Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/250/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobkyne: S. L., nar. XX. S. XXXX, bytom L. XX, XXX XX L. Y., zastúpená JUDr. Petrom Kocianom, advokátom so sídlom AK Miletičova 7, 821 08 Bratislava, proti žalovaným: 1/ H. F., nar. X. O. XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX L. Y., 2/ A.. B. E., nar. XX. E. XXXX, bytom X.u XXX/XX, XXX XX L. Y., obaja zastúpení Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou so sídlom AK Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 6.260,18 Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 22C/25/2017-72 zo dňa 28. marca 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, ktoré im je žalobkyňa p o v i n n á zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (prvá výroková veta). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100% (druhá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 6.260,18 Eur titulom nájomného; pohľadávku voči žalovaným 1/ a 2/ nadobudla na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Uplatnená pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 16.8.2012 (ďalej aj „Zmluva“) uzatvorenej medzi žalovanými ako nájomcami a spoločnosťou FinCAP s.r.o. ako prenajímateľom, žalovaní porušili svoj záväzok platiť nájomné v plnej výške a včas. Uplatnený nárok tak predstavuje dlžné nájomné a zmluvnú pokutu podľa Zmluvy. Žalobkyňa v spore zároveň tvrdila, že prenajímateľ podľa Zmluvy svoju pohľadávku z titulu nezaplateného nájomného a zmluvnej pokuty na ňu postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávky. Obchodná spoločnosť FinCAP s.r.o. oznámila postúpenie pohľadávky na žalobkyňu žalovanému v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ listom zo dňa 16.11.2016, prílohou oznámenia bol rozpis dlžného nájomného (3.732,18 Eur) a uplatnenej zmluvnej pokuty (2.528,-Eur).

1.2 Súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo sporné, že medzi žalovanými v rade 1/ a 2/ ako nájomcami, resp. podnájomníkmi a spoločnosťou FinCAP, s.r.o., bola uzatvorená 16.8.2012 nájomná, resp. podnájomná zmluva na dobu neurčitú a to od 1.9.2012 do 31.12.2012. Táto doba nájmu bola predĺžená uzatvoreným dodatkom č.1 zo dňa 31.12.2012 na určitú dobu a to od 1.1.2013 do 31.12.2013 a dodatkom č.3 zo dňa 31.12.2014 na dobu od 1.1.2015 do 31.12.2015. Sporné ostalo, či spoločnosť

FinCAP, s.r.o. bola oprávnená prenajať predmetnú nehnuteľnosť, ako aj oprávnenosť žalobkyne žiadať predmetnú sumu ako dlžné nájomné a zmluvnú pokutu vyplývajúcu zo Zmluvy za určité obdobie žalobou.

1.3 Vzhľadom na námietku nedostatku vecnej legitimácie okresný súd zdôraznil, že preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrh a aj v prípade, ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že je nositeľom subjektívneho práva a žalovaní sú nositeľmi subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (aktívna a pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v spore rozhoduje. Pasívna legitimácia žalovaných bola preukázaná predloženou nájomnou zmluvou spolu s dodatkom č.1 a č.3.. Ak žalobkyňa odvodzovala svoju aktívnu legitimáciu od nájomnej zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky súd prvej inštancie uviedol, že zmluvu po postúpení pohľadávky nepredložila; na pojednávaní dňa 28.3.2018 tvrdila, že zmluvu o postúpení pohľadávky predloží. V tomto smere okresný súd aplikoval ustanovenie § 153 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Námietku vecnej aktívnej legitimácie vzniesli žalovaní už v prvom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.6.2016. Žalobkyňa tvrdila, že listinou preukazujúcou jej aktívnu legitimáciu v spore je oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky. Nepreukázala ale, že toto oznámenie bolo žalovaným aj skutočne doručené a že sa dostalo do ich dispozičnej sféry. Nakoľko námietka zo strany žalovaných bola uplatnená už dňa 27.6.2017, mala žalobkyňa dostatok času na preukázanie tejto skutočnosti predložením predmetnej zmluvy (o postúpení pohľadávky), čo sa do dňa pojednávania (28.3.2018) nestalo. Okresný súd preto v súlade s ustanovením § 153 C.s.p. na tento prostriedok procesného útoku neprihliadol, nemal do dňa rozhodnutia vo veci samej preukázané, že žalobkyňa je skutočne nositeľnou hmotnoprávneho oprávnenia a teda, že sa môže v súdnom konaní domáhať zaplatenia žalovanej sumy titulom nájomného a zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu medzi žalovanými a treťou osobou. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol a z uvedeného dôvodu (nedostatku aktívnej vecnej legitimácie) sa v odôvodnení napadnutého rozsudku ostatnými námietkami žalovaných nezaoberal.

1.4 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 255 ods.1 a § 262 ods.1 C.s.p. a rozhodol podľa pomeru úspechu strán v spore. Nakoľko boli žalovaní v spore úspešní, okresný súd im priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100%.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala žalobkyňa (ďalej v texte aj „odvolateľka“) v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu postupom podľa § 389 C.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietla odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods.1 písm.b), e), f) a h) C.s.p, tvrdila tak, že súd nesprávnym procesný postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V odvolaní namietala, že skutočnosť, že žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ vo svojom vyjadrení adresovanom súdu namietali skutočnosť, že im zo strany žalobkyne nebola doručená zmluva o postúpení pohľadávok, nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Poukázala pritom na ustanovenie § 524 ods.1, § 526 Občianskeho zákonníka a zdôraznila ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Ak žalovaní vo svojom vyjadrení žiadajú o niečo, na čo podľa zákona nárok nemajú, nemôže byť táto skutočnosť dôvodom pre zamietnutie žaloby.

2.2 Žalobkyňa v odvolaní tiež namietla, že jej právny zástupca na pojednávaní uviedol, že ak súd v rámci predbežného posúdenia veci uviedol, že považuje za sporné, že žalobkyňa je aktívne legitimovanou, že túto listinu zabezpečí a súdu predloží.

2.3 Vo vzťahu ku konštatovaniu okresného súdu, že žalobkyňa nepreukázala doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky do dispozičnej sféry žalovaných, právny zástupca uviedol, že žalovaní počas celého konania, vo svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch, nenamietali skutočnosť, že by im oznámenie o postúpení pohľadávok nebolo doručené. Táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Namietla tak, že nepreukázanie niečoho, čo medzi účastníkmi konania nie je sporné, nemôže

slúžiť ako dôvod na zamietnutie žaloby. Skutočnosť, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ doručené, priamo potvrdzujú ďalšie listinné dôkazy predložené účastníkmi konania, a to vzájomná korešpondencia a uznanie dlhu žalovaným v rade 1/ v e-mailovej komunikácii.

3. Žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ prostredníctvom právnej zástupkyne považoval právne závery žalobkyne uvedené v podanom odvolaní za nesprávne a jej tvrdenia za účelové. V podanom odvolaní navrhli, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.

2.1 Poukázali na to, že zo strany žalobkyne nebola v spore preukázaná jej aktívna legitimácia, so žalobou nebola doložená Zmluva o postúpení pohľadávky, prípadne preukázané doručenie oznámenia o postúpení pohľadávok voči žalovaným. Tvrdili, že je ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom a vtedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca, alebo preukázal postupník.

2.2 Za nesprávnu argumentáciu považovali tvrdenie žalobkyne, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že by žalovaným nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávok. Bola to žalobkyňa, ktorá bola povinná predložiť dokumenty preukazujúce jej aktívnu vecnú legitimáciu. Poukázali na právny záver vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/698/2015 zo dňa 23.11.2016, podľa ktorého: „Dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému pritom v konaní zaťažovalo žalobcu, ktorý z preukázania tejto skutočnosti vyvodzoval pre seba priaznivé právne následky (preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v konaní). Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohol teda žalobca uviesť buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky voči žalovanému alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky (§ 516 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka).“

3. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ods.2 C.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

4.1 Podľa § 387 ods. 1,2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd na právne závery súdu prvej inštancie uvedené v napadnutom rozsudku v celom rozsahu poukazuje. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

7. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Z obsahu spisu je zistiteľné, že žalobkyňa uplatňovala nárok, ktorý mal pôvod v Zmluve o nájme bytu zo dňa 16.8.2012, uzatvorenej spoločnosťou FinCAP s.r.o. so sídlom v Banskej Štiavnici ako prenajímateľom a žalovanými v rade 1/ a v rade 2/ ako nájomcami. Nakoľko žalobkyňa účastníkom Zmluvy o nájme bytu nebola, svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore odôvodňovala nadobudnutím pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou jej mal prenajímateľ (spoločnosť FinCAP s.r.o.) postúpiť svoju pohľadávku z titulu nezaplateného nájomného a zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu. S týmto právnym záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

7.1 Ako okresný súd správne uviedol, že skúmanie vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, ak ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. „Vecnou legitimáciu je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný)“ (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.ÚS 517/2011-9 zo dňa 22.11.2011). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3Cdo 192/2004 vyslovil, že: „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ako podá žalobu (v takomto prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Aj po prijatí nového procesného predpisu (C.s.p.) sú vyššie citované závery plne aplikovateľné.

7.2 V prejednávanej veci bolo povinnosťou žalobkyne preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatňovaný nárok

7.3 Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, toto zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka. Postavenie dlžníka sa mení až tým, že mu postúpenie pohľadávky postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka), nemení sa nič na jeho postavení dlžníka a jeho povinnosti dlh splatiť. Postavenie dlžníka sa potom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení sa len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (v danom prípade žalobkyne) na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (v danom prípade žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.6.2003). Zo skutkových okolností veci, v ktorej okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol vyplýva, že postúpenie pohľadávky mal žalovaným 1/ a 2/ oznamovať postupca (spoločnosť FinCAP s.r.o.). Relevantné doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky však žalobca nepreukázal, nepreukázal tak, že sa dostalo do dispozície žalovaných.

7.4 Neskoršia súdna prax sa síce čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či dlžníkovi postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.5.2008 a rozsudok sp.zn. 1Cdo/76/2007), avšak názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky však ostal vo všeobecnosti nedotknutý. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred začatím konania, ako je to v prejednávanej veci (odlišná situácia by nastala v prípade, ak k postúpeniu pohľadávky dôjde v po začatí konania a je na

základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80 ods.1 ods.2 C.s.p).

7.5 Z ustanovenia § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka taktiež vyplýva, že v prípade, ak by postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal dlžníkovi postupník (žalobkyňa); na rozdiel od postupcu, ktorý postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznamuje bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi, ako prílohami žaloby. Doručením žaloby je oznámené postúpenie pohľadávky žalovanému (v danom prípade žalovaným v rade 1/ a v rade 2/) ako dlžníkovi (dlžníkom).

7.6 Vzhľadom ku konkrétnym skutkovým okolnostiam odvolací súd uvádza, že podľa žalobných tvrdení mal postúpenie pohľadávky žalovaným oznamovať postupca, v súdnom spise sa nachádza listina - „Oznámenie o postúpení pohľadávok a výzva na ich úhradu“ zo dňa 16.11.2016, adresované žalovaným na adresu R. X/XX, K.. Predložené oznámenie o postúpení pohľadávky žalovaným bez ďalšieho ale nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie pohľadávky v súdnom konaní; pre nastúpenie zamýšľaných právnych účinkov oznámenia o postúpení pohľadávky vo vzťahu k žalovaným a vo vzťahu k posudzovaniu právnej otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby bolo nepochybne nevyhnutné preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovaným, minimálne vo rozsahu, že sa toto oznámenia dostalo do ich dispozičnej sféry. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde (§ 45 ods.1 Občianskeho zákonníka). A preukázanie dôjdenia prejavu vôle v súdnom spise absentuje. Absentuje aj preukázanie doručenia „Výzvy na plnenie“ zo dňa 20.12.2016, ktorým mal právny zástupca žalobkyne žalovaným oznámiť postúpenie pohľadávky.

7.7 Dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovaným pritom v konaní zaťažovalo žalobkyňu, ktorá z preukázania tejto skutočnosti vyvodzovala pre seba priaznivé právne následky (preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v konaní). Dôkazné bremeno ohľadom postúpenia pohľadávky mohla žalobkyňa uniesť buď preukázaním doručenia oznámenia postupcu (FinCAP s.r.o.) o postúpení pohľadávky voči žalovaným alebo predložením tvrdenej zmluvy o postúpení pohľadávky.

7.8 Zo súdneho spisu vyplýva, že žalovaní v písomnom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne (doručenom okresnému súdu 27.6.2017) namietli aktívnu legitimáciu žalobkyne s poukazom na absenciu Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi žalobkyňou a jej právnym predchodcom v písomnostiach im doručených. Toto vyjadrenie bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené (dňa 9.8.2017) spolu s výzvou súdu (formou uznesenia), aby sa žalobkyňa k vyjadreniu žalovaných vyjadrila a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení opakovane predložila oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky (bez preukázania doručenia), zmluva o postúpení pohľadávky predložená nebola. Aj v ďalšom písomnom vyjadrení (doručenom okresnému súdu 9.10.2017) žalovaní spochybnili aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne a namietli, že žalobkyňa zmluvu o postúpení pohľadávok súdu nepredložila. Toto vyjadrenie právny zástupca žalobkyne prevzal dňa 2.11.2017, do dňa pojednávania (28.3.2018) zmluvu o postúpení pohľadávky okresnému súdu nepredložil a na pojednávaní uviedol, že k dispozícií predmetnú zmluvu na pojednávaní nemá, ale vie ju doložiť.

7.9 Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala, že postupca žalovaným postúpenie pohľadávky oznámil, na doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovaným v rámci príloh žaloby nebolo možné prihliadať, nakoľko povinnosť doručiť uvedené oznámenie má postupca ako prejav svojej vôle (§ 526 ods.1 Občianskeho zákonníka). V dôsledku nepreukázania doručenia oznámenia o postúpení uplatnenej pohľadávky zo strany postupcu žalovaným bol súd prvej inštancie oprávnený skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne v konaní. Žalobkyňa relevantným spôsobom nereagovala na výzvu súdu (na preukázanie svojich tvrdení) napriek tomu, že aktívna vecná legitimácia bola žalovanými opakovane namietaná a žalobkyňa o námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie mala preukázateľne vedomosť (doručenie vyjadrení žalovaných). Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie potom žalobu správne zamietol v dôsledku nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, bez preukázania postúpenia pohľadávky zo Zmluvy o nájme bytu na žalobkyňu nemožno žalobkyňu považovať za oprávnenú

vymáhať od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenie dlžného nájomného a zmluvnej pokuty, ktoré majú v predmetnom nájomnom vzťahu právny základ.

7.10 Súd prvej inštancie správne v rámci svojho postupu aplikoval ustanovenie § 153 ods.1 C.s.p., podľa ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa ustanovenia § 153 ods.2 C.s.p. pritom na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie bola žalobkyni známa najneskôr 9.8.2017, námietka absencie zmluvy o postúpení pohľadávok (a tým aj nepreukázanie postúpenia zo strany postupníka) bola žalobkyni známa rovnako 9.8.2017 a taktiež 2.11.2017. Žalobkyňa napriek uvedenému zmluvu o postúpení pohľadávky nepredložila. Nakoľko pojednávanie vo veci samej (na ktorom okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom) sa uskutočnilo 28.3.2018, nemožno konštatovať, že prostriedok procesného útoku bol zo strany žalobkyne uplatnený včas. V konečnom dôsledku žalobkyňa vykonanie dôkazu nenavrhla, oznámenie o tom, že ich doložiť vie, nie je návrhom na vykonanie dokazovania a preukázaním ňou tvrdenej skutočnosti.

8. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľky, že pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ namietali, že im nebola doručená zmluva o postúpení pohľadávok, dožadovali sa niečoho, na čo podľa zákona nárok nemajú, odvolací uvádza, že žalobkyňa v spore nepreukázala relevantné oznámenie o postúpení pohľadávky zo strany postupcu (absencia jeho doručenia). Z uvedeného dôvodu žalobkyňa ako postupník bola povinná postúpenie pohľadávky a tak aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu v zmysle ustanovenia 526 ods.1 Občianskeho zákonníka preukázať, a to predložením zmluvy o postúpení pohľadávky. Nakoľko zmluvu nepredložila, postúpenie a svoju aktívnu vecnú legitimáciu nepreukázala.

8.1 Ak žalobkyňa v odvolaní tvrdila, že jej právny zástupca na pojednávaní uviedol, že listinu (zmluvu o postúpení pohľadávky) zabezpečí a súdu predloží, odvolací súd zdôrazňuje argumentáciu uvedenú v bode 7.10 tohto rozsudku a dodáva, že odvolateľka ani nenamietla, že by súd prvej inštancie ustanovenie § 153 C.s.p. aplikoval nesprávne.

8.2 Odvolateľka napokon namietala, že žalovaní v rade 1/ a v rade 2/ počas celého konania nenamietali skutočnosť, že im oznámenie o postúpení pohľadávok nebolo doručené a táto skutočnosť medzi stranami sporná nebola. Žalovaní však už pri prvom úkone, ktorý im patril, namietli absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, súd skúma vecnú legitimáciu aj bez námietky strán sporu, dôkazné bremeno ohľadom preukázania aktívnej vecnej legitimácie zaťažovalo žalobkyňu. V konečnom dôsledku aj z e-mailovej komunikácie medzi žalovaným v rade 1/ a právnym zástupcom žalobkyne vyplýva, že pokiaľ právny zástupca žalobkyne žiadal o úhradu pohľadávky svojej mandantke XX. (žalobkyňa), žalovaný v rade 1/ odpovedal, že „mandantke právneho zástupcu žiadne peniaze nedĺži, nevie kto to je, bude ju kontaktovať a požiada ju o informáciu.“ Uvedený e-mail nie je dôkazom doručenia relevantného oznámenia o postúpení pohľadávky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že postupca postúpenie pohľadávky oznamuje, postupník je povinný postúpenie pohľadávky preukázať. A to v danom prípade preukázané nebolo.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ustanovenia § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, vrátane závislého výroku (výrok II.) o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd správne prihliadol na pomer úspechu a neúspechu strán sporu. V konečnom dôsledku závislý výrok o trovách konania žalobkyňou argumentačne napadnutý nebol.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. Nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému v rade 1/ a žalovanej v rade 2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní v celom rozsahu, nakoľko odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).