Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/249/2014

Potvrdené rozhodnutím 17Co/71/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcov: 1/ S. B., bytom M. XXXX, G., a 2/ I. B., bytom M. XXXX, G., obaja právne zastúpení JUDr. MUDr. Miroslavom Pavlákom, advokátom so sídlom Moyzesova 1744, Púchov, proti žalovaným: 1/ Laugofinanc s.r.o., so sídlom Záhumenská 1800/3, Trenčín - Biskupice, IČO: 44 350 643, a 2/ TRUSTFIN s.r.o., so sídlom Šafárikova 2731/6, Trenčín, IČO: 47 225 874, o určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, určenie neplatnosti záložnej zmluvy a iné, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. decembra 2018, č.k. 16C/249/2014-67, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IX., ktorým súd vo zvyšku žalobu voči žalovanému 2/ zamietol, a v závislých výrokoch XI. a XII. o trovách konania p o t v r d z u j e . II. Žalovanému 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcov: 1/ S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. mieru XXXX, G., 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. mieru XXXX, G., obaja právne zastúpení: JUDr. MUDr. Miroslav Pavlák, advokát, so sídlom Moyzesova 1744, Púchov, proti žalovaným : 1/ Laugofinanc s.r.o., so sídlom Záhumenská 1800/3, Trenčín - Biskupice, IČO: 44 350 643, 2/ TRUSTFIN s.r.o., so sídlom Šafárikova 2731/6, Trenčín, IČO: 47 225 874, o určenie bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, určenie neplatnosti záložnej zmluvy a iné, takto

rozhodol:

Súd žalobu voči žalovanému 1/ v celom rozsahu zamieta.

Súd určuje, že úver poskytnutý na základe dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. B zo dňa 20.09.2011 je bezúročný a bez poplatkov.

Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. VI bode 1.1 dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. B zo dňa 20.09.2011 v znení "V prípade, ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej splátky, alebo celková výška uhradených splátok k daným termínom určeným splátkovým kalendárom, bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto splátkového kalendára, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu 1% z poskytnutej sumy úveru. Zmluvná pokuta môže byť veriteľom uplatnená opakovane a to za každý jednotlivý právny alebo administratívny úkon titulom zabezpečenia vymožiteľnosti splatnej pohľadávky", je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou.

Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. VI bode 1.2 dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. B zo dňa 20.09.2011 v znení "V prípade, ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej splátky a súčasne svoje nároky musel veriteľ uplatniť spoplatnením úveru Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, na súde žalobou alebo realizuje výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou v súlade so znením tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 1% z celkovej čiastky úveru. Zmluvná pokuta môže byť veriteľom uplatnená opakovane a to za každý jednotlivý právny alebo administratívny úkon v súdnom konaní alebo v konaní dobrovoľnej dražby titulom zabezpečenia vymožiteľnosti splatnej pohľadávky", je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou.

Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. VI bode 1.3 dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. B zo dňa 20.09.2011 v znení "V prípade, ak svoje nároky musel veriteľ uplatniť spoplatnením úveru vyhlásením predčasnej splatnosti úveru v súlade s čl. VII ods. 2, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 1% z celkovej čiastky úveru. Zmluvná pokuta môže byť veriteľom uplatnená opakovane za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti", je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou.

Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. VI bode 2 dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. B zo dňa 20.09.2011 v znení "V prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru /splátky, jej časti/ môže veriteľ vyčísliť dlžníkovi denný úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Úroky z omeškania sú splatné v lehote na náhradné plnenie dlžnej splátky v súlade s písomnou upomienkou veriteľa", je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou.

Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. VI bode 3 dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. B zo dňa 20.09.2011 v znení "Veriteľ je oprávnený dlžníkovi účtovať za náklady spojené s každou písomnou, telefonickou alebo faxovou upomienkou podľa sadzobníka poplatkov. Právny režim zasielania upomienok: 1.upomienka zaslaná klientovi po 10 dní omeškania splátky, 2.upomienka zaslaná klientovi po 30 dní omeškania splátky, 3: upomienka zaslaná klientovi po 50 dní omeškania splátky," je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou.

Súd určuje, že zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. VI bode 3 dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. B zo dňa 20.09.2011 v znení "Veriteľ vylučuje čiastočné plnenie zo strany klienta bez výslovnej písomnej dohody s klientom. Uhradenie len dlžných splátok bez ich príslušenstva sa pokladá za čiastočné splnenie si záväzku dlžníka a takéto plnenie je veriteľ oprávnený odmietnuť a vyhlásiť úver za okamžite splatný, dňom nasledujúcim po stanovenom termíne na úhradu zmluvnej dohodnutej pokuty, úrokov z omeškania alebo sankčných poplatkov", je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou.

Vo zvyšku súd žalobu voči žalovanému 2/ zamieta.

Súd zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/827/2014-31 zo dňa 10.12.2014.

Žalovanému 1/ súd náhradu trov konania nepriznáva.

Vo vzťahu medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovaným 2/ žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2014 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali, aby súd ustanovenie zmluvy o úvere č. LF XXXXXXX v znení dodatku č. 1, ktorá určuje, aby spory s dodávateľom žalobcovia riešili výlučne v rozhodcovskom konaní, určil za neplatné, ďalej aby určil súd za neplatné ustanovenie zmluvy, ktoré požaduje zabezpečenie záväzku založením nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, a to byt č. XX v bytovom dome XXXX postavenom na parcele č. T. XXXX, aby súd určil, že záložná zmluva v prospech záložného veriteľa na nehnuteľnosť - byt č. XX v bytovom dome XXXX postavenom na parcele č. KNC XXXX, je neplatná. Ďalej sa domáhali, aby súd určil úver z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov a že na vyplatenie celého zostatku úveru z predmetnej zmluvy sú žalobcovia povinní uhradiť žalovaným spoločne a nerozdielne sumu 2.700,- eur, a tiež sa domáhali priznania náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že žalobcovia v postavení dlžníkov uzavreli so spol. Laugofinanc, s.r.o., IČO: 44350643 ako veriteľom zmluvu o úvere č. LF XXXXXXX zo dňa 02.12.2008 na úver vo výške 200.000,- Sk s dobou splatnosti 12 mesiacov. V zmysle čl. III sa žalobcom uložila povinnosť uzavrieť záložnú zmluvu na založenie nehnuteľnosti v prospech veriteľa na nehnuteľnosť - byt č. XX na ul. M. mieru 1, v G., v bytovom dome XXXX postavenom na parcele č. KNC XXXX tak, ako je zapísaný na LV č. XXXX. Tiež sa zaviazali v deň podpisu zmluvy podpísať zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Obsahom zmluvy bola rozhodcovská doložka, podľa ktorej spory medzi veriteľom a dlžníkmi budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri IURO, s.r.o., IČO:35979011 v Bratislave. Spotrebiteľská zmluva bola v roku 2011 zmenená dodatkom č. 1, kde presný dátum nie je uvedený, ktorým si zmluvné strany upravili vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy. Aj tento dodatok uvádza záväzok žalobcov uzavrieť záložnú zmluvu a zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti. Pri úprave práv a povinností dodatkom bola dohodnutá celková poskytnutá výška úveru 8.700,- eur, pri trvaní splácania 11 rokov, pri RPMN 29,27% bola mesačná splátka 200,- eur (134,09 eur úrok + 65,91 eur istina), čiže celková suma za úver za 11 rokov činí 26.400,- eur. Ku dňu podania žaloby uhradili žalobcovia 6.000,- eur. Oznámením postupcu o postúpení pohľadávky pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalobcom spol. TRINITI investments, s.r.o., IČO: 45662185 (v žalobe označený ako žalovaný 1/), zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 08.03.2012. Ako sa žalobcovia dozvedeli až pri podávaní žaloby, tento veriteľ postúpil pohľadávku ďalej na spol. Trustfin, s.r.o., IČO: 47225874 (v žalobe označený ako žalovaný 2/), avšak toto postúpenie nebolo žalobcom oznámené, na základe toho majú za to, že obaja sú v

tomto spore pasívne vecne legitimovaní. Poukázali na ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch a mali za to, že ustanovenie o rozhodcovskej doložke je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatné. Tiež dôvodili, že ustanovenie zmluvy, ktoré požaduje zabezpečenie záväzku založením nehnuteľnosti, keďže ide o zabezpečenie neprimerane vyššej hodnoty, ako je výška záväzku žalobcov v čase uzavretia zmluvy, je neplatné, a preto aj záložná zmluva je neplatná, keďže príslušné ustanovenie, na základe ktorého vznikla, je neplatné. Celkový záväzok z úveru v konečnej výške 19.400,- eur je v značnej nerovnováhe so záväzkom veriteľa poskytnúť úver v sume 8.700,- eur, kedy splátky úrokov tvoria za celý čas splácania úveru viac ako dvojnásobnú hodnotu splátky istiny, veriteľ využil neskúsenosť, tieseň a dôverčivosť žalobcov a vzájomné plnenia sú v hrubom nepomere. Súčasne podľa žalobcov zmluva v znení dodatku č. 1 musí obsahovať druh spotrebiteľského úveru, podmienky upravujúce jeho čerpanie, RPMN, celkovú čiastku k zaplateniu, je potrebné uviesť všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN a tiež sa musí uviesť priemerná hodnota RPMN a keďže uvedené náležitosti chýbajú, úver je bezúročný a bez poplatkov.

3. Uznesením zo dňa 27.04.2017 č.k. 16C/249/2014-27 súd rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalovaného 1/, a to spol. Laugofinanc, s.r.o., IČO: 44350643, keďže žalovaný 1/ TRINITI investment, s.r.o. zanikol v dôsledku zlúčenia a spol. Laugofinanc, s.r.o., IČO: 44350643 je jeho právnym nástupcom.

4. Dňa 31.05.2017 podali žalobcovia návrh na zmenu žaloby, v ktorom doplnili svoje skutkové tvrdenia tak, že žalobcovia po podpísaní zmluvy o úvere uhradili sumu 6.000,- eur. Dodatok č. 1 uvádza v bode 1/, že celková poskytnutá výška úveru je 8.700,- eur, avšak v následných častiach uvádza úver v inej výške, a to 200.000,- Sk, čo je 6.638,78 eur. Ďalej dodatok uvádza, že celkové náklady na úver sú 19.400,- eur a celková čiastka je 26.400,- eur. Rozdiel medzi celkovou výškou úveru 26.400,- eur a celkovými nákladmi 19.400,-eur je však 7.000,- eur. Vymedzenie celkovej výšky úveru je pritom podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a musí byť vymedzená určito a zrozumiteľne, v opačnom prípade je takéto ustanovenie neplatné. Potom aj príloha č. 2 k dodatku, ktorá priamo z týchto ustanovení určujúcich výšku spotrebiteľského úveru vychádza, pričom ustanovuje aj splatnosť splátok, je neplatná. Jedinou určitou sumou podľa spotrebiteľskej zmluvy je celková výška úveru stanovená v sume 6.638,78 eur. Žalobcovia uviedli, že na základe dodatku im žiadne finančné prostriedky veriteľ neposkytol, sumu 8.700,- eur neprevzali ani v hotovosti, ani na bankový účet. Preto majú za to, že nie je možné od žalobcov požadovať splácanie dlhu a príslušenstva k nemu, ktorý reálne nečerpali, keďže preukázateľne vyčerpali iba sumu 6.638,78 eur, ako to vyplýva z ustanovení čl. I zmluvy. Pokiaľ je úver bezúročný a bez poplatkov, žalobcovia nemajú voči žalovaným žiaden dlh. Žalobcovia uhradili 6.000,- eur po podpísaní dodatku a sumu 3.331,55 eur do podpisu dodatku. Ďalej žalobcovia namietali sankcie pre prípad omeškania dlžníka v čl. IV zmluvy ako aj v čl. VI dodatku, a to zmluvné pokuty, poplatky a výšku úrokov z omeškania. Mali za to, že viacnásobné sankčné poplatky, zmluvné pokuty a úroky z omeškania za jedno a to isté omeškanie, ktoré by mohli mnohonásobne prevyšovať právo, ktoré zabezpečenú, vedú k nedôvodnému majetkovému prospechu a predstavujú neprijateľné sankcie. Tiež považovali za neprijateľnú podmienku bod 5 čl. IV zmluvy, kde sa sankcionuje podanie žaloby a návrhu na predbežné opatrenie. Tiež dodali, že žiadna zmluvná sankcie pre prípad porušenia povinností veriteľa v zmluve zakotvená nebola.

5. Súd uznesením č.k. 16C/249/2014-38 zo dňa 14.06.2017 rozhodol, že pripúšťa zmenu žaloby nasledovne:

"Ustanovenie zmluvy o úvere č. LF XXXXXXX v znení dodatku č. 1, a to čl. X zmluvy, ktoré určuje, aby spory s dodávateľom žalobcovia ako dlžníci riešili výlučne v rozhodcovskom konaní je neplatné.

Ustanovenia zmluvy o úvere č. LF XXXXXXX v znení dodatku č. 1, a to čl. III zmluvy i čl. V dodatku, ktoré požadujú zabezpečenie záväzku založením nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, a pobyt č. XX v bytovom dome XXXX na ul. M.. mieru orient. č. 1, v G., postavený na parcele reg. C, parc.č. XXXX, v podiele XX/XXXX, sú neplatné.

Záložná zmluva v prospech záložného veriteľa na nehnuteľnosť: byt č. XX v bytovom dome XXXX na ul. M.. mieru orient. č. 1, v G., postavený na parcele reg. C, parc.č. XXXX, v podiele XX/XXXX, Uzavretá podľa ustanovení zmluvy o úvere č. LF XXXXXXX v znení dodatku č. 1, a to čl. III zmluvy a čl. V dodatku, je neplatná.

Ustanovenie zmluvy o úvere č. LF XXXXXXX v znení dodatku č. 1 o zabezpečení záväzku a zabezpečenie záväzku zabezpečovacím prevodom práva podľa čl. III ods. 1) posledná veta zmluvy sú neplatné.

Ustanovenie zmluvy úvere č. LF XXXXXXX v znení dodatku č. 1, a to v zmluve čl. IV. body 1), 3), 4), 5), 6), 7) a v dodatku v čl. VI. body 1) - 1.1., 1.2., 1.3., 2), 3) o zmluvných pokutách, úrokoch z omeškania a sankčných poplatkoch sú neplatné.

Ustanovenia zmluvy o úvere č. LF XXXXXXX v znení dodatku č. 1, a to v dodatku v čl. I bod 2), v čl. II v posledné 3 vety uvádzajúce náklady úveru, celkové náklady a celkovú čiastku, ako i príloha č. 2 - čl. XIII v dodatku sú neplatné.

Spotrebiteľský úver vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. LF XXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov.

Pohľadávka žalovaného 1/ prípadne žalovaného 2/ voči žalobcom, ktorá by vyplývala zo zmluvy o úvere č. LF XXXXXXX v znení dodatku č. 1 bola žalobcami splnená v celom rozsahu. Žalobcovia nemajú titulom zmluvy o úvere č. LF XXXXXXX v znení dodatku č. 1 žiaden dlh voči žalovanému 1/, ani voči žalovanému 2/, ani voči ich prípadným právnym nástupcom alebo postupníkom, pretože dlh splnením zanikol.

Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalobcov trovy právneho zastúpenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ako budú vyčíslené do troch dní od vyhlásenia rozsudku."

6. Žalovaný 1/, ani žalovaný 2/ sa k žalobe, ani k zmenenej žalobe nevyjadrili, hoci aj žalobu aj zmenenú žalobu mali doručenú do vlastných rúk.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 15.11.2018, na ktoré sa dostavila žalobkyňa 1/ a právny zástupca žalobcov 1/ a 2/. Nedostavili sa žalovaní 1/ a 2/. Žalovaný 1/ spol. Laugofinanc s.r.o. svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, hoci mal predvolanie doručené včas a riadne do elektronickej schránky dňa 05.10.2018. Žalovaný 2/ spol. TRUSTFIN, s.r.o. mala predvolanie tiež doručené do elektronickej schránky dňa 05.10.2018, pričom jej konateľ dňa 14.11.2018 doručil súdu "Oznámenie o neúčasti na pojednávaní", v ktorom uviedol, že sa nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu služobnej cesty mimo SR. Okrem toho uviedol, že v danej veci poveruje advokáta na zastupovanie, nakoľko mu nie je známy obsah petitu a čoho sa žalobca domáha, a prečo spochybňuje zmluvu a podmienky z roku 2008, keď na základe nej už dlhodobo a dobrovoľne platil a súčasne dodatkoval úverový vzťah so záujmom o navýšenie úveru a rozosplácania dlhu. S dodatkom súhlasil. Žalobca uvádza tendenčné tvrdenia s cieľom zbaviť sa plnenia, resp. spôsobu zabezpečenia pohľadávky uvedomujúc si, že vymoženie dlhu v pozícii postupníka by mohlo byť zmarené, nakoľko má veľký počet exekúcií. Žalobca zámerne vyberá pôžičky od poskytovateľov úverov, žalovaný 2/ má vedomosti, že sa dopúšťa podvodného konania tým, že záväzky neplní. Vyberá pôžičky a nič neplní. Poradie zápisu pohľadávky na liste vlastníctva je nespochybniteľné a na takomto statuse žalovaný 2/ trvá. Žiadal preto o vytýčenie nového termínu pojednávania. K žiadosti priložil len list vlastníctva na založenú nehnuteľnosť. Súd konštatuje, že uvedené podanie žalovaného 2/ podľa svojho obsahu, keď žiada o vytýčenie nového termínu pojednávania, by mohlo byť žiadosťou o odročenie pojednávania. Žalovaný 2/ však dôvody, pre ktoré žiadal o nový termín pojednávania (teda prakticky o jeho odročenie), nijakým spôsobom nepreukázal, nepreukázal žiadnu okolnosť, ktorá by mu objektívne bránila dostaviť na pojednávanie, nepreukázal existenciu vážneho dôvodu pre odročenie pojednávania. Tvrdený nástup na služobnú cestu mimo územia Slovenska žalovaný 2/ nepreukázal, pričom len samotné konštatovanie, že sa bude nachádzať mimo územia SR na odročenie pojednávania nepostačuje. Okrem toho súd pri vyhodnotení žiadosti o odročenie pojednávania musí hodnotiť aj včasnosť jej podania, keďže strana má oznámiť dôvod odročenia pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Pokiaľ podpísaný konateľ žalovaného 2/ podal žiadosť o odročenie pojednávania osobne na súde dňa 14.11.2018, teda deň pred konaním pojednávania s odôvodnením, že v deň konania pojednávania bude mimo územia SR, dôvodne možno predpokladať, že o tomto dôvode, pre ktorý sa nemohol dostaviť na pojednávanie, vedel už skôr, než deň pred konaním pojednávania. Žalovaný 2/ ďalej ako dôvod pre odročenie uviedol udelenie

plnomocenstva advokátovi. Odhliadnuc od toho, že ak strana sporu nepreukáže existenciu objektívnych skutočností, ktoré mu bránili zvoliť si advokáta po doručení predvolania, nemožno akceptovať udelenie plnomocenstva advokátovi v krátkom čase pred termínom pojednávania (rozhodnutie NSSR sp.zn. 1Obdo/19/2014), žalovaný 2/ ani do času vyhlásenia rozsudku žiadneho advokáta podľa obsahu spisu nesplnomocnil na jeho zastupovanie v tomto konaní. Rovnako tak, ak žalovaný 2/ dôvodil, že nevie, čo je obsahom žaloby a nevie, čoho sa žalobcovia domáhajú, uvedené tvrdenie pravdivé nie je, pretože žalovanému 2/ bola žaloba doručená do vlastných rúk 15.05.2017 a zmena žaloby tiež do vlastných rúk dňa 03.07.2017, ku ktorým sa žalovaný 2/ doposiaľ nevyjadril. Preto ani tento dôvod nemôže byť dôvodom pre odročenie pojednávania. Žalovaný 2/ vo svojej žiadosti ani neuviedol na seba žiaden kontakt, na ktorý by mu súd mohol oznámiť, ako je žiadosť posúdil (email, telefón), čím znemožnil súdu, aby mu súd operatívne oznámil čo jeho žiadosť vyhodnotil ako dôvodnú, ale nie. Súd preto konštatuje, že žalovaný 1/ sa na pojednávanie nedostavil, nežiadal o odročenie pojednávania, ani svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a žiadosť žalovaného 2/ o odročenie pojednávania súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a preto súd pojednával v neprítomnosti oboch žalovaných.

8. Právny zástupca žalobcov na podanej žalobe zotrval, doplnil, že uvádzané podmienky považuje za neplatné, pričom plnenie od žalobcov požadované je nedôvodné, keďže dlh už zanikol splnením. Podotkol, že čo sa týka procesnej stránky, obaja žalovaní mali dostatočný priestor doložiť prostriedky procesnej obrany a ak aj určitá obrana bola obsiahnutá v podaní žalovaného 2/, ktorú doručil pred pojednávaním, mal za to, že nie sú v nej uvedené žiadne konkrétne skutkové ani právne vyjadrenia, ktoré by spochybňovali dôvodnosť žaloby. Uviedol, že žaloba má charakter spotrebiteľskej žaloby, zvyčajne ide o žaloby čiastočne na plnenie a čiastočne na určenie, v tomto prípade o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalovaní podľa neho nespochybnili a nepopreli účinne tvrdenia žalobcov, tieto sa považujú za nesporné a pravdivé, a preto žalobe žiadal vyhovieť. Dodal, že nemá vedomosť o tom, žeby bola uzavretá zmluva o zabezpečovacom prevode práva predmetného bytu, eviduje iba záložnú zmluvu, ktorá je obsahom spisu. Záložnú zmluvu vidí ako neplatnú, a to z dôvodu ktorý už žalobcovia uviedli a síce, že je značný nepomer medzi zabezpečovanou pohľadávkou a hodnotou zálohu.

9. Žalobkyňa 1/ pri svojom výsluchu uviedla, že úver si brala v takej situácii, že vnučka veľmi vážne ochorela na tuberkulózu lymfatických uzlín, dcéra s ňou musela byť dlhodobo v nemocnici a v rodine peniaze chýbali. Mala celkovo na preklenutie tejto situácie štyri úvery, pokiaľ mohla, tak ich splácala. Následne ju však zaťažila exekúcia od nebankovky Pohotovosť. Okrem toho jej zomrela aj mama, rodičovská chalupa síce zostala na predaj, ale s ťarchou, a preto ju nik ani nechcel kúpiť. Na preklenutie tejto situácie oslovila preto Laugofinanc, mali inzeráty vo všetkých novinách a zobrala predmetný úver. Z tých 6.000,- eur však žalobkyňa 1/ nevidela ani korunu, bolo to vtedy 200.000 Sk, všetky peniaze išli rovno exekútorovi Krutému, ktorý viedol exekúciu spoločnosti Pohotovosť, z tejto sumy jej exekútor vrátil asi 2730 Sk, ale exekúcia jej i tak na krku stále ostala. Bolo by to v poriadku, pokiaľ by tie peniaze veriteľ dal rovno jej alebo veriteľovi Pohotovosti, ale to sa nestalo, stále jej i tak zostala exekúcia voči Pohotovosti a navyše ťarcha. Nie je pravda, že by si tento úver zobrala a úmyselne ho nesplácala, splácala ho podľa svojich schopnosti s tým, že keď bola splátka vo výške asi 300,- eur, z jej dôchodku a z dôchodku manžela už na splácanie zvyšných úverov peniaze neostali. Preto sa im nakopili exekúcie. Vždy splácala, čo podľa svojich aktuálnych schopnosti mohla. Keď už žalovaný asi videl, že to nevládze splácať, oslovili ju, že uzavrú dodatok ako novú zmluvu a že jej znížia splátky, bude to môcť dlhšie splácať. Dodatok teda podpísali, ale zase žiadne peniaze žalobcovia nevideli. Keď si to potom žalobkyňa preštudovala, obliali ju poty, keď jej vyšlo, že má splatiť celkovo takmer 900.000 Sk. Vyvíjali na ňu aj nátlak, pani Reháková posielala za žalobkyňou 1/ kamarátky, aby im chalupu predali, a že po pol roku si ju môžu od nich kúpiť späť. Žalobkyňa 1/ uviedla, že sa nikdy nezodpovedne nesprávala, ale dodala, že keď príde do rodiny choroba, vtedy sú ľudia odkázaní si zobrať aj takýto úver, niet inej možnosti. Manžel okrem toho prišiel o prácu a potom sa príjem do rodiny úplne znížil a malo to vplyv na schopnosť úvery posplácať. Uviedla, že žalovaní na ňu tlačili, s tým, že na byt už bude prebiehať dražba, a že skôr než sa byt vydraží, má im byt previesť.

10. Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil z nich nasledovný skutkový stav :

11. Zo zmluvy o úvere č. LF XXXXXXX zo dňa 03.12.2008 mal súd zistené, že túto uzavreli žalobcovia 1/ a 2/ ako dlžníci a spol. Laugofinanc s.r.o., IČO: 44350643 ako veriteľ. Predmetom zmluvy bol záväzok veriteľa poskytnúť v prospech žalobcov úver vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur), pričom žalobcovia

potvrdili podpisom, že túto sumu v hotovosti prevzali. Žalobcovia sa zaviazali splatiť úver v 12 mesačných splátkach po 8.000,- Sk (265,55 eur), pričom v splátke je splatný úrok z úveru a v poslednej splátke istina úveru. Splatnosť úveru bola 12 mesiacov do 25.11.2009, RPMN bola uvedená 48%, úroková sadzba 48%, priemerná hodnota RPMN bola 37,2%. V čl. III sa uvádza, že dlžník na zabezpečenie splatenia úveru, jeho príslušenstva a všetkých ostatných poplatkov a potrieb, ktoré je podľa tejto zmluvy povinný, sa zaväzuje uzavrieť záložnú zmluvu na založenie nehnuteľnosti v prospech veriteľa, a to na byt č. XX v bytovom dome súp.č. XXXX na ul. M. mieru 1, G., postavenom na parcele T. č. XXXX a parcely reg. C parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 342 m2 v podiele 66/2245 a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu 66/2245, všetko v k.ú G. zapísané LV č. XXXX, ktoré patria dlžníkom v podiele 1/1. Ďalej sa uvádza, že strany sa zaväzujú v deň podpisu tejto zmluvy uzatvoriť a podpísať zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva k nehnuteľnosti, ktorá tvorí prílohu č. 1 k tejto zmluve. V čl. IV sú uvedené sankcie za nesplácanie úveru a v čl. X je rozhodcovská doložka, podľa ktorej zmluvné strany vyjadrujú súhlas, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli, alebo vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosti a záväznosti, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o., IČO: 35979011 so sídlom v Bratislave, podľa Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o., Zmluvné strany vyhlasujú, že sa podriadia rozhodnutiu rozhodcovského súdu. 12. Dňa 03.12.2008 uzavreli žalobcovia v pozícii záložcov a spol. Laugofinanc s.r.o. v pozícii záložného veriteľa záložnú zmluvu v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkom (záložcom) zo zmluvy o úvere č. LF XXXXXXX zo dňa 02.12.2008. Predmetom záložného práva, a teda zálohom, bol byt č. XX na X.poschodí, v bytovom dome súp.č. XXXX na ul. M. mieru 1, G., postavenom na parcele KNC č. XXXX a parcely reg. C parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 342 m2 v podiele 66/2245 a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu 66/2245, všetko v k.ú Púchov zapísané LV č. XXXX, ktoré patria záložcom v podiele 1/1. Zabezpečovaná pohľadávka bola vymedzená ako úver z úverovej zmluvy č. LF XXXXXXX zo dňa 02.12.2008 poskytnutý záložcom, na základe ktorej zmluvy vznikol záložcom záväzok uhradiť veriteľovi sumu 296.000,- Sk (9.625,40 eur).

13. Z dodatku č. 1 k zmluve o úvere č. LF XXXXXXX, ktorý uzavreli žalobcovia ako dlžníci a spol. Laugofinanc, s.r.o. ako veriteľ, mal súd zistené, že podľa vyhlásenia zmluvných strán tieto sa po vzájomnom súhlase dohodli, že ich vzájomné práva a povinnosti sa budú riadiť novou zmluvnou úpravou zakotvujúcou režim splácania poskytnutého úveru titulom zmluvy o úvere č. LF XXXXXXX zo dňa 01.12.2008 obsiahnutou v znení dodatku č. 1, ktorého obsah bol vymedzený v nasledujúcom texte v čl. I až X s prílohou (Splátkový kalendár). Dodatok nie je datovaný. V dodatku sa uvádza, že veriteľ poskytol dlžníkom na základe zmluvy o úvere č. LF XXXXXXX zo dňa 02.12.2008 vo výške 200.000,- Sk (6.638,78 eur). V dodatku je obsiahnutá celková výška úveru 8.700,- eur, ktorý bol poskytnutý na dobu 132 mesiacov s termínom konečnej splatnosti 20.09.2022. Úroková sadzba je 18,5% ročne, RPMN 29,27%, priemerná hodnota RPMN neuvedená (len s poznámkou, že k 20.09.2011 sa neuvádza aktuálny údaj). Celkové náklady úveru boli vymedzené na sumu 19.400,- eur a celková čiastka úveru bola uvedená ako 26.400,- eur. Výška splátky 200,- eur, počet splátok 132, termín prvej splátky k 20.10.2011, splátky mali byť splatné vždy k 20.dňu v mesiaci, pričom v každej splátke je suma 134,09 eur úrokom a suma 65,91 eur istinou. Aj v dodatku v čl. V sa uvádza, že dlžník na zabezpečenie splatenia úveru, jeho príslušenstva a potrieb, ktoré je podľa tejto zmluvy povinný, sa zaväzuje uzavrieť záložnú zmluvu na založenie nehnuteľnosti v prospech veriteľa, a to na byt č. XX v bytovom dome súp.č. XXXX na ul. M. mieru 1, G., postavenom na parcele KNC č. XXXX a parcely reg. C parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 342 m2 v podiele 66/2245 a podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu 66/2245, všetko v k.ú G. zapísané LV č. XXXX, ktoré patria dlžníkom v podiele 1/1. Neuvádza sa už (na rozdiel od pôvodnej úverovej zmluvy) povinnosť uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti. V čl. VI sa uvádzajú zmluvné pokuty, úroky z omeškania, sankčné poplatky a následky nesplácania úveru. Ako príloha č. 2 je splátkový kalendár s výškou a termínom jednotlivých splátok a ich rozdelenie na úroky a istinu.

14. Ďalej súdu bolo predložené oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 09.03.2012, ktorým bolo žalobcom oznámené, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.03.2012 postúpila spol. Laugofinanc s.r.o. pohľadávku zo zmluvy o úvere LF XXXXXXX v sume 8.700,- eur na spol. TRINITI investment s.r.o.

15. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/827/2014-31 zo dňa 10.12.2014 bolo o návrhu žalobcov na nariadenie predbežného (teraz neodkladného) opatrenia rozhodnuté tak, že spol. TRINITI

investment, s.r.o. a spol. TRUSTFIN s.r.o. sa ukladá, aby sa zdržali úkonov, ktorými by nehnuteľnosť - byt č. XX na ul. M. mieru v G., na X.poschodí, vo vchode č. 1, bytového domu súp.č. XXXX postaveného na parcele KNC č. XXXX ak nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel 66/2450 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC parc.č. XXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX v k.ú. G., akýmkoľvek spôsobom scudzili a aby sa zdržali konania, ktoré by k scudzeniu tejto nehnuteľnosti smerovalo.

16. Z predložených potvrdení o úhradách (vkladom na účet v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom) nachádzajúcich sa na č.l. 6 až 16 a na čl 59 až 61 mal súd zistené, že v súčte žalobcovia titulom splátok úveru uhradili sumu 9.331,55 eur v období od 22.12.2008 do 02.07.2014.

17. Z LV č. XXXX pre k.ú. G. mal súd zistené, že byt č. XX na X.poschodí, vo vchode č. 1, bytového domu súp.č. XXXX postaveného na parcele KNC č. XXXX a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel 66/2450 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC parc.č. XXXX je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Súčasne je evidovaná ťarcha V XXXX/XX, a to záložné právo na zabezpečenie pohľadávky z úveru v prospech spol, TRUSTFIN, s.r.o. na základe oznámenia o postúpení pohľadávok a na základe záložnej zmluvy zo dňa 02.12.2008 a zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.03.2014 (Z-XXX/XX, Z XXXX/XX - XXX/XX, XXXX/XX). V poznámke je súčasne zaznačené začatie výkonu záložného práva predajom na dražbe (P XXX/XX-XXX/XX).

18. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 570 Občianskeho zákonníka, (1) Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. (2) Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

Podľa § 572 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, Ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknutý záväzok zabezpečujú aj záväzok, ktorý nahrádza pôvodný záväzok.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ust. § 2 písm. a), b), d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 298 CSP, (1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. (2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

19. Súd v prvom rade ustálil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v konaní. Súd mal preukázané, že zmluvu o úvere zo dňa 03.12.2008 a následný dodatok č. 1 k nej zo dňa 20.09.2011 žalobcovia

uzavreli ako s veriteľom so spol. Laugofinanc s.r.o, IČO: 44350643. Hoci dátum uzavretia dodatku na ňom chýba, v konaní nebolo sporné tvrdenie žalobcov, že bol podpísaný dňa 20.09.2011, súd preto z tohto nesporného tvrdenia vychádzal. Z oznámenia zo dňa 09.03.2012 o postúpení pohľadávky súd mal preukázané, že pohľadávka zo zmluvy o úvere ako aj všetky práva z tejto pohľadávky vyplývajúce boli zo spol. Laugofinanc s.r.o, IČO: 44350643 postúpené na spol. TRINITI investment, s.r.o., IČO: 45662185 (pôvodného žalovaného 1/), ktorý zanikol v dôsledku zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala spol. Laugofinanc s.r.o, IČO: 44350643, tj. znova pôvodný veriteľ z úverovej zmluvy. Z obsahu spisu (zo zápisu na LV) následne vyplynulo, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.03.2014 došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na spol. TRUSTFIN, s.r.o., teda na žalovaného 2/. Pokiaľ žalobcovia uvádzali, že toto v poradí druhé postúpenie pohľadávky im nebolo oznámené (čo v konaní nebolo protistranou rozporované), súd konštatuje, že i napriek chýbajúcemu oznámeniu postúpenia pohľadávky dlžníkom, došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky. Oznámenie postúpenia pohľadávky dlžníkom totiž nie je podmienkou účinnosti postúpenia. Z § 526 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka vyplýva, že postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Z uvedeného ustanovenia ale vyplýva iba to, že postupca a nie postupník je povinný postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámiť. Z uvedeného ustanovenia však nevyplýva, že by sa zmluva o postúpení pohľadávky stala účinnou až oznámením postúpenia dlžníkovi. Zo žiadnej časti textu právnej normy upravujúcej problematiku postúpenia pohľadávok sa nedá vyčítať, že by platnosť alebo účinnosť zmluvy o postúpení pohľadávok bola podmienená jej oznámením dlžníkovi. Z § 524 Občianskeho zákonníka naopak vyplýva, že k zmene v osobe veriteľa dochádza uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok (samozrejme okrem prípadov podmienenosti postúpenia, resp. časového odkladu jej účinkov). Oznámenie postúpenia pohľadávky postupcom tak nie je ani podstatným znakom zmluvy o postúpení pohľadávky, ale len povinnosťou, ktorú zákon postupcovi ukladá. Aj aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie si postupovanej pohľadávky je vždy skutočný veriteľ. Po uzatvorení zmluvy o postúpení prestáva byť postupca veriteľom a veriteľom sa stáva postupník, a to bez ohľadu na to, či bolo postúpenie dlžníkovi oznámené alebo nie ( K tejto problematike bližšie T. Q.: K významu oznámenia o postúpení pohľadávky uverejnené v Zborník príspevkov účastníkov vedeckej konferencie konanej v dňoch 19.- 21. októbra 2009 v Starej Lesnej: Súčasnosť a perspektívy právnej regulácie obchodných zmlúv II). Z uvedeného možno uzavrieť, že pohľadávka titulom úveru bola postúpená na žalovaného 2/ TRUSTFIN, s.r.o. bez ohľadu na doručenie alebo nedoručenie oznámenia o jej postúpení dlžníkom. S postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka okrem pohľadávky samotnej aj celé príslušenstvo k nej (napr. úroky z omeškania), ako aj všetky s ňou spojené práva, vrátane zabezpečovacích inštitútov (záložné právo, zmluvné pokuty atď.). Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, a nie celý záväzkový vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla. Žaloba žalobcov sa ale týka práve posúdenia dôvodnosti (konkrétne platnosti, neplatnosti, bezúročnosti a bezpoplatkovosti) postúpenej úverovej pohľadávky či jej časti, resp. otázka rozsahu jej splnenia (petit o určenie, že dlh zanikol splnením), ako aj dôvodnosti zabezpečovacích práv, ktoré s pohľadávkou na žalovaného 2/ prešli (odôvodnenosti záložného práva, odôvodnenosť zmluvných pokút). Vzhľadom na to súd ustálil, že v konaní je vecne pasívne legitimovaný žalovaný 2/ ako právny nástupca pôvodného veriteľa. Aj časti žaloby, ktorým súd vyhovel (ako bude vidieť z ďalšieho odôvodnenia), sa týkajú iba samotnej na žalovaného 2/ postúpenej peňažnej pohľadávky. Súd pritom túto okolnosť je povinný skúmať aj bez námietky strán. S poukazom na uvedené súd preto žalobu voči žalovanému 1/ zamietol v celom rozsahu, a to pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.

20. Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovia ako dlžníci uzatvorili so spol. Laugofinanc s.r.o., IČO: 44350643 zmluvu o úvere č. B dňa 03.12.2008 s tým, že následne totožné zmluvné strany uzatvorili dodatok č. 1 k tejto zmluve. Dodatok č. 1 nebol síce datovaný, ale podľa tvrdení žalobcov, ktoré protistrana nenamietala, a teda boli nesporné, k podpisu dodatku č. 1 malo dôjsť dňa 20.09.2011. V dodatku zmluvné strany vyhlásili svoju vôľu, že ich vzájomné práva a povinnosti sa budú riadiť novou zmluvnou úpravou obsiahnutou v dodatku č. 1, a teda súd má z takto prejavenej vôle za to, že dodatkom č. 1 došlo k nahradeniu práv a povinností zmluvných strán z pôvodnej úverovej zmluvy a k vzniku nových práv a povinnosti obsiahnutých v dodatku č. 1. Zmluvné strany výslovne vyjadrili vôľu riadiť sa novou zmluvnou úpravou, a teda aj z toho možno dospieť k záveru, že ich účelom nebolo vytvoriť popri sebe dve paralelné úverové zmluvy. Aj z obsahu dodatku možno nepochybne vyvodiť, že jeho účelom bolo upraviť vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán nanovo komplexne (nedošlo len k zmene niektorých ustanovení pôvodnej úverovej zmluvy), keďže dodatok novo formuluje podmienky splácania úveru, vrátane jeho výšky a spôsobu splácania, sankcie, zabezpečenie záväzku, podmienky, za akých môže dôjsť k predčasnému ukončeniu zmluvy jednou zo zmluvných strán, spôsoby zániku zmluvy atď.

Aj strany potvrdili, že dodatok bol uzatváraný pre to, že malo dôjsť k navýšeniu úveru, tým k zmene podmienok, parametrov úveru a režimu jeho splácania, pričom popri zmene tohto hlavného záväzku (poskytnutie úveru veriteľom a vrátenie úveru dlžníkom) došlo k novému formulovaniu aj ostatných vedľajších zmluvných dojednaní a to komplexne (prakticky v rozsahu pôvodnej úverovej zmluvy). Aj judikatúra vyvodila, že ak v dôsledku uzatvorenia dodatkov dôjde k postupným zmenám zmluvy, toto možno posúdiť ako privatívnu nováciu v zmysle § 570 ods. 1 (Ro NS ČR z 22. 10. 2002, sp. zn. 33 Odo 566/2001). V tomto prípade nepochybne došlo k zmene zmluvy dodatkom, čo možno kvalifikovať ako dohodu o zriadení nového záväzku (privatívnu nováciu), ktorou veriteľ a dlžník nahradzujú doterajší záväzok novým záväzkom, inými slovami povedané, ide o právnu skutočnosť, ktorá ruší účinky právneho dôvodu vzniku pôvodného záväzku a (súčasne) zakladá záväzok nový, a preto takáto dohoda nie je podmienená tým, že by nový záväzkový vzťah mohol byť založený až potom, keď pôvodný záväzok zanikne. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že dodatok č. 1 je potrebné posúdiť ako dohodu podľa § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá v celom rozsahu nahradila pôvodnú úverovú zmluvu zo dňa 03.12.2008. Za takéhoto stavu sa potom súd nestotožnil s argumentáciou žalobcov, že zmluva o úvere a dodatok k nej tvoria jeden celok, a preto je potrebné posudzovať aj namietanú neprijateľnosť zmluvných podmienok obsiahnutú v pôvodnej úverovej zmluve zo dňa 03.12.2008. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobcovia domáhali, aby súd vyhlásil neprijateľnosť, a teda neplatnosť podmienok obsiahnutých v úverovej zmluve č. LF XXXXXXX, žaloba je v tomto rozsahu nedôvodná a je ju potrebné zamietnuť, keďže úverová zmluva bola ako celok nahradená dodatkom č. 1 s novou komplexnou úpravou práv a povinností veriteľa a dlžníkov, čím došlo k zrušeniu účinkov pôvodnej úverovej zmluvy č. B a teda neprichádza do úvahy ani posudzovanie účinkov jej zmluvných dojednaní.

21. Pôvodnej úverovej zmluvy č. B sa týkal (zmenený) petit v nasledovných častiach:

- časť, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd ustanovenie v čl. X úverovej zmluvy, ktoré určuje, aby spory s dodávateľom žalobcovia ako dlžníci riešili výlučne v rozhodcovskom konaní, určil za neplatné (pozn. súdu, ide o ustanovenie pôvodnej úverovej zmluvy, ktoré nebolo následne zakotvené v dodatku k zmluve),

- časť, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd ustanovenie v čl. III úverovej zmluvy, ktoré požaduje zabezpečenie záväzku založením nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, a pobyt č. XX v bytovom dome XXXX na ul. M.. mieru orient. č. 1, v G., postavený na parcele reg. C, parc.č. XXXX, v podiele 66/2450, určil za neplatné,

- časť, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd ustanovenie zmluvy o úvere o zabezpečení záväzku zabezpečovacím prevodom práva podľa čl. III ods. 1) poslednej vety úverovej zmluvy, určil za neplatné (pozn. súdu, ide o ustanovenie pôvodnej úverovej zmluvy, ktoré nebolo následne zakotvené v dodatku k zmluve),

- časť, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd ustanovenia zmluvy o úvere čl. IV. body 1), 3), 4), 5), 6), 7) o zmluvných pokutách, úrokoch z omeškania a sankčných poplatkoch, určil za neplatné.

V týchto častiach súd z dôvodov vyššie uvedených žalobu považoval za nedôvodnú, a preto v tejto časti žalobu zamietol.

22. Ďalej sa žalobcovia domáhali, aby súd poskytnutý úver určil za bezúročný a bez poplatkov. Súd sa pritom zaoberal úverom, ktorý bol poskytnutý na základe dodatku č. 1, keďže ide medzi stranami sporu o jediný v súčasnosti existujúci záväzkový vzťah titulom úveru. Žalobcovia namietali chýbajúce náležitosti úverovej zmluvy, pričom tvrdili, že úver im ani nebol poskytnutý v sume 8.700,- eur, ale len v sume 6.638,78 eur (teda že v dodatku uvádzané navýšenie im nikdy nebolo vyplatené) a tvrdili, že celú poskytnutú istinu úveru už vrátili, a teda nemajú žiaden záväzok voči svojmu veriteľovi. V konaní nebolo sporné, že hoci v dodatku nie je uvedený dátum jeho podpísania, k jeho uzavretiu malo dôjsť v septembri roku 2011, a preto náležitosti zmluvy súd posudzoval podľa ustanovení zákona účinného v tomto čase. Pravdivosť tvrdení žalobcov o dátume uzavretia zmluvy 20.09.2011 však potvrdzuje aj údaj v čl. II dodatku, kde mala byť uvedená náležitosť priemerná hodnota RPMN účinná ku dňu uzavretia zmluvy a uvádza sa, že k 20.09.2011 táto nie je zverejnená, teda celkom zrejme dátumom uzavretia zmluvy mal byť deň 20.09.2011. Veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobcovia zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia, keďže sa jedná

u oboch o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania (úver si brali na osobnú spotrebu, ako to potvrdila žalobkyňa 1/ pri výsluchu).

23. Súd po preskúmaní dodatku zistil, že v ňom absentujú nasledovné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.:

- podľa § 9 ods. 2 písm. y/ : priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platná k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; V zmluve sa uvádza, že priemerná RPMN k 20.09.2011 nebola Ministerstvom financií SR zverejnená. Uvedené tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko súhrnné informácie o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch sú zverejňované Ministerstvom financií SR pravidelne štvrťročne počnúc I. štvrťrokom 2008, to vrátane všetkých štvrťrokov roku 2011. Uvedené ustanovenie § 9 ods. 2 písm. y/ zakotvuje pravidlo pre uvádzanie údajov o priemernej hodnote RPMN (uvedie sa priemerná hodnota RPMN platná ku dňu uzavretia zmluvy za príslušný kalendárny štvrťrok, resp. za predchádzajúci kalendárny štvrťrok), a preto sa nemôže stať, že by sa veriteľ dostal do situácie, že si nemôže splniť povinnosť uviesť túto náležitosť do zmluvy z dôvodu jej oficiálneho neuverejnenia ku dňu podpisu zmluvy. Súd preto uzavrel, že táto náležitosť v zmluve chýba.

- ďalej je v dodatku zmätočne uvedená výška poskytnutej úverovej istiny, výška celkových nákladov spojených s úverom a celková čiastka splatná spotrebiteľom. Pokiaľ je niektorá zo zákonných náležitostí uvedená zmätočne, resp. nesprávne, hľadí sa ňu, akoby v zmluve nebola obsiahnutá vôbec, a preto súd konštatuje absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2. písm. j/ (celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť) a písm. g/ (celková výška úveru). V dodatku sa uvádza, že na základe pôvodnej úverovej zmluvy č. B bol poskytnutý úver vo výške 6.638,78 eur (korešponduje s údajom na pôvodnej zmluve). Záväzok poskytnúť úver bol v dodatku formulovaný v sume 8.700,- eur (čím malo dôjsť k navýšeniu úveru z pôvodných 6.638,78 eur na sumu 8700,- eur), žalobcovia sa zaviazali úver splatiť v 132 splátkach po 200,- eur, a teda celkovo sa zaviazali vrátiť sumu 26.400,-eur, čo korešponduje s údajom o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom uvedenej v dodatku. Na druhej strane sa však uvádza, že celkové náklady činia sumu 19.400,- eur. Pokiaľ ale musí matematicky sedieť, že keď od celkovej splatnej čiastky v sume 26.400,- eur odčítame náklady 19.400,- eur, mala by (ako skúška správnosti) vyjsť poskytnutá úverová istina, po takomto prepočte však rozdiel uvedených súm činí 7.000,- eur, čo však nekorešponduje s výškou úverovej istiny uvedenej v zmluve, a teda uvedené je nejednoznačné. Ak táto istina bola uvedená v sume 8.700,- eur a celkové náklady mali byť 19.400,- eur, potom celková čiastka úveru mala byť v dodatku uvedená v sume 28.100,- eur a nie 26.400,- eur, čo ale zase nekorešponduje s údajom, podľa ktorého sa malo zaplatiť 132 splátok po 200,- eur. Z uvedených matematických prepočtov vyplýva, že v dodatku uvedené parametre úveru neboli vypočítané správne, a preto je nutné konštatovať chýbajúce náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/ a g/.

24. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné úver poskytnutý na základe dodatku č. 1 považovať v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov, pričom absencia čo i len jednej z náležitostí uvedených v prechádzajúcom odseku odôvodnenia spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Súd preto žalobe v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako dôvodnej vyhovel. Súd pritom dodáva, že možnosť domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplýva v čase rozhodovania súdu z osobitného predpisu, ktorým je § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2018, podľa ktorého Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Veriteľ tak od žalobcov môže žiadať len vrátenie čistej nesplatenej istiny bez úrokov a poplatkov, teda má právo len na vrátenie rozdielu medzi skutočne vyčerpanou istinou a vykonanými úhradami, a to samozrejme len za predpokladu, že vyčerpaná istina nebola ešte splatená.

25. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že ustanovenia dodatku v čl. I bod 2), v čl. II v posledné 3 vety uvádzajúce náklady úveru, celkové náklady a celkovú čiastku, ako i príloha č. 2 - čl. XIII v dodatku sú neplatné, v tejto časti súd žalobu zamietol. Neplatnosti tejto časti zmluva sa žalobcovia domáhali na podklade toho, že tieto náležitosti sú nesprávne uvedené, nesprávne matematicky vypočítané, a teda nezrozumiteľné. Súd konštatuje, že tieto náležitosti posudzoval v súvislosti s určením bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru. Konštatoval ich matematickú nesprávnosť a to, že riadne uvedenie týchto náležitostí v zmluve absentuje. Keďže totiž boli uvedené nepresne, hľadí sa na ne, ako by ich zmluva vôbec

neobsahovala, čoho dôsledkom je to, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Možno preto povedať, že ich matematická správnosť či nesprávnosť a jednoznačnosť bola sama osobe predbežnou otázkou pre účely posúdenia úveru ako bezúročného a bez poplatkového, ktorý výrok má pre žalobcov aj praktický význam pre účely ustálenia si, či sú povinní zaplatiť veriteľovi len poskytnutú dlžnú úverovú istinu alebo aj úroky a poplatky. Určenie neplatnosti týchto náležitostí zmluvy (výška úveru, celkové náklady a celkovú čiastka k zaplateniu a splátkového kalendára), ak by ich súd poňal do samostatného výroku, by naopak pre žalobcov praktický dopad nemalo, pretože by takto formulovaný výrok nehovoril nič o tom, v akej výške sa v konečnom dôsledku úver musí uhradiť, či veriteľovi patria aj úroky a poplatky, alebo nie. Súd preto dospel k záveru, že skúmanie správnosti a jednoznačnosti uvedených náležitostí je len otázkou predbežnou pre rozhodnutie o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru (ktorú súd iným výrokom tohto rozsudku vyslovil), a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. 26. Ďalej sa žalobcovia domáhali určenia, že pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. LF XXXXXXX v znení dodatku č. 1 bola žalobcami splnená v celom rozsahu, že žalobcovia nemajú z uvedenej úverovej zmluvy žiaden dlh, pretože dlh zanikol splnením. Zhrnúc uvedené, žalobcovia sa domáhali, aby súd určil, že dlh žalobcov z úverovej zmluvy zanikol v celom rozsahu jeho splnením, teda že z ich strany došlo k splneniu dlhu. Súd konštatuje, že v danom prípade nejde o určenie či tu právo je alebo nie je, ale o určenie (deklarovanie) určitej právnej skutočnosti (nekonštituuje sa nový stav). Splnenie dlhu je totiž právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik práv a povinností zo záväzkového vzťahu. V tomto prípade sa tak žalobcovia domáhali určenia právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d/ CSP. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. d/ je možné vyvodiť, že zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z. (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého "Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.", znenie ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej: "V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby." a znenie ust. § 711 ods. 5 OZ, podľa ktorého: "Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.". Právo domáhať sa určenia, že dlh zanikol splnením, teda deklarovania stavu podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že dlh splnením zanikne, zákon však neustanovuje. To znamená, že právo domáhať sa žalobcami požadovaného určenia nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, čo má za následok potrebu konštatovania, že takáto žaloba nie je procesne prípustná a súd jej preto nemohol v tejto časti vyhovieť. Súd pritom dodáva, že v zmysle § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a teda platí zásada okamžitej aplikácie tohto procesného predpisu aj na skôr začaté konania. Procesnou prípustnosťou žaloby sa súd pritom musí zaoberať vždy, aj keď to protistrana výslovne nenamieta. Súd len pre úplnosť konštatuje, že aj keby (hypoteticky) bola táto určovacia žaloba posúdená podľa § 137 písm. c/ CSP, ako žaloba o určenie či tu právo je alebo nie je, musela by pre jej úspešnosť byť splnená podmienka naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Súd má ale za to, že ani tak by nebolo možné žalobe v tejto časti vyhovieť, pretože ak má mať požadované určenie existencie, či neexistencie práva charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi stranami, na takomto určení nemôže existovať naliehavý právny záujem. Ak teda predmet sporu (teda splnenie dlhu v celom rozsahu a z toho plynúci zánik povinnosti žalobcov platiť ďalšie splátky) môže byť vyriešený ako prejudiciálna otázka v rámci konania o plnenie v prípade podania žaloby, potom na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem.

27. Ďalej sa žalobcovia domáhali, aby súd určil ako neplatné z titulu neprijateľnosti zmluvných podmienok podmienky obsiahnuté v dodatku č. 1 z 20.09.2011, a to konkrétne podmienky v čl. VI bode 1.1, 1.2, 1.3, 2, 3, ktoré upravovali povinnosť žalobcov platiť zmluvné pokuty, úroky z omeškania a sankčné poplatky.

Zmluvné pokuty

1.1 V prípade, ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej splátky, alebo celková výška uhradených splátok k daným termínom určeným splátkovým kalendárom, bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto splátkového kalendára, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu 1% z poskytnutej sumy úveru. Zmluvná pokuta môže byť veriteľom uplatnená opakovane a to za každý jednotlivý právny alebo administratívny úkon titulom zabezpečenia vymožiteľnosti splatnej pohľadávky. 1.2 V prípade, ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej splátky a súčasne svoje nároky musel veriteľ uplatniť spoplatnením úveru Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, na súde žalobou alebo realizuje výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou v súlade so znením tejto zmluvy, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 1% z celkovej čiastky úveru. Zmluvná pokuta môže byť veriteľom uplatnená opakovane a to za každý jednotlivý právny alebo administratívny úkon v súdnom konaní alebo v konaní dobrovoľnej dražby titulom zabezpečenia vymožiteľnosti splatnej pohľadávky. 1.3 V prípade, ak svoje nároky musel veriteľ uplatniť spoplatnením úveru vyhlásením predčasnej splatnosti úveru v súlade s čl. VII ods. 2, je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 1% z celkovej čiastky úveru. Zmluvná pokuta môže byť veriteľom uplatnená opakovane za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti. Úroky z omeškania V prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru /splátky, jej časti/ môže veriteľ vyčísliť dlžníkovi denný úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Úroky z omeškania sú splatné v lehote na náhradné plnenie dlžnej splátky v súlade s písomnou upomienkou veriteľa.

Sankčné poplatky

Veriteľ je oprávnený dlžníkovi účtovať za náklady spojené s každou písomnou, telefonickou alebo faxovou upomienkou podľa sadzobníka poplatkov. Právny režim zasielania upomienok: 1.upomienka zaslaná klientovi po 10 dní omeškania splátky, 2.upomienka zaslaná klientovi po 30 dní omeškania splátky, 3: upomienka zaslaná klientovi po 50 dní omeškania splátky.

Veriteľ vylučuje čiastočné plnenie zo strany klienta bez výslovnej písomnej dohody s klientom. Uhradenie len dlžných splátok bez ich príslušenstva sa pokladá za čiastočné splnenie si záväzku dlžníka a takéto plnenie je veriteľ oprávnený odmietnuť a vyhlásiť úver za okamžite splatný, dňom nasledujúcim po stanovenom termíne na úhradu zmluvnej dohodnutej pokuty, úrokov z omeškania alebo sankčných poplatkov.

28. Súd sa v časti o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v dodatku č. 1 podľa vyššie uvedeného odseku odôvodnenia stotožnil s argumentáciou žalobcov, že tieto podmienky týkajúce sa príslušenstva úverovej pohľadávky (úroky z omeškania), jej zabezpečenia (zmluvné pokuty), a poplatkov účtovaných veriteľom na vrub spotrebiteľov popri pohľadávke z úveru, spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keď opakovane sankcionujú jedno a to isté porušenie záväzku (omeškanie so splátkami), navyše za stavu, keď veriteľ nie je za porušenie záväzku nijakým obdobným spôsobom sankcionovaný. Vo vzťahu k takto uvedeným zmluvným ustanoveniam dodatku pritom súd konštatuje, že celkom zrejme tieto neboli so žalobcami individuálne dojednané, keďže sú súčasťou zmluvného dokumentu, ktorý predpripravil dodávateľa bez možnosti ovplyvniť ich obsah, bez toho, aby o ich obsahu strany rokovali, resp. bez toho, aby si žalobcovia takýto obsah zmluvy vyslovene vymienili. Navyše platí, že dokiaľ dodávateľ nepreukáže opak, vždy sa podmienka považuje za podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná, pričom opak v konaní preukázaný nebol.

29. Čo sa týka zmluvných pokút, v žiadnom prípade nemôže voči spotrebiteľovi obstáť duplicitné sankcionovanie porušenia tej istej povinnosti viacerými zmluvnými pokutami. Podľa čl. 1.1 až 1.3 dodatku č. 1 sa pritom zaviazali žalobcovia uhradiť v prípade omeškania zmluvnú pokutu vo výške 1% z poskytnutej sumy úveru v prípade nezaplatenia niektorej splátky ( bod 1.1), vo výške 1% z poskytnutej sumy úveru v prípade nezaplatenia niektorej splátky, ak veriteľ musel súčasne vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, žalobou na súde alebo ak realizuje výkon záložného práva ( bod 1.2) a vo výške 1% z poskytnutej sumy úveru v prípade, ak svoje nároky musel veriteľ uplatniť vyhlásením predčasnej splatnosti v súlade s čl. VII ods. 2 dodatku ( bod 1.3). Tromi rôznymi ustanoveniami teda veriteľ sám sebe poskytol možnosť postihovať dlžníka (popri úrokoch z omeškania) za nesplácanie splátok riadne a včas, navyše, ako vyplýva zo znenia bodov, zakaždým vo výške 1% z poskytnutej istiny úveru. Uvedené

dáva veriteľovi možnosť ( hrubom nepomere vo vzťahu k spotrebiteľovi) požadovať od spotrebiteľa trikrát úplne totožnú zmluvnú pokutu v totožnej výške za porušenie presne tej istej povinnosti, akurát s tým rozdielom, že prvýkrát je to podľa bodu 1.1 v prípade omeškania so zaplatením splátky, podľa bodu 1.2 v prípade omeškania zo zaplatením splátky a súčasnom vyhlásení predčasnej splatnosti a uplatnení práv veriteľa na uspokojenie dlhu a podľa bodu 1.3 v prípade, ak došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti (ktorému zákonite museli tiež predchádzať omeškanie dlžníka, inak by nebol dôvod úver predčasne zosplatňovať). Veriteľ tak môže uplatňovať totožné sankcie kumulatívne popri sebe, zakaždým s odôvodnením, že ide o zmluvné pokuty podľa jedného, druhého či tretieho bodu, pričom najviac neprimerané sa to súdu javí za stavu, ak sa dostal dlžník do omeškania so splácaním splátok (nastupuje pokuta podľa bodu 1.1), ak následne nato bola vyhlásená predčasná splatnosť (nastupuje pokuta podľa bodu 1.3) a následne na to sa veriteľ rozhodol podať žalobu alebo realizovať záložné právo (nastupuje pokuta podľa bodu 1.2). Za takéhoto stavu môže veriteľ uplatniť pokuty súbežne, keďže vzniknú podmienky pre uplatnenie každej z nich. Pri každej je pritom uvedené, že táto sa môže byť uplatnená opakovane. V bode 1.1 a 1.2. sa uvádza, že tak môže učiniť za každý jeden administratívny či právny úkon smerujúci k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky, čo je naviac natoľko neurčité, že si pod takýto "administratívny či právny úkon smerujúci k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky" môže veriteľ subsumovať prakticky čokoľvek, takáto neurčitosť je predovšetkým pri vymedzovaní zmluvných pokút a sankcií neprípustná. Nielenže tieto tri pokuty možno kumulovať, ešte ich možno uplatňovať aj prakticky neobmedzený počet krát. Súd musí aj vzhľadom na uvedené jednoznačne konštatovať, že uvedené dojednanie o zmluvných pokutách obsiahnuté v citovaných ustanoveniach dodatku majú povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1, 4 písm. k/ a 5 Občianskeho zákonníka. Súd preto uviedol vo výroku rozsudku znenie podmienok obsiahnutých v čl. VI bode 1.1, 1.2 a 1.3 dodatku a určil ich neprijateľnosť, a teda neplatnosť.

30. Čo sa týka ustanovenia čl. VI bodu 2 dodatku č. 1 týkajúceho sa úrokov z omeškania, aj túto podmienku súd vníma ako neprijateľnú, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcov. Ak je splnenie niektorej povinnosti zabezpečené v zmluve viacerými právnymi inštitútmi, je nevyhnutné v takej zmluve, ktorej obsah jedna strana nemá možnosť ovplyvniť, posúdiť primeranosť použitia viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Zmluvné ustanovenie sa odchyľuje od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ nárok, v neprospech žalobcov, keďže výška úrokov z omeškania sa účtuje zo základu, ktorým je dlžná suma, a to na dennej báze (0,05% denne), ktorá v ročnom horizonte predstavuje sadzbu úrokov z omeškania až vo výške 18,25% ročne, čo výrazne, niekoľkonásobne prekračuje kogentne stanovenú hornú hranicu úrokov z omeškania stanovenú nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Uvedené ustanovenie dodatku nie je ničím iným, ako len obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Súd konštatuje, že vyhlásenie tejto podmienky za neplatnú bude pritom jednoznačne na prospech spotrebiteľa, ktorý tak nebude vystavený nezákonnej sankcii, ale na druhej strane nevznikne veriteľovi žiadna ujma, pretože nárok na úroky z omeškania bude mať stále v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v zákonnej výške, v akej to umožňujú právne predpisy.

31. Čo sa týka bodu 3 v čl. VI dodatku, toto sa týka sankčných poplatkov za upomienky, ktoré je dlžník povinný platiť za upomienky zasielané mu prakticky v akejkoľvek forme (písomne, telefonicky, faxovo). Umožňuje pritom zasielať dlžníkom upomienky opakovane vo veriteľom stanovenom intervale a za každú takto zaslanú upomienku požaduje od spotrebiteľa úhradu poplatkov podľa sadzobníka poplatkov, ktorý nie je obsahom dodatku, a podľa obsahu dodatku žiaden sadzobník nie je súčasťou zmluvy ako vedľajší dokument, či jeho príloha. Súd ma za to, že zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi "finančnej sankcie" voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Z tohto pohľadu sa javí uvedené zmluvné ustanovenie jednak ako neurčité, keďže síce ukladá povinnosť platiť poplatky, ale súčasne neupravuje ich výšku, len odkazuje na bližšie neurčený sadzobník, ktorý nie je obsahom dodatku. A na druhej strane ako ustanovenie, ktorého účelom nie je nič iné, ako len pridávať spotrebiteľovi ďalšie bližšie neurčené výdavky s cieľom navýšenia zisku. Tiež súd konštatuje, že opakované upomienkovanie dlžníka nie je ani účelné. Ak dlžník nereaguje na prvú upomienku, je na mieste prijať iné opatrenie (ukončiť zmluvu, pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky zákonným spôsobom) a nie opakovane (neúčelne) vyzývať dlžníka na zaplatenie ďalšou upomienkou (ak z jeho strany neobdržal žiadnu reakciu na už prvú upomienku), pretože prípadné náklady spojené s jeho opakovaným upomínaním jednoznačne nepredstavujú účelne vynaložené náklady a takýmto konaním si veriteľ len ( úmyselne) zvyšuje výšku

svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Zákon pritom upravuje povinnosti veriteľa predtým, než pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru (§ 53 ods. 9 a vyslovene predpokladá len jedno upozornenie pred uplatnením tohto práva veriteľa. Preto opakované spoplatňované vyzývanie dlžníka je neúčelné a pre vznik práva veriteľa na plnenie prakticky ani nemá žiaden vplyv a je nadbytočné. Pokiaľ teda zmluva obsahuje ustanovenie, ktoré je v rozpore s vyššie uvedenými pravidlami, potom súd konštatuje, že takéto ustanovenie ukladajúce spotrebiteľovi znášať nie nevyhnutné (nadbytočné) výdavky v podobe poplatkov, ktorých výška naviac ani zmluvne nebola dohodnutá, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a tiež sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

32. V totožnom zmluvnom ustanovení sa okrem toho uvádza, že veriteľ vylučuje čiastočné plnenie zo strany klienta bez výslovnej písomnej dohody s klientom. Uhradenie len dlžných splátok bez ich príslušenstva sa pokladá za čiastočné splnenie si záväzku dlžníka a takéto plnenie je veriteľ oprávnený odmietnuť a vyhlásiť úver za okamžite splatný, dňom nasledujúcim po stanovenom termíne na úhradu zmluvnej dohodnutej pokuty, úrokov z omeškania alebo sankčných poplatkov. Súd konštatuje, že uvedená podmienka zásadným spôsobom negatívne zasahuje do práva dlžníka - spotrebiteľa tým, že veriteľ vopred vylučuje prijatie čiastočného plnenia dlhu, ktoré je veriteľ oprávnený odmietnuť a zakladá to právo veriteľa úver predčasne zosplatniť. Predovšetkým je treba povedať, že táto podmienka je v rozpore s § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Práve záväzok spočívajúci v peňažnom plnení je typickým príkladom toho, kedy veriteľ nemôže odmietnuť prijatie čo i len časti peňažných prostriedkov a ak si takéto právo veriteľ v zmluve prisvojí, potom stavia do výrazne negatívnej pozície spotrebiteľa, ktorého čiastočné plnenie sa považuje za taký stav, ako keby spotrebiteľ veriteľovi nezaplatil vôbec nič. Je v rozpore so zákonom a záujmom dlžníka, aby povinnosť veriteľa prijať čiastočné peňažné plnenie, ktorá je inak daná zákonom, musela byť viazaná na osobitnú písomnú dohodu dlžníka a veriteľa. Ak veriteľ môže odmietnuť prijať čiastočné plnenie, čo mu súčasne zakladá právo vyhlásiť úver za predčasne splatným, takéto oprávnenie sa výrazne v neprospech dlžníka odchyľuje od znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré prísne upravuje podmienky, za akých možno úver vyhlásiť za predčasne splatný. Uvedená zmluvná podmienka v rozpore so zákonom veriteľa stavia do výrazne výhodnejšej pozície, ktorá mu dáva oprávnenie rozhodovať, aké plnenie ( v akej výške) a či vôbec od dlžníka príjme, pričom toto rozhodnutie je výlučne na (svoj)vôli veriteľa. Z týchto dôvodov zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka a preto je rovnako neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

33. Napokon sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti ust. čl. V dodatku, ktoré požaduje zabezpečenie záväzku založením nehnuteľnosti a aj určenia neplatnosti samotnej záložnej zmluvy, ktorým bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnosti. Poukazovali na to, že je nepomer medzi hodnotou zabezpečovanej pohľadávky a zálohom. V súvislosti so záložnou zmluvou súd konštatuje, že hoci táto bola uzatvorená ešte pred podpisom dodatku č. 1 (záložná zmluva je z 03.12.2008) a zabezpečovala záväzok z pôvodnej úverovej zmluvy, v zmysle 572 ods. 1 vety prvej záložné právo, ktoré na základe nej vzniklo, zabezpečuje aj záväzok, ktorý nahradil pôvodný záväzok, teda aj záväzok z dodatku č. 1 z 20.09.2011. Preto bolo nutné posúdiť žalobu aj v tejto časti, keďže sa viaže na existujúci úverový vzťah. Ako súd aj v rámci predbežného právneho posúdenia žaloby avizoval, žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP, a ako taká je procesne prípustná, iba ak takéto určenie vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom pri tomto konštatovaní súd vychádzal z rovnakých úvah, ako ich ustálil v odseku 26 tohto odôvodnenia a na tomto mieste na ne v celom rozsahu odkazuje. Procesnou prípustnosťou žaloby sa súd pritom musí zaoberať vždy, aj keď to protistrana výslovne nenamieta. Súd má za to, že ani podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva nemá podklad v žiadnom právnom predpise, ktorý by výslovne podanie takejto žaloby pripúšťal, a preto takúto žalobu je potrebné zamietnuť. Okrem toho treba dodať, že ani pred prijatím novej procesnej úpravy (CSP) neboli úspešné žaloby o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Bolo totiž judikatúrou už vtedy ustálené, že na určenie, že je neplatná záložná zmluva, podľa ktorej bolo vložené do katastra nehnuteľností záložné právo, nie je naliehavý právny záujem. Na odstránenie neistoty v právnom postavení žalobcu alebo na zamedzenie ohrozenia jeho práva môže totiž v tomto prípade viesť iba určenie toho, či tu záložné právo je alebo nie je (pozri aj rozhodnutie NS ČR 21Cdo/58/2003). Takéhoto určenie sa však žalobcovia nedomáhajú. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či je zmluva platná alebo nie, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcov (ako záložcov) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Neexistencia naliehavého právneho záujmu zároveň vylučuje možnosť aplikácie ustanovení §53a

Občianskeho zákonníka, t.j. možnosť skúmania a rozhodovania o neprijateľnosti (neplatnosti) zmluvných podmienok alebo dokonca celej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, čo konštatovalo aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/251/2015zo 16. 03. 2016. Súd ešte dopĺňa, že ani určenie neplatnosti ust. čl. V dodatku, na základe ktorého sa uzavrela záložná zmluva, by nespôsobilo vo sfére žalobcov žiadne zmeny na ich právach, pretože by sa tým zároveň neurobila istota o tom, či záložné právo na nehnuteľnosti viazne alebo neviazne, takýto výrok súdu by nebol podkladom pre výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol aj v tejto časti.

34. Súd konštatuje, že po začatí konania bolo nariadené neodkladné opatrenie. Konanie vo veci samej začalo podaním žaloby sp.zn. 16C/249/2014 dňa 28.11.2014. V konaní sp.zn. 16C/206/2014 bolo neodkladné (vtedy predbežné) opatrenie nariadené uznesením č.k. Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/827/2014-31 zo dňa 10.12.2014, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa tak, že spol. TRINITI investment, s.r.o. a spol. TRUSTFIN s.r.o. sa ukladá, aby sa zdržali úkonov, ktorými by nehnuteľnosť - byt č. XX na ul. M. mieru v G., na X.poschodí, vo vchode č. 1, bytového domu súp.č. XXXX postaveného na parcele KNC č. XXXX ak nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel 66/2450 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku KNC parc.č. XXXX, všetko zapísané na LV č. XXXX v k.ú. G., akýmkoľvek spôsobom scudzili a aby sa zdržali konania, ktoré by k scudzeniu tejto nehnuteľnosti smerovalo. Zhrnúc uvedené, konanie vo veci samej začalo dňa 28.11.2014, ale neodkladné opatrenie bolo nariadené uznesením zo dňa 10.12.2014, a teda (hoci v inom konaní) došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia až po začatí konania vo veci samej.

35. Podľa § 335 ods. 1 a 3 CSP, (1) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. (3) Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.

36. Súd žalobu vo veci samej zamietol v časti, a teda s poukazom na § 335 ods. 3 musí posúdiť, či neodkladné opatrenie zrušuje, alebo ho ponecháva v platnosti. Neodkladným opatrením bolo zakázané žalovaným, aby scudzili a aby sa zdržali konania, ktoré by k scudzeniu tejto nehnuteľnosti smerovalo, a to v kontexte toho, že na liste vlastníctva je evidované začatie výkonu záložného práva a účelom neodkladného opatrenia bolo dočasne zabrániť scudzeniu založenej nehnuteľnosti v rámci výkonu záložného práva predajom tretej osobe alebo na dražbe, keďže bola namietaná neplatnosť záložnej zmluvy. Žaloba vo veci samej mala viacero petitov, ale tá časť žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti záložnej zmluvy (pre ktorú skutočnosť bolo aj neodkladné opatrenie nariadené), bola zamietnutá. Súd preto konštatuje, že zohladniac výsledok konania vo veci samej v relevantnej časti týkajúcej sa záložného práva, kde bola žaloba zamietnutá, je potrebné neodkladné opatrenie podľa § 335 ods. 1 zrušiť. Súd tak preto učinil samostatným výrokom.

37. O náhrade trov konania voči žalovanému 1/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žaloba bola voči žalovanému 1/ zamietnutá v celom rozsahu, a preto by mal žalovaný 1/ ako plne úspešná strana sporu nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/. Nakoľko však žalovanému 1/ podľa obsahu spisu žiadne trovy konania nevznikli (žiadne mu zo spisu nevyplývajú), súd žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal.

38. O náhrade trov konania vo vzťahu žalobcov 1/ a 2/ a žalovaného 2/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd konštatuje, že vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobcovia boli len čiastočne úspešní, keď v časti bola žaloba zamietnutá a v časti zase bolo žalobe vyhovené. Za takéhoto stavu, keď ani jeden z nich nebol v celom rozsahu úspešný a súčasne ich úspech je po porovnaní toho, čoho sa žalobcovia domáhali v žalobe a toho, čomu súd vyhovel, približne rovnaký, súd medzi týmito stranami o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.