Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/45/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. M., U.. XX.X.XXXX, R. R. XXXX/XX, F., v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matka: K. M., U.. XX.X.XXXX, R. R. XXXX/XX, F., zastúpená: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 448/6, Trnava, IČO: 51 436 108 a otec: G.. A. M., U.. X.XX.XXXX, R. E. U. H., U. XXXX/X, zastúpený: JUDr. Juraj Hadrbulec, advokát so sídlom Riečna 2, Bratislava, o návrhu matky na zmenu úpravy styku a o zvýšenie výživného a o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia, takto

rozhodol:

I. Súd konanie o návrhu matky zo dňa 17.2.2014 na zvýšenie výživného na maloletú R. za obdobie od 17.2.2014 do 6.10.2015 zastavuje.

II. Súd zvyšuje výživné otca na maloletú R. nar. XX.X.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne v období od 7.10.2015 do 31.8.2018, v období od 1.9.2018 do 31.7.2021 zo sumy 180 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne a v období od 1.8.2021 zo sumy 230 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Otec je povinný zaplatiť zročné výživné na maloletú za obdobie od 7.10.2015 do 28.2.2022 v sume 4.544,19 eur v pravidelných splátkach po 126 eur mesačne spolu s bežným výživným, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod následok straty výhody splátok.

IV. Súd upravuje styk otca s maloletou R. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou

- každý párny kalendárny týždeň od piatku od 14.00 hod. do nedele do 16.00 hod.,

- počas jarných prázdnin a jesenných prázdnin každý nepárny kalendárny rok odo dňa bezprostredne predchádzajúceho začiatku prázdnin od 14.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16.00 hod.,

- počas polročných prázdnin a veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok odo dňa bezprostredne predchádzajúceho začiatku prázdnin od 14.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16.00 hod.,

- počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 12.00 hod. do 14.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 12.00 hod. do 14.8. do 18.00 hod.,

- počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 28.12 od 14.00 hod. do 3.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 hod..

Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska. Otec je povinný v čase skončenia styku maloletú odovzdať matke v mieste jej bydliska.

Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.

V. Súd návrh otca na zmenu výchovného prostredia maloletej R. zamieta.

VI. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -84 zo dňa 24.1.2012 v časti výšky výživného a úpravy styku otca s maloletou.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VIII. Štát má nárok na náhradu trov voči otcovi a voči matke v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Matka dieťaťa sa návrhom zo dňa 17.2.2014, doručeným súdu dňa 17.2.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil rozsah styku otca s dieťaťom z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletej, ktorá od 1.9.2014 nastúpila základnú školskú dochádzku a z toho dôvodu nebude možné realizovať styk otca tak, ako sa rodičia dohodli v konaní o rozvod manželstva. Zároveň matka žiadala aj o zvýšenie výživného zo strany otca, a to zo sumy 150 eur mesačne na sumu 230 eur. Matka v priebehu konania, na pojednávaní dňa 7.10.2015, po predchádzajúcom späťvzatí návrhu na zvýšenie výživného, opäť predniesla svoj návrh na zvýšenie výživného, a to na sumu 200 eur. Prednesom na pojednávaní dňa 19.7.2018, matka žiadala o ďalšie zvýšenie výživného na sumu 300 eur mesačne od 1.9.2018, keď od tohto dňa nastane zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného vzhľadom na to, že dieťa nastupuje na druhý stupeň základnej školy, čo predstavuje ďalší rast nákladov na dieťa.

2. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 25.3.2015 v rámci svojho prednesu uviedol, že čo sa týka zvýšenia výživného na maloletú, v tejto časti matka na návrhu netrvá. Na ďalšom pojednávaní dňa 7.10.2015 uviedol, že sa vracajú k pôvodnému návrhu na zvýšenie s modifikovanou výškou výživného v sume 200 eur mesačne.

3. Podľa , navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

4. Súd zobral do úvahy dispozičný návrh matky a vzhľadom na jej späťvzatie návrhu v časti zvýšenia výživného dňa 25.3.2015, a na prednesenie nového návrhu v priebehu konania na zvýšenie výživného dňa 7.10.2015, konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú za obdobie od podania návrhu dňa 17.2.2014 do 6.10.2015, vo výroku I. rozhodnutia zastavil.

5. Matka návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -84 zo dňa 24.1.2012. Ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej, súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bola R. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 150 eur mesačne. Rodičia sa dohodli o úprave styku otca s dieťaťom tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý mesiac od prvého piatku v mesiaci od 12.00 hod. do soboty nasledujúceho týždňa do 19.00 hod. Na strane maloletej sa však podstatne zmenili pomery, pretože bola prijatá do 1. ročníka základnej školy, takže od 2.9.2014 si bude každý pracovný deň plniť školskú dochádzku, čo je v rozpore s dohodnutou úpravou styku, podľa ktorej sa má počas 5 pracovných dní v každom mesiaci zdržiavať u otca. Z uvedeného dôvodu žiadala zmeniť otcovi styk s dieťaťom tak, aby to nebránilo v školskej dochádzke dieťaťa, zároveň aby sa i naďalej umožnil široký styk otca s maloletou. Matka pôvodne navrhovala, aby bol otec oprávnený stretávať sa s R. každý párny týždeň od piatka od 16.30 hod. do nedele do 14.00 hod., okrem toho aby maloletá trávila čas počas prázdnin s každým z rodičov rovnomerne. Z dôvodu zmeny starostlivosti o dieťa, ako aj z dôvodu, že v súvislosti so začiatkom školskej dochádzky od 1.9.2014 sa náklady a potreby dieťaťa zvýšili zároveň žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na sumu 230 eur mesačne, ktorú výšku výživného v priebehu konania menila až na sumu 300 eur od 1.9.2018.

6. V priebehu konania otec dňa 11.6.2015 doručil súdu návrh na zmenu výchovného prostredia maloletej, ktorým žiadal, aby bola R. zverená do jeho osobnej starostlivosti a matke aby bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150 eur. Zo psychologickej správy zo sedení, ktorých sa rodičia zúčastnili u psychológa na Referáte poradensko-psychologických služieb na ÚPSVaR vyplynulo, že obaja rodičia sú schopní sa o maloletú riadne postarať. Otec sa domnieva, že starostlivosť a výchovu maloletej vie dostatočne zabezpečiť, dokonca aj lepšie ako matka. Bol toho názoru, že vo veci bude potrebné ohľadom tohto nariadiť znalecké dokazovanie. Konanie o návrhu otca bolo uznesením Okresného súdu Trnava č.k. -163 zo dňa 23.2.2017 spojené s ďalším konaním vedenom o návrhu matky, ktoré konania sú ďalej vedené pod spoločnou spisovou značkou .

7. Matka v rámci svojho prednesu na pojednávaní dňa 25.3.2015 uviedla, že v septembri 2014 maloletá nastúpila do 1. ročníka základnej školy a od tejto doby prebiehal styk otca s dieťaťom každý párny týždeň od piatka do nedele, keď na styku počas vianočných sviatkov a jarných prázdnin sa s otcom dohodli. Úprava styku otca s dieťaťom v takomto rozsahu jej vyhovovala a s otcom sa dohodli aj na tom, že v piatok si bude maloletú brať skôr a v nedeľu ju privezie neskôr z dôvodu, aby sa vyhli dopravnej špičke. Maloletá Barbora sa s otcom v tej dobe rada stretávala, i keď sa sťažovala na dlhú cestu, čo je tam aj späť 700 km, a z cesty bola následne unavená. V priebehu konania, ako bolo dieťa staršie, matka opakovane poukazovala na to, že maloletá ťažko znáša odchody na víkendy k otcovi, nechce od nej odísť, reaguje plačom už aj na to, že jej chystá veci na styk s otcom. I keď jej dohovárala, že jej u otca bude dobre, maloletá bola vždy nervóznejšia, keď sa styk s otcom približoval. Ráno pred odchodom do školy matke nechcela dovoliť zobrať zbalenú tašku, ktorú mala určenú na cestu k otcovi, tiež sa stalo, že pred tým, ako mala odísť k otcovi ochorela, čo lekárka vyhodnotila, že to môže byť z psychického hľadiska, pretože odmieta ísť k otcovi. V piatok ráno, v deň kedy mala cestovať k otcovi, sa zvykla sťažovať na bolesť brucha alebo hlavy, čo tiež mohol byť psychický dôvod. Maloletá často vravela, že nemá problém sa s otcom stretnúť, mohlo by to však byť v okolí Trnavy, čo otec odmietal s odôvodnením, či nemá rada svojich súrodencov, čo dieťa vnímalo ako citové vydieranie. Matka nespochybňuje, že maloletá má s otcom vytvorený dobrý vzťah, keď sa vrátila od otca videla na nej, že jej je smutno a až následne po jeho odchode bola v pohode, no od septembra 2016 sa situácia zmenila. Matka uviedla, že otec s maloletou telefonuje tri až štyri krát denne, cez týždeň je to od 16.00 hod. keď prídu domov z družiny až do 21.00 hod. keď maloletá ide spať. Počas víkendu je to v priebehu celého dňa. Otec tiež trvá na tom, aby mu dieťa večer zaželalo dobrú noc. Na pojednávaní dňa 24.11.2020 matka uviedla, že medzičasom nastal posun v názore maloletej, pokiaľ ide o stretávanie s otcom. Túto zmenu v jej správaní si všimla po letných prázdninách, kedy sa maloletá vyjadrila, že sa chce stretávať častejšie s kamarátkami, ktoré má v bydlisku otca a preto k nemu chce chodiť častejšie. Maloletá od januára 2020 hrá basketbal a mávajú zápasy aj počas víkendov, preto sa môže stať, že bude mať zápas počas víkendu, kedy bude mať ísť k otcovi, matka však verí, že sa s otcom na náhradnom termíne styku dohodnú. Vzhľadom na zmenu postoja maloletej k rozsahu styku matka navrhla, aby bol styk realizovaný každý párny kalendárny týždeň od piatku od 14.00 hod. do nedele do 16.00 hod., počas jarných a jesenných prázdnin každý nepárny kalendárny rok odo dňa, ktorý predchádza začiatku prázdnin od 14.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16.00 hod., počas polročných a veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok odo dňa, ktorý predchádza začiatku prázdnin od 14.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16.00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 12.00 hod. do 14.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 12.00 hod. do 14.8. do 18.00 hod., a počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 28.12 od 14.00 hod. do 3.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 hod.. S takto navrhovaným stykom otec vyjadril súhlas, keď sa rodičia zhodli aj na tom, že matka vždy, keď dieťa bude mať cez víkend kedy by malo byť u otca zápas, bude tento víkend otcovi kompenzovať, a otec zároveň upustil od toho, aby si matka chodila pre dieťa do Spišskej Novej Vsi po ukončení styku. Na pojednávaní dňa 4.3.2022 matka k otázke úpravy styku otca s dieťaťom uviedla, že v priebehu konania maloletá dosiahla vek 13,5 roka, kedy má záujem si sama riadiť voľný čas, okrem iného sa venuje aj basketbalu, ktorý hráva predovšetkým cez víkendy. Preto žiadala, aby súd styk dieťaťa s otcom neupravoval, ale ponechal ho na rozhodnutí maloletej a jej dohodu s otcom. Matka styku s otcom a maloletej nebránila, v prípade ak sa naposledy styk nerealizoval, matka poskytla otcovi ako náhradu časť jarných prázdnin, ktoré inak mala maloletá stráviť s ňou. Pokiaľ ide o výdavky na dieťa, tieto sú vyššie vždy na začiatku školského roka, kedy ich jednorazovo vynakladá na zakúpenie školských a učebných pomôcok. Maloletá od septembra 2014 nastúpila do 1. ročníka Základnej školy v Bučanoch, od 1.2.2017 prestúpila do Základnej školy v Trnave z dôvodu

presťahovania sa a od septembra 2018 nastúpila do 5. ročníka základnej školy. V čase rozhodovania súdu, maloletá bola žiačkou 8. ročníka základnej školy. V školskom roku 2015/2016 sa maloletá stravovala v škole, strava vyšla na 39,39 eur mesačne, družina 5 eur mesačne, ZRPŠ 10 eur na rok (alikvótna časť po rozrátaní na jednotlivé mesiace školského roka 1 euro), poplatok za výtvarný krúžok bol 36 eur na 4 mesiace (po prepočte 9 eur mesačne), poplatok za hudobný krúžok bol 13 eur mesačne, platba za anglický jazyk 130 eur na rok (po prepočte 13 eur mesačne). Maloletá sa v danom roku podrobila operácii mandlí, v súvislosti s ktorou matka zaplatila za anestézu 100 eur a za lieky 30 eur (10,83 eur mesačne pri rozrátaní jednorazového výdavku nesúvisiaceho so školou na celý rok). Dieťa dvakrát do mesiaca navštevovalo logopéda za platbu 12 eur pri jednej návšteve (po prepočte 24 eur mesačne). V školskom roku 2017/2018 matka platila dieťaťu za stravu v škole 25 eur mesačne, za družinu 10 eur mesačne, do apríla 2018 chodila na gymnastiku, kde sa platil poplatok 35 eur mesačne. Výdavky boli aj na pomôcky a rôzne aktivity v škole približne 35 eur mesačne. Výdavky na oblečenie a obuv mala približne vo výške 50 eur mesačne, na hygienu 10 eur, na lieky 6 eur, na hračky a knihy asi 10 eur mesačne. Matka tiež vynaložila jednorazový výdavok 85 eur na zubára (v prepočte 7,08 eur mesačne). Aj v roku 2018 sa dieťa stravovalo v škole, za stravu sa platilo 25 eur mesačne, za družinu 120 eur na rok (po prepočte 12 eur mesačne). Od mája dieťa chodilo na tanečnú, kde sa platil poplatok 25 eur mesačne. Chodila na anglický jazyk, za ktorý sa platil poplatok 160 eur na rok (po prepočte 16 eur mesačne). Výdavky na oblečenie vrátane oblečenia na tanečnú, matka odhadovala na 40 eur mesačne. Výdavky na maloletú boli v minulosti bežného charakteru, dieťa bolo zdravé. Od júla 2021 maloletej diagnostikovali histamínovú intoleranciu, čím sa zvýšili výdavky na jej stravu približne o 20 % mesačne, tiež užíva lieky v hodnote 50 eur mesačne. V roku 2019 bola na chirurgickom zákroku keď jej odstraňovali zvyšný zub, za čo zaplatili 400 eur (po prepočte 33,33 eur mesačne, keďže nešlo o školský výdavok). Od marca 2021 má na vrchných zuboch strojček, za ktorý sa platilo 120 eur, okrem toho chodia každý druhý mesiac na kontrolu za čo sa platí 10 eur (po prepočte 15 eur mesačne). Maloletá hráva dva roky basketbal, pričom sú náklady na členské 35 eur mesačne, v lete 2021 absolvovala dve sústredenia, za jedno sústredenie sa platilo 190 eur a za druhé 212 eur (po prepočte 33,50 eur mesačne za obe). Matka dala dieťa zaočkovať proti HPV, keď jedna vakcína stála 63 eur a bola preočkovaná ďalšou vakcínou v rovnakej sume (po prepočte 10,50 eur mesačne). Ďalší výdavok je na krúžok angličtiny, ktorý navštevuje už 4 roky a za ktorý platí 150-160 eur ročne (po prepočte 15,50 eur mesačne). V roku 2021 od marca do júna maloletá absolvovala online výučbu slovenského jazyka v hodnote 8 eur na hodinu, dokopy za celé obdobie matka zaplatila 120 eur (po prepočte 12 eur mesačne). Maloletá chodí na obedy, platí sa 1,30 eur na deň (približne 27,30 eur mesačne). Výdavky na oblečenie a obuv pre dieťa sú odhadom vo výške 55 eur mesačne, nakoľko hráva basketbal, kupuje jej dvakrát do roka tenisky na basketbal, ktoré stoja okolo 60-70 eur (po prepočte cca 13 eur mesačne). Maloletá nie je zaočkovaná proti ochoreniu Covid-19, preto sa v roku 2021 nemohla tréningov zúčastňovať. Jej tréningy však aj napriek tomu prebiehali, a to online až do decembra 2021, ktoré maloletá riadne absolvovala, keď netrénovala len v januári a februári 2022. Za online tréningy matka platila 35 eur mesačne. Následne sa dohodla s trénerom, že dieťa začne znovu riadne trénovať od marca 2022, čo aj robí. Pred dvomi rokmi dieťaťu kúpila psa, čo bol tiež veľký výdavok. Všetky výdavky v súvislosti s oblečením, športovým vybavením a záujmami maloletej hradí matka sama. Otec riadne platí výživné 150 eur mesačne, zročné výživné mu nevzniklo, nad rámec výživného maloletej neprispieva. Občas jej dal tričko alebo oblečenie, raz jej dal na Vianoce hodnotnejší darček, lyže. I keď otca požiadala o finančnú pomoc, najmä v súvislosti s niektorými chirurgickými zákrokmi maloletej, otec ignoroval takúto žiadosť. Keď bola maloletá naposledy u otca a žiadala ho o zakúpenie lieku na intoleranciu, pretože sa jej liek míňal a chcela mať istotu, že pokiaľ bude u otca sa jej neminie, otec vysypal lieky a vypočítal, že liek jej na dobu pobytu u neho vystačí, takže jej ho nezakúpil, aby ho musela zakúpiť matka. Matka je počas celého konania zamestnaná u jedného zamestnávateľa, u ktorého dosahovala pracovný príjem v roku 2014 v priemernej výške 1.192,89 eur mesačne v čistom, v roku 2015 v priemernej výške 1.248,36 eur mesačne v čistom, v roku 2016 v priemernej výške 1.360,80 eur mesačne v čistom, v roku 2017 v priemernej výške 1.276,27 eur mesačne v čistom, v roku 2018 v priemernej výške 1.324,87 eur mesačne v čistom, v roku 2019 v priemernej výške 1.621,84 eur mesačne v čistom, v roku 2020 v priemernej výške 1.680,47 eur mesačne v čistom, v roku 2021 v priemernej výške 2.304,54 eur mesačne v čistom a v roku 2022 v priemernej výške podobnej ako v predchádzajúcom roku. Okrem pracovného príjmu iný príjem nemá, poberá prídavok na dieťa. Do decembra 2016 matka bývala s maloletou v domácnosti u svojich rodičov, od januára 2017 bývali v trojizbovom byte v jej vlastníctve aj s priateľom matky D. G., s ktorým viedla spoločnú domácnosť od januára 2017 do júna 2021, kedy sa odsťahoval. Priateľ matky bol zamestnaný a v roku 2017 dosiahol

čistý mesačný príjem vo výške 326,57 eur, v roku 2018 vo výške 390,19 eur, v roku 2019 vo výške 491,12 eur, v roku 2020 vo výške 535,50 eur, následne bol krátku dobu nezamestnaný. Matke počas celej doby spolužitia prispieval na domácnosť sumou 100 eur mesačne a pomáhal jej aj nákupmi do domácnosti. Počas doby, kým bývali s rodičmi matky, prispievala svojim rodičom na pravidelné platby v súvislosti s bývaním 150 eur mesačne, platila internet a TV 35 eur, poistku pre seba aj maloletú 80 eur, sporenie 70 eur, telefón 10 eur, pohonné hmoty na súkromné účely služobným autom približne 40 eur mesačne. Okrem toho mala výdavky na voľnočasové aktivity a dovolenky. Od januára 2017, kedy sa osamostatnili, má výdavky na hypotéku 303 eur mesačne, na nájomné 150 eur, za elektrinu platí 25 eur, internet 15 eur, naďalej platí poistku 80 eur a telefón 10 eur mesačne. Ďalšie výdavky boli na stravu, oblečenie a hygienu. Matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť okrem R. nemá. Matka s návrhom otca, aby mu bola maloletá R. zverená do starostlivosti nesúhlasí, pretože nedošlo k takým zmenám, ktoré by odôvodňovali zmenu výchovného prostredia. Matka s maloletou opustili spoločnú domácnosť s otcom dňa 12.5.2011 a k obnoveniu spolužitia už viac nedošlo. V tej dobe mala maloletá 2,5 roka, odvtedy s matkou dlhodobo žije v Trnave, predtým u starých rodičov v Bučanoch, dieťa tu má priateľov. Po rozvode matka odchádzala od otca bez akýchkoľvek prostriedkov, preto ju prichýlili rodičia, ktorí jej pomáhali, maloletá v tom čase navštevovala materskú školu a postupne tu začala chodiť aj do školy. Neskôr sa od rodičov odsťahovali a R. začala chodiť do školy v Trnave. Matka má pružnú pracovnú dobu, maloletú ráno vozí do školy, v mimoriadnych prípadoch ak má poradu alebo školenie mimo Trnavy, dieťa vyzdvihol jej priateľ. Všetku starostlivosť o maloletú vždy zabezpečovala sama, pričom otec neustále spochybňuje jej výchovu. V psychologickej správe na ktorú otec poukazuje je uvedené aj to, že psychológ zmenu výchovného prostredia u maloletej nepovažuje za nutnú a pre maloletú by bolo prospešné, aby bol u nej podporovaný pocit domova u matky, z ktorého domova by rada chodila k otcovi. O maloletú sa riadne stará od jej narodenia, vždy bola pri nej. Je pravdou, že má pracovné povinnosti, ale nie je to dôvod na spochybňovanie jej výchovy. Správanie otca pokladá za istú formu citového vydierania, pretože na maloletú vytvára psychický tlak a dostáva ju do pocitu viny vždy, keď ju otec telefonicky informuje, že ju súrodenci postrádajú a hovorí jej, že sa nenachádza na pravom mieste. Písomným podaním doručeným súdu dňa 8.3.2021, sa matka vyjadrila k majetkovým pomerom otca keď uviedla, že skutočné majetkové pomery otca sú oproti príjmom deklarovaným v konaní odlišné a vyššie. Otec je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX a prislúchajúcich pozemkov. V roku 2020 predal pozemok ktorý mal vo výlučnom vlastníctve o výmere 665 m2, predaj ktorého inzeroval za kúpnu cenu 90.000 eur. Otec je ďalej výlučným vlastníkom aj ďalších pozemkov, a to parc. č. XXX/X o výmere 9.189 m2 vedenej na LV č. XXXX v kat. úz. Hrabušice. Okrem toho je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/4 pozemku parc. č. 2214/10 vo výmere 368 m2, pozemkov zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. Pribylina, ďalej nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. Dobšiná, na LV č. XXX v kat. úz. Mlynky. Rodičia dieťaťa pôvodne vlastnili rodinný dom so súp. č. XXX (drevenica) postavený na parc. č. XXXX/XX v kat. úz. Hrabušice a priľahlý pozemok, a to matka v podiele 2/5 a otec v podiele 3/5. Otec túto drevenicu, ktorá sa nachádza v lukratívnej oblasti Slovenského raja, viac ako 10 rokov prenajímal a úžitky z prenájmu poberal výlučne on sám napriek tomu, že spoluvlastníčkou bola aj matka. Podľa internetového portálu je drevenica prenajímaná za 130 eur na noc, pričom podľa obsadenosti uvedenej na danom portáli, býva drevenica plne obsadená počas celej sezóny, nakoľko z drevenice je vynikajúca dostupnosť do Slovenského raja a Vysokých Tatier. Otec je konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti Villa Business s.r.o. so sídlom Spišská Nová Ves, do vlastníctva ktorej spoločnosti patrí aj priemyselná budova so súp. č. XXXX vo výmere 297 m2 a pozemok parc. č. XXXX/ X vo výmere 4.010 m2, zapísané na LV č. XXXX, pričom priemyselnú budovu prenajíma, takže príjem z tohto prenájmu je ďalším príjmom otca. Dňa 27.2.2020 bola založená ďalšia spoločnosť otca Brelsford s.r.o. so sídlom Spišská Nová Ves, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec. Príjmy otca podľa tohto, keďže má príjem z prenájmu priemyselnej budovy a drevenice, z predaja pozemku, je vlastníkom alebo spoluvlastníkom viacerých pozemkov, sú vyššie ako tie, ktoré otec preukazoval v konaní. Napriek tomu, bez bližšieho zdôvodnenia otec v roku 2018 dospel k záveru, že bude lepšie ak nastúpi na materskú dovolenku s maloletým Y., čím sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a príjmu z neho, čo nemôže byť na škodu maloletej R.. Okrem toho, je vlastníkom dvoch motorových vozidiel.

8. Otec v rámci svojho prednesu na pojednávaní uviedol, že s rozsahom úpravy styku s maloletou R. tak, ako to navrhla matka, nesúhlasí. S maloletou majú dobrý vzťah, napriek tomu trávia spolu málo času. Styk počas dvoch víkendov v mesiaci s prihliadnutím na geografickú vzdialenosť bydliska maloletej a bydliska otca sa mu javí nedostatočný a za primeraný styk by považoval stretávanie sa s maloletou počas 3 víkendov v mesiaci v rozsahu od piatka 12.30 hod. do nedele do 16.00 hod.. Cestovanie je

nielen časovo, ale aj finančne náročné, preto navrhoval, aby si v piatok pre maloletú chodil on a aby si v nedeľu pre maloletú chodila matka. Počas letných prázdnin žiadal, aby maloletá bola u neho prvé tri týždne v mesiaci júl aj prvé tri týždne v mesiaci august. Tiež navrhol upraviť styk aj počas ostatných prázdnin a sviatkov. Myslí si, že s cestovaním nie je žiadny problém, skôr je problém keď sa vracajú domov, pretože dieťa nechce ísť za mamou. Cestu si vždy snažia spríjemniť formou zábavy, hier, robia si prestávky, chodievajú na výlety. V aute majú vzdelávacie hry, spievajú si. Maloletá plače keď sa má vrátiť k matke, nechce od neho odísť, pretože jej bude smutno za deťmi otca. Keďže podľa vyjadrenia matky je dieťa zaťažené častým cestovaním počas úpravy styku, ale podľa jeho subjektívneho názoru dieťa cestovanie znáša dobre, otec navrhol posúdiť rozsah úpravy styku a jeho dopad na dieťa znaleckým posudkom. Na pojednávaní dňa 24.11.2020 otec potvrdil, že styk s dieťaťom sa v poslednom období realizuje podľa dohody bez väčších ťažkostí a preto súhlasil s navrhovaným rozsahom styku, ku ktorému na tomto pojednávaní dospeli spoločne s matkou. Zároveň v zmysle dohody, netrval už na tom, aby po ukončení styku s dieťaťom, si matka maloletú prišla prevziať do miesta jeho pobytu. Otec od roku 2014 žije v spoločnej domácnosti s partnerkou - matkou svojich detí, Ľ. Č.. Z tohto vzťahu sa dňa 12.11.2014 narodila maloletá E. a dňa 3.12.2015 maloletý Y.. V rozhodnom období partnerka otca bola zamestnaná do 31.8.2014 v spoločnosti TK Mobil s.r.o. s príjmom 619,31 eur mesačne. Následne bola na rodičovskej dovolenke s maloletou E. a bol jej vyplácaný rodičovský príspevok 203,20 eur. Od 5.11.2015 do 29.6.2016 jej bolo vyplácané materské po narodení Y. vo výške 537,13 eur, neskôr rodičovský príspevok v riadnej výške. Od 10.4.2018 do 30.9.2018 bola evidovaná na úrade práce bez nároku na podporu v nezamestnanosti, bolo to v období, kedy otec namiesto nej od 1.6.2018 nastúpil na rodičovskú dovolenku s Y., na ktorej bol do 3.12.2018. Od 1.10.2018 do 10.2.2020 sa zamestnala v spoločnosti TK Mobil s.r.o., kde dosahovala príjem vo výške 952,64 eur v čistom. Tento pracovný pomer bol ukončený z iniciatívy partnerky otca, pričom pokiaľ by v pracovnom pomere zostala, podľa vyjadrenia bývalého zamestnávateľa, by dosahovala príjem minimálne vo výške 771,35 eur. Od 17.2.2020 až doposiaľ, je otcova partnerka vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Počas celej doby nepoberala pomoc v hmotnej núdzi ani iné dávky, poberala len prídavky na deti. Otec súdu na pojednávaní uviedol, že dosahuje príjem zo živnosti aj z pracovného pomeru, dlhodobo podniká v odbore správa a prenájom nehnuteľností. Ako fyzická osoba podáva daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorých je uvedený jeho príjem z prenájmu drevenice. V roku 2015 mal z prenájmu drevenice základ dane vo výške 652,35 eur, v roku 2016 vo výške 1.912,93 eur, v roku 2017 vo výške 3.100,08 eur, v roku 2018 vo výške 3.733,68 eur, v roku 2019 vo výške 2.693,98 eur, v roku 2020 vo výške 1.633,81 eur. Otec daňové priznanie z príjmu FO za rok 2021 do doby vyhlásenia rozhodnutia vo veci, nepodal. Drevenicu prenajíma od roku 2011, a to celoročne. Pôvodne bola v podielovom spoluvlastníctve matky s podielom 2/5 a otca s podielom 3/5. Podielové spoluvlastníctvo bolo zrušené a vyporiadané dohodou zo dňa 19.2.2021, na základe ktorej matke vyplatil vyrovnací podiel z jej podielového spoluvlastníctva vo výške 28.060 eur. Počas celej doby, od kedy začal drevenicu prenajímať až do vyporiadania podielového spoluvlastníctva, matke nedával časť z nájomného v závislosti od výšky jej podielu, keď takto sa s matkou dohodli. Od 1.7.2011 je zamestnaný v spoločnosti Villa Business s.r.o., ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, ako riaditeľ. V roku 2015 dosiahol pracovný príjem v priemernej výške 405,62 eur, v roku 2016 vo výške 417,19 eur, v roku 2017 vo výške 458,23 eur, v roku 2018 vo výške 412,28 eur za prvých päť mesiacov do nástupu na rodičovskú dovolenku, v roku 2019 vo výške 392,46 eur, v roku 2020 vo výške 439,47 eur, v roku 2021 vo výške 479,65 eur a v roku 2022 v priemernej výške podobnej ako v predchádzajúcom roku. V roku 2018 došlo k zníženiu jeho príjmov, preto dospel k názoru, že bude pre neho lepšie, ak nastúpi na materskú dovolenku s maloletým Y.. V rovnakom období sa partnerka otca zaevidovala na úrade práce, pretože mala prísľub od potencionálneho zamestnávateľa, že po absolvovaní pol roka na úrade práce, tento zamestnávateľ dostane úľavu. Počas tohto obdobia od 1.6.2018 do 3.12.2018 bolo otcovi vyplácané materské v priemernej výške 382,93 eur mesačne. Od 8.9.2005 je otec jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Villa Business s.r.o. so sídlom Spišská Nová Ves a od 27.2.2020 je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Brelsford s.r.o. so sídlom Spišská Nová Ves. Nemá uzavretú mandátnu zmluvu, na základe ktorej vykonáva funkciu konateľa spoločnosti Villa Business s.r.o., a nemá teda stanovenú výšku odmeny za výkon tejto funkcie a ani nedostáva žiadnu odmenu. Rovnako nemá uzavretú mandátnu zmluvu na výkon funkcie riaditeľa ani v spoločnosti Brelsford s.r.o. a ani nedostáva žiadnu odmenu za výkon tejto funkcie. Spoločnosť Villa Business s.r.o. žije z nájmu kancelárskych a administratívnych priestorov, ktoré sú v nehnuteľnosti, ktorú táto spoločnosť vlastní. Jedná sa o priemyselnú budovu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX vo výmere 297 m2, vedenú na LV č. XXXX. Podľa daňových priznaní k dani z príjmov, spoločnosť

dosiahla v roku 2015 výsledok hospodárenia za účtovné obdobie vo výške 2.322,15 eur, v roku 2016 vo výške 3.373,74 eur, v roku 2017 vo výške 6.204,20 eur, v roku 2018 vo výške 3.526,37 eur, v roku 2019 vo výške 10.374,94 eur, v roku 2020 vo výške 586,39 eur. Zisk spoločnosti mu nie je ako spoločníkovi vyplácaný, nevie presne, ale pravdepodobne sa použije na úhradu straty z minulých rokov. Spoločnosť Brelsford s.r.o. vznikla z dôvodu, že sa snažil pomôcť svojej partnerke, ktorá bola zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie dňa 17.2.2020. Existoval operačný projekt, v zmysle podmienok ktorého, ak bol uchádzač o zamestnanie zamestnaný v novovytvorenej spoločnosti, boli splnené podmienky k tomu, aby 90 % mzdy tohto zamestnanca bolo preplácaných štátom. Z toho dôvodu bola založená táto spoločnosť, pretože mal záujem zamestnať ju v tejto spoločnosti. Tento projekt však bol zrušený a spoločnosť nevykazuje žiadnu činnosť. Podľa daňového priznania k dani z príjmov, dosiahla spoločnosť Brelsford s.r.o. v roku 2020 výsledok hospodárenia za účtovné obdobie vo výške 331,50 eur. Obe spoločnosti otca, daňové priznanie z príjmu PO za rok 2021 do doby, kým súd vo veci vyhlásil rozhodnutie, nepodali. Otec má výdavky na domácnosť 200 eur a na energie 220 eur mesačne, poistenie domácnosti 120 eur ročne. Má výdavky len bežného charakteru, žiadne zvýšené výdavky nemá. Rovnako aj výdavky na maloleté deti E. a Y. sú bežného charakteru. Kúpnou zmluvou zo dňa 9.10.2020 otec predal pozemok vo svojom vlastníctve v kat. úz. Spišská Nová Ves parc. č. XXXX/XX - orná pôda vo výmere 665 m2, zapísaný na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 78.000 eur. Z tejto kúpnej ceny vyplatil svojmu bratovi Ľ. M. sumu 33.000 eur na základe dohody ktorú mali medzi sebou uzavretú ohľadom vecí, na ktoré si brat v rámci dedičstva po ich otcovi nárokoval. Z kúpnej ceny ďalej použil sumu 29.613 eur na úhradu úveru svojej partnerky, ktorý bol vedený na jej meno, i keď sa jednalo o spoločný úver. Úver bol poskytnutý v roku 2013 vo výške 35.000 eur. Pokiaľ ide o dôvody na zmenu výchovného prostredia, spočívajú v tom, že otec je presvedčený, že dokáže vytvoriť pre maloletú lepšie výchovné prostredie ako jej matka. Matke vytýka jej nedostatočnú starostlivosť o dieťa, napríklad keď si dieťa v piatok berie zo školy je bežné, že prvé jedlo, ktoré v ten deň dieťa zje, je jedlo s ním po ceste. Dieťa má od matky desiatu ktorú nestihne zjesť, tiež nie vždy jej chutí obed, takže ho nezje. Spochybnil aj zdravotnú starostlivosť matky o dieťa, ktoré malo dlhé roky zubára len v Spišskej Novej Vsi, tiež musel matku nabádať, aby začala s dieťaťom navštevovať logopéda, prípadne aby s ňou išla na vyšetrenie pretože ju bolievala hlava. Dieťa potrebuje aj viac pohybu, keďže má určitú nadváhu a je často choré. Otec bol toho názoru, že by maloletej dokázal venovať viac času na jej výchovu ako jej matka, a to s poukazom na to, že matka je často služobne preč a dieťa z družiny preberá partner matky, keď podľa vyjadrenia otca, sa mu maloletá sťažovala, že matka na ňu nemá dostatok času. Poukázal na to, že maloletá chodí u matky neskoro spávať, keď jej večer okolo deviatej alebo pol desiatej voláva, ona ešte nespí, potom je unavená. Voláva jej viackrát za deň, vždy aj pred spaním. Väčšinu voľného času u matky dieťa trávi na tablete, telefóne a pred televízorom. R. má v škole len jednu kamarátku, pričom v Spišskej Novej Vsi má jednu najlepšiu kamarátku a viacej ďalších. Otec vyslovil názor, že aj toto môže matka vhodne ovplyvniť. Ďalej, matka s ním o výchove maloletej dostatočne nekomunikuje. U otca sa situácia zmenila, má dve deti s ktorými si R. dobre vychádza a keď spolu telefonujú, pýta sa na nich a vníma ich ako svojich vlastných súrodencov. Otec bol ďalej toho názoru, že matka a jej rodina sa snažia psychologicky ovplyvňovať dieťa voči nemu.

9. Zástupca procesného opatrovníka maloletej v čase, keď v priebehu konania z vyjadrení rodičov vyplynulo, že nie sú schopní dohodnúť sa na rozsahu styku otca s maloletou, odporučil do konania pribrať znalca z odboru detskej psychológie. Čo sa týka zmeny výchovného prostredia v zmysle návrhu otca, pridržiaval sa záverov znaleckého dokazovania ohľadom konštatácie znalca týkajúcej sa tejto otázky. Doposiaľ nemá žiadnu vedomosť o tom, že by bola starostlivosť zo strany matky o maloletú zhoršená, ako na to poukazoval otec. Pokiaľ ide o výživné, rozhodnutie ponechal na úvahe súdu. Navrhol výšku výživného určiť primerane podľa schopností a možností otca.

10. Matka dňa 1.10.2018 podala na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože okrem vymedzenia času, kedy je otec oprávnený sa s dieťaťom stretnúť, považovala za nevyhnutné obmedziť aj rozsah jeho telefonického styku s dieťaťom a stanoviť presný čas jeho uskutočňovania. Matka sa domnievala, že taký široký a neprestajný telefonický styk zo strany otca, čo potvrdil aj on sám, keď uviedol, že s dieťaťom voláva viackrát za deň a vždy aj pred spaním, nie je v záujme maloletej. Okresný súd Trnava uznesením č.k. -455 zo dňa 29.10.2018 nariadil na návrh matky neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý druhý párny týždeň v mesiaci od piatka od 14.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a aspoň v nevyhnutnom rozsahu aj počas prázdnin a sviatkov tak, ako bolo uvedené v nariadenom opatrení.

Zároveň súd upravil aj rozsah telefonického styku otca s dieťaťom, a to dvakrát do týždňa, vždy v stredu a v nedeľu v určenom čase maximálne po dobu 30 minút. V dôsledku odvolania otca, Krajský súd v Trnave uznesením č.k. -472 zo dňa 5.12.2018 zmenil napadnuté uznesenie, pričom návrh na dočasnú úpravu styku otca zamietol a neodkladné opatrenie v časti úpravy telefonického styku zmenil tak, že otec je oprávnený maloletú telefonicky kontaktovať každý deň v čase od 17.00 hod. do 18.00 hod. maximálne po dobu 15 minút. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením odvolacieho súdu dňa 12.12.2018 a bude trvať do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa, výsluchom maloletej R., výsluchom znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD., oboznámil sa listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä s potvrdeniami o pracovných príjmoch rodičov a ich partnerov, s daňovými priznaniami otca a spoločností Villa Business s.r.o. so sídlom Spišská Nová Ves a Brelsford s.r.o. so sídlom Spišská Nová Ves, so Znaleckým posudkom č. 103/2017 PhDr. Marty Halašovej, PhD. zo dňa 20.11.2017, so Znaleckým posudkom č. 51/2019 PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. zo dňa 23.11.2019, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci.

12. Maloletá R. sa narodila v manželstve svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -84 zo dňa 24.1.2012. Na čas po rozvode manželstva bola schválená dohoda rodičov o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 150 eur mesačne. Rodičia sa zároveň dohodli aj ohľadom úpravy styku otca s maloletou. V tom čase mala R. 3,5 roka, bola zdravá a navštevovala predškolské zariadenie. Matka bola zamestnaná, otec podnikal a bol aj zamestnaný v spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom. Obaja rodičia v čase rozhodovania mali vyživovaciu povinnosť len voči maloletej R.. Rozsudok v časti schválenej rodičovskej dohody nadobudol právoplatnosť dňa 1.2.2012.

13. Matka svojim návrhom podaným dňa 17.2.2014 žiadala upraviť styk otca s dieťaťom v inom rozsahu, pretože dovtedajší spôsob stretávania sa bol nevyhovujúci z dôvodu nástupu maloletej do školy v septembri 2014, pre ktorý by ho nebolo možné v určenom čase realizovať. Zároveň z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletej, ku ktorej došlo nástupom na školskú dochádzku žiadala aj zvýšiť výživné na maloletú R., a to na sumu 230 eur. V priebehu konania svoj návrh v časti zvýšenia výživného matka dňa 25.3.2015 zobrala späť, o čom súd rozhodol vo výroku I. rozhodnutia. Dňa 7.10.2015 matka opäť predniesla návrh na zvýšenie výživného na sumu 200 eur mesačne od 1.9.2014 z dôvodu, že od tohto dňa došlo k faktickej zmene vo výkone styku s dieťaťom, pretože styk s otcom sa zúžil na dva víkendy v roku. Dňa 19.7.2018 matka žiadala zvýšiť výživné od 1.9.2018 na sumu 300 eur mesačne, pretože od tohto dátumu maloletá nastúpila do 5. ročníka základnej školy, teda na 2. stupeň vzdelávania.

14. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že maloletá R. dňa 1.9.2014 nastúpila do 1. ročníka Základnej školy v Bučanoch, dňa 1.9.2018 do 5. ročníka Základnej školy v Trnave a v čase rozhodovania súdu, bola žiačkou 8. ročníka základnej školy. V súvislosti so školou mala matka jednorazové výdavky na začiatku školského roka na zakúpenie školských pomôcok, platila maloletej obedy v škole, družinu, ZRPŠ, poplatky za výtvarný krúžok, za hudobnú, tanečnú, gymnastiku, za anglický krúžok, doučovanie slovenského jazyka. Ďalšie výdavky mala na bežné potreby dieťaťa a to na oblečenie, obuv, hygienické potreby a lieky, hračky a kultúru. V roku 2016 malo dieťa zvýšené výdavky v súvislosti s operáciou mandlí, návštevou logopéda, v rokoch 2017/2018 v súvislosti s ošetrením u zubára, v rokoch 2019/2020 v súvislosti s hraním basketbalu a od júla 2021 v súvislosti s diagnostikovaním histamínovej intolerancie u dieťaťa, s nasadením zubného strojčeka a očkovaním proti HPV. Matka tak vynaložila v jednotlivých obdobiach na výživu a starostlivosť o dieťa podľa jej tvrdenia v školskom roku 2015/2016 sumu v priemernej výške 275 eur mesačne so zohľadnením, že okrem výdavkov na školu matka mohla na stravu dieťaťa vynaložiť odhadom sumu 120 eur, na oblečenie približne sumu 30 eur, na hygienu dieťaťa asi 10 eur. V školskom roku 2017/2018 to mohla byť suma v priemernej výške 300 eur mesačne s prihliadnutím na to, že dieťa bolo staršie a teda aj vyspelejšie, takže matke pribudli ďalšie výdavky ako napríklad na kultúru a gymnastiku, zvýšili sa výdavky na hygienu a ošetrenie u zubára, keď podľa názoru súdu, výdavky na stravu dieťaťa ešte stále mohli byť v priemernej výške 120 eur mesačne. V rokoch 2019/2020 boli výdavky matky na dieťa v priemernej výške približne 340 eur, keď oproti skoršiemu obdobiu jej stúpli z dôvodu, že dieťa začalo hrať basketbal s čím sú spojené výdavky na športové oblečenie a obuv, na členské, bola na chirurgickom zákroku pri ktorom jej bol odstránený zub. Výdavok na stravu dieťaťa v tomto období matke stúpli v závislosti od toho, že dieťa začalo aktívne športovať a podľa názoru súdu mohli byť vo výške 140 eur mesačne. Pokiaľ ide o rok 2021, v tomto roku sa značne

zvýšili výdavky na dieťa, ktorému bola diagnostikovaná histamínová intolerancia, bol jej nasadený zubný strojček a bola očkovaná. Zvýšené výdavky na stravu súd odhaduje už na sumu 170 eur mesačne, k tomu pribudli výdavky na lieky, zvýšili sa v súvislosti s dospievaním dieťaťa aj výdavky na hygienu, a na tréningy a sústredenia z basketbalu. Takto zvýšené výdavky v období po tom, ako bolo dieťaťu v júli 2021 diagnostikované ochorenie, súd stanovil na sumu 450 eur aj s prihliadnutím na všetky výdavky, ktoré súdu uviedla za toto obdobie matka.

15. Na všetkých týchto výdavkoch, ktoré dieťa má vzhľadom na svoj vek, fyzickú vyspelosť, odôvodnené potreby súvisiace so školskou prípravou, s jej zdravotným stavom, športovou činnosťou prípadne voľnočasovými aktivitami, sa podľa zákonných ustanovení, rodičia majú podieľať spoločne podľa svojich možností a majetkových schopností.

16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

25. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

27. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletú R. je dôvodný s poukazom na to, že od posledného rozhodovania súdu o výške výživného na dieťa, došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa ako aj na strane výživou povinných rodičov.

28. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťoval, či sa podstatne zmenili, a či ide o takú zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -84 zo

dňa 24.1.2012, právoplatným v časti výšky výživného dňa 1.2.2012, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa odôvodňujúcej zmenu výšky výživného zo strany otca.

29. K zmene pomerov na strane dieťaťa prišlo jednak uplynutím času viac ako desať rokov, keď v čase vyhlásenia skoršieho rozsudku mala R. 3,5 roka a navštevovala predškolské zariadenie, pričom v súčasnosti má už takmer 14 rokov a je žiačkou 8. ročníka základnej školy, s ktorým nárastom veku je spojené aj zvýšenie nákladov na výživu, ošatenie, hygienu, školské potreby a voľnočasové aktivity. K zmene pomerov prišlo aj na strane matky, ktorej sa v porovnaní so stavom v čase posledného rozhodovania zvýšil príjem, a napokon, k zmene pomerov došlo aj na strane otca, a to zvýšením jeho príjmu oproti tomu, ktorý dosahoval v čase posledného rozhodovania. Okrem toho, k zmene pomerov na strane otca došlo aj tým, že mu pribudli dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom z jeho vzťahu.

30. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení, v zmysle ktorých súd prihliadne na možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča, prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, a zohľadní právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. V danom prípade súd zistil, že o maloletú sa osobne stará matka, pričom dieťa vzhľadom na svoj vek už nevyžaduje starostlivosť svojej matky v takej miere ako v čase posledného rozhodovania, takže aj zo strany matky je povinnosť do určitej miery podieľať sa na výžive dieťaťa aj finančne. Matka je počas celej doby konania zamestnaná, jej pracovný príjem sa postupne zvyšoval, takže možno skonštatovať, že je v možnostiach matky podieľať sa na výžive maloletej aj finančne. Otec v rozhodnom období od podania návrhu podniká a dosahuje príjem aj z pracovnej činnosti pre svoju vlastnú spoločnosť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na niektoré skutočnosti, týkajúce sa možností otca platiť výživné vo zvýšenej miere. Otec uviedol, že od roku 2011 prenajíma drevenicu, ktorá bola spočiatku v podielovom spoluvlastníctve otca a matky, v súčasnej dobe je už vo výlučnom vlastníctve otca. Otec nepopieral, že drevenica je plne obsadená a prenajíma ju celoročne. Nepoprel ani tvrdenie matky, že ju prenajíma za cenu 130 eur na noc, ako je uvedené na príslušnom internetovom portáli. A nepoprel ani to, že v minulosti matke nevyplácal časť zo zisku z prenájmu, i keď boli podieloví spoluvlastníci, keďže sa tak podľa jeho vlastného vyjadrenia, s matkou mali dohodnúť. Napriek týmto tvrdeniam, sa súdu javí príjem z prenájmu drevenice, ktorý otec priznal v daňových priznaniach nízky, najmä s poukazom na uvádzanú cenu prenájmu a plnú obsadenosť počas celého roka. Pri takýchto skutkových okolnostiach, otcom nepopretých, je možné domnievať sa, že skutočný príjem otca z prenájmu drevenice je nepomerne vyšší, ako ho priznáva. Pokiaľ ide o pracovný príjem otca, je potrebné zohľadniť to, že v podstate zamestnáva sám seba, keď má pracovnú zmluvu uzavretú so svojou vlastnou spoločnosťou. Je potom pochopiteľné, že v tomto pracovnom pomere dosahuje tak nízky príjem, až na úrovni minimálnej mzdy, čo vedie k záveru, že otec si takýmto spôsobom účelne znižuje príjem s ohľadom na jeho existujúcu vyživovaciu povinnosť voči R.. V roku 2018 podľa jeho tvrdení došlo k zníženiu jeho príjmov, čo ho viedlo k názoru, že bude pre neho lepšie, ak nastúpi na materskú dovolenku s maloletým Y. namiesto jeho matky. V tejto súvislosti otec však súdu neozrejmil, o zníženie akého príjmu u neho malo dôjsť, keďže jeho príjem z pracovného pomeru bol takmer na rovnakej úrovni ako v roku 2017 (za prvých 5 mesiacov je možné skonštatovať zníženie cca o 40 eur mesačne, čo mohlo byť spôsobené aj tým, že sa porovnávalo obdobie 5 mesiacov roka 2018 s obdobím celého roka 2017) a príjem z prenájmu drevenice za ten rok bol dokonca vyšší ako v predchádzajúcom roku 2017. Otec teda nepreukázal, príjem z akého zdroja sa mu v roku 2018 mal znížiť. Z toho dôvodu súd považoval to, že otec od 1.6.2018 nastúpil na rodičovskú dovolenku, ktorá trvala do 3.12.2018, za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Najmä, ak si týmto otec žiadnym spôsobom finančne nepolepšil, keď odišiel zo zamestnania kde dosahoval za prvých päť mesiacov roka 2018 príjem vo výške 412,28 eur a od júna mu bolo vyplácané materské len vo výške 382,93 eur. Je potrebné poukázať aj na to, že týmto rozhodnutím otca si nepolepšila ani rodina otca, nakoľko v rovnakom období sa jeho partnerka zaevidovala na úrade práce ako nezamestnaná, bez nároku na podporu v nezamestnanosti, takže v rovnakom období zabezpečovali starostlivosť o maloletého Y. obaja rodičia, ktorým sa ešte pritom aj znížil príjem. Ak teda partnerke otca nevznikol nárok na podporu, mohla radšej zostať na rodičovskej dovolenke s nárokom na rodičovský príspevok a otec nemusel v rovnakom období prísť o pracovný príjem, ktorý bol vyšší ako materské ktoré mu bolo vyplácané. Otec nepreukázal ani ďalší dôvod, pre ktorý nastúpil namiesto svojej partnerky na rodičovskú dovolenku a síce, že jeho partnerka sa na úrade práce zaevidovala preto, že mala prísľub práce od potencionálneho zamestnávateľa. Jeho partnerka sa u tohto potencionálneho zamestnávateľa nezamestnala, teda aspoň to otec ani netvrdil. Z toho dôvodu nástup otca na rodičovskú dovolenku súd považoval za účelový, a to s cieľom znížiť svoj príjem, z ktorého sa určuje výživné. Partnerka otca sa zamestnala od 1.10.2018

v spoločnosti TK Mobil s.r.o., kde pracovala do 10.2.2020 s pracovným príjmom v priemernej výške 952,64 eur. Tento pracovný pomer však bol ukončený z jej iniciatívy, čo aj v jej prípade možno považovať za vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, pretože ukončením pracovného pomeru znížila celkový príjem rodiny a zvýšila potrebu jej finančného zabezpečenia práve zo strany otca, a tým aj ohrozenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej R.. Partnerka otca, pokiaľ by v pracovnom pomere zostala, dosahovala by v ďalšom období príjem v minimálnej výške 771,35 eur. Naproti tomu, po ukončení pracovného pomeru sa zaevidovala na úrade práce, kde je evidovaná až doposiaľ, a to bez nároku na podporu. Podľa spoločenskej zmluvy spoločnosti Villa Business s.r.o. so sídlom Spišská Nová Ves, je jediným spoločníkom G.. A. M., predmetom podnikania spoločnosti je okrem iného prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných služieb spojených s prenájmom, prenájom hnuteľných vecí, sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností. Základné imanie spoločnosti je 16.597 eur a je tvorené peňažným vkladom spoločníka. Základné imanie je v celom rozsahu splatené. Podľa zakladateľskej listiny o založení spoločnosti Brelsford s.r.o. so sídlom Spišská Nová Ves, jediným spoločníkom spoločnosti je G.. A.R. M., predmetom podnikania spoločnosti je okrem iného prenájom nehnuteľností spojený s poskytovaním iných služieb spojených s prenájmom, ubytovacie služby s poskytovaním prípravy a predaja jedál, ubytovacie služby bez poskytovania pohostinských činností, prenájom hnuteľných vecí. Základné imanie spoločnosti je 5.000 eur, hodnota vkladu spoločníka je 5.000 eur, ktorý bude splatený pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Zisk spoločnosti sa po odpočítaní dane delí na časť, ktorá zostane na ďalší rozvoj spoločnosti a na časť, ktorá sa vyplatí spoločníkovi. Podľa tvrdenia otca, ani s jednou jeho spoločnosťou, nemá uzavretú mandátnu zmluvu, na základe ktorej vykonáva funkciu konateľa týchto spoločností, nemá stanovenú výšku odmeny za výkon tejto funkcie a ani nedostáva žiadnu odmenu. Ako sám uviedol, ani zisk spoločností mu nie je ako spoločníkovi vyplácaný. Toto rovnako možno považovať za bezdôvodné vzdanie sa príjmu, keď necháva spoločnosti celý zisk, nielen časť určenú na rozvoj spoločnosti ale aj časť, ktorá by mala byť vyplatená spoločníkovi. Otec v priebehu tohto konania, v ktorom sa posudzovali jeho možnosti na zvýšenie výživného vo vzťahu k maloletej, vo februári 2020 založil ďalšiu spoločnosť, ktorá má v niektorých oblastiach rovnaký predmet činnosti ako jeho ďalšia, skôr založená spoločnosť Villa Business s.r.o., o ktorej otec uviedol, že má príjem len z prenájmu priemyselnej budovy, takže nie z činnosti, ktorá tvorí jeho hlavný predmet činností na výkon ktorých spoločnosť vznikla (napr. prenájom nehnuteľností, ubytovacie činnosti, prenájom hnuteľných vecí). Základné imanie spoločnosti Brelsford s.r.o. je 5.000 eur, ktoré imanie má otec splatené. Pokiaľ táto spoločnosť od jej vzniku nevyvíja žiadnu činnosť ako otec tvrdí, a má veľmi podobný predmet činnosti ako už predtým existujúca spoločnosť, ktorá taktiež nedosahovala dobrý hospodársky výsledok, považoval súd založenie tejto spoločnosti za nadbytočné, rovnako tak aj splatenie základného imania, ktorú sumu mohol otec použiť na iný účel, napríklad na vyššie výživné maloletej Barbory. Otec ako dôvod založenia spoločnosti Brelsford s.r.o. uvádzal snahu pomôcť svojej partnerke, ktorá bola od 17.2.2020 evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, pretože ju chcel v tejto spoločnosti zamestnať. V tejto súvislosti súd poukazuje na určité skutočnosti, a síce, že otec v novo založenej spoločnosti svoju partnerku nikdy nezamestnal napriek prezentovanej snahe, že sa otec snažil pomôcť svojej partnerke ktorá bola nezamestnaná, pričom nezamestnanou sa stala práve svojim zavinením, keď z jej iniciatívy bol ukončený dňa 10.2.2020 jej predchádzajúci pracovný pomer v ktorom dosahovala príjem dokonca vyšší ako dosahoval v rovnakom období otec, a že sa otec snažil pomôcť svojej partnerke na úkor svojej maloletej dcéry, keď splatením základného imania 5.000 eur v spoločnosti, ktorá roky nevyvíja činnosť, sa pripravil o prostriedky, z ktorých by mohol maloletej platiť vyššie výživné. V konaní bol preukázaný majetok otca, a to vlastníctvo rodinného domu v ktorom spolu s partnerkou a dvomi maloletým deťmi býva, vlastníctvo drevenice a vlastníctvo viacerých pozemkov v kat. úz. Hrabušice, Dobšiná, Mlynky a Pribylina. V roku 2020 otec predal svoj pozemok za kúpnu cenu 78.000 eur. I keď z tejto kúpnej ceny ako uviedol, vyplatil sumu 33.000 eur na základe dohody svojmu bratovi ako vyporiadanie z dedičstva, je potrebné uviesť, že týmto nedošlo k zníženiu hodnoty majetku otca, pretože hodnote tohto vyrovnacieho podielu zodpovedá iný majetok, ktorý otec vyporiadaním získal. Pokiaľ však už ide o ďalšiu sumu vo výške 29.613 eur, ktorú z vyplatenej kúpnej ceny za pozemok otec použil na úhradu úveru svojej partnerky tvrdiac, že sa malo jednať o spoločný úver, dôvodnosť zníženia svojho majetku výplatou tohto úveru za inú osobu, otec súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, keď nie je zrejmé či sa malo v skutočnosti jednať o spoločný dlh, najmä, keď v roku 2013 otec s partnerkou ani nežil v spoločnej domácnosti.

31. Všetky tieto skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané viedli súd k úvahe, že otec je schopný zvýšené výživné na dieťa platiť a jeho skutočné majetkové pomery sú také, aby súd výživné na maloletú mohol zvýšiť. Otec je aktuálne v produktívnom veku, netrpí žiadnymi zdravotnými problémami, pre ktoré by jeho pracovné možnosti boli obmedzené, má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, preto je podľa názoru súdu v jeho možnostiach dosahovať taký príjem, aby sa mohol plnohodnotne podieľať na výžive maloletej Barbory. 32. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. V danom konaní mal súd preukázané odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré spočívajú nielen vo výdavkoch na školu, ale aj v jeho nárokoch na zvýšené výdavky na športovanie, voľnočasové záujmy a v poslednom období aj na vhodnú stravu a lieky v súvislosti s jej diagnózou, keď dieťa trpí histamínovou intoleranciou. Matka súdu uviedla výdavky na dieťa, výška ako ani dôvodnosť ktorých, zo strany otca spochybnená nebola.

33. Pri súčasnom zohľadnení odôvodnených potrieb dieťaťa ako aj opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb dospel súd k záveru, že otec maloletej R. má možnosť a schopnosť platiť na výživu dieťaťa výživné v určenej výške. Takúto sumu výživného môže otec zo svojho príjmu, ako bol ustálený vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb, prípadne potrieb svojich ďalších maloletých detí.

34. Súd zobral do úvahy všetky zistené skutočnosti a návrhu matky na zvýšenie výživného vo výroku II. vyhovel, keď mal preukázané, že sú splnené podmienky na zmenu výšky výživného, keď od poslednej úpravy výživného uplynula už značná doba, maloletá je vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia a tak aj jej náklady sa zvýšili, pričom zároveň súd dospel aj k záveru, že výživné bolo určené v takej výške, v ktorej ho otec môže zo svojho príjmu primerane, riadne a včas uhrádzať bez toho, aby bola ohrozená jeho vlastná existencia. Zároveň je potrebné podotknúť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami otca. Na druhej strane, takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa, je podľa názoru súdu v postačujúcej výške a umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby maloletej v celej miere, keď v konaní neboli preukázané potreby dieťaťa v takom rozsahu, aby odôvodňovali určiť výživné až v takej výške, ako matka žiadala.

35. Súd zvýšil výživné otca voči dieťaťu s poukazom na citované ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine odo dňa 7.10.2015, teda odo dňa prednesenia návrhu na zvýšenie (návrh opätovne prednesený po jeho späťvzatí), keď mal súd preukázané, že na strane maloletej sú zmenené pomery, pričom k zmene pomerov došlo jej nástupom do 1. ročníka základnej školy dňa 1.9.2014. K ďalšiemu zvýšeniu výživného došlo v závislosti od ďalšej zmeny pomerov na strane dieťaťa, ku ktorej došlo v priebehu konania dňa 1.9.2018 jej nástupom na 2. stupeň. Súd ďalej zvýšil výživné aj od 1.8.2021, nakoľko diagnostikovaním ochorenia u maloletej v júli 2021, ktoré predpokladá zvýšenie výdavkov na špeciálnu stravu a lieky, opätovne došlo k ďalšej zmene.

36. Otec v tomto rozhodnom období platil na dieťa výživné vo výške 150 eur mesačne. Z toho dôvodu mu vzniklo zročné výživné za obdobie od 7.10.2015 do 28.2.2022 v sume 4.544,19 eur (za 34 mesiacov od novembra 2015 do augusta 2018 v sume po 180 eur mesačne spolu v sume 6.120 eur + alikvótna časť za 25 dní mesiaca október 2015 zo sumy výživného 180 eur, t.j. 145,16 eur, za 35 mesiacov od septembra 2018 do júla 2021 v sume po 230 eur mesačne spolu v sume 8.050 eur a za 7 mesiacov od augusta 2021 do februára 2022 v sume po 250 eur mesačne spolu v sume 1.750 eur, spolu výživné za celé obdobie vo výške 16.065,16 eur), po zohľadnení výživného, ktoré na základe doterajšieho rozhodnutia za rovnaké obdobie otec matke zaplatil (za 76 mesiacov od novembra 2015 do februára 2022 v sume po 150 eur mesačne spolu 11.400 eur + alikvótna časť za 25 dní mesiaca október 2015 zo sumy výživného 150 eur, t.j. 120,97 eur, teda výživné zaplatené za celé obdobie spolu v sume 11.520,97 eur). Preto súd uložil otcovi vo výroku III. povinnosť popri bežnom výživnom zaplatiť aj toto zročné výživné v pravidelných

mesačných splátkach po 126 eur mesačne až do jeho úplného zaplatenia tak, aby celé zročné výživné pri jeho riadnom splácaní bolo splatené najneskôr do 3 rokov.

37. Matka sa svojim návrhom zároveň domáhala aj úpravy styku otca s maloletou, pretože na strane dieťaťa došlo k takej zmene, ktorá odôvodňovala aj zmenu styku. Na čas po rozvode manželstva sa rodičia dohodli o úprave styku otca s dieťaťom tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý mesiac od prvého piatku v mesiaci od 12.00 hod. do soboty nasledujúceho týždňa do 19.00 hod. Na strane maloletej sa však podstatne zmenili pomery, pretože bola prijatá do 1. ročníka základnej školy, takže od 2.9.2014 si každý pracovný deň plnila školskú dochádzku, čo je v rozpore s dohodnutou úpravou styku, podľa ktorej sa mala počas 5 pracovných dní v každom mesiaci zdržiavať u otca.

38. Obaja rodičia v priebehu konania viackrát a opakovane menili svoje návrhy na úpravu styku. Počas celej doby sa styk otca realizoval, v podstate už od roku 2016 prebiehal styk otca s dieťaťom každý druhý víkend od piatka od 14.00 hod. do nedele do 16.00 hod. V prípade, ak z nejakého dôvodu nebolo možné styk realizovať, rodičia sa snažili dohodnúť o náhradnom termíne. Aj počas letných prázdnin bol zabezpečený styk otca s dieťaťom, a to v rozsahu minimálne v polovici z každého letného mesiaca. V období od novembra 2020, po pojednávaní súdu na ktorom rodičia dospeli k dohode o širšom styku ako bol realizovaný do tej doby, styk prebiehal v tomto širšom rozsahu. Uvedené skutočnosti neboli v konaní medzi rodičmi sporné. S takouto úpravou styku, na ktorej sa rodičia dohodli na pojednávaní dňa 24.11.2020, vyjadrila výslovný súhlas aj maloletá R., a to v rámci svojej výpovede na tomto pojednávaní. V ďalšom období, a to na pojednávaní dňa 4.3.2022 matka navrhla, aby sa styk otca s dieťaťom neupravoval a aby sa ponechal len na rozhodnutí maloletej a na jej dohode s otcom, čo odôvodňovala tým, že maloletá dosiahla už vek 13,5 roka a má záujem riadiť si voľný čas sama, tiež sa venuje basketbalu, ktorý hráva predovšetkým cez víkendy.

39. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

40. Súd mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -84 zo dňa 24.1.2012 bola schválená rodičovská dohoda ohľadom styku otca s maloletou, v zmysle ktorej bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý mesiac od prvého piatku v mesiaci od 12.00 hod. do soboty nasledujúceho týždňa do 19.00 hod.. Vzhľadom k tomu, že od 2.9.2014 maloletá začala navštevovať Základnú školu v Bučanoch, a otec má bydlisko vzdialené 350 km od jej bydliska, takže by v čase realizácie styku nemohla denne dochádzať od otca do školy, došlo k takej zmene pomerov, pre ktorú bolo potrebné zmeniť rozsah styku maloletej s otcom, pretože styk podľa doterajšej úpravy nie je možné vykonávať bez súčasného ohrozenia povinnej školskej dochádzky maloletej. Nástup do školy, bolo prvotnou príčinou potreby zmeniť rozsudkom upravený rozsah styku otca. Tým ďalším dôvodom bola potreba upraviť rozsah styku s prihliadnutím na plynutie času, keď dieťa medzičasom je staršie, vyspelejšie, zmenili sa mu záujmy, spôsob trávenia voľného času, na čo bolo potrebné reagovať aj prispôsobením času ktorý bude s otcom v rámci styku tráviť, nakoľko v čase posledného rozhodnutia mala 3,5 roka a aktuálne bude mať už 14 rokov. Z tohto dôvodu súd doterajší rozsah styku zmenil, pričom vychádzal z návrhov rodičov a rovnako aj zo súhlasu maloletej so stykom v takomto rozsahu, vyjadrenom na pojednávaní dňa 24.11.2020.

41. Matka na poslednom pojednávaní dňa 4.3.2022 navrhla styk otca s dieťaťom neupraviť, a to vzhľadom na vek dieťaťa a jej záujmy. Súd sa s týmto nestotožnil a dospel k záveru, že s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré z doterajšieho dokazovania vyplynuli, je potrebné, aby styk otca s dieťaťom bol upravený rozhodnutím súdu a nebol ponechaný len na prípadnej dohode maloletej s otcom. Takmer počas celého konania bolo zjavné, že dieťa má problém s realizáciou styku v mieste bydliska otca. Maloletá odmietala cestovať k otcovi, cesta sa jej zdala byť zdĺhavá a zle ju znášala pre zdravotné problémy, z cesty na styk mala stres, prejavujúci sa plačom ale napr. aj bolesťami brucha či hlavy, prípadne ochorením. I keď sa matka snažila, aby styk s dieťaťom v dohodnutom rozsahu bol riadne realizovaný, narážala na odpor dieťaťa a jeho neochotu na styk s otcom cestovať. V konaní v priebehu

dokazovania vznikla potreba aj znaleckého dokazovania ohľadom tejto otázky, a to práve za účelom zistenia príčin takéhoto odmietavého postoja dieťaťa k stretávaniu sa s otcom, ako aj za účelom zistenia vhodného rozsahu styku tak, aby jeho realizácia bola v prospech dieťaťa a zároveň aby ani otec nebol ukrátený na svojom práve tráviť s dieťaťom plnohodnotne čas. Až po nariadení znaleckého dokazovania, a v podstate až po tom, ako dieťa podrástlo a vyspelo, maloletá zmenila svoj názor a súhlasila so stretávaním s otcom a styk sa v ďalšom období aj skutočne realizoval bez väčších problémov. Maloletá styk s otcom celé roky odmietala, napriek snahe svojich rodičov, aby potrebu stretávať sa s otcom a potrebu rozvíjať si s ním vzťah, prijala a akceptovala. S prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti, súd bol toho názoru, že styk R. s otcom je potrebné určitým spôsobom upraviť tak, aby bol stanovený aspoň v základnom rozsahu a aby mal otec záruku, že minimálne v takomto rozsahu sa s dieťaťom má možnosť stretnúť. Úpravou styku aj dieťa bude mať možnosť reálnejšie si rozvrhnúť svoj voľný čas a aktivity počas neho, keď rozhodnutím súdu je vopred stanovený čas, ktorý strávi s otcom, zároveň sú rozhodnutím nastavené aj určité pravidlá, podľa ktorých sa bude voľný čas dieťaťa riadiť, a tiež sa zabráni situácii, že dieťa bude uprednostňovať svoje záujmy a trávenie času s priateľmi, i keď by k tomu malo dochádzať z jeho strany len nevedomky. Ako je uvedené vyššie, dieťa doposiaľ celé roky odmietalo styk s otcom, a to aj napriek tomu, že jeho rozsah bol upravený rozhodnutím súdu, čím nevedomky vystavovalo svoju matku tomu, že sa musela rozhodnúť, či maloletú pošle na cestu za otcom proti jej vôli, alebo či bude mariť súdne rozhodnutie tým, že realizáciu styku otcovi neumožní. Súdu sa javilo, že pokiaľ by aj napriek týmto skutočnostiam ktoré v priebehu konania vyplynuli, zostala úprava styku dieťaťa s otcom v ďalšom období súdom neupravená, za krátku dobu by opäť mohlo dôjsť k situácii, že styk otca by sa nerealizoval, a to práve pre nemožnosť dohodnúť sa s dieťaťom na čase, ktorý by trávila s otcom, alebo pre jej neochotu uprednostniť stretnutie s otcom pred trávením voľného času v kruhu priateľov. Súd upriamuje pozornosť v tejto súvislosti aj na to, že styk otca upravil práve v takom rozsahu, na ktorom sa rodičia po dlhej dobe dohodli, a s ktorým maloletá v rámci svojho výsluchu pred súdom súhlasila. Zároveň je potrebné uviesť, že táto úprava zo strany súdu nebráni tomu, aby sa otec s dieťaťom kedykoľvek dohodli na stretnutí v inom čase, v inom rozsahu, prípadne na inom mieste ako je v súdnom rozhodnutí uvedené, a to práve tak, ako to bude obom vyhovovať. Súdu je zrejmé, že dieťa bude mať už 14 rokov, a že nariadený styk môže kolidovať s jej plánmi, inými voľnočasovými aktivitami alebo aj s jej povinnosťami, k tomu však slúži možnosť dohodnúť sa s otcom tak, aby stretnutie vyhovovalo obom a aby sa mohlo uskutočniť. Z týchto dôvodov súd výrokom č. IV. upravil styk otca s dieťaťom keď bol toho názoru, že takáto úprava je v záujme maloletej a reflektuje aj na dohodu rodičov, ku ktorej ohľadom tejto úpravy v priebehu konania dospeli.

42. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

43. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

44. Otec v priebehu konania podal návrh, ktorým sa domáhal zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti v presvedčení, že dokáže dieťaťu zabezpečiť lepšie podmienky a lepšiu výchovu ako sa jej dostáva od matky. Vzhľadom na podaný návrh, súd vykonal dokazovanie aj ohľadom výchovného prostredia dieťaťa, keď k tomuto bolo nariadené znalecké dokazovanie a výsluch maloletej.

45. Zo záverov Znaleckého posudku č. 103/2017 PhDr. Marty Halašovej, PhD. zo dňa 20.11.2017 vyplynulo, že vzťah maloletej k obidvom rodičom je pozitívny a vyvážený. Kontakt s otcom je zachovaný, dieťa sa pravidelne stretáva s otcom, má pozitívny vzťah k jeho rodine. Matka kontaktu otca s maloletou nebráni. Maloletá prežíva emocionálny diskomfort v súvislosti s tlakom otca na lojalitu s jeho novou rodinou a súrodencami z jeho nového partnerstva. Dieťa túži po obnovení pôvodnej rodiny a ak to nie je možné, chce zostať u matky kde sa cíti lepšie. Na verbálnej aj na hlbšej projektívnej úrovni mierne preferuje matku. Vzhľadom na tieto zistenia znalkyňa neodporučila zmenu výchovného prostredia maloletej.

46. Súd dňa 20.9.2018 vykonal dokazovanie výsluchom maloletej R. (v čase výsluchu malo dieťa 10 rokov), kedy maloletá uviedla, že vždy keď má ísť za otcom, je jej smutno za mamou. Radšej chodieva vlakom, pretože nechce cestovať autom, lebo jej býva zle. Cesta trvá dlho, počas cesty sa s otcom hrajú

slovné hry, alebo počúvajú hudbu. Na stretnutia s otcom sa neteší, pretože bude ďaleko od mamy ale aj kvôli ďalekej ceste. Páčilo by sa jej, keby sa stretali v Trnave. Chcela by, aby sa s otcom stretávala najviac jeden krát za mesiac a maximálne týždeň alebo dva za celé prázdniny v lete. Otec tiež chce, aby bývala u neho, čo zas ale ona nechce. Otec jej volá skoro stále, pýta sa čo robí, o hodinu neskôr volá zase, volá jej keď príde zo školy, na obed, po obede, podvečer a aj keď ide spať. Niekedy volá už aj keď je v posteli a aj by chcela už spať. Cez víkend keď je s mamou, tak jej otec volá ešte viac. Predstavovala by si to tak, aby bola u mamy a aby sa s otcom stretala maximálne raz za mesiac a týždeň alebo dva za celé prázdniny.

47. Znalec PhDr. Karol Kleinmann, PhD. v Znaleckom posudku č. 51/2019 zo dňa 23.11.2019 uviedol, že maloletá má dobrý citový vzťah k obom rodičom, v poslednom období vzhľadom na vstup do obdobia puberty začína uprednostňovať matku. Podmienky na bývanie a sociálne aktivity sú vhodnejšie u matky u ktorej má vlastnú izbu. Prostredie u otca nemá pre dieťa osobnú intimitu ako u matky a je absolútne nevhodné, aby dospievajúca dcéra spávala s otcom v jednej posteli. Z týchto dôvodov je súčasné výchovné prostredie a zverenie do starostlivosti matky v najlepšom záujme dieťaťa, zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otcovi znalec neodporučil. Telefonická komunikácia je pre maloletú nadbytočná. Otec tým pravdepodobne naznačuje zvýšený záujem o dcéru, zároveň môže ísť o manipulatívnu techniku kedy sleduje svoje osobné záujmy. V závere posudku znalec odporučil zachovanie doterajšieho spôsobu osobného kontaktu otca s dieťaťom a vymedzenie maximálneho telefonického kontaktu v pevne vymedzenom čase. V dopracovaní znaleckého posudku zo dňa 3.1.2020 znalec uviedol, že pri posudzovaní vhodnosti zmeny výchovného prostredia je potrebné načúvať prianiam a potrebám maloletej. Aktuálne je výchovné prostredie vhodnejšie u matky. Zvýšenú frekvenciu stretávania sa s otcom aj napriek jeho prianiam nepovažuje za vhodné, pretože maloletá považuje cestovanie na styk za zaťažujúce a lepšie sociálne zázemie má v Trnave.

48. Dňa 24.11.2020 súd vykonal ďalší výsluch maloletej, počas ktorého uviedla, že jej nevadí stretávanie sa s otcom každý druhý víkend, nevadí jej ani cesta, asi si na ňu zvykla. Svoj názor zmenila toto leto, keď si našla v mieste bydliska otca kamarátov, za ktorými rada chodí. Po oboznámení zo strany súdu s návrhom ako upraviť styk, ktorý predniesla matka na pojednávaní pred jej výsluchom maloletá uviedla, že keby bolo rozhodnuté podľa tohto návrhu matky, bola by spokojná. Tiež sa vyjadrila, že si nemyslí, že by bol problém, keby chcela zostať u otca dlhšie a keby to mame povedala, mama taktiež nikdy nemala problém, ak bol potrebný náhradný termín za niektorý víkend. Pokiaľ ide o starostlivosť zo strany rodičov uviedla, že chce byť u mamy.

49. K výsluchu maloletej na pojednávaní dňa 24.11.2020 sa následne vyjadril znalec, ktorý bol prítomný pri výsluchu dieťaťa a k nemu uviedol, že pred rokom počas vypracovávania posudku to bolo úplne niečo iné, vtedy maloletá jednoznačne povedala, že chce zostať bývať u matky a nemala až tak pozitívny prejav vo vzťahu k otcovi, ako to prezentovala počas tohto výsluchu. Znalec bol toho názoru, že hlavná príčina tejto zmeny spočíva v tom, že u maloletej prebieha puberta a pravdepodobne ide aj o nejaký vzťah v Spišskej Novej Vsi, ktorý ju tam ťahá. V prípade maloletej sa v súčasnej dobe jedná o úplne iného človeka ako bola pred rokom, či fyzicky, tak aj psychicky. Znalec ďalej uviedol, že psychologické posúdenie sa dá urobiť aj na základe pozorovania maloletej pri jej výsluchu, keď boli pozorované nepriame znaky, ako keby mala maloletá svoj svet do ktorého sa uzatvára. Znalec na záver vyjadril názor, že by možno bolo dobré, keby sa rodičia zaujímali o to, čo ich dieťa prežíva.

50. Na základe zistení, ku ktorým dospel súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh otca na zmenu výchovného prostredia nie je dôvodný. V priebehu celého dokazovania neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu zmeniť doterajšie výchovné prostredie dieťaťa u matky, ku starostlivosti ktorej neboli žiadne opodstatnené výhrady. Súd vychádzal rovnako zo záverov znaleckého dokazovania, či už z posudku znalkyne PhDr. Marty Halašovej, PhD. alebo znalca PhDr. Karol Kleinmanna, PhD., keď obaja znalci dospeli k rovnakému záveru, a síce, že maloletá je spokojnejšia v domácnosti matky, ktorú preferuje. Neznamená to, že by k otcovi nemala vyvinutý cit, prípadne že by nemali dobrý vzájomný vzťah, znamená to len fakt, že ako dievča skôr inklinuje k matke, a to najmä v tomto období dospievania, a že sa v domácnosti matky cíti lepšie. K tejto otázke bola vypočutá aj maloletá, ktorá taktiež vyjadrila svoju vôľu, a to aj opakovane, zostať v osobnej starostlivosti matky a s otcom realizovať stretnutia. I keď u maloletej R. bolo možné v priebehu konania pozorovať zmenu v jej názoroch a postojoch k realizácii styku otca, a to zmenu k lepšiemu, keď stretnutia s otcom neodmietala ale pristúpila aj na širší styk, k takejto zmene však už nedošlo pokiaľ ide o jej vyjadrenia,

k otázke zmeny výchovného prostredia. Pri oboch výsluchoch sa jednoznačne vyjadrila, že chce zostať v starostlivosti matky. Znalec PhDr. Karol Kleinmann, PhD., ktorý bol prítomný aj pri ostatnom výsluchu maloletej, a sám konštatoval posun v názoroch a postojoch dieťaťa v dôsledku toho, že je už staršia a vyspelejšia, súdu vysvetlil zmenu vo vyjadreniach dieťaťa ohľadom styku, nie však už ohľadom zmeny výchovného prostredia, v ktorej otázke názor dieťa nezmenilo ani postupom času. Znalec pri posudzovaní vhodnosti zmeny výchovného prostredia jednoznačne uviedol, že je potrebné načúvať prianiam a potrebám maloletej, zároveň sa vyjadril, že aktuálne je výchovné prostredie vhodnejšie u matky. Z týchto dôvodov dospel súd k záveru, že zmena výchovného prostredia by v danej veci nebola v záujme dieťaťa, preto návrh otca na zmenu vo výroku V. ako nedôvodný zamietol.

51. Týmto rozsudkom súd v súlade s zmenil vo výroku VI. rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. -84 zo dňa 24.1.2012 v časti výšky výživného a úpravy styku otca s maloletou Barborou.

52. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

54. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď rozhodol vo výroku VII. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. .

55. Podľa , ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

56. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

57. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

58. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

59. Podľa , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

60. V prejednávanej veci ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa podľa , konkrétne o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v zmysle , čo je mimosporové konanie. Hoci medzi účastníkmi mimosporových konaní nie je charakteristický spor o právo, nie je celkom vylúčené, že medzi nimi môžu vzniknúť rozpory ohľadne predmetu konania, ide však o konania svojou povahou osobité, v ktorých súdy realizujú verejnú moc pri poskytovaní právnej ochrany, a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného záujmu. V takomto mimosporovom konaní, kde nie je možné vždy hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania vždy proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu a podľa , súd o nich rozhoduje aj bez návrhu.

61. Nakoľko rodičia sa nevedeli na starostlivosti o maloleté dieťa dohodnúť, najmä pokiaľ ide o úpravu styku a výchovné prostredie dieťaťa, ich tvrdenia ako aj tvrdenia maloletého dieťaťa si odporovali, čo neviedlo k zmiernemu vyriešeniu veci, bolo nevyhnutné posúdiť najvhodnejšiu formu starostlivosti o maloleté dieťa nestrannou osobou, ktorou bol v tomto prípade znalec. Vzhľadom na povahu a predmet konania v prejednávanej veci bolo znalecké dokazovanie nariadené v záujme spoločného dieťaťa oboch rodičov.

62. Súd rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa a 2 v spojení s , keď vo výroku tohto uznesenia priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči obom rodičom. Súd tak rozhodol, keď nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, z dôvodu ktorých by nemal náhradu trov konania štátu od rodičov požadovať ( ). Osobitné kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa sa má pritom vykladať prísne reštriktívne, a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, ktoré výnimočné dôvody súd nezistil. Okrem toho, konanie bolo vedené a znalecké dokazovanie bolo nariadené v dôsledku správania sa oboch rodičov. Ak by sa na starostlivosti obaja rodičia dohodli skôr, resp. ešte pred nariadením znaleckého dokazovania, trovy štátu by vôbec neboli vznikli. Súd má na základe uvedeného za to, že trovy štátu, ktoré vznikli za znalecké dokazovania, majú v tomto prípade znášať v celom rozsahu rodičia maloletého dieťaťa.

63. Z uvedených dôvodov priznal súd vo výroku VIII. štátu voči matke a otcovi dieťaťa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia ( a nasl. ).