa zmluvné podmienky nesmú odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, musí platiť aj to, že toto pravidlo dopadá aj na osobitné právne predpisy, ktoré môžu regulovať niektoré aspekty dojednávania spotrebiteľských zmlúv.
27. Z vykonaného dokazovania má sú preukázané, že žalovaná pohľadávka mala prejsť na žalobcu zmluvou o jej postúpení uzavretou dňa 10.12.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava a žalobcom ako postupníkom.
28. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie zaoberal dátumom uzavretia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy a časovou účinnosťou jej uzavretia ( teda otázkou, či ide o zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú ), tým, či bolo alebo nebolo povinnosťou žalobcu v čase postúpenia pohľadávky mať povolenie NBS podľa vtedy platného zákona č. 258/2001 Zb. a tým, či je možné predmetné ustanovenie aplikovať na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú na dobu určitú ( s poukazom na § 25 zák. č. 438/2015 Zb. ). Ďalej uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobca nepredložil žiaden doklad o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, bude povinnosťou súdu vychádzať pri posudzovaní premlčania nároku žalobcu zo splatnosti jednotlivých splátok.
29. Je nesporné, že zmluva č. 233017364 o splátkovom úvere bola medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava ako veriteľom a žalovanou v I. rade ako dlžníkom uzavretá dňa 16.8.2005 a to na dobu určitú, keď konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.8.2014.
30. Taktiež je nesporné, že zákon č. 258/2001 Zb., ktorý bol platný a účinný v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky ( t.j. ku dňu 10.12.2009 ) neukladal žalobcovi povinnosť mať k postúpeniu pohľadávky na iný subjekt, ktorý nie je bankou, povolenie NBS.
31. Zároveň však súd konštatuje, že k platnému prechodu v tomto konaní uplatňovaného práva nemohlo dôjsť a že žalobca preto nie je aktívne vecne legitimovaný. Je tomu tak z dôvodu, že k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky z postupcu, ktorým bola Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava na žalobcu dňa 11.12.2009 došlo v rozpore so zákonom, keď podľa § 17 zákona č. 129/2010 Zb. nebolo možné previesť práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy previesť alebo postúpiť na tretiu osobu, resp. bolo možné tak urobiť len v prípade, že ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky. Podľa § 25 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 129/2010 Zb. sa toto ustanovenie použije i na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, tak ako je tomu i v tomto prípade. Žalobca má však vo svojom obchodnom registri v predmete činnosti zapísané poskytovanie spotrebiteľských úverov až od 6.9.2016.
32. Uvedené značí, že v čase uzavretia spornej zmluvy o postúpení pohľadávky nebol žalobca oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery, nešlo ani o žiadnu ďalšiu z výnimiek kedy mohlo dôjsť k postúpeniu v tomto konaní uplatňovanej pohľadávky na žalobcu, preto súd konštatuje, že pohľadávka na žalobcu neprešla.
33. Táto okolnosť je podstatná i pre posúdenie otázky, či došlo k zosplatneniu úveru v zmysle alebo nie. Je tomu tak preto, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru oznamoval žalobca žalovanej v I. rade podaním z 21.8.2012 a oznámil jej, že k tomuto dňu vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru. Robil tak ako postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 10.12.2009, ktorá je však neplatná ( z dôvodov uvedených v bode 31 - 33 tohto rozsudku ) a preto platne nemohlo dôjsť ani k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, keď ho urobil subjekt, ktorému uvedená pohľadávka nepatrila. Z toho vyplýva, že konečná splatnosť úveru nastala v súlade s pôvodnou zmluvou dňa 20.8.2014.
34. Pokiaľ ide o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z 11.12.2009 a argumentáciu žalobcu poukazujúcu judikatúru súdov SR a na nemožnosť žalovanej domáhať sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou mal nárok prejsť na žalobcu, súd sa stotožňuje s argumentmi žalovanej uvedenými v bode 7. tohto rozsudku o tom, že táto zmluva je neplatná.
35. Pokiaľ ide o žalovanou v I. rade vznesenou námietkou premlčania žalobcom uplatnenej pohľadávky, súd konštatuje, že vzhľadom na konečnú splatnosť úveru ( 20.8.2014 ) a dátum podania žaloby na súde ( 21.3.2013 ) ako aj skutočnosť, že na predmetný právny vzťah sa použije ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa totiž vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou ( poukaz na rozsudok NS SR z 21. 4.2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014 ) a teda platí 3 ročná premlčacia lehota, ktorá začala plynúť deň nasledujúci po odstúpení právneho predchodcu žalobcu od úverovej zmluvy.
36. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 233017364 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu ( Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava ) a žalovanou v I. rade dňa 16.8.2005 vyplýva povinnosť žalovanej v I. rade splácať úver mesačne sumou 3891.-Sk ( 129,16 € ) vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc od 20.9.2005 do 20.8.2014, každá zo splátok úveru sa potom premlčala 3 roky po jej splatnosti. Prvou nepremlčanou splátkou potom je splátka úveru splatná v apríli 2010 ( 20-teho dňa tohto mesiaca ), splátky splatné pred týmto dátumom sú premlčané.
37. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka v tomto konaní voči žalovaným uplatnená je premlčaná čiastočne a to tá, ktorá sa týka neuhradených splátok splatných pred aprílom 2010. Nepremlčanými splátkami sú potom tie, ktoré boli splatné od 20.4.2010 do konečnej splatnosti úveru ( 20.8.2014 ), t.j. 53 splátok po 129,16 €, spolu časť žalovanej sumy vo výške 6845,48 €. Ani túto sumu súd však žalobcovi priznať nemohol a to z dôvodu nedostatku jeho vecnej aktívnej legitimácie a musel žalobu ako celok zamietnuť.
38. Aj napriek skutočnosti, že je pohľadávka premlčaná iba čiastočne, však súd žalobu zamietol v plnom rozsahu a to z dôvodu, že žalobca nie je v konaní voči žalovaným aktívne vecne legitimovaný, keď na neho pohľadávka v konaní uplatnená platne neprešla ( bod 31 - 33 tohto rozsudku ).
39. Uznaním dlhu urobeným v písomnej forme sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Na druhej strane uznanie záväzku nezbavuje dlžníka, na ktorého prešlo dôkazné bremeno, možnosti brániť sa voči zaplateniu uznaného záväzku, ak preukáže, že záväzok veriteľa nevznikol alebo že ho uznal omylom. Súd v takom prípade musí skúmať, či z hľadiska hmotného práva obstojí nárok z titulu uznávacieho prejavu dlžníka.
40. Podstatnou náležitosťou, ktorá charakterizuje uznanie dlhu, je vymedzenie dlhu tak do dôvodu ako aj do jeho výšky. Uznanie práva ako jednostranný úkon dlžníka musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré zákon predpisuje pre právne úkony ( § 34 a nasl. OZ ). Uznanie musí byť urobené v písomnej forme ( § 40 ods. 1 OZ ), musí byť určité a zrozumiteľné ( § 37 ods. 1 OZ ) a môže ho urobiť iba ten, kto má spôsobilosť na právne úkony ( § 38 OZ ).
41. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, ktoré žalovaná v I. rade podpísala dňa 4.1.2011, súd konštatuje, že toto uznanie nemôže byť účinné a nemôže mať vplyv na plynutie premlčacej lehoty a jej dĺžku tak, ako by malo v prípade, že by nebolo v rozpore so zákonom ( v takom prípade by začala odo dňa nasledujúceho po jeho podpísaní plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota ). Je tomu predovšetkým z dôvodu, že ako je vyššie uvedené, postúpenie pohľadávky na žalobcu nebolo platné a účinné a preto v čase uznania dlhu žalovanou v I. rade nebol žalobca aktívne legitimovaný a žalovaná v I. rade nemohla voči nemu platne uznať tento dlh. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že žalovaná v I. rade uznávala v tomto písomnom prejave dlh vo výške 13 227,49 €, pričom z priebehu konania je zrejmé, že dlh nedosahoval uvedenú sumu, bol podstatne nižší, o čom svedčí skutočnosť, že žalobca svoju žalobu zobral späť v časti o zaplatenie 5755,42 €. Z obsahu uznávacieho prejavu nie je možné zistiť z čoho mala pozostávať suma 13 227,49 €, ktorú žalovaná v I. rade uznala ( hoci podľa § 558 OZ je pre jeho platnosť nutné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní ). Takéto uznanie je pre jeho neurčitosť neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. Ide preto o ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby.
42. Pokiaľ ide o žalovaného v II. rade, súd považuje za nutné uviesť, že žalobca ( ani po tom ako odvolací súd uviedol vo svojom zrušovacom uznesení, že nárok voči nemu nebol právne zdôvodnený ) voči nemu svoju žalobu nijako nezdôvodnil. Súd nezistil, že by žalovaný v II. rade vo vzťahu k žalobcovi bol v akomkoľvek vzťahu dlžníka, t.j. že by mal z nejakého právneho vzťahu žalobcovi čokoľvek plniť a že by bol vo vzťahu k žalobcovi pasívne vecne legitimovaný a preto súd žalobu aj z tohto dôvodu zamietol.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v I. a II. rade v konaní plne úspešným priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške ich nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.