Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cb/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobcu: JUDr. Štefan Dedák, Mostová 2, 811 02 Bratislava, správca úpadcu: ALLFINE s. r. o., Karadžičova 8/A, 821 08 Bratislava, IČO: 45 401 136, proti žalovanému v 1. rade: Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, práv. zast.: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32, 811 08 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848, žalovanému v 2. rade: Východoslovenská energetika, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, o zaplatenie 246.640,22 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

III. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 2.2.2018 žalobca žiadal, aby súd rozhodol takto: Žalovaný v I. rade je povinný do troch (3) dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 153 282,39 EUR spolu s

- úrokom z omeškania zo sumy 37 836,69 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 19.03.2015 do zaplatenia;

- úrokom z omeškania zo sumy 46 248,25 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 18.04.2015 do zaplatenia;

- úrokom z omeškania zo sumy 49 874,84 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 20.05.2015 do zaplatenia;

- úrokom z omeškania zo sumy 13 321,21 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 18.06.2015 do zaplatenia;

- úrokom z omeškania zo sumy 6 001,40 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 21.07.2015 do zaplatenia. Žalovaný v II. rade je povinný do troch (3) dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 93 357,83 EUR spolu s

- úrokom z omeškania zo sumy 5 651,63 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 20.02.2015 do zaplatenia;

- úrokom z omeškania zo sumy 21 648,25 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 19.03.2015 do zaplatenia;

- úrokom z omeškania zo sumy 26 460,92 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 18.04.2015 do zaplatenia;

- úrokom z omeškania zo sumy 28 535,88 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 21.05.2015 do zaplatenia;

- úrokom z omeškania zo sumy 7 627,45 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 18.06.2015 do zaplatenia;

- úrokom z omeškania zo sumy 3 433,70 EUR vo výške 8,05 % ročne odo dňa 21.07.2015 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. V žalobe okrem iného uviedol tieto skutočnosti. Zariadenie Úpadcu na výrobu elektriny (bioplynová stanica) bolo uvedené do prevádzky 15.11.2012. Úpadca v tejto súvislosti uzatvoril so Žalovanými sériu zmlúv, na základe ktorých došlo k pripojeniu zariadenie na výrobu elektriny a odborného miesta do distribučnej sústavy a k dodávke elektriny. Úpadcovi bolo zároveň vydané Cenové rozhodnutie pre roky 2014 - 2016. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že Úpadca má právo na podporu podľa Zákona o podpore OZE na obdobie do roku 2027. V súlade s vyššie uvedeným si Úpadca faktúrami uplatňoval právo na podporu v zmysle § 3 Zákona o podpore OZE až do polovice roka 2015. Úpadca dodával vyrobenú elektrinu Žalovanému v 2. rade za cenu elektriny na straty na základe Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, zo dňa 09.12.2014. Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku nahradila pôvodnú zmluvu. Na základe uvedenej zmluvy si Žalobca uplatňuje aj podporu formou doplatku a to u Žalovaného v 1. rade daňovým dokladom, v súlade so Zákonom o podpore OZE. Úpadcovi bol doručený list Žalovaného v I. rade zo dňa 15.12.2014, v ktorom oznámil, že „ Pri príprave takýchto podkladov v relevancii pre rok 2015 bolo zistené, že vo vzťahu k Vami prevádzkovanému zdroju nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných záležitosti, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby Vami prevádzkovaný zdroj požívať podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v § 4 Zákona o podpore. Vzhľadom na vyššie uvedené je zo zákona vylúčená možnosť zaradiť Vami prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory." V tejto súvislosti Žalobca podotýka, že Úpadca si riadne a včas splnil všetky zákonné povinnosti ustanovené v § 4 Zákona o podpore OZE, a to voči Žalovanému v 1. rade ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, tak aj voči Úradu. Žalobca zásadne namieta postup Žalovaného v 1. rade, ktorý považuje za protiprávny, nakoľko odporuje Zákonu o podpore OZE. V právnom štáte považuje Žalobca za neprípustné, aby Žalovaný v I. rade odňal Úpadcovi zákonom garantovanú podporu iba obyčajným listom a bez rozhodnutia príslušného orgánu, voči ktorému by sa mohol Úpadca odvolať. Odňatie práva na uplatnenie podpory Žalovaný v 1. rade opiera o porušenie oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE. Vyššie uvedená oznamovacia povinnosť bola zo Zákona o podpore OZE zavedená s účinnosťou 1.1.2010. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že až do 1.1.2014 Zákon o podpore OZE neobsahoval žiadnu sankciu za porušenie uvedenej povinnosti. Porušenie vyššie uvedenej povinnosti nebolo správnym deliktom; správnym deliktom bolo porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) a b). Žalobca zdôrazňuje, že zákon oznámenie, jeho obsah a formu bližšie nešpecifikuje. Žalobca má za to, že zákonnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) splní každý, kto akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme vykoná prejav vôle, ktorým prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a Úradu poskytne informácie požadované zákonom. Podotýkame, že takýto prejav vôle je potrebné posudzoval' podľa všeobecných princípov stanovených v § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Osobitne Žalobca poukazuje na § 35 ods. 1 podľa ktorého prejav vôle sa môže vykonať aj „iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chcel účastník prejaviť". Žalobca sa domnieva, že samotná oznamovacia povinnosť zavedená § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE je zbytočná, šikanózna a nelegitímna. Pri zariadeniach na výrobu elektriny z OZE je totiž nemožné presne určiť predpokladané množstvo vyrobenej elektriny na nasledujúci kalendárny rok, keďže výroba výrazným spôsobom závisí od skutočnosti, ktoré nie je možné predvídať, a ktoré vôbec nezávisia od výrobcu elektriny (počasie, počet slnečných dní a pod.). Údaje o predpokladanej výrobe sú tak absolútne nepresné a môžu sa výrazne odlišovať od skutočného stavu. Rovnako nelegitímna je aj požiadavka na zaslanie oznámenia o uplatnení podpory. Zákon garantuje výrobcom elektriny právo na podporu na obdobie 15 rokov. Podobne aj cenové rozhodnutia a potvrdenia o pôvode elektriny z OZE sú pre dotknutých výrobcov vydávané na celé obdobie podpory. Samotní výrobcovia elektriny si na výstavbu svojich zariadení požičali značnú časť finančných prostriedkov od bánk a pri realizácií investície vychádzali z predpokladu, že Zákon o podpore OZE im garantuje podporu na 15 rokov. Je preto zrejmé, že výrobca elektriny. ktorému právny poriadok priznáva právo na podporu v presne stanovenej výške na 15 rokov, má úmysel a vôľu túto podporu aj reálne čerpať. Právna úprava, ktorá vychádza z opačného predpokladu (teda, že výrobca si podporu uplatniť nechce a preto je povinný každoročne uplatnenie podpory oznámiť), znižuje právnu istotu a odporuje samotnej podstate podpory výroby elektriny z OZE, a legitímnym očakávaniam výrobcov elektriny. Žalobca v zmysle vyššie uvedeného poukazuje na absurdnosť, nepotrebnosť a šikanóznosť oznamovacej povinnosti. Na základe novely Zákona o podpore OZE č. 382/2013 Z. z., bola s účinnosťou od 1.1.2014 zavedená sankcia za porušenie vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti. Na základe novely bolo do Zákona o podpore OZE vložené nové ustanovenie § 4 ods. 3. 34. Podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE „ výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok." Uvedená sankcia bola zavedená až po štyroch rokoch existencie oznamovacej povinnosti. Do 01.01.2014 nebolo porušenie oznamovacej povinnosti žiadnym spôsobom sankcionované; porušenie tejto povinnosti nebolo označené ani za správny delikt. Aplikáciu sankcie na Úpadcu v podobe straty nároku na uplatnenie podpory na kalendárny rok 2015 jednoznačne vylučujú prechodné ustanovenia k novele Zákona o podpore OZE, ktorou bola predmetná sankcia zavedená. 37. Podľa § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE, ktorý obsahuje prechodné ustanovenia k predmetnej novele, „podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo " uvedené do prevádzky pred 1.1.2014 zostávajú zachované podľa doterajších predpisov . Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že na zariadenie, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014 sa vzťahujú podmienky podpory tak, ako bolo v zákone upravené do účinnosti predmetnej novely. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE podľa ktorej „prechodné ustanovenie upravuje podmienky podpory pre zariadenia 6, uvedené do prevádzky pred účinnosťou návrhu .Nakoľko zariadenie Úpadcu bolo uvedené do prevádzky dávno pred 01.01.2014 je zjavné, že v jeho prípade nemožno aplikovať sankciu zavedenú novelizáciou podmienok podpory výroby elektriny podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE. Žalobca pre úplnosť konštatuje, že prechodné ustanovenie v § 18e ods. 1 sa vzťahuje na všetky ustanovenia Zákona o podpore OZE, ktoré obsahujú podmienky podpory. Žalobca si dovoľuje upriamiť pozornosť na to, že prechodné ustanovenie v § 18e ods. 1 sa vzťahuje na všetky ustanovenia Zákona o podpore OZE, ktoré obsahujú podmienky podpory. Ak by zákonodarca chcel obmedziť platnosť ustanovenia § 18e ods. 1 len na podmienky podpory uvedené v § 3, uviedol by to priamo v texte prechodného ustanovenia („podmienky podpory výroby elektriny podľa § 3"), podobne ako tak urobil v iných prípadoch (napr. § 18b ods. 2, §18c ods. 2 a 3, § 18e ods. 5). Podmienky podpory sa v Zákone o podpore OZE nenachádzajú iba v § 3, ale aj v iných zákonných ustanoveniach. Jednu z takýchto podmienok podpory obsahuje aj samotné ustanovenie § 4 ods. 3, nakoľko reálne podmieňuje podporu splnením oznamovacej povinnosti. Ak by chcel zákonodarca obmedzil alebo špecifikovať dosah prechodného ustanovenia § 18e ods. 1, urobil by tak rovnako ako v prípade ostatných prechodných ustanovení uvedených v odsekoch 2 až 5 ust. § 18e Zákona o podpore OZE. Pojem „podmienky podpory" nie ej explicitne definovaný v Zákone o podpore OZE. Fakticky sú však podmienky obsiahnuté v celom Zákone o podpore OZE. Ako to vyplýva z ust. 1 písm. a) Zákona o podpore OZE „Tento zákon ustanovuje spôsob podpory a podmienky podpory výroby (...) „ Podmienky podpory sa v Zákone o podpore OZE nenachádzajú iba v § 3, ale aj v iných zákonných ustanoveniach. Jednu z takýchto podmienok podpory obsahuje aj samotné ustanovenie § 4 ods. 3, nakoľko reálne podmieňuje podporu splnením oznamovacej povinnosti. Splnenie podmienok podpory je neviazané na splnenie povinností vyplývajúcich zo Zákona o podpore OZE ako celku. Žalobca považuje odňatie práva na uplatnenie podpory Úpadcu obyčajným listom za nezákonné z dôvodu, že neumožňuje obmedziť resp. odňať právo Žalobcu na podporu priamo zákonom, bez vydania administratívneho rozhodnutia vydaného príslušným orgánom v správnom konaní, v ktorom dôjde k posúdeniu splnenia podmienok na odňatie práva na podporu. Podľa Ústavy je možné obmedziť resp. odňať právo Úpadcu na podporu výlučne na základe zákona, teda prostredníctvom administratívneho rozhodnutia vydaného príslušným orgánom v správnom konaní. Žalobca zároveň uviedol, že nárok výrobcu elektriny na podporu vo výške stanovenej a garantovanej na základe Zákona o podpore OZE na obdobie 15 rokov je potrebné považovať za majetok resp. vlastníctvo chránené čl. 20 Ústavy a čl. 1 Dodatkového protokolu. Odňatie práva a uplatnenie podpory je preto potrebné považovať, za zásah do vlastníckeho práva. Žalobca ďalej konštatuje, že Žalovaní nie sú subjektmi oprávnenými rozhodovať o tom, či Úpadcovi zaniklo právo na podporu. Žalovaní nie sú oprávnení posudzovať splnenie podmienok pre vznik, alebo zánik podpory. Takéto oprávnenie Zákon o podpore OZE Žalovaným nezveruje a nie je možné, aby si toto oprávnenie samovoľne atrahovali a na základe neho odopreli zákonné práva Úpadcu. Žalobca uvádza, že nie je možné v jeho prípade aplikovať zákonnú sankciu aj z dôvodu, že si Úpadca voči Úradu ako aj Žalovanému v 1. rade všetky svoje povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore OZE riadne a včas splnil. Dňa 1 3.12.2012 Úrad vydal Úpadcovi Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie č. 1815/2012/PoP-OZE pre obdobie 2012 až 2027, v ktorom sa uvádza, že predpokladané ročné množstvo vyrobenej elektriny je 7950 MWh. Dňa 20.11.2013 Úpadca predložil Úradu Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až 2025. Návrh ceny obsahuje predpoklad ročnej výroby elektriny ako aj údaj o ročnom množstve elektriny, na ktorú si výrobca uplatní doplatok a ktoré dodá do distribučnej sústavy. Na základe uvedeného Úrad vydal Úpadcovi cenové rozhodnutie č. 1691/2014/E-OZ zo dňa 27.01.2014, v ktorom schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre roky 2014 až 2016. Úrad v rozhodnutí uvádza, že predpokladaná ročná výroba elektriny pre roky 2014 až 2016 je 8 000 MWh, technologická vlastná spotreba 448 MWh a že výrobca si uplatní doplatok na 7 552 MWh elektriny. Úpadca dňa 28.5.2014 emailom odoslal Úradu vyplnený „Formulár - Povinnosť výrobcov elektriny predložiť údaje do 30.05.2014", ktorý bol zverejnený na internetovej stránke Úradu. Z vyplneného formulára je zrejmé, že v roku 2015 Úpadca plánuje vyrobiť 7 900,00 MWh elektriny, že doplatok sa vzťahuje na 7347 MWh, a že rovnaké množstvo dodá do distribučnej sústavy. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že Úpadca si splnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE. Túto skutočnosť konštatuje aj sám Úrad, a to v Zozname výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť, ktorý je zverejnený na stránke úradu a v ktorom Úrad pre zariadenia na výrobu elektriny. Žalobca z tohto dôvodu konštatuje, že oznamovacia povinnosť Úpadcu voči Úradu bola splnená. Rovnako poukazuje na skutočnosť, že Úpadca má so Žalovaným v 1. rade a Žalovaným v 2. rade uzavretú ,.Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku" zo dňa 13.11.2012. Táto zmluva bola následne nahradená „Zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku" zo dňa 9.12.2014. Z uvedenej zmluvy je úmysel a vôľa Úpadcu uplatniť si podporu formou doplatku a odberu elektriny za cenu elektriny na straty na jasne špecifikovaný objem elektriny počas celého obdobia trvania nároku (a teda aj počas roku 2015) zrejmá. V zmysle vyššie uvedeného prejav vôle Žalobcu obsahuje všetky obsahové náležitosti, ktoré požaduje § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE, pričom tento prejav je v súlade s § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka urobený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Na základe vyššie uvedeného má Žalobca za to, že Úpadca Žalovaným poskytol informáciu o predpokladanom množstve dodanej elektriny pre kalendárny rok 2015, ako aj informáciu o tom, že na rovnaké množstvo elektriny si plánuje uplatniť podporu doplatkom a že rovnaké predpokladané množstvo elektriny plánuje dodávať na straty Žalovaného v I. rade, ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že Úpadca Žalovanému v I. rade predložil informácie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE, že tieto informácie boli Žalobcovi predložené pred 1 5.8.2014, a že tieto informácie sa týkali kalendárneho roka 2015. Vzhľadom na preukázanie splnenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE, ako voči Úradu, tak aj voči Žalovanému v I. rade máme za to, že predmetná zákonná povinnosť bola splnená. Na Úpadcu sa rovnako nevzťahuje povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o podpore OZE nakoľko Úpadcovi nebol vyplatený doplatok v rozpore s podmienkami podpory podľa Zákona o podpore OZE. V zmysle vyššie uvedeného má Žalobca za to, že neexistuje žiaden zákonný dôvod pre konštatovanie porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore OZE, a teda neexistuje ani žiaden základ pre odopretie podpory v zmysle § 3 Zákona o podpore OZE. Žalovaný v 1. rade pri odňatí podpory argumentuje tým, že Úpadca si oznamovaciu povinnosť splnil neurčito a nezrozumiteľne. Žalobca s právnym názorom Žalovaný v 1. rade v žiadnom prípade nesúhlasí a dodáva, že je to práve Žalovaný v 1. rade, ktorého konanie má za následok neprehľadnosť súčasného stavu. Úpadca si plnil všetky svoje povinnosti najlepšie ako vedel a v súlade so Zákonom o podpore, ako aj v súlade s prevádzkovým poriadkom Žalovaného v 1.rade, ktorý schválil Úrad rozhodnutím č. 0002/2013/E-PP, zo dňa 24.1.2013 (ďalej len „Prevádzkový poriadok") a ktorý bol platný a účinný v čase, keď si Úpadca plnil oznamovaciu povinnosť' na rok 2015. Žalobca opakovane zdôrazňuje, že Úpadca si oznamovaciu povinnosť splnil aj pri uzatváraní Zmluvy o dodávke a doplatku v roku 2012, čo potvrdzuje aj samotný Prevádzkový poriadok Žalovaného v 1. rade. V súlade s vyššie uvedeným si Úpadca uplatnil právo na obe formy podpory zaslaním niekoľkých osobitných dokumentov. Úpadca si tak týmto postupom uplatnil právo na podporu už v roku 2012, pričom je zrejmé, že toto právo si neuplatnil len na jeden rok, ale na celé obdobie trvania podpory. Uvedené potvrdzuje aj uzatvorená Zmluva o dodávke elektriny a doplatku, ktorá bola v roku 2012 uzatvorená na dobu neurčitú. Žalobca podotýka, že podľa tejto zmluvy sa plnilo až do konca roku 2014. Žalobca ako správca pri výkone svojej funkcie zistil, že Žalovaný v 1. rade neuhradil Úpadcovi nasledovné faktúry na doplatok, a to ani len čiastočne:

a) faktúra č. 20153004, vystavená dňa 04.03.2015, splatná dňa 18.03.2015, dodávka elektriny do distribučnej sústavy - doplatok 02/2015, na sumu 37 836,69 EUR;

b) faktúra č. 20153006, vystavená dňa 03.04.2015, splatná dňa 17.04.2015, dodávka elektriny do distribučnej sústavy - doplatok 03/2015, na sumu 46 248,25 EUR;

c) faktúra č. 20153008, vystavená dňa 06.05.2015, splatná dňa 20.05.2015, dodávka elektriny do distribučnej sústavy - doplatok 04/2015, na sumu 49 874,84 EUR;

d) faktúra č. 20153012, vystavená dňa 03.06.2015, splatná dňa 17.06.2015, dodávka elektriny do distribučnej sústavy - doplatok 05/2015, na sumu 13 321,21 EUR;

e) faktúra č. 20153014, vystavená dňa 06.07.2015, splatná dňa 20.07.2015, dodávka elektriny do distribučnej sústavy - doplatok 06/2015, na sumu 6 001,40 EUR.

Žalobca rovnako poukazuje na nezákonnosť postupu Žalovaného v 2. rade spočívajúceho v odmietnutí poskytnúť Úpadcovi podporu podľa Zákona o podpore. Toto konanie Žalovaného v 2. rade zahŕňa predovšetkým neuhradenie faktúr za odber elektriny na straty. Žalobca pri výkone svojej funkcie zistil, Žalovaný v 2. rade neuhradil Úpadcovi nasledovné faktúry na odber elektriny za cenu elektriny na straty, a to ani len čiastočne: a) Faktúra č. 20153001, vystavená dňa 05.02.2015, splatná dňa 19.02.2015, dodávka elektriny do distribučnej sústavy na straty 01/2015, na sumu 5 651,63 EUR; b) Faktúra č. 20153003, vystavená dňa 04.03.2015, splatná dňa 1 8.03.2015, dodávka elektriny do distribučnej sústavy na straty 02/2015, na sumu 21 648,25 EUR; c) Faktúra č. 20153005, vystavená dňa 03.04.2015, splatná dňa 17.04.2015, dodávka elektriny do distribučnej sústavy na straty 03/2015, na sumu 26 460,92 EUR; d) Faktúra č. 20153007, vystavená dňa 06,05.2015, splatná dňa 20.05.2015, dodávka elektriny do distribučnej sústavy na straty 04/2015, na sumu 28 535,88 EUR; e) Faktúra č. 20153011, vystavená dňa 03.06,2015, splatná dňa 17.06.2015, dodávka elektriny do distribučnej sústavy na straty 05/2015, na sumu 7 627,45 EUR; f) Faktúra č. 20153013, vystavená dňa 06.07.2015, splatná dňa 20.07.2015, dodávka elektriny do distribučnej sústavy na straty 06/2015, na sumu 3 433,70 EUR. Žalobca sa týmto domáha, aby Žalovaný v 1. rade bezodkladne uhradil faktúry za doplatok za mesiace február - jún 2015 a aby Žalovaný v 2. rade bezodkladne uhradil faktúru za odber elektriny za cenu elektriny na straty za mesiace január 2015 až jún 2015.

2. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Vo svojom vyjadrení k žalobe okrem iného uviedol, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný a nemá oporu v platných právnych predpisoch, a to z dôvodu, že si žalobca riadne a včas nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE, teda povinnosť v zákonom stanovenej lehote do 15.8.2014 oznámiť žalovanému v 1. rade ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) zák. o OZE vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny na rok 2015, čím žalobca vlastnou pasivitou stratil možnosť úspešne si v roku 2015 uplatniť právo na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) zák. o OZE. Žalovaný v 1. rade uviedol, že je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o energetike) na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja, a to na základe a v súlade s povolením vydaným Úradom pre reguláciu sieťových Odvetví č. 2007E 0257. Podľa zákona o OZE je žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy určená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov, a to najmä vo forme doplatku a odberom elektriny za cenu elektriny na straty. Jednotlivé formy podpory výroby elektriny ako aj podmienky podpory výroby elektriny sú uvedené v ustanovení § 3 zákona o OZE. Predmetom úpravy zákona o OZE je teda úprava podmienok poskytovania podpory pre výrobcov elektriny, a to najmä tým spôsobom, že výrobcovia majú, ,,garantované výkupné ceny“ za vyrobenú a dodanú elektrinu počas doby 15 rokov. Výška týchto cien je určená na základe rozhodnutia ÚRSO. Finančné prostriedky určené na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov sú pre žalovaného prideľované každoročne zo strany ÚRSO, a to na základe predikcie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov na jednotlivé kalendárne roky. Práve z tohto dôvodu je na strane výrobcov elektriny okrem iného, daná povinnosť oznamovať zákonom stanovené informácie, pričom následkom nesplnenia si uvedených povinností môže byť v určitých prípadoch aj strata nároku výrobcu na podporu v nasledujúcom roku. Hlavný rozpor medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade spočíva v nesplnení si notifikačných povinností žalobcu podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE. Podľa predmetného ustanovenia je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť ÚRSO a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c ), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje voči žalobcovi k predmetnému dátumu splnenie si vyššie uvedenej povinnosti. Žalovaný v 1. rade má za to, že predmetná skutočnosť nebola preukázaná ani v samotnej žalobe. Splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany žalobcu tak ostáva len v rovine tvrdenia. Cieľom týchto tvrdení zo strany žalobcu je pritom len navodenie dojmu neoprávneného postupu zo strany žalovaného v 1. rade a vyvolanie obavy o vzniku škody na strane žalobcu zapríčineného neoprávneným postupom žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade sa nestotožnil s výkladom žalobcu ohľadne § 18e ods. 1 zák. o OZE, nakoľko pri výklade zákonov, teda aj prechodných ustanovení zák. o OZE je potrebné vychádzať z ich účelu. Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej správy k zákonu, žalovaný v 1. rade je toho právneho názoru, že pre ust. § 18e sa má aplikovať systematický a užší výklad pojmu „podmienky podpory“, t.j., že dané ust. § 18e zák. o OZE sa vzťahuje na podmienky podpory uvedené v § 3 zák. o OZE, a nie na práva a povinnosti výrobcov vrátane právnych následkov ich nesplnenia upravené v § 4 zák. o OZE.V prospech tohto užšieho výkladu svedčí aj skutočnosť, že žalobca ako výrobca, ktorému zák. o OZE poskytuje konkrétne práva a ukladá povinnosti, splnil podmienky podľa § 3 a teda má právo na podporu. Z gramatickej formulácie § 4 ods. 3 možno tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu, ale ide iba o dočasnú nemožnosť uplatniť si nárok na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade uvádza, že legislatívno-administratívne povinnosti výrobcov zakotvené v § 4 odseku 2 zákona o OZE sú nevyhnutným predpokladom pre správne nastavenie a následné fungovanie systému podpory a výpočet regulovaných položiek, povinnosti nie sú nové a výrobcovia elektriny s právom na podporu mali povinnosť ich dodržiavať aj v minulosti. Novela zákona o OZE č. 382/2013 Z.z., ktorou sa zaviedol následok za nesplnenie si notifikačných povinností v podobe straty nároku na uplatnenie si podpory na jeden kalendárny rok nadobudla platnosť dňa 20.11.2013 a účinnosť dňa 01.01.2014. Lehota na splnenie zákonom stanovených povinností výrobcov elektriny s právom na doplatok obsiahnutý v § 4 odseku 2 zákona o OZE pritom uplynula až dňa 15.08.2014, z čoho je zrejmé, že výrobcovia elektriny s právom na doplatok mali pred samotným nadobudnutím účinnosti predmetnej novely zákona o OZE a obzvlášť pred uplynutím lehoty na splnenie svojich zákonom stanovených povinností, dostatok času na oboznámenie sa so svojimi zákonom stanovenými povinnosťami a rovnako tak s následkom ich nesplnenia predpokladaným v § 4 odseku zákona o OZE a taktiež dostatok času na ich splnenie. V nadväznosti na uvedené si tiež žalovaný v 1. rade zdôraznil všeobecne platnú a rokmi aplikovanú zásadu, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“, ktorej podstata je obsiahnutá v zákone č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorý v ustanovení § 2 zakotvuje, že „o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov zverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa týka, domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná“. V súlade s citovanou zákonnou zásadou sa od žalobcu očakáva, že bude poznať svoje zákonom stanovené práva a povinnosti vrátane prípadných následkov ich nesplnenia a že zlučiteľnosť svojho správania s právnymi predpismi upravujúcimi práva a povinnosti subjektov na úseku energetiky, posúdi na vlastnú zodpovednosť. Žalobca, ako výrobca elektriny, tým v zásade sám nesie riziko prípadného nesprávneho posúdenia právneho stavu a neplnenia niektorej zo svojich zákonom stanovených povinností. Aplikáciu uvedeného zákonného princípu potvrdzuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 21/07, v ktorom konštatuje, že „navrhovateľka tvrdila, že ústavný zákon neporušila, pretože nevedela, že aj na ňu sa vzťahuje uvedená povinnosť, pričom hneď, ako sa o nej dozvedela, ju splnila, aj keď po zákonom stanovenej lehote. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na jednu zo základných zásad práva, ktorú si aj samotná navrhovateľka uvedomuje, a síce „ignorantia legis non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje),“ a taktiež vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 52/2011, kde opakovane dodáva, že ,,v súlade so zásadou neznalosť zákona neospravedlňuje, nevedomosťou navrhovateľa o jeho povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona nemožno ospravedlniť zmeškanie lehoty na jeho podanie.“ Žalovaný v 1. rade má za to, že nesplnenie si zákonných povinností žalobcu je jednoznačné, pričom v dôsledku nesplnenia si týchto povinností v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE zaniklo žalobcovi právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušných zariadeniach na výrobu elektriny, nárok na podporu podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE. Toto právo žalobcu zaniklo automaticky priamo zo zákona (§ 4 ods. 3 zákona o OZE). Odňatie podpory tak nenastalo v dôsledku rozhodnutia žalovaného v 1. rade, ale vyplynulo z rozhodujúcej skutočnosti, že v danom prípade nedošlo k splneniu zákonných povinností žalobcu. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaný v 1. rade za to, že v predmetnom prípade nároky uplatňované žalobcom nie sú skutkovo ani právne odôvodnené a vychádzajú z nesprávne interpretovaných ustanovení právnych predpisov.

3. Žalovaný v 2. rade žiadal rovnako žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a zároveň uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného v 1. rade.

4. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení okrem iného uviedol, že si úpadca splnil oznamovaciu povinnosť voči Žalovanému v 1. rade, ako i voči Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO) Žalobca si voči ako aj Žalovanému v 1. rade všetky svoje povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore OZE riadne splnil. ÚRSO bolo zo strany Úpadcu zaslaných viacero dokumentov, v ktorých uviedol údaj ohľadom predpokladanej ročnej výroby elektriny na rok 2015. Ako už Žalobca uviedol vo svojej žalobe, dňa 13.12.2012 Úrad vydal Úpadcovi Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie č. 1815/2012/PoP-OZE pre obdobie 2012 až 2027, v ktorom sa uvádza, že predpokladané ročné množstvo vyrobenej elektriny je 7950 MWh. Dňa 20.11.2013 Úpadca predložil Úradu Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až 2025. Návrh ceny obsahuje predpoklad ročnej výroby elektriny ako aj údaj o ročnom množstve elektriny, na ktorú si výrobca uplatní doplatok a ktoré dodá do distribučnej sústavy. Na základe uvedeného ÚRSO vydal Úpadcovi cenové rozhodnutie č. 1691/2014/ E-OZ, zo dňa 27.01.2014, v ktorom schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre roky 2014 až 2016. Úrad v rozhodnutí uvádza, že predpokladaná ročná výroba elektriny pre roky 2014 až 2016 je 8 000 MWh, technologická vlastná spotreba 448 MWh a že výrobca si uplatní doplatok na 7 552 MWh elektriny. Úpadca dňa 28.5.2014 emailom odoslal ÚRSO vyplnený „Formulár - Povinnosť výrobcov elektriny predložiť údaje do 30.05.2014, ktorý bol zverejnený na internetovej stránke Úradu. Z vyplneného formulára je zrejmé, že v roku 2015 Úpadca plánuje vyrobiť 7 900,00 MWh elektriny, že doplatok sa vzťahuje na 7 347 MWh. a že rovnaké množstvo dodá do distribučnej sústavy. Vzhľadom na vyššie uvedené má Žalobca za to, že Úpadca si splnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE. Žalobca z tohto dôvodu konštatuje, že oznamovacia povinnosť Úpadcu voči Úradu bola splnená. Úpadca si svoju informačnú povinnosť riadne a včas splnil aj voči Žalovanému v 1. rade. Úpadca emailom zo dňa 07.02.2014 a následne opakovane emailom zo dňa 26.02.2014 odoslal Žalovanému v 1. rade platné Cenové rozhodnutie na rok 2014 - 2016, v ktorom uviedol, že predpokladaná ročná výroba elektrina pre roky 2014 až 2016 je 8000 MWh a že výrobca si uplatní doplatok na 7 552 MWh elektriny. Žalobou dodáva. že doručenie emailu bolo potvrdené emailom Žalovaným v 1. rade zo dňa 27.02.2014. Žalovaný v 1. rade v rámci svojho Vyjadrenia predložil list Úpadcu, v ktorom sa mal podľa slov Žalovaného v 1. rade Úpadca priznať opomenutie povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE. Žalobca takéto tvrdenie zásadne rozporuje. Úpadca si túto povinnosť, riadne splnil vo februári roka 2014 a z tohto dôvodu bol Žalovanému v 1. rade v horeuvedenom liste opätovne zaslaný rovnaký údaj, ako tomu bolo v pôvodnom emaily. Z tohto dôvodu list nepreukazuje nesplnenie si povinnosti Žalobcom. Na základe vyššie uvedeného má Žalobca za to, že Úpadca ÚRSO a Žalovanému v 1. rade poskytol informáciu o predpokladanom množstve dodanej elektriny pre kalendárny rok 2015 riadne a včas, ako aj informáciu o tom, že na rovnaké množstvo elektriny si plánuje uplatniť podporu doplatkom a že rovnaké predpokladané množstvo elektriny plánuje dodávať na straty Žalovaného v 1. rade, ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že Úpadca Žalovanému v 1. rade predložil informácie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE a že tieto informácie sa týkali kalendárneho roka 2015. Zákon o podpore OZE neuvádza presnú formu, v akej musí i výrobca elektriny, t.j. Úpadca oznámenie ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej siete uskutočniť. Vzhľadom na preukázanie splnenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE, ako voči ÚRSO, tak aj voči Žalovanému v 1. rade má Žalobca za to, že predmetná zákonná povinnosť bola zo strany Úpadcu splnená. I v prípade, žeby súd vyhovel argumentácii Žalovaného v 1. rade ohľadom nesplnenia si povinnosti voči Žalovanému v 1. rade podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE, má Žalobca za to, že na Úpadcu sa nemôže vzťahovať sankcia za porušenie tejto povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákon o podpore OZE. Aplikáciu sankcie na Úpadcu v podobe straty nároku na uplatnenie podpory na kalendárny rok 2015 jednoznačne vylučujú prechodné ustanovenia k novele Zákona o podpore OZE, ktorou bola predmetná sankcia zavedená. Podľa § 180 ods. 1 Zákona o podpore OZE, ktorý obsahuje prechodné ustanovenia k predmetnej novele. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že na zariadenie, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014 sa vzťahujú podmienky podpory tak, ako bolo v zákone upravené do účinnosti predmetnej novely. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k § 18e ods. 1 Zákona o podpore OZE podľa ktorej .prechodné ustanovenie upravuje podmienky podpory pre zariadenia uvedené do prevádzky pred účinnosťou návrhu". Nakoľko zariadenie Úpadcu bolo uvedené do prevádzky dávno pred 01.01.2014 je zjavné, že v jeho prípade nemožno aplikovať sankciu zavedenú novelizáciou podmienok podpory výroby elektriny Podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE. Žalovaný v 1. rade nesprávne namieta zásadu vigilantibus iura scripta sunt, t.j., že sa Úpadca nezaujímal o ochranu svojich práv a povinností. nakoľko mu žiadna sankcia za prípadné porušenie povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE zo zákona hroziť nemôže. Žalobca si súdu rovnako dovoľuje dať do pozornosti Článok 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Takýmto obmedzením by bolo i odňatie práva Úpadcu - výrobcu elektriny na doplatky a za odber elektriny za cenu elektriny na straty od Žalovaných v prípade uloženia sankcie v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore OZE, ktoré sa naňho v zmysle horeuvedenej argumentácie nemá vzťahovať. Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotná, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd. 5. Žalovaný v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu vo svojich ďalších vyjadreniach okrem iného uviedol, že s argumentáciou žalobcu o riadnom splnení si oznamovacích povinností podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE nemôže za žiadnych okolností súhlasiť k čomu uvádzame nasledovné. Žalobca sa snaží preukázať splnenie svojej oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE poukazom na cenové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej ako „ÚRSO"), ktorým bola úpadcovi schválená cena elektriny pre stanovenie doplatku na roky 2014 až 2016. Cenové rozhodnutie v zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len ako „zákon o regulácii") sa výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energií vydáva na obdobie celej dĺžky podpory doplatkom podľa zákona o OZE, pričom podpora elektriny doplatkom sa v zmysle § 3 ods. 6 zákona o OZE vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Poukázal na rozdiel a vzájomný vzťah medzi právom na podporu podľa § 3 ods. 6 zákona o OZE a nárokom na reálne nadobudnutie podpory v každom kalendárnom roku počas ktorého je dotknutému výrobcovi právo na podporu priznané, ku ktorého úspešnosti musí byť zo strany výrobcu elektriny preukázané dodržiavanie a riadne plnenie všetkých zákonom zakotvených povinností. Z gramatickej formulácie § 4 ods. 3 zákona o OZE je zrejmé, že sa nejedná o zánik práva na podporu, ale naopak, o dočasnú nemožnosť uplatniť si nárok na reálne nadobudnutie podpory ako dôsledok nesplnenia niektorej zo zákonom uložených povinností. Ústavný súd SR v súvislosti s rozdielom medzi právom na podporu podľa § 3 ods. 6 zákona o OZE a nárokom na reálne nadobudnutie podpory vo svojom náleze sp.zn. PL. ÚS 50/2015 podotýka, že: „ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE nemajú bezprostrednú väzbu na § 3 ods. 6 zákona o podpore OZE (...). Právne účinky uplatnenia sankčného mechanizmu ustanoveného v§4 ods. 3 zákona o podpore OZE z dôvodu nesplnenia povinností ustanovených v § 4 ods. 2 tohto zákona sa vzťahuje totiž len na príslušný kalendárny rok, pričom nárok ustanovený v § 3 ods. 6 prvej vete zákona o podpore OZE (v ďalších kalendárnych rokoch) tým nie je dotknutý." Vzhľadom k vyššie ozrejmenému vzťahu medzi právom na podporu podľa § 3 ods. 6 zákona o OZE a nárokom na reálne nadobudnutie podpory, nie je možné priznať relevanciu žalobcovej argumentácii o splnení oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE zaslaním cenového rozhodnutia ÚRSO žalovanému 1. Ako zdôrazňuje aj Ústavný súd SR vo svojom vyššie citovanom náleze, ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE stanovuje nie jednorazovú ale opakovanú oznamovaciu povinnosť výrobcu „vždy k termínu 15. august na nasledujúci kalendárny rok", z čoho je zrejmá povinnosť výrobcu plniť si oznamovaciu povinnosť každoročne vždy k 15. augustu príslušného kalendárneho roka, tzn., že predmetné ustanovenie si vyžaduje určitú pravidelnosť a každoročné opakované plnenie si oznamovacích povinností zo strany výrobcu. Nie je preto možné považovať cenové rozhodnutie ÚRSO vydané na obdobie rokov 2014 až 2016 za splnenie oznamovacej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE vyžadujúceho každoročné opakujúce sa plnenie. Ani prípadná skutočnosť že úpadca v minulosti zaslal žalovanému v 1. rade viaceré dokumenty obsahujúce niektoré informácie vyžadované v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE alebo dokumenty, z ktorých takéto informácie vyplývajú, vrátane cenového rozhodnutia, nezbavuje úpadcu povinnosti plniť si oznamovaciu povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE. Zároveň zdôraznil, že cenové rozhodnutie žiadnym spôsobom nesúvisí s množstvom vyrábanej alebo dodávanej elektriny v zariadení výrobcu. V rámci cenového konania ÚRSO konkrétnym výrobcom vyrábajúcim elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie určil resp. schválil v súlade s§ 7 a 8 v tom čase platnej vyhlášky vyhlášky č. 221/2013 Z. z. cenu elektriny pre stanovenie doplatku na jednotku množstva elektriny za elektrinu vyrobenú v konkrétnom zariadení výrobcu elektriny. Podstatou cenových rozhodnutí vydávaných výrobcom zo strany ÚRSO, ktoré sú výsledkom predmetného cenového konania teda je, aby prevádzkovateľ distribučnej sústavy mal za preukázané, že jednotková cena uplatňovaná konkrétnym výrobcom v rámci fakturácie elektriny nie je cenou svojvoľne určenou výrobcom, ale táto vychádza z cenového konania a jemu zodpovedajúceho cenového rozhodnutia, a teda zodpovedá cene, ktorú v rámci svojej právomoci zákonom stanoveným spôsobom určilo resp. schválilo ÚRSO. Vzhľadom k uvedenému považujeme argumentáciu žalobcu o splnení si oznamovacej povinnosti úpadcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE zaslaním cenového rozhodnutia žalovanému v 1. rade za účelovú a nedôvodnú. Ako už bolo vyššie uvedené úpadca mal možnosť a zo strany zákonodarcu poskytnutý dostatočný časový priestor vzniknutému stavu, a teda dočasnej strate možnosti na uplatnenie si podpory v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE pre kalendárny rok 2015, svojim konaním predísť. Úpadca rovnako ako všetky ostatné subjekty podlieha tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti zakotvenej v § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v zmysle ktorej je povinný pri akomkoľvek svojom konaní počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Na uvedenú prevenčnú povinnosť nadväzuje aj zákon č. 513/1991 Zb. , ktorým sa riadi zmluva o dodávke elektriny a v ustanovení obsiahnutom v § 384 stanovuje zakročovaciu povinnosť žalobcu ako podnikateľského subjektu urobiť všetky opatrenia potrebné na odvrátenie alebo zmiernenie hroziacej škody. Zo situácie, ktorá je predmetom sporu je zrejmé, že k strate nároku úpadcu na uplatnenie si podpory v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE ako aj prípadnej škode s tým súvisiacej došlo výlučne z dôvodu nesplnenia si povinnosti zakotvenej zákonom o OZE úpadcom, úpadca nevynaložil žiadne úsilie na predídenie dočasnej strate nároku na uplatnenie si podpory, v dôsledku čoho je zjavné, že úpadca si vzniknutý stav spôsobil sám svojou vlastnou nečinnosťou a nedbanlivosťou. Úpadca a rovnako aj ostatní dotknutí výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie sú povinní plniť svoje zákonom stanovené povinnosti riadne a včas a aktívne využívať práva priznané právnymi predpismi, pričom v prípade ak takto aktívne nepostupujú, nemôžu dôsledky vlastnej pasivity alebo nezodpovedného prístupu k týmto právam využiť ako argument pre údajnú nezákonnosť postupu žalovaného v 1. rade. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa výkladu prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona o OZE, má jednoznačne za to, že cieľom prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona o OZE bolo zakotviť nemennosť podmienok vzniku práva na podporu (bližšie definovaných v§3 zákona o OZE) pre subjekty, ktorých zariadenia boli uvedené do prevádzky pred 01.01.2014 z dôvodu zachovania právnej istoty, stability, ochrany už nadobudnutých práv a dodržania zásady zákazu pravej retroaktivity. Je potrebné však zohľadniť, že zásada právnej istoty a právnej stability neznamená nemennosť zákona a nemennosť práv a povinností vyplývajúcich oprávneným subjektom alebo ich právnych následkov. Zákonom č. 382/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2014 došlo len k zmene, resp. rozšíreniu právnych následkov nesplnenia niektorých zákonom o OZE stanovených povinností zo strany tých výrobcov, ktorí majú priznané právo na podporu, pričom povinnosti, ktorých sa novela týka, nie sú pre žalobcu a úpadcu nové, a tieto boli žalobcovi a úpadcovi riadne známe už pred nadobudnutím účinnosti predmetnej novely. Pre zachovanie zásady rovnosti všetkých oprávnených subjektov a zásady nediskriminácie je nevyhnutné, aby práva a povinnosti pre všetky subjekty, ktorým prislúcha právo na podporu boli rovnaké, a to vrátane zákonom predpokladaných následkov v prípade ich splnenia ako aj v prípade ich nesplnenia zo strany oprávneného subjektu, a teda aj podmienky na uplatnenie nadobudnutého práva na podporu musia byť pre všetky subjekty rovnaké, nakoľko v opačnom prípade by dochádzalo k nedôvodnej diskriminácii subjektov, ktorých zariadenia sú uvedené do prevádzky po 01.01.2014 v porovnaní so subjektmi, ktorých zariadenia boli uvedené do prevádzky pred 01.01.2014. Otázkou účinkov predmetnej novely vrátane ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o OZE sa zaoberal aj Ústavný súd SR vo svojom už vyššie viackrát citovanom vyhlásení nálezu vo veci sp.zn.: PL. ÚS 50/2015, pričom dospel k záveru, že sa jedná o nepravú retroaktivitu. Z názoru prezentovaného Ústavným súdom SR je zrejmé, že v prípade prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona o OZE nie je možné aplikovať výklad prezentovaný žalobcom, nakoľko ak by Ústavný súd SR mal za to, že § 18e ods. 1 zákona o OZE sa vzťahuje nie len na podmienky podpory výroby elektriny upravené zo systematického hľadiska v §3 zákona o OZE nazvaného „Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny", ale aj na práva a povinnosti výrobcov elektriny s právom na podporu obsiahnuté v§4 zákona o OZE, nemohol by v súvislosti s účinnosťou §4 ods. 3 zákona o OZE konštatovať záver, že sa jedná o nepravú retroaktivitu. V prípade aplikácie žalobcom použitého výkladu by sa nielen podmienky podpory výroby elektriny obsiahnuté v § 3 zákona o OZE, ale aj všetky práva a povinnosti výrobcov elektriny s právom na podporu obsiahnuté v § 4 zákona o OZE, ktoré boli dotknuté predmetnou novelou č. 382/2013 Z.z. aplikovali len na zariadenia uvedené do prevádzky odo dňa účinnosti predmetnej novely, t.j. len do budúcna a teda žiadnym spôsobom by nedošlo k zmenám akýchkoľvek práv ani povinností vzniknutých za platnosti predchádzajúcej právnej úpravy, t.j. nemohlo by sa jednať o nepravú retroaktivitu. Z vyššie uvedeného názoru Ústavného súdu SR však je jednoznačne zrejmé, že právny následok nesplnenia niektorej zo zákonom explicitne stanovených povinností obsiahnutý v § 4 ods. 3 zákona o OZE sa má vzťahovať nie len na zariadenia výrobcov elektriny uvedené do prevádzky od účinnosti predmetnej novely, t.j. 01.01.2014, ale na všetky zariadenia výrobcov elektriny, teda aj na tie, ktoré boli uvedené do prevádzky pred nadobudnutím účinnosti predmetnej novely. 6. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 13.12.2018 bolo stranám sporu riadne a včas doručené. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sa na pojednávanie dostavili. Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu 13.12.2018 odoslaným súdu o 10:39 a doručeným súdu o 10:45 hod ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodov jeho neodkladných povinností ako správcu podstaty úpadcu a žiadal pojednávanie odročiť. Oznámením tunajšieho súdu zo dňa 13.12.2018 zaslaným žalobcovi elektronicky o 11:45, tunajší súd neakceptoval žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania. Dôvod uvádzaný žalobcom súd nepovažoval za tak dôležitý, aby bolo pojednávanie opätovne odročené. Situáciu popísanú žalobcom žalobca mal a mohol riešiť tak, aby si splnil svoju povinnosť dostaviť sa na pojednávanie nariadené súdom a to i s poukazom na ust. § 7 zák. č. 8/2005 Z. z. Súd pri rozhodovaní o návrhu na odročenie pojednávania prihliadol na odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať 22.10.2018 a bolo odročené z dôvodu podania žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania a s prihliadnutím na právo strán sporu vec prejednať bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov v zmysle ust. § 181 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , súd na pojednávaní konanom dňa 13.12.2018 od 13:00 hod. rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu.

7. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento stav veci: 8. Z Potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov číslo 1815/2012/PoP-OZE, ktoré vydal dňa 13.12.2012 ÚRSO pre žalobcu, nepochybne vyplýva potvrdenie ÚRSO o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov s celkovým inštalačným výkonom 0,999 MW, s uvedením do prevádzky 15.11.2012, s predpokladaným množstvom vyrobenej elektriny za kalendárny rok 7950 MWh (ďalej len zariadenie).

9. ÚRSO vydalo pre zariadenie dňa 27.1.2014 rozhodnutie č. 1691/2014/E-OZ na rok 2014, pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 136,33 Eur/MWh.

10. S poukazom na vyjadrenia strán sporu súd považuje za nepochybnú skutočnosť to, že žalovaný v 1.rade je prevádzkovateľom distribučnej sústavy, žalovaný v 2. rade je dodávateľom elektriny a osoba poverená žalovaným v 1. rade k výkupu elektriny na krytie strát, v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) zák. o OZE.

11. Zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku , číslo zmluvy PDS: OZE-499-2012-15, číslo zmluvy VSE: OZE-499-2012-15-VSE s prílohou č. 1 (ďalej len Zmluva) je nepochybne preukázané, že dňa 11.11.2014 bola podpísaná zo strany žalobcu, dňa 18.11.2014 zo strany žalovaného v 1. rade a dňa 9.12.2014 zo strany žalovaného v 2. rade. Predmetom Zmluvy bol

- okrem iného - aj záväzok žalobcu dodať elektrinu žalovanému v 2. rade, záväzok žalovaného v 2. rade odobrať elektrinu od žalobcu za cenu za dodávku elektriny podľa Zmluvy, záväzok žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi za odobranú elektrinu určenú cenu, záväzok žalovaného v 1. rade v súlade so všeobecnými právnymi predpismi a spôsobom uvedeným v Zmluve zaplatiť žalobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného žalobcovi.

12. Zo Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku , číslo zmluvy PDS: OZE-499-2012 (ďalej len Zmluva Z1 2012) nepochybne vyplýva, že bola podpísaná dňa 8.11.2012 zo strany žalobcu, dňa 13.11.2012 zo strany žalovaného v 1. Predmetom Zmluvy Z1 2012 bol - okrem iného - aj záväzok žalobcu dodať elektrinu na straty v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zák. o OZE, záväzok žalovaného v 1. rade odobrať elektrinu od žalobcu s právom podpory za ceny elektriny na straty od žalobcu, záväzok žalovaného v 1. rade prevziať zodpovednosť za odchýlku žalobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zák. o OZE, záväzok žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného žalobcovi.

13. Z Rozhodnutí ÚRSO zo dňa 4.6.2007, zo dňa 11.5.2009, 6.6.2011 vyplýva povolenie žalovanému v 1. rade na predmet podnikania: elektroenergetika.

14. Z listu žalovaného v 1. rade zo dňa 15.12.2014 označeného ako „Oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015“ nepochybne vyplýva, že v nich žalovaný v 1. rade upozornil žalobcu o skutočnosti, že si pre kalendárny rok 2015 nemôže uplatniť podporu a to z dôvodu, že v roku 2014 nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby Zariadenie požívalo podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, nakoľko neboli splnené podmienky upravené v § 4 zákona o OZE. Žalovaný v 1. rade z uvedeného dôvodu oznámil žalobcovi vylúčenie možnosti zaradiť v roku 2015 žalobcom prevádzkované Zariadenie do systému podpory, a teda elektrina vyrobená v tomto zariadení sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možnosť uplatniť si právo podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE.

15. Z mailovej komunikácie predloženej žalobcom (čl. 33 spisu) vyplýva, že adresovaná ÚRSO. Z mailovej komunikácie žalobcu so žalovaným v 1. rade (čl. 37, 38 spisu) vyplýva doručenie cenového rozhodnutia na roky 2014 - 2027.

16. Z listu žalobcu zo dňa 18.12.2014 adresovaného a doručeného dňa 22.12.2014 žalovanému v 1. rade nepochybne vyplýva, že žalobca v prílohe preposiela doklad o plánovanej výrobe za rok 2015. Súčasne sa ospravedlnil za opomenutie odoslania údajov aj do VSD. Zároveň žalobca konštatoval, že týmto podaním boli jeho povinnosti hlásenia k plánovaným údajom v roku 20158 splnené. Prílohou tohto listu bola listina obsahujúca plánované údaje za rok 2015 daného Zariadenia.

17. Z jednotlivých faktúr č. 20153004, č. 20153006, č. 20153008, č. 20153012, č. 20153014, vystavených žalobcom pre žalovaného v 1. rade nepochybne vyplýva, že ich žalobca za mesiac február až jún 2015 vystavil na zaplatenie doplatku a cenu elektriny na straty, ktoré mu ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov prináležia v zmysle príslušných cenových rozhodnutí ÚRSO.

18. Z faktúr č. 20153001, č. 20153003, č. 20153005, č. 20153007, v č. 20153011, č. 20153013, vystavených žalobcom žalovanému v 2. rade nepochybne vyplýva, že žalobca nimi za mesiace január až jún 2015 vystavil žalovanému v 2. rade za Zariadenie uvedené faktúry, ktorými fakturoval dodávku elektriny do distribučnej sústavy na straty.

19. Žalobca predložil aj Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až 2025 s predpokladanými údajmi o výrobe a dodávke elektriny z obnoviteľných zdrojov energie.

20. Uznesením Okresného súdu Bratislava I uverejneným v Obchodnom vestníku č. 160/2017dňa 21.8.2017 vyplýva vyhlásenie konkurzu na dlžníka ALLFINE s.r.o. a ustanovenie žalobcu za správcu podstaty úpadcu.

21. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 mal súd preukázané, že ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v platnom znení nie je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

22. Podľa ust. § 3 ods. 1 zák. o OZE (1) Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny 1) do regionálnej distribučnej sústavy, 4) 2. prístupom do sústavy, 5) 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny, 6) b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku 8) prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. (2) Podpora podľa odseku 1 písm. a) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny bez ohľadu na ich výkon. (3) Podpora podľa odseku 1 písm. b) a c) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny a) s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW, b) s celkovým inštalovaným výkonom do 200 MW, ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% alebo energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%. (4) Podpora podľa odseku 1 písm. c) sa vzťahuje na a) všetku elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, b) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, c) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 5 MW k celkovému inštalovanému výkonu, d) celú výrobu elektriny v zariadení výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom do 15 MW vrátane, e) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom nad 15 MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 15 MW k celkovému inštalovanému výkonu, f) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, g) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, h) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, i) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, j) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%. (5) Podpora podľa odseku 1 písm. d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom menej ako 1 MW. Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm. d) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom do 30 kW. (6) Podpora podľa odseku 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Podpora podľa odseku 1 písm. b) a d) sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 500 kW po celú dobu životnosti zariadenia výrobcu elektriny. (7) Rekonštrukcia, alebo modernizácia technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny musí zabezpečiť technologické zhodnotenie zariadenia spočívajúce najmä v preukázateľnom zvýšení účinnosti, zvýšení inštalovaného výkonu, znížení vlastnej spotreby energie alebo znížení strát a nákladov na výrobu elektriny, ktoré výrobca preukáže znaleckým posudkom. Ukončenie rekonštrukcie alebo modernizácie zariadenia na výrobu elektriny preukazuje výrobca elektriny právoplatným kolaudačným rozhodnutím alebo znaleckým posudkom, v ktorom sa uvedie dátum, kedy bola rekonštrukcia alebo modernizácia ukončená, ak kolaudácia stavby nebola potrebná. (8) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúcom biomasu alebo produkt jej spracovania sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje v prípade nového zariadenia len na množstvo vyrobenej elektriny z biomasy alebo produktu jej spracovania do 40 GWh vrátane. Na účely výpočtu sa podľa odseku 4 započíta množstvo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm. a) a do výpočtu sa nezapočíta elektrina, ktorá je vyrobená a) z biomasy, ktorá ako vstupná surovina pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní alebo pri spracovaní na jej produkt nespĺňa požiadavky na kvalitu a parametre podľa § 19 ods. 2 písm. h), b) z biokvapaliny, ktorá nespĺňa kritériá trvalej udržateľnosti podľa § 19b ods. 1 písm. a). (9) Výpočet podľa odseku 8 sa nepoužije na bioplyn vyrobený anaeróbnou fermentáciou, plyn vyrobený termochemickým splyňovaním biomasy, ktorá neobsahuje lesnícku biomasu, v splyňovacom generátore s inštalovaným výkonom do 500 kW, skládkový plyn a plyn z čistiarní odpadových vôd a na spaľovanie komunálnych odpadov s maximálnym podielom biologicky rozložiteľnej zložky odpadov do 55% vrátane. (10) Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj slnečnú energiu sa podpora podľa odseku 1 písm. c) vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom do 30 kW, ktoré je umiestnené na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti jednej budovy spojenej so zemou pevným základom evidovanej v katastri nehnuteľnosti. 9a) (11) Pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré vyrába elektrinu spaľovaním bioplynu získaného anaeróbnou fermentáciou a elektrinu z plynu vyrobeného termochemickým splyňovaním biomasy a ktorý z ročnej výroby tepla nevyužije najmenej 50% na dodávku využiteľného tepla, ktorá nezahŕňa teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý zostal po výrobe bioplynu, sa cena elektriny podľa § 6 ods. 1 písm. a) znižuje o 30%. Teplo použité na energetické spracovanie zvyšku biologicky rozložiteľného odpadu sa pre zariadenie spaľujúce bioplyn s inštalovaným výkonom do 250 kW, ktoré hmotnostne využíva menej ako 40% účelovo pestovanej biomasy na ornej pôde, započítava pre výpočet 50% dodávky využiteľného tepla. Spôsob výpočtu ročnej výroby tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. (12) Pri zariadení výrobcu elektriny, ktorý vyrába elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou, má výrobca elektriny právo na uplatnenie doplatku na elektrinu vyrobenú z biometánu. (13) Pri výrobe elektriny, ktorá sa nepovažuje za podnikanie v energetike, sa na výrobcu nevzťahujú povinnosti podľa § 4 ods. 2. (14) Podpora podľa odseku 1 písm. b) a c) sa nevzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj vodnú energiu s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW.

23. Podľa ust. § 4 zák. o OZE v znení platnom a účinnom do 31.12.2013: (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja 11a) za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja 11a) za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona. (3) Právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b). (4) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou, ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou za predchádzajúci kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa odseku 1 písm. b) a c). Ak sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, je povinný doplatok podľa odseku 1 písm. c) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy do 15. apríla. Ak si neuplatnil právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c) a na základe vydaného potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukáže, že elektrinu vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu uplatniť do konca roka právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou je povinný a) vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky tepla a využitie mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročné údaje získané z mesačných bilancií podľa písmena a) Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok, c) predložiť údaje o množstve plynu použitého na výrobu elektriny a výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo, ministerstvu a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok. (6) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b), alebo c) a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm. a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektriny využívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o jeho jednotkovom výkone.

24. Podľa ust. § 4 zák. o OZE v znení platnom a účinnom od 01.01.2014: (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu 10) a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, 11) b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona. (3) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. (4) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou, ktorému bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou za predchádzajúci kalendárny rok, si uplatňuje v roku vydania tohto potvrdenia podporu podľa odseku 1 písm. b) a c). Ak sa v nasledujúcom kalendárnom roku nepreukáže, že vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, je povinný doplatok podľa odseku 1 písm. c) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy do 15. apríla. Ak si neuplatnil právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c) a na základe vydaného potvrdenia o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukáže, že elektrinu vyrábal vysoko účinnou kombinovanou výrobou, môže si na takto vyrobenú elektrinu uplatniť do konca roka právo na doplatok podľa odseku 1 písm. c). (5) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou je povinný a) vykonávať mesačnú bilanciu výroby a dodávky elektriny, výroby a dodávky tepla a využitie mechanickej energie vyrobenej kombinovanou výrobou, b) predložiť sumárne ročné údaje získané z mesačných bilancií podľa písmena a) prevádzkovateľovi monitorovacieho systému energetickej efektívnosti podľa osobitného predpisu 11aa) a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok, c) predložiť údaje o množstve plynu použitého na výrobu elektriny a výpočet množstva elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ak ide o kombinovanú výrobu veľkých výkonov, ktorá využíva plyn ako palivo, Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a úradu každoročne najneskôr do 25. januára za predchádzajúci kalendárny rok. (6) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) alebo c) a vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie spoločne s elektrinou z neobnoviteľných zdrojov energie, je povinný zabezpečiť samostatné meranie vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo výpočet vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. (7) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatní podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a vyrába elektrinu spaľovaním alebo spoluspaľovaním biomasy a neobnoviteľného zdroja energie, eviduje a oznamuje úradu skutočné nadobudnutie množstva a kvalitu biomasy a jej skutočné využitie na účely výroby elektriny. (8) Výrobca elektriny kombinovanou výrobou bez ohľadu na rok uvedenia zariadenia do prevádzky s celkovým inštalovaným výkonom zariadenia do 125 MW, ktorý predloží prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, má právo na doplatok v rovnakej sume ako je doplatok výrobcu elektriny vyrobenej z bioplynu. Doplatok sa vzťahuje na množstvo elektriny, ktorá bola vyrobená z biometánu kombinovanou výrobou, určené podľa § 19 ods. 1 písm. a), ak zariadenie na výrobu bioplynu nie je staršie ako 15 rokov. Na množstvo elektriny vyrobenej z biometánu sa nevzťahuje obmedzenie podľa § 3 ods. 4. (9) Výrobca elektriny podľa odseku 8 si právo na doplatok za zvyšnú časť elektriny, ktorá nebola vyrobená z biometánu a ktorá nepresiahne množstvo elektriny, na ktorú sa vzťahuje podpora podľa § 3 ods. 4, môže uplatniť len po dobu 15 rokov od roku uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia. (10) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si uplatňuje podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a množstvo elektriny počíta podľa § 3 ods. 4 písm. a), b), f) alebo g) je povinný dodať prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, u ktorého si uplatňuje podporu, celý objem vyrobenej elektriny, okrem regulačnej elektriny dodanej pre potreby prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo elektriny dodanej bez použitia regionálnej distribučnej sústavy. (11) Výrobca elektriny využívajúci ako zdroj slnečnú energiu je povinný označiť každý fotovoltický panel zariadenia údajom o jeho jednotkovom výkone.

25. Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. o OZE na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 19) ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa ust. § 18e zák. č. 309/2009 Z.z.: (1) Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. (2) Na zariadenie, na ktorého výstavbu vydané stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2014 a ktoré má vydané rozhodnutie o povolení užívania podľa osobitného predpisu 20) pred 1. augustom 2015, sa na účely výpočtu podľa § 3 ods. 4 započíta množstvo elektriny vyrobené z biomasy alebo biokvapaliny kombinovanou výrobou určené podľa § 19 ods. 1 písm. a). (3) Výrobca elektriny z malého zdroja, ktorý si inštaloval malý zdroj pred 1. januárom 2014, oznámi uvedenie malého zdroja do prevádzky podľa § 4a ods. 6 do 31. marca 2014. (4) Právo na doplatok podľa § 3 ods. 4 písm. i) si výrobca elektriny môže uplatniť v období od 1. januára 2015 do 31. decembra 2018. (5) Ustanovenie § 6 ods. 5 sa vzťahuje na výrobcu elektriny, na výstavbu, rekonštrukciu alebo modernizáciu zariadenia ktorého bola poskytnutá podpora z podporných programov financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu po 1. januári 2014.

27. Podľa ust. § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

28. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaného zákonných ustanovení, súd mal za preukázané, že medzi stranami vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedených jednotlivých zmlúv a ich dodatkov . Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov. Z Potvrdenia o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov číslo 1815/2012/PoP-OZE, ktoré vydal dňa 13.12.2012 ÚRSO pre žalobcu , nepochybne vyplýva potvrdenie ÚRSO o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov s celkovým inštalačným výkonom 0,999 MW, s uvedením do prevádzky 15.11.2012, s predpokladaným množstvom vyrobenej elektriny za kalendárny rok 7950 MWh (ďalej len zariadenie). ÚRSO vydalo pre zariadenie dňa 27.1.2014 rozhodnutie č. 1691/2014/E-OZ na rok 2014, pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 136,33 Eur/MWh. Z listu žalovaného v 1. rade zo dňa 15.12.2014 označeného ako „Oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015“ nepochybne vyplýva, že v nich žalovaný v 1. rade upozornil žalobcu o skutočnosti, že si pre kalendárny rok 2015 nemôže uplatniť podporu a to z dôvodu, že v roku 2014 nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby Zariadenie požívalo podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015, nakoľko neboli splnené podmienky upravené v § 4 zákona o OZE. Žalovaný v 1. rade z uvedeného dôvodu oznámil žalobcovi vylúčenie možnosti zaradiť v roku 2015 žalobcom prevádzkované Zariadenie do systému podpory, a teda elektrina vyrobená v tomto zariadení sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možnosť uplatniť si právo podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o OZE. Z jednotlivých faktúr č. 20153004, č. 20153006, č. 20153008, č. 20153012, č. 20153014, vystavených žalobcom pre žalovaného v 1. rade nepochybne vyplýva, že ich žalobca za mesiac február až jún 2015 vystavil na zaplatenie doplatku a cenu elektriny na straty, ktoré mu ako výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov prináležia v zmysle príslušných cenových rozhodnutí ÚRSO. Z faktúr č. 20153001, č. 20153003, č. 20153005, č. 20153007, v č. 20153011, č. 20153013, vystavených žalobcom žalovanému v 2. rade nepochybne vyplýva, že žalobca nimi za mesiace január až jún 2015 vystavil žalovanému v 2. rade za Zariadenie uvedené faktúry, ktorými fakturoval dodávku elektriny do distribučnej sústavy na straty. V konaní nebolo stranami sporu namietané tvrdenie žalobcu, že žalovaní žiadnu z uvedených faktúr žalobcovi nezaplatili. Uvedená skutočnosť sa preto javí súdu ako nepochybná.

29. Súd má za to, že novelou ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. účinnou od 01.01.2014 nedošlo k zmene podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Podmienky podpory ako také ostali aj po 01.01.2014 nezmenené. Došlo len k zmene následkov nesplnenia si povinností výrobcov uvedených v ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore a to tak, že výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

30. Ani v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 táto sankcia uvedená v ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014 nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore s ústavou. jedná sa o špecifickú sankciu, ktorá má súkromnoprávny charakter.

31. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný v 1. rade - ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy - neevidoval voči žalobcovi k predmetnému dátumu 15. augusta príslušného roka (2014) včasné splnenie si jeho povinnosti ako výrobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. o OZE. Žalobca v konaní nepreukázal, že si terajší úpadca zákonom požadovanú povinnosť splnil riadne a včas. Nepreukázal to ani mailovou komunikáciou špecifikovanou v odseku 15 tohto rozsudku. Naopak. Z listu žalobcu zo dňa 18.12.2014 adresovaného a doručeného dňa 22.12.2014 žalovanému v 1. rade nepochybne vyplýva, že žalobca v prílohe preposiela doklad o plánovanej výrobe za rok 2015. Súčasne sa ospravedlnil za opomenutie odoslania údajov aj do VSD. Zároveň žalobca konštatoval, že týmto podaním boli jeho povinnosti hlásenia k plánovaným údajom v roku 20158 splnené. Prílohou tohto listu bola listina obsahujúca plánované údaje za rok 2015 daného Zariadenia. Súd zároveň konštatuje, že ani uvedenú listinu nemožno považovať za listinu, ktorou si žalobca mal splniť svoju povinnosť žalobcu ako výrobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c ) zák. o OZE. Rovnako ani žalobcom predložený Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až 2025 s predpokladanými údajmi o výrobe a dodávke elektriny z obnoviteľných zdrojov energie nemožno považovať za dôkaz preukazujúci splnenie si vyššie uvedenej povinnosti úpadcom.

32. Nakoľko žalobca svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore nesplnil voči ÚRSO, ani žalovanému v 1. rade v zákonom stanovenej lehote (do 15.08.2014), nemôže si na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Keďže oznamovaciu povinnosť je potrebné splniť periodicky každý rok, nie je možné akceptovať názor žalobcu, že si svoju povinnosť splnil predložením cenového rozhodnutia, uzavretím zmluvy, Návrhom ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až 2025, resp. iným dokladom obsahujúcim aj údaje, ktoré majú byť predmetom oznámenia. Aj keď zákon neustanovuje formu oznámenia, s prihliadnutím na požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle, z jednostranného právneho úkonu, ktorým sa oznamovacia povinnosť plní musí byť zrejmé, kto ho robí, komu je určený a čo sa ním sleduje, k čomu smeruje, resp. aké práva a povinnosti z neho majú vzniknúť.

33. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 zdôraznil, že neplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Naopak, v podmienkach právneho štátu je vo všeobecnosti akceptovateľné a v zásade vždy aj z dôvodu zabezpečovania efektívnosti právnej úpravy žiaduce, aby nesplnenie zákonom ustanovených povinností bolo sankcionovateľné, resp. mohlo (potenciálne) vyvolať negatívne právne dôsledky na subjekt práva, ktorý si zákonom ustanovenú povinnosť nesplnil.

34. Žalobca tvrdil, že splnil všetky podmienky podpory na rok 2015 v intenciách ustanovenia § 18e zák. č. 309/2009 Z.z. v platnom znení a nestotožnil sa s tvrdením žalovaných, že ust. § 18e zák. o podpore sa vzťahuje len na podmienky podpory uvedené v ust. § 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v platnom znení.

35. V zmysle vyššie cit. zmlúv sa žalovaní zaviazali žalobcovi zaplatiť doplatok v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa ust. § 18e ods. 1 zák. čo OZE podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Ako už súd uvádzal vyššie, novelou ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE účinnou od 01.01.2014 nedošlo k zmene podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Podmienky podpory ako také ostali aj po 01.01.2014 nezmenené. Došlo len k zmene následkov nesplnenia si povinností výrobcov uvedených v ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore a to tak, že výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

36. Ani v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 táto sankcia uvedená v ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014 nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore s ústavou. Súd dáva do pozornosti tú časť odôvodnenia ústavného súdu, v ktorom je uvedené: „...ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o podpore OZE majú výrobcovia elektriny primárne vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ako subjektom súkromného práva. Na tom nič nemení skutočnosť, že povinnosť oznámiť skutočnosti, resp. informácie uvedené v § 4 ods. 2 písm. c) zák. o podpore OZE majú výrobcovia elektriny z OZE nielen vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj vo vzťahu k úradu“ (ÚRSO). Súd taktiež upriamuje pozornosť na tú časť odôvodnenia daného nálezu, v ktorom je uvedené „sankčný mechanizmus ustanovený v § 4 ods. 3 zák. o podpore OZE spočívajúci v nemožnosti výrobcov elektriny uplatniť si právo na podporu treba odlíšiť od mechanizmu zániku práva na podporu, ktorý je špecificky upravený v § 3b ods. 2, 3 a 5 zákona o podpore OZE; tento mechanizmus sa uplatní ex lege za predpokladu splnenia tam ustanovených podmienok a výrobcovi elektriny bráni v ďalšom uplatňovaní podpory podľa príslušných ustanovení zákona o podpore OZE.“ K nejednoznačnosti ust. § 4 ods. 3 zákona o OZE bolo v náleze okrem iného uvedené ...... „Z normatívneho textu § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE (aj s prihliadnutím na osobitnú úpravu práva na podporu podľa § 3b ods. 2, 3 a 5 zák. o podpore OZE) možno totiž podľa názoru ústavného súdu zjavne vyvodiť, že nemožnosť uplatniť si právo na podporu sa vzťahuje len „... na nasledujúci kalendárny rok““.

37. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, resp. spoločnosti ALLFINE s.r.o., že boli porušené jeho práva vlastniť majetok, že bolo obmedzené jeho vlastnícke právo a právo podnikať, a že absentuje rozhodnutie vo veci súd opätovne poukazuje na vyššie uvedený nález Ústavného súdu, podľa ktorého ani tieto práva dotknutých výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov neboli porušené. Ústavný súd v tejto súvislosti uviedol, že zákonodarca neustanovuje subjektom práva právne povinnosti samoúčelne, ale naopak, so zjavným zámerom, aby tieto právne povinnosti boli dodržiavané. Je pritom nespochybniteľné, že záujem na dôslednom dodržiavaní právnych povinností vyplývajúcich z právnych noriem treba považovať za dôležitý všeobecne akceptovaný verejný záujem, ktorý môže za určitých okolností ospravedlňovať aj neštandardné postupy pri koncipovaní právnych noriem. Za situácie, keď výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie majú nárok na zákonom ustanovené formy podpory, ktorých hodnota je aj podľa tvrdenia skupiny poslancov mimoriadne vysoká („... predstavujú ročné náklady na prevádzku a údržbu elektrárne a náklady na splácanie záväzkov voči bankám 70 % až 90 % ročnej podpory. V niektorých prípadoch tieto náklady dokonca prevyšujú 90 %.“), je celkom prirodzené a legitímne, ak zákonodarca viaže poskytnutie tejto podpory na dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených zákonom o podpore výrobcami elektriny. Povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o podpore majú výrobcovia elektriny primárne vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy ako subjektom súkromného práva. Na tom nič nemení skutočnosť, že povinnosť oznámiť skutočnosti, resp. informácie uvedené v § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore majú výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov energie nielen vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj vo vzťahu k ÚRSO. Z koncepcie posudzovanej právnej úpravy ale zjavne vyplýva, že z hľadiska aplikácie § 4 ods. 3 zákona o podpore je podstatný vzťah medzi výrobcami elektriny a prevádzkovateľmi regionálnych distribučných sústav. Tento záver potvrdzuje predovšetkým skutočnosť, že práva podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore si výrobcovia elektriny môžu uplatňovať vo vzťahu k prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, a nie ÚRSO, príp. inému orgánu verejnej správy. Za okolností, keď sa uplatnenie inštitútu ustanoveného v napadnutom ustanovení zákona o podpore týka vzťahu dvoch subjektov súkromného práva, t. j. ide o súkromnoprávny vzťah, sa podľa názoru ústavného súdu nejaví žiaduce a ani vhodné, aby zákon ustanovoval orgán verejnej správy, ktorý by bol oprávnený rozhodovať o nesplnení zákonom ustanovených povinností jedného subjektu súkromného práva voči druhému subjektu súkromného práva, a to aj s ohľadom na charakter týchto povinností (ak by to tak bolo, nešlo by už o súkromnoprávny vzťah, ale verejnoprávny vzťah).

38. Nakoľko v konaní nebolo žalobcom nepochybne preukázané, že úpadca svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore splnil voči žalovanému v 1. rade v zákonom stanovenej lehote (do 15.08.2014), jeho právo na podporu v nasledujúcom kalendárnom roku - vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade - na daný nasledujúci kalendárny rok zaniklo - nemôže si teda na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Sankcia za nesplnenie povinnosti vyplýva priamo zo zákona a aj v zmysle predmetného nálezu Ústavného súdu SR nie je potrebné o nej rozhodnúť v správnom konaní, keďže sa jedná o vzťah medzi subjektmi súkromného práva. Žalobcovi teda ani nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom voči žalovanému v 1. rade, ani voči žalovanému v 2. rade.

39. Na základe vyššie uvedeného súd má nepochybne za to, že žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, čo do dôvodu a výšky, preto súd upustil od vykonania ďalšieho dokazovania a hodnotenia ďalších dôkazov predložených stranami sporu, pretože tieto nemajú žiaden vplyv na toto rozhodnutie a žalobu zamietol ako nedôvodnú.

40. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

42. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Keďže súd žalobu zamietol, úspech žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade je v rozsahu 100%. Žalovaný v 1. rade si náhradu trov konania uplatnil. Žalovaný v 2. rade si náhradu trov konania neuplatnil.

44. S poukazom na vyššie uvedené, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch II. a III. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1, 2

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Tento právoplatný rozsudok je zároveň exekučným titulom.