Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/230/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47 255 706, so sídlom Michalská 14, Bratislava, proti žalovanej: K. J., nar. XX. R. XXXX, trvale bytom L. XX, K. R., zastúpená JUDr. Mgr. Viktorom Balákom, advokátom, so sídlom AK Povstania 15, Rimavská Sobota, o zaplatenie 794,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 17C/62/2017-107 zo dňa 4. júla 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%, ktoré mu je žalovaná p o v i n n á zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú povinnosťou žalobcovi zaplatiť sumu vo výške 794,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 794,03 Eur od 26.03.2016 do zaplatenia, v pravidelných mesačných splátkach po 30,-Eur, vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa čo i len s jednou splátkou, sa stáva splatným celý dlh naraz (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, v pravidelných mesačných splátkach po 20,-Eur, vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu, počnúc právoplatnosťou uznesenia o výške trov konania s tým, že v prípade omeškania sa čo i len s jednou splátkou, sa stáva splatným celý dlh naraz (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobou uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyplýva tiež z Dohody o uznaní dlhu a plnenie dlhu v splátkach č.273/2015/SPP-D zo dňa 20.10.2015 (ďalej len „Dohoda o uznaní dlhu“ alebo aj „dohoda“), ktorou žalovaná uznala svoj dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť nezaplatený zostatok dlhu v pravidelných mesačných splátkach. Okresný súd uviedol, že ak je uznanie dlhu urobené v zákonom požadovanej forme, zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Vymáhanie pohľadávky na základe uznania dlhu je zjednodušené z dôvodu, že uznanie dlhu zakladá právnu domnienku existencie dlhu, dôkazné bremeno o existencii, resp. neexistencii dlhu prechádza na dlžníka. Na súde sa už nemusí preukazovať existencia dlhu, pretože existencia sa predpokladá.

1.2 Vzhľadom na namietanú absolútnu neplatnosť právneho úkonu (Dohody o uznaní dlhu) a vznesenú námietku premlčania, okresný súd uviedol, že Dohodu o uznaní dlhu podpísala žalovaná dňa 12.10.2015, žalobca ju podpísal dňa 20.10.2015. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Absolútna neplatnosť právnych úkonov je upravená v ustanovení § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v tomto smere uzavrel, že žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, na základe ktorých by sa Dohoda o uznaní dlhu priečila dobrým mravom, okrem toho, že s ňou nebolo jednané ako so spotrebiteľom. Okresný súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné považovať, že právny úkon urobila žalovaná inak, ako slobodne a vážne. Dokumentácia zo dňa 06.10.2015, ktorá bola žalovanej zaslaná za účelom podpísania Dohody o uznaní dlhu, bola žalovanej doručená na adresu trvalého pobytu. Mala dostatok času na preštudovanie tejto dokumentácie, vyhľadanie právnej pomoci a rozhodnutie, čo Dohodu o uznaní dlhu podpíše alebo nie. Skutočnosť, že žalobca žalovanú upozornil, že v prípade, že nepristúpi k splátkovému kalendáru a následne neuhradí dlžnú sumu, bude vec riešiť súdnou cestou, je možné považovať len za logický postup smerujúci k dosiahnutiu zaplatenia vyčíslenej škody, nemožno to považovať za nátlak zo strany žalobcu. Okresný súd rovnako nepovažoval Dohodu o uznaní dlhu za neplatnú z dôvodu zmätočnosti ohľadne uznanej sumy, z dohody jasne vyplýva, že žalovaná uznala v plnej výške svoj dlh vo výške 1.194,03 Eur z dôvodu neoprávneného odberu plynu, ktorý jej bol fakturovaný faktúrou č. 9000205515. Je zrejmé, že ku dňu podpísania dohody žalovaná uhradila 150,- Eur a celkový nezaplatený zostatok bol vo výške 1.044,03 Eur. Okresný súd mal za to, že Dohoda o uznaní dlhu je urobená v zákonom požadovanej forme.

1.3 Pokiaľ ide o premlčanie, okresný súd uviedol, že škoda za odber zemného plynu bola žalovanej vyúčtovaná dňa 20.08.2015. Nakoľko však 12.10.2015 podpísala Dohodu o uznaní dlhu a tým dlh uznala čo do dôvodu a výšky, v zmysle § 110 Občianskeho zákonníka jej začala plynúť nová 10-ročná premlčacia lehota, počnúc dňom nasledujúcim po uzavretí Dohody o uznaní dlhu a o plnení dlhu v splátkach. Žaloba bola doručená súdu dňa 02.10.2017, pred uplynutím 10-ročnej premlčacej lehoty. Z uvedeného dôvodu nebolo možné na vznesenú námietku premlčania prihliadnuť a uplatnené právo žalobcu nemožno považovať za premlčané.

1.4 Okresný súd vyhodnotil ďalšie námietky žalovanej a uviedol, že v prejednávanej veci nejde o spotrebiteľský spor, žalobcom uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu. Z uvedeného dôvodu žalovaná v konaní nemá postavenie spotrebiteľa a nemožno v jej prípade aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské spory, ako spory s ochranou slabšej strany. Okresný súd poukázal na postavenie žalobcu ako distribútora zemného plynu, ktorý je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu; za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje poškodené meradlo, nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ; dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľom i v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejde o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Nakoľko žalobca mal za to, že zanikla platnosť overenia meradla, predistribuoval (dopravil) odberateľovi 0 m3 zemného plynu. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný spotrebiteľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Nakoľko plyn bol v rozhodnom období žalovanej skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, pretože sama uviedla, že dom temperovala tromi gamatkami a zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatila svojmu dodávateľovi, nakoľko jej boli preddavky vrátené ako preplatok, bolo potrebné uzavrieť, že škoda vznikla práve žalobcovi. Aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby bola daná v zmysle § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 o energetike (ďalej len „zákon č.251/2012“ alebo „Zákon o energetike“), podľa ktorého je žalobca jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie považoval námietku nedostatku aktívnej legitimácie za nedôvodnú. Pasívna legitimácia svedčí žalovanej s poukazom na § 72 ods. 9 písm. c), § 71 ods. 2 písm. d), § 74 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z.z..

1.5 Pokiaľ ide o predložený znalecký posudok znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, pri jeho vykonávaní nebolo možné postupovať tak, ako by išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného

znalca, súčasťou znaleckého posudku nebola doložka v zmysle § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). V takomto prípade bolo možné vykonať dokazovanie posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou a z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie ani nevykonal dokazovanie výsluchom znalca.

1.6 Pokiaľ ide o neoprávnený odber, ide o osobitný druh zodpovednosti za škodu, ktorý je upravený Zákonom o energetike a z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalovanej bol dodávaný plyn na základe uzatvorenej zmluvy medzi ňou a spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s., od presne nezistenej doby. Na odbernom mieste žalovanej bolo zistené poškodenie meradla, ktoré zistili pracovníci žalobcu dňa 22.07.2015 pri vykonanej kontrole a vykonali výmenu meradla. Poškodenie meradla spočívalo v tom, že plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená, ako aj v tom, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Fotodokumentácia skúmaného meradla bola v zmenšenej podobe a v takej kvalite, že z nej nebolo zrejmé žiadne poškodenie a len s ťažkosťou sa súd mohol domnievať, že na fotografiách je nejaké meradlo. Znalecký posudok však bol žalovanej doručený ešte pred podaním žaloby a v zodpovedajúcom formáte. S poukazom na písomné vyjadrenia žalovanej mal súd za preukázané, že rodinný dom bol v rozhodnom období temperovaný prostredníctvom tzv. gamatiek, mal tak preukázané, že došlo k odoberaniu plynu na odbernom mieste XXX,XX XX. Za odobraný plyn v rozhodnom období žalovaná dodávateľovi (spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) neplatila, opravnou faktúrou č. 7401240541 zo dňa 16.12.2016 bol jej vyúčtovaný preplatok vo výške 331,96 Eur a zálohové platby jej boli vrátené. Skutkové okolnosti umožňovali daný prípad subsumovať pod ustanovenie § 82 ods.1 písm. d) Zákona o energetike a je daná objektívna zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu. Okresný súd nepovažoval za sporné, že išlo o prvý neoprávnený odber plynu, na ktorom bolo porušené zabezpečenie a škoda bola preto vyčíslená v súlade s ustanovením § 82 ods.4 Zákona o energetike v spojení s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Keďže došlo k porušeniu meradla, nebolo možné použiť údaje z meradla v zmysle zákona č.142/2000 Z.z. o metrológii (ďalej len „zákon č.142/2000 Z.z.“).

1.7 Na základe vykonaného dokazovania tak okresný súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na zaplatenie sumy 794,03 Eur s úrokom 5% ročne zo sumy 794,03 Eur od 26.03.2016 do zaplatenia je dôvodný. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, že výmena zariadenia nebola v súlade s technickými podmienkami, okresný súd ju považoval za účelovú, pri vykonávaní kontroly bola prítomná, vlastnoručne podpísala zápis zo dňa 22.07.2015, ako aj lepiacu pásku na krabici, do ktorej bolo meredlo vložené za účelom zaslania znalcovi. Zúčastnila sa tak vykonávanej kontroly, mala vedomosť o výmene, ako aj to, že ju vykonávajú pracovníci SPP, a.s., profesionálne a teda, že je vykonávaná správne. V prípade, ak žalovaná mala nejaké nejasnosti, resp. námietky ohľadom vykonanej kontroly alebo o vyfakturovanej výške škody, mala možnosť bezodkladne po uskutočnenej výmene obrátiť sa na žalobcu a celú situáciu ohľadom meradla riešiť skôr.

1.8 Žalovaná namietala s poukazom na § 132 C.s.p., že žalobca v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré by odôvodňovali dôvodnosť jeho žalobného nároku a mal označiť len dôkazy, ktoré majú preukazovať uplatnený nárok. Žalovaná svoje tvrdenie opierala o to, že žalobca je totožnou osobou s dodávateľom plynu. Súd mal však za to, že žalobca ani nemal dôvod opisovať, na základe akej právnej skutočnosti odoberala žalovaná plyn od dodávateľa, žalobca ním nebol. Ďalšie námietky ohľadne absolútnej neplatnosti uznania dlhu okresný súd vyhodnotil, že Dohodu o uznaní dlhu nepovažoval za absolútne neplatnú, a preto mal za to, že rozhodujúce skutočnosti boli v žalobe uvedené. Postačí, ak žalobca v žalobe opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.

1.9 Okresný súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti splátky v zmysle Dohody o uznaní dlhu a o plnení dlhu v splátkach, ktorá spôsobila splatnosť celého dlhu. Výšku úroku pritom okresný súd určil s poukazom na ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č.87/1995 Z.z.“). Výška úroku z omeškania je tak určená podľa základnej úrokovej sadzby ECB, zvýšenej o 5%-tuálnych bodov. Na základe uvedeného okresný súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 794,03 Eur od 26.03.2016 do zaplatenia.

1.10 Vzhľadom na pomery žalovanej a jej nepriaznivú finančnú situáciu, okresný súd vyhovel jej žiadosti o zaplatenie dlhu v splátkach, nie však v rozsahu, v akom požadovala na pojednávaní (5,-Eur mesačne). Pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky, jej tak povolil zaplatenie dlhu v splátkach po 30,-Eur mesačne. Ak by povolil žalovanej splátky po 5,-Eur mesačne, len istinu záväzku by žalovaná splácala 159 mesiacov, čo okresný súd považoval za neúmerne dlhú dobu s poukazom na výšku žalovanej istiny.

1.11 O trovách konania okresný súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu, okresný súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. Žalovanej však umožnil dlžnú sumu, spočívajúcu v trovách konania, splácať v splátkach po 20,-Eur mesačne, opäť pod hrozbou straty výhody splátok.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná (ďalej aj „odvolateľka“) včas odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne žiadala, aby odvolací súd primerane znížil náhradu škody a umožnil žalovanej prisúdenú sumu splácať v splátkach. Alternatívne tiež žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnila voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Poukázala na odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 365 ods.1 písm. f) a h) C.s.p.. Uviedla, že rozsudok napáda v plnom rozsahu.

2.1 Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol na žiadne z jej tvrdení uvedených v jej podaniach a prednesoch uvedených na pojednávaní, prihliadal len na jej sociálnu situáciu, keď jej umožnil splácať prisúdenú sumu a trovy konania v splátkach. Súd prvej inštancie zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

2.2 Odvolateľka tvrdila, že rozpore so skutočnosťou sú závery súdu o tom, že poškodenie meradla zistili pracovníci, resp. zamestnanci žalobcu, nakoľko z listiny označenej „Zápis zo dňa 22.07.2015“ je v časti podpis len podpis jednej osoby a rovnako z vyjadrení žalovanej vyplýva, že kontrolu vykonala len jedna osoba - jeden zamestnanec a nie zamestnanci. Takéto nesprávne zistenie súdu mohlo viesť súd k presvedčeniu, že poškodenie plomby, resp. neoprávnený odber nezistil len jeden, ale viacerí zamestnanci žalobcu, čo by malo preukazovať dôveryhodnosť tohto zistenia. Nesprávnym skutkovým zistením bolo aj zistenie ohľadne poškodenia meradla, súd prvej inštancie prihliadol len na evidentne nepravdivé vyjadrenia žalobcu uvedené v žalobe o zistení porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na odbernom mieste. Žalobca však neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých mali dospieť zamestnanci k nadobudnutiu presvedčenia o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nepredložil súdu fotodokumentáciu z vykonanej kontroly, ktorá by jednoznačne potvrdila alebo vyvrátila tvrdenie žalobcu o zistení poškodenia plomby. Nepredloženie fotodokumentácie bolo účelové. Skutočnosť, že zamestnanec plynomer odmontoval a poslal na expertízne skúmanie, automaticky neznamená, že zamestnanec zistil poškodenie plomby, najmä keď v zápise, ktorý je určený aj na dokumentáciu neoprávneného odberu, takúto skutočnosť vôbec neuviedol. Súd prvej inštancie v tomto smere neprihliadol na tvrdenie žalovanej, že žiadne poškodenie plomby na jej odbernom mieste nebolo zistené pri vykonanej kontrole, zamestnanec vykonávajúci kontrolu žalovanej túto skutočnosť neoznámil a išlo o podstatnú a rozhodujúcu skutočnosť, ktorá je základom pre posúdenie vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu. V zápise nebolo zaškrtnuté políčko o neoprávnenom odbere zemného plynu u odberateľa, ale políčko o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu, resp. zákazky. Tvrdenie žalobcu o tom, že poškodenie zabezpečenia bolo zistené priamo na odbernom mieste, nemôže byť pravdivé aj z toho dôvodu, že ak mal znalec zistiť, že plomba mala byť predelená a znovu zlepená, potom zamestnanec vykonávajúci kontrolu takéto poškodenie bez skúmania, ktoré až následne vykonal znalec, ani objektívne zistiť nemohol. Z uvedeného dôvodu v tomto smere žalovaná uzavrela, že na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu, súd prvej inštancie následne vec nesprávne právne posúdil a dospel tak k nesprávnemu rozhodnutiu.

2.3 Žalovaná v podanom odvolaní rovnako namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol ani na jej námietky týkajúce sa znaleckého skúmania, zistení znalca a zmätočnosť a nedôveryhodnosť znaleckého posudku, predloženého vo veci žalobcom. Súd neprihliadol tiež na námietky týkajúce sa nespôsobilosti tohto dôkazu, bez ohľadu na to, že ho považoval len za listinný dôkaz. Neprihliadal ani na zmätočnosť obsahu znaleckého posudku, nakoľko znalec konštatoval, že: „vizuálnou prehliadkou plynomeru som

zistil, že plomba je predelená, kryt číselníka je možné demontovať bez dodatočného poškodenia plomby“ a na inom mieste tvrdil, že: „plomba osadená v kryte číselníka bola mechanicky poškodená, následne predelená a zlepená.“ Tvrdenia a zistenia znalca sú rozporné, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že ak by bola plomba predelená už v čase výkonu kontroly, kontrolujúci zamestnanec by to zistil priamo na mieste, nič by mu nebránilo k odklopeniu krytu číselníka, ktorý by sa zrejme aj samovoľne odklopil počas manipulácie s plynomerom pri jeho demontáži a ukladaní do krabice. Znalec v znaleckom posudku neopisuje žiadne iné a konkrétne poškodenia obalu plynomera, ktoré nevyhnutne musia vzniknúť v súvislosti s interakciou predmetu, ktorý predelil plombu s obalom, v ktorom je plomba umiestnená. Okresný súd neprihliadol ani na skutočnosť, že žalovaná poukázala aj na rozsudok Okresného súdu Topoľčany, č.k. 4Cb/40/2014 zo dňa 31.10.2014, v ktorom bola spochybnená objektívnosť znaleckého skúmania znalca Ing. Z..

2.4 Odvolateľka tvrdila, že v žalobe neboli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok, touto argumentáciou sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal, keď len zhrnul, že žalobca nemal dôvod opisovať, na základe akej právnej skutočnosti žalovaná odoberala plyn od dodávateľa, nakoľko on ním nebol. Žalobca v rozpore s ustanovením § 132 C.s.p. v žalobe namiesto opísania rozhodujúcich skutočností, preukazujúcich dôvodnosť uplatneného nároku, v žalobe označil dôkazy a v prílohe ich predložil, avšak opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca v žalobe, ani v ďalších podaniach neopísal žiadne rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa konkrétneho výpočtu škody, napr. aké faktúry zohľadňoval. Zamestnanec vykonávajúci kontrolu odberného miesta príkon nainštalovaných spotrebičov nezistil. Zo zápisu - výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, nie je možné zistiť, ako žalobca dospel k tam uvedeným údajom. Pre výpočet škody je pritom nevyhnutne potrebné poznať príkon, resp. spotrebu plynových spotrebičov, tieto skutočnosti v zápise uvedené nie sú, zamestnanec ich na mieste nezisťoval, a preto pri vyúčtovaní žalobca tieto údaje nemohol mať k dispozícii. V tomto smere žalovaná poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR, vyplývajúci z rozsudku sp.zn. 5Cdo/195/2015 zo dňa 27.03.2017.

2.5 Žalovaná tiež namietala, že súd prvej inštancie neprihliadol na jej námietku, že žalobca nepreukázal existenciu skutočnej škody, nepreukázal poškodenie meradla plynomeru, v dôsledku čoho by plynomer nesprávne meral odobratý plyn. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj platnosť Dohody o uznaní dlhu a uplatnenej námietke premlčania nároku žalobcu.

2.6 Pokiaľ ide o Dohodu o uznaní dlhu a plnení dlhu v splátkach, túto žalovaná podpísala v obave pred súdnym konaním a z dôvodu neschopnosti zaplatiť vyúčtovanú sumu v celosti, a to na základe pokynov uvedených v liste žalobcu zo dňa 06.10.2015. Žalobca jej vnútil Dohodu o uznaní dlhu, žiadny dlh neexistoval, a preto ani nemohla platne uznať neexistujúci dlh vo výške 1.194,03 Eur. Žalovaná tiež uviedla, že plynofikácia v jej dome bola vykonaná v roku 1997, ochranná skrinka bola pôvodná a s touto nikdy nemanipulovala, plombu na plynomery nepoškodila, plomba na plynomery poškodená ani nebola. Nebola celý čas prítomná pri demontáži plynomeru, zamestnanec žalobcu jej nedal k nahliadnutiu plynomer vkladaný do krabice, neoznámil jej poškodenie plomby a neupriamil jej pozornosť na priestor plomby. Okresný súd neprihliadol na povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete podľa ustanovenia § 73 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z.. Tým, že zamestnanec žalobcu ju neinformoval o údajnom zistení poškodenia plomby tým, že to neuviedol ani v zápise zo dňa 22.07.2015, odňal jej možnosť namietať prípadné zistenia poškodenia plomby priamo počas kontroly. Takéto konanie zamestnanca žalobcu považovala žalovaná za nekalú obchodnú praktiku.

2.7 Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že z vyúčtovaných faktúr, vystavených pre jej odberné miesto za jednotlivé roky od roku 2013, vyplývala spotreba plynu od 550 m3 do 1.270 m3, priemerná fakturovaná cena za uvedené obdobie predstavuje zaokrúhlene 450,-Eur. Je zrejmé, že fakturovaná suma vo výške 1.194,03 Eur je neprimerane vysokou sumou oproti priemernej fakturovanej sume, neprimerane vysoká najmä oproti fakturovaným sumám za posledné tri roky. V skutočnosti nemôže ísť o skutočnú škodu, ale pre žalovanú likvidačnú sankciu za odber plynu, za ktorý riadne zaplatila zálohové platby. Dodávateľom jej bola vrátená suma 331,96 Eur až na základe opravnej faktúry. Žalobcovi pritom už uhradila sumu 400,-Eur, o 64,04 Eur viac ako jej vrátil dodávateľ. Žalobca nezvolil spôsob výpočtu podľa ustanovenia § 82 ods. 4 práva veta zákona č. 251/2012 Z.z., aj keď išlo o tzv. prvý neoprávnený odber plynu, ale pre žalovanú nevýhodnejší spôsob podľa druhej vety citovaného ustanovenia. Pokiaľ ide o výšku škody, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, na základe akých úvah dospel okresný súd k tomu záveru, že škoda bola vyčíslená v súlade s ustanovením § 82 ods. 4

Zákona o energetike. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že plynomer je umiestnený za plotom, ktorý je možné ľahko prekonať, sám tento plot prekonal počas jej neprítomnosti za účelom odčítania údajov o spotrebe plynu, čo je zásahom do jej súkromia, práva na nedotknuteľnosť obydlia. Okresný súd neprihliadal ani na jej žiadosť o zníženie náhrady škody, ktorá je v neprimeranej výške, napriek jej argumentácii poukazujúcej na zanedbanie povinnosti samotného žalobcu a napriek skutočnosti, že už uhradila sumu 400,-Eur. Ak žalobcovi vznikla ujma súvisiaca s tým, že mu dodávateľ nezaplatil za dodávku plynu z toho titulu, že malo dôjsť k neoprávnenému odberu, ona už túto ujmu uhradila tým, že zaplatila sumu 400,-Eur. Súd prvej inštancie mohol o znížení náhrady škody rozhodnúť podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka, najmä s prihliadnutím na to, ako ku škode malo dôjsť, s prihliadnutím na jej osobné a majetkové pomery. Okresný súd podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka nepostupoval a ani nezdôvodnil, prečo náhradu škody neznížil.

2.8 Žalovaná tak uzavrela, že vykonané dokazovanie preukázalo, že argumentácia žalobcu ohľadne existencie škody nie je dôvodná; žalobca svoju argumentáciu založil na tvrdení o vzniku škody, ktorú však nepreukázal a ktorú odvodzuje od údajného zistenia poškodenia plomby na plynomery už pri jeho kontrole zamestnancom - dokonca zamestnancami a následným znaleckým skúmaním, čo taktiež hodnoverne preukázal. Svoj nárok pritom odvodzuje na základe Dohody o uznaní dlhu, ktorú žalovaná považuje za neplatnú.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

3.1 K odvolacím námietkam uviedol, že vykonané dokazovanie preukázalo, že na odbernom mieste žalovanej dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu, čo vo svojom vyjadrení potvrdila aj žalovaná, ktorá uviedla, že dom temperovala „gamatkami“. Za uvedenú spotrebu zemného plynu pritom nezaplatila žiadnej tretej osobe (dodávateľovi zemného plynu).

3.2 Ak žalovaná tvrdila, že žalobca neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, na základe akých mali zamestnanci žalobcu dospieť k nadobudnutiu presvedčenia o porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani nepredložil súdu fotodokumentáciu z vykonanej kontroly, ktorá by jednoznačne potvrdila alebo vyvrátila tvrdenie žalobcu o zistení poškodenia plomby, žalobca uviedol, že zo zápisu so dňa 22.07.2015 vyplýva, že žalovaná bola prítomná pri výmene meradla, vedela o tom, že meradlo bude zaslané na znalecké posúdenie a žalovaná nespochybňovala, že meradlo je verejne nedostupné. Pri kontrole žalovaná nespochybňovala skutočnosti uvedené v zápise a nespochybnila ani technologický postup výmeny meradla.

3.3 Žalobca tiež mal zato, že Dohodu o uznaní dlhu nemožno považovať za neplatnú, táto je jasná, určitá a zrozumiteľná a vyplýva z nej, že žalovaná uznala v plnej výške svoj dlh. Vzhľadom na Dohodu o uznaní dlhu nemožno ani tvrdiť, že uplatnený nárok je premlčaný, vzhľadom k uznaniu dlhu je premlčacia doba desaťročná.

3.4 Žalobca uzavrel, že v spore prostredníctvom vyjadrení strán sporu a predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že na odbernom mieste žalovanej dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii; na odbernom mieste žalovanej došlo v období od 19.09.2014 do 22.07.2015 k spotrebe zemného plynu žalovanou, čo žalovaná v konaní nespochybňovala; žalovaná na spotrebu zemného plynu nezaplatila žiadnej inej konkrétnej osobe dodávku zemného plynu. Žalovaná Dohodou o uznaní dlhu uznala svoj dlh čo do dôvodu a výšky, obsahu dohody porozumela a tento vyjadroval jej slobodnú a vážnu vôľu, ktorú prejavila určitým a zrozumiteľným spôsobom, dohodu vlastnoručne podpísala a až následne zaslala žalobcovi a zároveň v zmysle dohody o uznaní dlhu realizovala jednotlivé platby.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, ods. 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

7. Odvolanie v danom prípade nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je riadne a v súlade so zákonom odôvodnený, je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom a argumentáciou súdu prvej inštancie. V prejednávanej veci ide o nárok prevádzkovateľa prepravnej siete na náhradu škody, spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu v zmysle ustanovenia § 82 zákona č. 251/2012 Z.z.. Nemožno neprihliadnuť, že žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodil aj od Dohody o uznaní dlhu a plnení dlhu v splátkach č. 273/2015/ SPP-D zo dňa 20.10.2015, ktorú so žalovanou uzavrel vo vzťahu k dlhu vyplývajúceho z faktúry č. 9000205515, splatnej 19.08.2015, ktorou žalovanej fakturoval dlh vo výške 1.194,03 Eur. Okresný súd ustálil skutkovú podstatu neoprávneného odberu v zmysle ustanovenia § 82 ods.1 písm.d) zákona č. 251/2002 Z.z., podľa ktorého neoprávnený odber plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Nárok na náhradu škody posudzoval v zmysle ustanovenia § 82 ods. 2 zákona č. 251/2002 Z.z., podľa ktorého odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

7.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že v prípade neoprávneného odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu a v takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len zato, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii a porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Porušenie zabezpečenia meradla tak nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré zabezpečenie meradla porušili, či už na podnet odoberateľa plynu, alebo s jeho vedomím. Rovnako konštatoval, že ak sú v súdnom konaní preukázané všetky znaky zodpovednosti za škodu, existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/102/2010 z 29. novembra 2011, uznesenie sp.zn. 4Cdo/30/2009 z 28. októbra 2009, prípadne sp.zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22. marca 2018).

7.2 Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon č. 251/2012 Z.z. považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie pri neoprávnenej manipulácii. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu je skutočnosť že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom (§ 82 ods. 1 písm.d/ zákona č. 251/2012 Z.z.) a vznikom škody.

7.3 Žalovaná svoj dlh, ktorý mal vyplývať z neoprávneného odberu plynu písomne uznala Dohodou o uznaní dlhu a plnení dlhu v splátkach zo dňa 20.10.2015. Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní (§ 558 Občianskeho

zákonníka). Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka (v tomto prípade žalovanej) adresovaným veriteľovi (žalobcovi), ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania existoval. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Je to dlžník, ktorý by v prípade sporu musel preukázať, že dlh v čase uznania neexistoval, prípadne zanikol. Právnym následkom platného uznania dlhu je aj zastavenie plynutia pôvodnej premlčacej doby; odo dňa, keď dôjde k uznaniu dlhu, začína plynúť v zmysle ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka (podľa ktorého ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty) nová, desaťročná premlčacia doba.

8. Odvolateľka namietala, že žalobca v rozpore s ustanovením § 132 C.s.p. v žalobe namiesto opísania rozhodujúcich skutočností preukazujúcich dôvodnosť nároku v žalobe iba označil dôkazy a v prílohe ich predložil, absentuje tak opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa konkrétneho výpočtu škody. K uvedenému odvolací súd uvádza, že rozhodujúce skutočnosti preukazujúce dôvodnosť nároku zo žaloby vyplývajú. Žalobca v žalobe vysvetlil svoje postavenie prevádzkovateľa prepravnej siete, čím preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, poukázal na zákonné ustanovenia týkajúce sa neoprávneného odberu zemného plynu v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z.. Tvrdil a preukazoval, že na odbernom mieste žalovanej došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, z akých dôvodov k tomuto záveru dospel a pokiaľ ide o výšku škody, preukázal, že škoda bola žalovanej fakturovaná faktúrouč. 9000205515 na sumu 1.194,03 Eur. Nemožno v tomto smere opomenúť skutočnosť, že žalobca poukázal na Dohodu o uznaní dlhu uzavretú medzi ním a žalovanou dňa 20.10.2015, ktorou žalovaná dlh čo do dôvodu a výšky uznala a zaviazala sa zaplatiť nezaplatený zostatok dlhu v splátkach. Zo žaloby tak vyplýva, že žalobca v spore uplatňoval nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, uznaným žalovanou. V takomto prípade žalobca ako veriteľ nemusel preukazovať, že dlh v čase uznania existoval a nemusel preukazovať ani jeho výšku; dôkazné bremeno neexistencie dlhu, prípadne nesprávnosti jeho výšky zaťažovalo žalovanú. Námietka žalovanej vo vzťahu k ustanoveniu § 132 C.s.p. preto nie je dôvodná.

8.1 Ak v spore žalovaná namietala neplatnosť Dohody o uznaní dlhu, namietala predovšetkým slobodu a vážnosť svojej vôle, nakoľko dohodu podpísala v obave pred súdnym konaním. Hrozba súdneho konania pre vymáhanie oprávnenej pohľadávky nemôže spôsobovať nedostatok slobodnej vôle dlžníčky, ktorá dohodu podpísala, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovanej boli do strany žalobcu pred podpisom Dohody o uznaní záväzku predložené listiny, z ktorých svoj nárok na náhradu škody odvodzoval ako súčasť dokumentácie. S uvedenými listinami sa žalovaná mala možnosť sa oboznámiť a nič jej nebránilo predloženú Dohodu o uznaní dlhu nepodpísať. Žalobca nebol dodávateľom zemného plynu žalovanej, nebol jej zmluvným partnerom a neexistovala hrozba zamedzenia dodávok zemného plynu žalovanej. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že predložená Dohoda o uznaní dlhu nie je postihnutá sankciou neplatnosti z dôvodu, že mala byť žalovanou podpísaná len pre existujúcu hrozbu súdneho konania. Nakoľko odvolací súd nevyhodnotil Dohodu o uznaní dlhu ako neplatnú, stotožňuje sa aj so záverom súdu prvej inštancie o tom, že dlh premlčaný nie je. V prípade uznania záväzku sa premlčacia doba predlžuje, právo sa premlčí za 10 rokov odo dňa uznávacieho prejavu. Vzhľadom k tomu, že neoprávnený odber bol zistený v roku 2015 a uznávací prejav bol urobený k 12.10.2015, právo v čase uznania premlčané nebolo, nakoľko premlčacia lehota v prípade náhrady škody je dvojročná.

8.2 Odvolateľka tvrdila, že v rozpore so skutočnosťou sú závery súdu prvej inštancie o to, že poškodenie meradla zistili zamestnanci žalobcu, nakoľko z listinných dôkazov je zrejmé, že kontrolu meradla vykonala len jedna osoba. Ustanovia právneho predpisu nedefinujú, koľko zamestnancov žalovaného vykonáva kontrolu meradla spotreby zemného plynu, aby takáto kontrola mohla byť relevantná. Podstatné je, že táto kontrola sa uskutočnila a zistila skutočnosti uvedené v listinných dôkazoch, z ktorých uplatnený nárok odvodzoval žalobca. O uskutočnenej kontrole bol spísaný zápis (zo dňa 22.07.2015), z ktorého vyplýva, že bola uskutočnená výmena meradla za prítomnosti odberateľa (žalovanej) a plynomer bude zaslaný na znalecké posúdenie. Žalovaná ako odberateľka sa k zisteným skutočnostiam nevyjadrila, aj keď možnosť na to pri výmene (kontrole) meradla mala. Tvrdenie žalovanej v podanom odvolaní, že nebola celý čas prítomná pri demontáži meradla (plynomeru), plynomer jej nebol predložený k nahliadnutiu a nebolo jej oznámené poškodenie plomby je tak irelevantné.

8.3 Je potrebné prisvedčiť odvolateľke, že pri vykonanej kontrole (22.07.2015) nebolo zistené poškodenie plomby (meradla spotreby zemného plynu), resp. žiadne takéto poškodenie zo zápisu z kontroly nevyplýva. Skutočnosť, že osoba vykonávajúca výmenu meradla za prítomnosti odvolateľky nezistila poškodenie meradla neznamená, že meradlo poškodené nebolo. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu je zrejmé, že podozrenie o poškodení plomby vzniklo už prí výmene plynomeru, čo vyplýva z ďalší úkonov kontrolujúcej osoby - zisťovanie poštu spotrebičov, spotreby „gamatiek“ a projektu vykurovania rodinného domu, čo potvrdila vo svojej výpovedi aj žalovaná. Je potrebné zdôrazniť, že v rozhodnom období na odbernom mieste nebol zistený žiadny odber plynu, pričom žalovaná sama potvrdila, že rodinný dom bol v tom čase vykurovaný tzv. „gamatkami“. Závery v posudku A.. J. Z. potom nasvedčujú záveru žalobcu, ktoré si súd prvej inštancie osvojil, že došlo k neoprávnenému odberu plynu. Pokiaľ Ing. Z. v posudku ustálil, že „plomba osadená v kryte bola mechanicky poškodená

- predelená a následne zlepená“, resp. „pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - predelené a následne zlepené“, je dôvodný záver o tom, že existencia protiprávneho úkonu

- neoprávneného odberu, bola preukázaná. Nič na tom nemení ani žalovanou tvrdená rozpornosť záverov znalca o tom, že kryt číselníka je možné demontovať bez dodatočného poškodenia plomby, resp. že plomba bola mechanicky poškodená a následne predelená a zlepená. Pre odvolací súd z povahy veci nevyplýva, že by v prípade predelenia plomby s obalom museli nevyhnutne vzniknúť aj poškodenia obalu plynomera. Pokiaľ sa žalovaný vyjadrila k osobe A.. Z., ktorého objektívnosť bola spochybnená v konaní pred Okresným súdom Topoľčany sp.zn. 4Cb/40/2014 konštatovaním súdu, že „vypracovaný znalecký posudok javí súdu ako nedôveryhodný, vypracovaný len na základe požiadaviek navrhovateľa a vzhľadom na doterajšie rozhodovanie súdu vo viacerých obdobných sporoch má za to, že znalec A..Z. vypracováva znalecké posudky iba formalisticky bez podrobného skúmania predložených plynomerov a závery jeho znaleckých posudkov sú opakovane rovnaké“, v danej veci súd prvej inštancie nedôveru v posudok ako listinného dôkazu nemal, žalovaná iný dôkaz, ktorým by spochybnila závery uvedené v posudku nepredložila. Uvedené konštatovanie platí o to viac, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany k demontáži plynomeru došlo pre podozrenie na porušenie plomby na číselníku, znalec sa však vyjadroval k obsahovej, tvarovej a rozmerovej zhode alebo nezhode sporného a kontrolného otlačku. V prejednávanej veci došlo k výmene meradla a poškodenie plomby bolo zistené po jeho posúdení. Okrem poškodenia plomby A.. Z. zistil aj prítomnosť zaschnutej, pravdepodobne lepiacej hmoty na plombe, čo nasvedčuje záveru o mechanickom poškodení a následnom zlepení plomby. Ak na základe uvedeného okresný súd (aj v súvislosti s odberom zemného plynu žalovanou žalovaná potvrdila, že zemný plyn odoberala a na jej odbernom mieste žiadny odber zemného plynu zistený nebol), že k neoprávnenému odberu zemného plynu došlo, jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

8.5 Neobstojí ani námietka, že výšku škody žalobca nepreukázal. Žalobca v konaní predložil listinu

- výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom, v rámci ktorej konštatoval používanie troch spotrebičov na plynové vykurovanie, špecifikáciu spotrebičov, hodinového príkonu a celkovej spotrebe. Ak teda uvedené skutočnosti vo výpočte škody uvedené sú, pre prípadnú dôvodnosť odvolacej námietky absentuje tvrdenie, v čom je táto špecifikácia nesprávna, žalovaná netvrdila iný počet spotrebičov na plynové vykurovanie, resp. že tieto spotrebiče nemajú príkon, resp. spotrebu takú, ako je vo výpočte škody uvedená, prípadne že je nesprávny samotný výpočet.

8.6 Žalovaná napokon namietala, že žalobca nesprávne zvolil spôsob výpočtu podľa ustanovenia § 82 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z. druhá veta, aj keď spôsob výpočtu podľa prvej vety citovaného ustanovenia bol pre žalovanú priaznivejší. Odvolací súd k tomu uvádza, že nie je sporné, že u žalobkyne išlo o prvý neoprávnený odber plynu; nešlo však o meradlo na verejne prístupnom mieste. Z fotodokumentácie obsiahnutej v súdnom spise vyplýva, že plynomer je umiestnený sa stene rodinného domu a oplotením vo vzdialenosti 1 - 1,5m a nie je tak dostupný z verejnej komunikácie. Aplikácia ustanovenia § 82 ods. 3 v spojení s § 82 ods.4 druhá veta zákona č. 251/2012 Z.z. pri výpočte neoprávneného odberu zemného plynu tak bola dôvodná. Ak žalovaná poukazovala na skutočnosť, že v iných rokoch mala spotrebu zemného plynu rádovo nižšiu ako vo vyčíslení škody spôsobenej neoprávneným odberom, ktorá sa premietla do faktúry č. 9000205515 zo dňa 05.08.2015, odvolací súd uvádza, že z vyčíslenia škody vyplýva, že okrem vypočítanej spotreby žalobca uplatňoval aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu v celkovej výške 215,47 Eur a tieto žalovaná v podanom odvolaní nespochybnila. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberov plynu ustanovuje vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z.

a žalovaná v odvolaní neuviedla, v čom považuje výpočet škody za rozporný s uvedenou vyhláškou. Absentuje tvrdenie, že vstupné údaje použité pre výpočet neoprávnene odobratého plynu sú nesprávne.

8.7 Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka súd náhradu škody primerane zníži, ak zistí dôvody hodné osobitného zreteľa. Kritériami, na ktoré súd v takomto prípade prihliada, sú osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá škodu spôsobila, prípadne na skutočnosti, za ktorých ku škode došlo. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka upravuje moderačné právo súdu. Zmyslom moderačného práva je zmiernenie dopadov zodpovednosti za škodu na škodcu v tých prípadoch, v ktorých by uloženie povinnosti nahradiť škodu v plnom rozsahu predstavovalo pre škodcu (tu žalovanú) neprimeranú tvrdosť. V niektorých prípadoch hodných osobitného zreteľa, v ktorých škoda nebola spôsobená úmyselne, by uloženie povinnosti nahradiť škodu v celom rozsahu bolo v rozpore s preventívnymi a reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu, ako aj s princípom Spravodlivosti. Súd uplatňuje moderačné bez ohľadu na to, či primerané zníženie niektorý z účastníkov navrhol. V danom prípade súd prvej inštancie ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka neaplikoval, resp. z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jeho aplikácia nevyplýva, nie je zrejmé, či súd prvej inštancie dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka zisťoval. Preto odvolací súd z obsahu spisu zisťoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je nesporné, že majetkové pomery žalovanej odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, podmienka materiálnej núdze žalobkyne bola splnená. Odvolateľka poukazovala na zanedbanie povinnosti samotným poškodeným, ktorý podľa jej tvrdení postupoval v rozpore s ustanovením § 73 zákona č. 251/2012 Z.z. tým, že neprijal žiadne opatrenia, ktorými by zabránil v neoprávnenej manipulácii s meradlom a ani žalobkyňu nevyzval, aby ona osobne prijala nejaké opatrenia. Iné dôvody, ktoré by mali byť dôvodmi hodnými osobitného zreteľa v zmysle § 450 Občianskeho zákonníka odvolací súd nezistil.

8.8 Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že škodu uplatnenú spore, spôsobila výlučne žalovaná. Žalovaný zabezpečil zapojenie meradla plynu, nie je preukázané, že by udržiavanie meradla plynu nezabezpečil, meradlo plynu bolo dlhodobo funkčné a nie je preukázané, že by nefunkčnosť meradla žalovaná namietala. Nebol dôvod, aby žalobca žalovanú vyzval na prijímanie nejakých opatrení k zamedzeniu neoprávnenej manipulácie, najmä pokiaľ sa plynové zariadenie nachádzalo za plotom rodinného domu. Odvolací súd je tiež toho názoru, že samotná sociálna situácia žalobkyne, ktoré je nezamestnaná a je v hmotnej núdzi nemôže byť sama o sebe dôvodom pre aplikáciu ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je zrejmé, či dôvodom nezamestnanosti sú zdravotné dôvody, objektívne okolnosti na poli zamestnanosti v mieste bydliska žalovanej, prípadne subjektívne okolnosti na jej strane. Odvolací súd tak dôvody pre aplikáciu citovaného ustanovenia nezistil.

8.9 Okresný súd rozhodol vecne správne, keď žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania, aplikujúc ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1998 Z.z.. Proti výška úroku z omeškania ani stanoveniu rozhodného dňa, kedy sa žalovaná do omeškania dostala, odvolateľka v podanom odvolaní nenamietala. Súd prvej inštancie nepochybil, keď žalovanej povolil zaplatenie dlhu v splátkach o výške splátky 30,-Eur mesačne (a nie 5,-Eur mesačne, ako žiadala žalovaná). Stanovením splátky 5,-Eur mesačne, pri istine pohľadávky 794,03 Eur by došlo k neprimeranému zvýhodneniu škodcu oproti poškodenému, len splácanie istiny pohľadávky by tak trvalo viac ako 13 rokov.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, ktorý správne poukázal na pomer úspechu v spore.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. V predmetnej veci bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).