Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_21C-36-2018.pdf
PDF · 112.36 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu SetCar sk, a.s., so sídlom Priemyselná 10, Sučany, IČO: 50387189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4, Martin proti žalovanému Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava - Ružinov, IČO: 36062235, zastúpeného MGA IURIS, s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 10, Bratislava, IČO: 47233028, o zaplatenie 115,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 8. 10. 2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 115,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 115,20 eur od 6. 5. 2017 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Dňa 3. 2. 2017 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému M. S. na vozidle Ford C-Max, ev.č.: ZA 682 GG. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v zahraničnej poisťovni, ktorú šetril likvidačný zástupca AVUS International spol. s r.o. ako poistná udalosť č. SKB-00042/17. V dôsledku tejto udalosti bol poškodený na zabezpečenie svojich potrieb nútený užívať náhradné vozidlo, ktoré si zapožičal u žalobcu na základe zmluvy o nájme č. 111 zo 6. 3. 2017. Po ukončení nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 170129 z 20. 3. 2017, s dátumom splatnosti 3. 4. 2017, znejúcu na sumu 576 eur. Oznámením o poistnom plnení z 20. 4. 2017 korešpondenčný partner zodpovednostného poisťovateľa škodcu informoval poškodeného o výsledkoch šetrenia udalosti a rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie tak, že neuznal celú dĺžku trvania nájmu a priznal poškodenému náklady vo výške 460,80 eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom 20. 3. 2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti z 3. 2. 2017 evidovanej pod č. SKB-00042/17, z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 576 eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti ukončil 20. 4. 2017, tak podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. - o povinnom zmluvnom poistení sa dostal od 6. 5. 2017 do omeškania. Žalobca opieral nárok na náhradu škody o ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení ako aj o ust. § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania si žalobca nárokoval podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
2. Vo vyjadrení v žalobe (v odpore proti platobnému rozkazu) žalovaný uviedol, že je nesporné, že 3. 2. 2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla M. S. Ford C-Max, ev.č.:
ZA 682 GG, a že za túto škodu zodpovedá prevádzkovateľ cudzozemského vozidla ev.č.: GTG 808, ktoré je povinne zmluvne poistené u litovského poisťovateľa ERGO Insurance SE Lithuanian branch. Žalovaný takisto považoval za nesporné, že poškodený si u žalobcu na základe zmluvy o nájme zo 6. 3. 2017 prenajal vozidlo, pričom tento nájom trval do 20. 3. 2017, a že opravu poškodeného vozidla M. S. vykonala spoločnosť PV Car, s.r.o. Odmenu za vykonanie tejto opravy si táto spoločnosť vyfakturovala faktúrou č. 201700175 vystavenou 17. 3. 2017. Žalovaný ďalej v tomto vyjadrení poukázal na skutočnosť, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Žalobca totiž uvádza, že poškodenému mala vzniknúť pri predmetnej škodovej udalosti (aj) škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré musel vynaložiť na zabezpečenie náhradného vozidla na základe nájomnej zmluvy č. 111 zo 6. 3. 2017 uzatvorenej medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom vo výške 576 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 20. 3. 2017 mal neskôr poškodený ako postupca postúpiť na žalobcu ako postupníka pohľadávku na náhrady uvedenej škody. Predmetom tejto zmluvy o postúpení je však pohľadávka poškodeného voči spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group na náhradu škody spôsobenej vozidlom ev. č. GTG 808 vo výške 576 eur z titulu jeho nároku voči tejto poisťovni, teda predmetom tejto zmluvy o postúpení nie je žiadna pohľadávka poškodeného M. S. voči žalovanému, ale pohľadávka, ktorú má mať voči tretej osobe. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je nositeľom žiadnej pohľadávky voči žalovanému, a už preto je zrejmé, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Ďalej v tomto vyjadrení žalovaný uvádzal aj ďalšie argumenty, ktoré však nie sú pre účely tohto rozhodnutia súdu právne relevantné, keďže otázka absencie vecnej legitimácie je prednostným dôvodom na zamietnutie žaloby, a preto ich z dôvodu hospodárnosti súd ďalej v tomto odôvodnení ani neuvádza.
3. Z vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe odoslaného 16. 8. 2018 vyplynulo, že žalobca, pokiaľ ide o žalovaným namietanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu uviedol, že poškodený uzatvoril so žalobcom 20. 3. 2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti z 3. 2. 2017 na vozidle Ford C-Max, ev.č.: ZA 682GG, ktorú spôsobilo cudzozemské vozidlo ev.č.: GTG 808, a ktorú likvidačný zástupca eviduje pod č. SKD-00042/17, a to náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s prenájmom náhradného vozidla v celkovej výške 576 eur spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Z bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok je pritom podľa žalobcu zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu pohľadávok, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Tvrdenia žalovaného preto považuje za neopodstatnené. Žalobca sa vo svojom vyjadrení ďalej zaoberal aj ďalšími argumentmi žalovaného, ktoré súd v tomto odôvodnení z dôvodu hospodárnosti neuvádzal, keďže neuvádzal ani súvisiace tvrdenia žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení k žalobe.
4. V nasledovnom vyjadrení žalovaného, doručenom na tunajší súd 25. 10. 2018, tento uviedol, že pokiaľ ide o reakciu žalobcu na námietku žalovaného o absencii aktívnej vecnej legitimáci, žalobca síce prejavil nesúhlas, avšak prakticky neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by tento nesúhlas odôvodňovali a túto námietku vyvracali. Ďalej v tomto vyjadrení žalovaný uvádzal ďalšie argumenty a skutočnosti, ktoré však pre rozhodnutie tohto súdu neboli relevantné, preto sa s nimi v tomto odôvodnení z dôvodu hospodárnosti súd ani nezaoberal.
5. V nasledovnom vyjadrení žalobcu doručeného na tunajší súd 30. 11. 2018 sa k namietanej absencii aktívnej veci na legitimáciu žalobcu v tomto konaní žalobca vôbec nevyjadril. V uvedenom podaní boli uvedené ďalšie argumentácie a okolnosti, ktoré neboli relevantné pre rozhodnutie súdu v tejto veci, preto sa s nimi súd z dôvodu hospodárnosti v odôvodnení tohto rozsudku nezaoberal.
6. Súd na zistenie skutkového stavu nariadil pojednávanie, na ktorom vykonával dokazovanie prostredníctvom všetkých listinných dôkazov navrhnutých stranami sporu a pripojených k ich písomným podaniam. Ani jeden z predvolaných zástupcov strán sporu sa pritom na pojednávanie nedostavil. Obidvaja však svoju neúčasť ospravedlnili a výslovne vyjadrili súhlas s konaním pojednávania v ich neprítomnosti.
7. Na základe nepopretia skutkových tvrdení žalobcu žalovaným možno považovať podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) za nesporné, že dňa 3. 2. 2017 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému M. S. na vozidle Ford C-Max, ev.č.: ZA 682GG, ktorá škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla škodcu ev. č. GTG 808 povinne zmluvne poisteného poisteného v zahraničnej
poisťovni - u litovského poisťovateľa ERGO Insurance SE Lithuanian branch, ktorú škodovú udalosť šetril likvidačný zástupca spoločnosti AVUS International, spol. s r.o.,ako poistnú udalosť č. SKB-00042/17. V dôsledku uvedenej udalosti bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu podľa zmluvy o nájme č. 111 zo 6. 3. 2017. Po ukončení tohto nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 170129 z 20. 3. 2017, s dátumom splatnosti 3. 4. 2017, znejúcu na sumu 576 eur. Oznámením korešpondenčného partnera zodpovednostného poisťovateľa škodcu (spoločnosti AVUS International, spol. s r.o.) o poistnom plnení z 20. 4. 2017 informovala táto spoločnosť poškodeného o výsledkoch šetrenia škodovej udalosti a o rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie tak, že neuznala celú dĺžku trvania nájmu, a priznala mu náklady iba vo výške 460,80 eur. Poškodený uzatvoril so žalobcom 20. 3. 2017 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti z 3. 2. 2017 evidovanej pod č. SKB-00042/17, t.j. na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 576 eur spolu s príslušenstvom a súvisiacimi právami. Tieto nesporné skutkové tvrdenia žalobcu však nakoniec ani nemuseli byť predmetom dokazovania.
8. Zo (žalobcom predloženej) zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi poškodeným - S. M. a žalobcom 20. 3. 2017 súd zistil, že predmetom postúpenia na základe tejto zmluvy, bola peňažná pohľadávka postupcu - poškodeného S. M. voči spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ako likvidačnému zástupcovi, ktorý mal riešiť škodu spôsobenú zahraničným vozidlom ev.č.: GTG808 v celkovej výške 576 eur, a to z právneho titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Zb. o povinnom zmluvnom poistení, v ktorom ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou z 3. 2. 2017 na vozidle Ford C-Max, ev.č. ZA 682 GG, ktorú pohľadávku postúpil poškodený žalobcovi za odplatu vo výške 576 eur, teda vo výške, ktorá zodpovedá faktúre vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla. Zmluvné strany sa v tejto dohode tiež dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku opísanú v bode 1. tejto zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet (voči dlžníkovi uvedenému v tejto zmluve - Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.)
9. Z oznámenia poškodeného - S. M. ako postupcu o postúpení pohľadávky žalobcovi adresovaného spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group (z bližšie neuvedeného dňa, po 20. 3. 2017) vyplynulo, že tento postupca oznámil tejto spoločnosti postúpenie pohľadávky voči Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group spočívajúcej v nároku na poistné plnenie (náhradu škody) vyplývajúcej z poistnej udalosti z 3. 2. 2017 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 576 eur, na spoločnosť žalobcu.
10. Takto zistený skutkový stav (na základe nesporných skutkových tvrdení žalobcu a vykonaného dokazovania) súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
11. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom od 1. 4. 2015, ďalej len „ZPZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
12. Podľa § 4 ods. 2 ZPZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20150401.html> alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
13. Podľa § 15 ods. 1 ZPZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 14. Podľa § 15a ods. 1 ZPZP poisťovateľ je povinný v každom členskom štáte, okrem členského štátu, v ktorom mu bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, určiť svojho likvidačného zástupcu. Likvidačným zástupcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá musí mať trvalý pobyt alebo sídlo v členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť.
15. Podľa § 15a ods. 2 ZPZP likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet; likvidačný zástupca je oprávnený vykonávať túto činnosť pre jedného poisťovateľa alebo viacerých poisťovateľov; vykonávanie činnosti likvidačného zástupcu nie je zriadením pobočky poisťovateľa.
16. Podľa § 16 ods. 2 ZPZP hraničné poistenie sa uzaviera pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky zaplatením poistného, a to na celú dobu prevádzky tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky, najmenej však na dobu 15 dní. Poistné za hraničné poistenie sa nevracia.
17. Podľa § 16 ods. 3 ZPZP povinnosť uzavrieť hraničné poistenie podľa odseku 1 sa považuje za splnenú, ak
a) na dobu prevádzky motorového vozidla na území Slovenskej republiky sa vodič preukáže zelenou kartou platnou na území Slovenskej republiky, b) ide o motorové vozidlo, na ktorého poistenie zodpovednosti sa vzťahuje Mnohostranná dohoda o zárukách medzi Národnými kanceláriami poisťovateľov, c) ide o motorové vozidlo, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu, d) ide o motorové vozidlo uvedené v zozname motorových vozidiel, na ktoré sa vzťahuje výnimka z poistenia zodpovednosti, odovzdanom členským štátom Európskej komisii a kancelárii spolu s určením subjektu zodpovedného za náhradu škody spôsobenej prevádzkou týchto motorových vozidiel.
18. Podľa § 20 ods. 1 ZPZP zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou Jej sídlom je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra a pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
19. Podľa § 20 ods. 2 ZPZP kancelária
a) spravuje poistný garančný fond, b) vykonáva hraničné poistenie, c) zastupuje poisťovateľov v medzinárodných inštitúciách zaoberajúcich sa poistením zodpovednosti, d) uzaviera dohody s kanceláriami poisťovateľov cudzích štátov, subjektmi zodpovednými za náhradu škody v členských štátoch a informačnými strediskami členských štátov a zabezpečuje úlohy vyplývajúce z týchto dohôd, e) spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach týkajúcich sa poistenia zodpovednosti, f) podieľa sa na predchádzaní škodám v cestnej doprave a na predchádzaní poistným podvodom v poistení v súvislosti s prevádzkou motorových vozidiel, g) vedie evidencie a štatistiky na účely poistenia zodpovednosti, h) vykonáva činnosť informačného strediska a na tento účel vedie register poistenia zodpovednosti (ďalej len „register"), i) na žiadosť poškodeného a na základe údajov poskytnutých poškodeným poskytuje informácie o spôsobe uplatnenia a vyrovnania jeho nároku na náhradu škody.
20. Podľa § 24 ods. 2 ZPZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
a) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, c) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená u poisťovateľa, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže túto škodu uhradiť,
d) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/381/20150401.html>, e) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/381/20150401.html>, f) vzniknutú poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a spôsobenú prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, ak bola súčasne týmto motorovým vozidlom spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo usmrtenie, g) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo do Slovenskej republiky odoslané z iného členského štátu, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. na toto motorové vozidlo nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti, 2. nebolo tomuto motorovému vozidlu v Slovenskej republike pridelené evidenčné číslo, osobitné evidenčné číslo alebo zvláštne evidenčné číslo, 3. ku škodovej udalosti došlo v lehote 30 dní odo dňa prevzatia motorového vozidla kupujúcim.
21. Podľa § 24 ods. 3 ZPZP poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
22. Podľa § 24 ods. 5 ZPZP kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podmienky, za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené, ak sa splnili voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť.
23. Podľa § 24 ods. 8 ZPZP ak vznikne spor medzi kanceláriou a poisťovateľom o tom, kto má poškodenému plniť, poistné plnenie poskytne poškodenému kancelária. Ak z ďalšieho prešetrovania vyplynie, že poistné plnenie alebo jeho časť mal poskytnúť poisťovateľ, poisťovateľ je povinný nahradiť kancelárii to, čo za neho plnila.
24. V každom konaní sa musí prednostne skúmať otázka vecnej legitimácie strán sporu a v prípade zistenia absencie tejto vecnej legitimácie, či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného, ide o prednostný dôvod pre zamietnutie žaloby.
25. V danom prípade súd zistil absenciu aktívnej vecnej legitimácie, teda absenciu vecnej legitimácie na strane žalobcu, a preto žalobu zamietol a z dôvodu hospodárnosti sa už nezaoberal ostatnými okolnosťami prípadu. Dôvody absencie aktívnej vecnej legitimácie súd videl v nasledovných skutočnostiach. V zmluve o postúpení pohľadávky uzavretej 20. 3. 2017 medzi poškodeným M. S. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom je výslovne uvedené, že sa na základe tejto zmluvy postupuje pohľadávka voči dlžníkovi - spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Rovnako aj z oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky z bližšie neurčeného dňa vyplýva, že ako dlžník bola o postúpení upovedomená spoločnlsť Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Z poškodeného S. M. teda bola (podľa tejto zmluvy) na žalobcu postúpená pohľadávka voči spoločnosti Kooperative poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group, a nie pohľadávka voči žalovanému, či voči zahraničnému poisťovateľovi - ERGO Insurance SE Lithuanian branch, čím tak na strane žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia v tomto konaní. Žalobca tak na základe tejto zmluvy o postúpení pohľadávky nie je aktívne vecne legitimovaný žalovať v žalobe opísaný nárok, pretože na neho nebola postúpená pohľadávka s takýmto obsahom.
26. Pre prípad, že by boli uvedené právne úvahy súdu spochybňované s poukazom na prílišný formalizmus, s tým, že veď z obsahu pohľadávky opísanej v zmluve o postúpení pohľadávky predsa vyplýva, že ide práve o tú pohľadávku voči zahraničnému poisťovateľovi, resp. žalovanému, o ktorej sa hovorí v žalobe a len akýmsi nedopatrením sa v tejto zmluve o postúpení pohľadávky nesprávne uviedlo, že dlžníkom je Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, čo si akosi netreba všímať, tak pre prípad takejto argumentácie treba povedať, že ak by si aj súd chcel osvojiť takúto optiku, musel by potom dospieť k záveru, že v zmluve o postúpení pohľadávky vlastne absentuje údaj o osobe dlžníka (keďže
tam uvedený dlžník by bola len akási chyba a tá spoločnosť tam nemá byť uvedená), ktorý údaj (o osobe dlžníka) však pritom predstavuje jednu z esenciálnych náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorej absencia by zakladala jej neurčitosť, a tým (absolútnu) neplatnosť tejto zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čo by takisto viedlo k záveru o absenciu aktívnej veci na legitimácie v tomto konaní vedúcej k zamietnutiu žaloby.
27. To, že údaj o dlžníkovi je podmienkou určitosti zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva pritom aj z judikatúry, napr. viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.: 29 Cdo 1890/2011, podľa ktorého: „Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú okrem označenia jej účastníkov (postupcu a postupníka), identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí obsahovať uvedenie postupiteľovho dlžníka a opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá“, alebo napr. viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.: 32 Cdo 2380/2010, podľa ktorého: „Najvyšší súd v rozsudku zverejnenom pod č. 27/2008 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, formuloval záver, že požiadavka určitosti zmluvy o postúpení pohľadávok je naplnená tiež, ak je súhrn postupovaných pohľadávok označený osobou dlžníka a právnym dôvodom ich vzniku“, alebo aj na inom mieste tohto rozhodnutia: „Z uvedených rozhodnutí je nepochybné, že dlžník musí byť v zmluve o postúpení pohľadávky označený.“ Pokiaľ ide o vplyv (absolútnej) neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok na aktívnu vecnú legitimáciu, tak k tomu je zase uvedený právny názor v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4868/2009, podľa ktorého: „K zmene osoby veriteľa pritom môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávok, kedy nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a nútený výkon.“
28. Ak by sa prípadne namietalo, že veď dlžník je v zmluve o postúpení pohľadávok predsa uvedený, len nesprávne, a preto nemožno aplikovať právne úvahy o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre absenciu údaja o dlžníkovi, tak by sa zase dalo povedať, že nesprávnym uvedením dlžníka v zmluve (v osobe Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group) za súčasného identifikovania pohľadávky, čo do výšky a dôvodov vzniku spôsobom ako je uvedený v tejto zmluve o postúpení pohľadávky, teda označením pohľadávky ako pohľadávky vo výške 576 eur a vzniknutej v súvislosti so škodou spôsobenou vozidlom ev.č.: GTG 808, z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Zb., kde ide o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou z 3. 2. 2017 na vozidle Ford C-Max, ev.č.: ZA 682 GG, je vlastne založená neurčitosť tejto zmluvy o postúpení pohľadávok, a to práve pre rozpor daný medzi identifikáciou (výšky a dôvodov vzniku) pohľadávky a identifikáciou osoby dlžníka, keďže takto identifikovaná pohľadávka nemôže mať dlžníka v osobe spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ale len v osobe žalovaného, resp. zahraničného litovského poisťovateľa. Takáto neurčitosť založená uvedeným rozporom by však takisto nutne viedla k záveru o (absolútnej) neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok z 20. 3. 2017 pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tým takisto ku záveru o absencii aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní vedúcej k zamietnutiu žaloby.
29. V tejto súvislosti treba tiež povedať, že ak by aj Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group bola likvidačným zástupcom zahraničného poisťovateľa, teda jej uvedenie v zmluve o postúpení pohľadávky by nebolo úplne náhodné (čo však doteraz nebolo žiadnou zo strán tvrdené a ani preukázané, naopak bolo tvrdené, že ako likvidačný zástupca zahraničnej litovskej poisťovne vystupovala iba spoločnosť AVUS International, spol. s r.o.) nemohla by byť aj tak táto Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group ako likvidačný zástupca zahraničného poisťovateľa v SR v zmluve o postúpení pohľadávok označovaná ako dlžník tejto pohľadávky. Likvidačný zástupca totiž koná v mene a na účet zahraničného poisťovateľa, ktorého zastupuje, a nie vo svojom vlastnom mene, a preto nikdy nemôže byť dlžníkom takejto pohľadávky. A znovu by platilo, že uvedenie tejto spoločnosti ako dlžníka v zmluve o postúpení pohľadávky je nesprávne označenie dlžníka v zmluve, ktoré by za súčasného identifikovania pohľadávky, čo do výšky a dôvodov vzniku spôsobom ako je uvedený v tejto zmluve o postúpení pohľadávky, by zakladalo rozpor spôsobujúci neurčitosť tejto zmluvy a tým podľa § 237 ods. 1 OZ jej neplatnosť s následkom absencie aktívnej vecnej legitimácie vedúcej k zamietnutiu žaloby.
30. Vzhľadom na uvedené, súd pre absenciu aktívnej vecnej legitimácie (vecnej legitimácie na strane žalobcu) podľa § 524 ods. 1 OZ v spojení s § 4 ods. 2 ZPZP, § 15 ods. 1 ZPZP, § 24 ods. 3 ZPZP, § 24 ods. 8 ZPZP túto žalobu zamietol (v celom rozsahu.)
31. Pokiaľ ide o rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, keď po porovnaní žalobou uplatneného petitu a rozhodnutia súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, dospel k záveru, že plne úspešným bol v tomto konaní žalovaný, a má preto podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP súd konštatoval, že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.