Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sa-43-2018.pdf
PDF · 125.36 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/43/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobkyne: H.. H.C. F.Á., bytom P. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpenej JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný s poukazom na ust. § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku zamietol odvolanie žalobkyne, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. decembra 2017, vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy starobného dôchodku, v celom rozsahu a potvrdil toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení svojho rozhodnutia argumentoval, že: „Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. decembra 2017, ktorým pani H. F. (ďalej len „účastníčka konania“) podľa § 78 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o zvýšenie sumy starobného dôchodku, ktorou účastníčka konania žiadala o zhodnotenie obdobia dôchodkového poistenia od 1. októbra 2006 do 30. júna 2007. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 11. januára 2018, v ktorom namieta, že dlžné poistené za obdobie od októbra 2006 do júna 2007 uhradila dňa 18. októbra 2017 a uvádza, že uvedené obdobie malo byť zohľadnené pri prepočte výšky starobného dôchodku z dôvodu. že na účely zákona č. 461/2003 Z. z. už tieto obdobia nie sú dlžnými obdobiami. Vo vzťahu k obdobiu od septembra 2005 do septembra 2006 účastníčka konania uvádza, že za ne dlžné poistné uhradené v plnej výške nebolo, avšak poukazuje na vznesenú námietku premlčania. Účastníčka konania uvádza, že ako dlžníčka včas a účinne uplatnila námietku premlčania vo vzťahu k dlžnému poistnému na dôchodkové poistenie za obdobie september 2005 až september 2006 a právo na predpísanie dlžného poistného na dôchodkové poistenie za uvedené mesiace sa stalo nevymáhateľným voči nej ako dlžníčke. Účastníčka konania namieta, že v danom prípade došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Účastníčka konania má za to, že vzhľadom na uplynutie premlčacej doby, má byť v rámci prepočtu výšky jej sumy starobného dôchodku zohľadnené aj obdobie mesiacov september 2005 až september 2006 a to do výšky zaplateného poisteného za uvedené obdobie. Účastníčka konania žiada, aby sa do sumy starobného dôchodku započítalo obdobie od 1. októbra 2006 do 30. júna 2007 a obdobie od 8. septembra 2005 do 30. septembra 2006. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 6. decembra 2017 a priloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. decembra 2017 je potrebné potvrdiť. Z administratívneho spisu účastníčky konania vyplýva nasledovné. Právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. novembra 2015 bol účastníčke konania podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od X. R. XXXX priznaný starobný dôchodok v sume 428,60 EUR mesačne. Námietkam účastníčky konania uvedených v odvolaní nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov. Účastníčka konania bola v období od 8. septembra 2005 do 30. júna 2007 dôchodkovo poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 14. novembra 2017 vyplýva nasledovné. Účastníčka konania uhradila dlžné poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 1. októbra 2006 do 30. júna 2007 dňa 18. októbra 2017. Účastníčka konania však za obdobie od 8. septembra 2005 do 30. septembra 2006 dlžné poistené na dôchodkové poistenie neuhradila. Z uvedeného dôvodu žiadosťou zo dňa 18. októbra 2017, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 19. októbra 2017, účastníčka konania žiadala o prepočítanie sumy starobného dôchodku z dôvodu úhrady dlžného poistného v sume 2 927,37 EUR za obdobie od októbra 2006 do júna 2007. Účastníčke konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, bolo poistné na dôchodkové poistenie za obdobie september 2005 až jún 2007 prvýkrát predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXX-XXXXXXXXXX-D. zo dňa 31. októbra 2006, ktoré bolo v rámci odvolacieho konania zrušené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX- L. zo dňa 17. júla 2017 a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Voči predpísaniu poistného na dôchodkové poistenie za obdobie samostatne zárobkovo činnej osoby od 8. septembra 2005 do 30. júna 2007 vzniesla účastníčka konania námietku premlčania. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice v novom konaní zistila, že námietku premlčania práva predpísať poistné je možné zohľadniť za obdobie september 2005 až september 2006. Námietku premlčania práva predpísať poistné za obdobie október 2006 až jún 2007 nie je možné zohľadniť vzhľadom na neuplynutie desaťročnej premlčacej doby odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodla po prvý raz, t. j. dňa 31. októbra 2016. Z vyššie uvedeného vyplýva, že námietke premlčania účastníčky konania bolo vyhovené len za obdobie od 8. septembra 2005 do 30. septembra 2006. Podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/207 (správne má byť „č. 555/2007 Z.z.“, poznamenáva súd) Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 14. novembra 2017 evidenčný list dôchodkového poistenia za obdobie od 8. septembra 2005 do 30. júna 2007 nebol vyhotovený, nakoľko nebolo uhradené celé dlžné poistené v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Na základe vyššie uvedených skutočností generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni, v skutočnosti jej právnemu zástupcovi, doručené dňa 19.03.2018.
2. Žalobkyňa sa vo včas podanej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného, doručenej osobne súdu dňa 07.05.2018, domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku. V žalobe v jej bodoch I., II., III. a IV. argumentovala nasledovne: „I. 1. Žalobkyňa oznamuje konajúcemu súdu, že svojím zastupovaním v predmetnej veci poverila advokátsku kanceláriu JUDr. Petra Majerníka, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice. 2. Sociálna poisťovňa - ústredie rozhodnutím zo dňa 06.12.2017 zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy starobného dôchodku. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa riadne odôvodnené odvolanie. 3. Rozhodnutím žalovaného pod č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2018 žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni oznámené dňa 19.03.2018. 4. Žalobu proti rozhodnutiu a postupu žalovaného žalobkyňa podáva z dôvodov podľa § 191 ods. 1, písm. c) a d) SSP, pretože rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 5. Žalobkyňa touto žalobou napáda
podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku rozhodnutie žalovaného, a to v celom jeho rozsahu. II. 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím zo dňa 25.08.2016 rozhodla, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie k 31.08.2005, ale až k 30.06.2007. Vzhľadom na uvedené následne Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím zo dňa 31.10.2016 predpísala žalobkyni poistné za obdobie september 2005 až jún 2007. 2. Voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 31.10.2016 podala žalobkyňa odvolanie dňa 23.11.2016. O odvolaní žalobkyne rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 17.07.2017, ktorým odvolaniu vyhovela, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zrušila a vec jej vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie. 3. Rozhodnutím zo dňa 27.09.2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Košice opätovne rozhodla vo veci a žalobkyni predpísala poistné za obdobie október 2006 až jún 2007. Žalobkyňa predpísané poistné riadne uhradila. 4. Dňa 19.10.2017 bola Sociálnej poisťovni, pobočke Košice podaná žiadosť žalobkyne o prehodnotenie starobného dôchodku č. XXX XXX XXXX X, a to zohľadnením zaplateného dlžného poistného za obdobia - mesiace október 2006 až jún 2007. 5. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 06.12.2017 bola žiadosť žalobkyne o zohľadnenie zaplatených dlžných súm na poistnom zamietnutá. V odôvodnení predmetného rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie uvádza, že dôvodom pre zamietnutie žiadosti o prepočet starobného dôchodku je skutočnosť, že dlžné poistné za obdobie od 08.09.2005 do 30.09.2006 nebolo dodnes uhradené, a preto uhradené dlžné sumy na poistnom za obdobie od 01.10.2006 do 30.06.2007 nemôžu byť dôvodom na prepočet - zvýšenie starobného dôchodku žalobkyne. Uvedené Sociálna poisťovňa, ústredie odôvodnila s odkazom na ust. § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v zmysle ktorého: „Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celú suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie.“ 6. Uplatnením doslovného ako aj logického výkladu predmetného ustanovenia musíme dospieť k záveru, že pod pojmom „obdobie“ je potrebné rozumieť ohraničený časový úsek, ktorého začiatok a koniec je daný určitou udalosťou. V zmysle právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 27.09.2017 bolo samotnou poisťovňou vymedzené, že: - poistné za obdobie september 2005 až september 2006 nie je možné predpísať vzhľadom na žalobkyňou vznesenú námietku premlčania, - poistné za obdobie október 2006 až jún 2007 bolo vyššie uvedeným rozhodnutím riadne predpísané ako dlžné poistné. 7. V zmysle ust. § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení: „Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.“ 8. V zmysle citovaného ustanovenia mám za to, že obdobím na účely zákona o sociálnom poistení je jeden kalendárny mesiac, nakoľko poistné sa platí samostatne za každý kalendárny mesiac. Samotným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 27.09.2017 bolo žalobkyni predpísané poistné za obdobia: - október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007 a jún 2007. 9. Dlžné poistné za vyššie uvedené, samostatné obdobia, žalobkyňa uhradila dňa 18.10.2017. V zmysle vyššie citovaného ust. § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa obdobie započíta na určenie sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie. Vzhľadom na skutočnosť, že za obdobia - mesiace október 2006 až jún 2007 bola uhradená celá suma dlžného poistného za každý kalendárny mesiac samostatne, mám za to, že obdobia október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007 a jún 2007 majú byť zohľadnené pri prepočte výšky starobného dôchodku žalobkyne, a to z dôvodu, že na účely zákona č. 461/2003 Z. z., už tieto viac nie sú dlžnými obdobiami. 10. Vo vzťahu k obdobiam - mesiacom september 2005 až september 2006, za ktoré síce dlžné poistné uhradené v plnej výške nebolo, no toto už vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania nemožno predpísať uvádzam nasledovné: Podľa občianskoprávnej úpravy inštitútu premlčania sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom. V prípade úspešného uplatnenia námietky premlčania dlžníkom už viac nemožno toto právo veriteľovi priznať. Inštitút premlčania zaradený medzi základné inštitúty v každom vyspelom právnom štáte slúži k zachovaniu právnej istoty na strane dlžníka, ktorá by v prípade neexistencie premlčacej doby, v rámci ktorej veriteľ môže svoje právo u dlžníka uplatniť, bola značne ohrozená. Je teda úlohou veriteľa, uplatniť svoje právo voči dlžníkovi včas, t. j. v rámci zákonom vymedzenej premlčacej doby, v opačnom prípade sám veriteľ svojim nekonaním spôsobuje oslabenie svojho práva, a nevymožiteľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Rovnaký právny názor vyjadril aj Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 25 Cdo 129/2010 zo dňa 27.03.2012, kde uvádza: „Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, pretože inštitút premlčania, prispievajúci k
istote v právnych vzťahov je zákonným inštitútom, a teda použiteľným k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje.“ 11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa ako dlžník včas a účinne uplatnila námietku premlčania vo vzťahu k dlžnému poistnému za obdobia - mesiace september 2005 - september 2006, právo na predpísanie dlžného poistného za uvedené obdobia sa aj vzhľadom na vznesenú námietku premlčania stalo nevymáhateľným voči žalobkyni, ako dlžníkovi. 12. Mám za to, že postupom Sociálnej poisťovne, ústredia, ktorá na účely prepočtu starobného dôchodku žalobkyne prepája dlžné obdobia - neuhradené ale premlčané s obdobiami, ktoré boli uhradené v celosti dochádza k porušovaniu princípu právnej istoty garantovaného Ústavou SR. Je neprípustné, aby dlžné sumy za mesiace október 2006 až jún 2007 boli rozhodnutím riadne predpísané, ale následne po ich úhrade na účely prepočtu starobného dôchodku nezohľadnené kvôli pohľadávkam, ktoré sa voči žalobkyni stali nevymáhateľnými z dôvodu nevčasného konania Sociálnej poisťovne. 13. Navyše mám za to, že vzhľadom na uplynutie premlčacej doby, má byť v rámci prepočtu výšky starobného dôchodku žalobkyne zohľadnené aj obdobie mesiacov september 2005 až september 2006, a to do výšky zaplateného poistného za uvedené obdobia. Účinným uplatnením zákonného inštitútu premlčania sa stal nárok Sociálnej poisťovne viac nevymáhateľným. Na základe uvedeného, preto vo vzťahu k uvedenému obdobiu na žalobkyňu viac nemožno nazerať ako na osobu dlžníka. Postup Sociálnej poisťovne, ktorý by žalobkyňu napriek zákonom stanoveným pravidlám premlčania naďalej poškodzoval, by bol v rozpore s jej legitímnymi očakávaniami, plynúcimi z platnej právnej úpravy. Neskoré uplatnenie pohľadávky veriteľom nemôže byť v prípade úspešného uplatnenia zákonného inštitútu premlčania naďalej na ťarchu dlžníka, ktorý je takýmto postupom neustále držaný v stave právnej neistoty, čo odporuje základným princípom právneho štátu. III. Zhrnutie 14. Žalovaný pri výpočte starobného dôchodku žalobkyne nezohľadnil obdobia september 2005 až jún 2007 s poukazom na nesprávny záver žalovaného, že nebolo zaplatené celé dlžné poistné za uvedené obdobie, ale iba jeho časť. 15. Za obdobia 09/2005 až 09/2006 žalobkyňa úspešne uplatnila námietku premlčania, ktorej bolo vyhovené a tieto obdobia následne neboli žalobkyni predpísané. Poistné za uvedené obdobie nebolo žalobkyni predpísané v dôsledku uplatnenia námietky premlčania. Za dané obdobie teda žalobkyňa nemá voči žalovanému žiaden dlh na poistnom plnení. 16. Za obdobia 10/2006 až 06/2007 žalobkyňa riadne zaplatila predpísané poistné, teda jej dlh na poistnom plnení zanikol. IV. 17. Podľa analýzy predsedníčky Ústavného súdu SR s názvom Ingerencie Ústavného súdu SR do judiciálnej činnosti všeobecných súdov zameranej práve na arbitrárnosť, teda svojvoľnosť rozhodnutí všeobecných súdov pre roky 2009 a 2010 je uvedené, že arbitrárne rozhodnutie všeobecných súdov znamená najmä:
- extrémny nesúlad právnych záverov a vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami
- interpretáciu, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry bez toho, aby boli dostatočne uvedené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú výkladovú prax)
- nerešpektovanie kogentnej normy, ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti
- hodnotenie dôkazov vykonaných bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú skutkové závery. Uvedené stanovisko sa v o to väčšej miere vzťahuje aj na rozhodovanie správnych orgánov. 18. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05). 19. Ústavný súd považuje za protiústavné aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). 20. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma II. ÚS 250/2011). 21. Ústavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu predmetného konania. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu
verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu okrem iného garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie. 22. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť jednak vo využití všetkých dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade s procesnými predpismi (I. ÚS 211/2012). 23. O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). 24. Uvedenými princípmi sa Sociálna poisťovňa, ústredie ani žalovaný neriadil, ich rozhodnutia sú svojvoľne a arbitrárne, ich výklad právnej normy je ústavne nesúladný a spôsob jej použitia na daný prípad je v hrubom rozpore s obsahom a zmyslom právnej normy. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie a žalovaného zároveň považujem za neodôvodnené. 25. Žalobkyňa žiada o nariadenie pojednávania vo veci. 26. Na základe uvedených skutočností a dôkazov považuje žalobkyňa rozhodnutie žalovanej za nedôvodné, nesprávne a v konečnom dôsledku nezákonné. Nakoľko napadnutým nezákonným rozhodnutím žalovanej bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach, navrhuje, aby konajúci súd vydal vo veci tento rozsudok: Súd zrušuje rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.12.2017 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania.“ Žalobkyňa v prílohách k svojej žalobe pripojila listinné dôkazy, na ktoré sa v obsahu žaloby odvoláva, a to rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 06.12.2017, odvolanie zo dňa 09.01.2018, rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 12.03.2018, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 25.08.2016, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 31.10.2016, odvolanie žalobkyne zo dňa 23.11.2016, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 17.07.2017, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 27.09.2017 a žiadosť zo dňa 19.10.2017.
3. K žalobe žalobkyne sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.06.2018 žalovaný, pričom s poukazom na ust. § 78 ods. 1 prvá veta a § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z. v celom rozsahu zotrval na odôvodnení svojho rozhodnutia, na obsah ktorého poukázal.
4. Žalobkyňa v replike (stanovisku) doručenej súdu dňa 06.08.2018 s poukazom na argumentáciu žalovaného, ktorý podľa žalobkyne nič nové neuviedol vo vyjadrení, poukázala iba na obsah svojej žaloby doručenej súdu dňa 07.05.2018, na ktorom obsahu zotrvala.
5. Žalovaný sa k replike žalobkyne, ktorá mu bola doručená dňa 17.09.2018, už duplikou nevyjadril.
6. Súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 107 ods. 2, ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) a ust. § 106 SSP, po vypočutí účastníkov konania a po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného, dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa ust. § 202 ods. 2 prvá veta SSP súd žalobu fyzickej osoby posudzuje neformálne.
Podľa ust. § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa ust. § 78 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto obdobie započíta na nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok a na určenie ich sumy ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie.
Podľa ust. § 143 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z.z. poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
Podľa ust. § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2008, Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.
8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní súdu uviedol: „Vážený pán predseda, my zotrvávame v celom rozsahu na žalobe, ako aj na dôvodoch žaloby, ktoré boli podrobne popísané a s ktorými súd aj na začiatku pojednávania oboznámil. Vzhľadom na uvedené len odkazujeme na znenie žaloby a navrhujeme, aby súd rozhodol tak, že zruší rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia, teda prvostupňové rozhodnutie a vec vráti Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Súčasne navrhujeme, aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.“
9. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla: „Trváme na vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 13.06.2018 v celom rozsahu.“
10. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného, rozhodnutí žalovaného (bod 1 tohto rozsudku), podaní účastníkov konania (body 2 až 4 tohto rozsudku) neboli sporné faktografické udalosti a skutočnosti, vyplývajúce z priebehu administratívneho konania pred žalovaným, ktoré účastníci konania zhodne uvádzajú.
11. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplýva, že právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. novembra 2015 bol žalobkyni podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od X. R. XXXX priznaný starobný dôchodok v sume 428,60 eur mesačne. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. decembra 2017 bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy starobného dôchodku v podstate z toho dôvodu, že žalobkyňa nezaplatila celé dlžné poistné včas a v správnej sume za obdobie september 2005 do konca mesiaca jún 2007 v zmysle ust. § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z., ale len za obdobie od 1. októbra 2006 do 30. júna 2007, keďže povinnosť žalobkyne uhradiť poistné zanikla v dôsledku ňou vznesenej námietky premlčania práva predpísať poistné za obdobie od 01.09.2005 do 30.09.2006. Napadnutým rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.03.2018 žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 18. októbra 2017, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Košice dňa 19. októbra 2017, žiadala o prepočítanie sumy starobného dôchodku z dôvodu úhrady dlžného poistného v sume 2.927,37 eur za obdobie od 01.09.2005 do konca 30.06.2007.
12. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného ďalej vyplýva, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe bolo poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.09.2005 do 30.6.2007 prvýkrát predpísané rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. XXX-XXXXXXXXXX-D. zo dňa 31. októbra 2006 v sume 5.494,92 eur za obdobie od 01.09.2005 do 30.06.2007, ktoré bolo po podaní odvolania žalobkyňou, v ktorom odvolaní vzniesla námietku premlčania, v rámci odvolacieho konania zrušené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-L. zo dňa 17. júla 2017 a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice v novom konaní zistila, že námietku premlčania práva predpísať poistné je možné zohľadniť za obdobie od 01.09.2005 do 30.09.2006 a že námietku premlčania práva predpísať poistné za obdobie od 01.10.2006 do 30.06.2007
nie je možné zohľadniť, vzhľadom na neuplynutie desaťročnej premlčacej doby odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodla po prvý raz, dňa 31. októbra 2016, keď predpísala žalobkyni poistné. Preto námietke premlčania vznesenej žalobkyňou bolo rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-D. zo dňa 27.09.2017 vyhovené len čiastočne, a to za premlčané obdobie od 01.09.2005 do 30.09.2006, ale nie za obdobie od 01.10.2006 do 30.06.2007, keďže za toto obdobie predpísané poistné nebolo premlčané. Preto právoplatným rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-D. zo dňa 27.09.2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Košice v novom konaní predpísala žalobkyni poistné v sume 2.927,37 eur.
13. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 14.11.2017 súd zistil, že žalobkyňa za obdobie od 01.10.2006 do 30.06.2007 až dňa 18.10.2017 uhradila predpísané dlžné poistné v sume 2.927, 37 eur a že žalobkyňa za obdobie od 01.09.2005 do 30.09.2006 dlžné poistné na dôchodkové poistenie neuhradila. Ďalej z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 14.11.2017 vyplýva, že evidenčný list dôchodkového poistenia za obdobie od 08.09.2005 do 30.06.2007 nebol vyhotovený z dôvodu, že žalobkyňou nebolo uhradené celé dlžné poistné v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z.
14. Sporné medzi účastníkmi konania, ako vyplýva aj z obsahu žaloby žalobkyne a rozhodnutí žalovaného, vrátane podaní účastníkov konania, bolo právne posúdenie veci. Žalobkyňa zastáva názor, že žalovaný pri výpočte starobného dôchodku žalobkyne obdobie od 01.09.2005 do 30.06.2007 mal zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia v zmysle jej žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku, ktorou žalobkyňa žiadala o zhodnotenie obdobia dôchodkového poistenia od 01.09.2005 do 30.06.2007. Žalovaný je opačného názoru, že žalobkyni žalobkyňou požadované vyššie uvedené celé obdobie (od 01.09.2005 do 30.06.2007) v zmysle ust. § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. nie je možné zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia, pretože neuhradila poistné v zmysle ust. § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z.
15. Podľa právneho názoru súdu, pretože poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, za ktoré bola žalobkyňa povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa započíta v zmysle vyššie citovaného ust. § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) na nárok na starobný dôchodok a na určenie jeho sumy ako obdobie dôchodkového poistenia až odo dňa, v ktorom bola žalobkyňou zaplatená včas a v správnej sume celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie, a túto podmienku žalobkyňa, ako to vyplýva z nesporne zisteného skutkového stavu nesplnila, žalovaný žalovaným rozhodnutím rozhodol vecne správne a v súlade s ust. § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak odvolanie žalobkyne proti zamietavému rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, pobočka Košice zo dňa 06.12.2017 zamietol a toto rozhodnutie o nevyhovení žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy starobného dôchodku, ktorou žalobkyňa žiadala o zhodnotenie obdobia dôchodkového poistenia od 01.10.2006 do 30.06.2007, potvrdil. Pretože ak žalobkyňou nebolo uhradené celé dlžné poistné a nebolo uhradené ani včas a ani v správnej sume za celé poistné obdobie od 01.09.2005 do 30.06.2007 v zmysle vyššie citovaného ust. § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., potom Sociálna poisťovňa nebola povinná započítať na nárok na starobný dôchodok a na určenie jeho sumy včas a riadne neuhradené poistné na dôchodkové poistenie za obdobie od 01.09.2005 do 30.06.2007, keďže žalobkyňa až dňa 18.10.2017 uhradila dlžné poistné na dôchodkové poistenie, a teda nie včas a nie celé poistné, ale len poistné za obdobie od 01.10.2006 do 30.06.2007.
16. Z ust. § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ani z iného zákonného ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že by Sociálna poisťovňa z celého obdobia poistenia, za ktoré poistné nebolo uhradené, bola povinná žalobkyni dodatočne zohľadniť dodatočne uhradenú predpísanú sumu poistného za nepremlčané obdobie poistenia, ktorá suma jej bola predpísaná, a súčasne, že by bola povinná zohľadniť aj obdobie neuhradeného poistného za premlčané obdobie poistenia, ani to, že by žalobkyni mohli byť zhodnotené také obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré celé obdobie poistné včas a v správnej sume neuhradila. Podľa právneho názoru súdu tým, že povinnosť žalobkyne uhradiť poistné zanikla v dôsledku premlčania práva, neznamená, že poistné bolo uhradené.
17. Preto názor žalobkyne, vyplývajúci z jej žaloby, že žalovaný pri výpočte starobného dôchodku žalobkyne obdobie od 01.09.2005 do 30.06.2007, za ktoré celé poistné obdobie žalobkyňa poistné neuhradila, mal zohľadniť ako obdobie dôchodkového poistenia toto obdobie v zmysle ust. § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. na určenie sumy starobného dôchodku žalobkyne len preto, že v prípade
prvý raz predpísaného poistného došlo v niektorej časti poistného obdobia k premlčaniu poistného, súd vzhľadom na vyššie uvedené považuje za nesúladný s ust. § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
18. Súd pre úplnosť uvádza, že v danom prípade s poukazom aj na vyššie citované ust. § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., podľa ktorého Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka, mala Sociálna poisťovňa povinnosť odpísať poistné za premlčané obdobie, t.j. za obdobie od 01.09.2005 do 30.09.2006, ako včas a riadne neuhradené, ale premlčané poistné.
19. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd, majúc za to, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonné, nepovažujúc právny názor žalobkyne za správny, podľa ust. § 190 SSP za použitia ust. § 199 ods. 3 SSP žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
20. Žalobkyni ako neúspešnej účastníčke preskúmacieho súdneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP), a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, súd vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.