Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Sa-18-2020.pdf
PDF · 149.53 KB
Case nature
Area
Subarea
44Sa/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobcu: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava , vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 69474-2/2020-BA zo dňa 16.10.2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne ústredie č. 69474-2/2020-BA zo dňa 16.10.2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne Dunajská Streda č. 5952/2020-DS-DvN zo dňa 04.08.2020 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1.
Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda svojim rozhodnutím č. 5952/2020-DS-DvN zo dňa 04.08.2020 ako prvostupňový správny orgán rozhodla podľa § 104 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa článku 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.
2.
Prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že z vykonaného dokazovania ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku počas vykonávania zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie dospela Sociálna poisťovňa k záveru, že na účely posúdenia zachovania centra záujmov na území Veľkej Británie sa zdržiaval žalobca viac ako 13 rokov, pričom posledný pracovný pomer trval vyše 5 rokov u jedného zamestnávateľa, z čoho je zrejmé, že mal stabilný charakter s frekvenciou návratov trikrát a štyrikrát ročne väčšinou na sedem dní. V Spojenom kráľovstve sa zdržiaval s manželkou a dcérou, ktorá sa narodila 31.01.2020. Na území SR žalobca vlastní od roku 2018 nehnuteľnosť určenú na bývanie. Momentálne prebieha rekonštrukcia rodinného domu a žalobca súčasne býva u rodičov. Počas pobytu vo Veľkej Británii na území SR nezanechal žiadneho rodinného príslušníka, ktorý by bol odkázaný na vyživovaciu povinnosť žalobcu a všetky skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov na území Spojeného kráľovstva.
3.
Prvostupňový správny orgán ďalej skonštatoval, že ako vyplýva zo všetkých dostupných a preukázaných údajov štátom bydliska žalobcu na účely aplikácie článku 61 a 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu, kde žalobca vykonával zárobkovú činnosť.
4.
Vzhľadom na to, že bezprostredne po uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti žalobca neukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte Európskej únie nebolo jeho bydlisko na území SR článok 65 ods. 2 a 5 Základného nariadenia, sa na žalobcu nevzťahuje a nie je možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle článku 61 Základného nariadenia.
5.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 25.08.2020 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu.
6.
Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie napadnutým rozhodnutím č. 69474-2/2020-BA zo dňa 16.10.2020 potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda č. 5952/2020-DS-DvN zo dňa 04.08.2020 a zamietla odvolanie žalobcu.
7.
Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že preverovaním všetkých dostupných informácií správne orgány zistili, že vzhľadom na dĺžku pobytu v zahraničí, ako aj dĺžka pracovnej činnosti žalobcu v zahraničí nie je možné skonštatovať, že žalobca zachoval na území SR bydlisko. Žalobca nebol bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti v zmysle slovenských právnych predpisov a preto nie je možné dobu poistenia v nezamestnanosti získanú na území Spojeného kráľovstva zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 Základného nariadenia.
8.
Žalovaná ďalej skonštatovala, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie, nemajú v zmysle ustanovení Základného a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti. Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie podlieha právnym predpisom tohto štátu a teda je v tejto krajine aj sociálne poistenia podľa podmienok vnútroštátnej legislatívy. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom práve skončili zamestnanie. V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti má dotknutá osoba v zmysle článku 64 Základného nariadenia možnosť požiadať o export priznanej dávky v nezamestnanosti do ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, t.j. aj na území Slovenskej republiky.
9.
V zmysle britských právnych predpisov je jediným dôvodom vylučujúcim priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti ukončenie pracovného pomeru z podnetu zamestnanca podľa bodu 3.4 formulára U1 zo dňa 18.06.2020, pričom bolo zistené, že posledný pracovný pomer žalobcu na území Spojeného kráľovstva bol ukončený z jeho podnetu, teda je dôvodný predpoklad, že žalobcovi by podľa britských právnych predpisov nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikol. Podľa názoru žalovanej žalobca nemôže tento fakt zvrátiť tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte, hoci aj v takom, kde si zachoval isté väzby. Žalobca si mal a musel uvedomiť dôsledky svojho konania (ukončenie pracovného pomeru z vlastného podnetu), z čoho žalovaný vyvodzuje jeho uzrozumenie z následným nezabezpečením po strate zamestnania.
10.
Žalovaná ďalej skonštatovala, že z preverených skutočností dospel správny orgán k tomu, že je dostatočne preukázané, že počas výkonu zamestnania v Spojenom kráľovstve si žalobca nezachoval bydlisko na Slovensku. Z uvedeného je zrejmé, že dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú žalobca dosiahol na území Spojeného kráľovstva nebolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Nakoľko žalobca v posudzovanom období nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zákona, nesplnil základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti.
11.
Žalobca sa snažil preukázať, že jeho bývanie v zahraničí nespĺňali požiadavky zvyčajného bývania v zmysle jeho trvalosti a vybavenosti. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na článok 1 písm. j) Základného nariadenia, podľa ktorého bydlisko je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Uvedené však nie je možné vyhodnocovať len na základe bytovej situácie dotknutej osoby s prihliadnutím na trvalosť a vybavenosť prenajatých nehnuteľností. Pojem bydlisko je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde sa fyzická osoba trvalejšie zdržiava, kde je jeho centrum záujmov, kde trávi čas v mimo pracovnom čase. Na základe všetkých uvedených skutočností bolo preukázané, že počas výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve žalobca zvyčajne býval na území Spojeného kráľovstve a bydlisko na Slovensku si nezachoval.
12.
Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR napr. vo veci 10 Sžsk/5/2016, 1 Sžf/38/2017 sa k otázke, ktorá riešila obdobný prípad ako u žalobcu vyjadril a stotožnil sa s právnym názorom, ktorý vyslovila žalovaná, resp. prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí.
II. Žaloba a žalobné dôvody
13.
Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca dňa 21.12.2020 žalobu, v ktorom namietal, že dňa 17.07.2020 požiadal o dávku v nezamestnanosti a vyplnil vyhlásenie žiadateľa na účely posúdenia zachovania centrum záujmov v zmysle článku 65 ods. 2,3 a 5 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 Z.z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a článku 11 ods. 11 Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 Z.z., ktorým sa stanovuje postup vykonávacieho nariadenia (ES) č. 883/2004 Z.z.
14.
Prvostupňový správny orgán jeho žiadosť o dávku v nezamestnanosti zamietol, pričom v rozhodnutí poukazoval na vykonané dokazovanie ohľadne zachovania pracovných, rodinných, osobných a iných väzieb na Slovensku. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré však bolo zamietnuté druhostupňovým správnym orgánom, t.j. žalovanou.
15.
Žalobca v žalobe poznamenáva, že pobyt vo Veľkej Británii bol poznamenaný záujmom žiť na Slovensku a vytvoriť si k tomu prijateľné materiálne východisko. Centrum záujmov bolo vždy Slovensko, vzťah k rodičom a k širšej rodine, kde sa pravidla vracal a pripravoval si podmienky na návrat. Uzatvoril manželstvo s občiankou Maďarska, s ktorou má dieťa. Kúpili si rodinný dom na Slovensku, na ktorý si chceli zabezpečiť materiálne prostriedky a pripravovali sa na príchod na Slovensko. Jeho odchod na Slovensko z Veľkej Británie ovplyvnila pandemická situácia. Žalobca poukazoval, že nikdy sa neusiloval o to, aby sa Veľká Británia stala centrom jeho záujmov a to ani výkonov pracovných činností, ani nájdením trvalejšieho bydliska.
16.
Konštatovanie správneho orgánu, že nezanechal žiadneho rodinného príslušného na území Slovenska, na ktorý by bol na neho odkázaný, je založené na povrchovom posúdení otázky, pretože na Slovensku zanechal rodičov, ktorých pravidelne podporoval, udržiaval s nimi denný styk pomocou sociálnych sietí a strávil s nimi spoločné dovolenky, aj v zahraničí. Na Slovensku má tiež uložené finančné prostriedky a postupne do svojho miesta trvalého bydliska dopravoval rôzne stroje, zariadenia, materiál domácnosti na prestavbu svojho rodinného domu.
17.
Sociálna poisťovňa, pobočka vo svojom rozhodnutí cituje ustanovenia jednotlivých článkov Základného nariadenia, avšak neodôvodnila na základe akých zistení dospela k záveru, že ako žiadateľ si nezachoval bydlisko na území SR, na druhej strane však ani neuviedla, kde a na základe akých skutočností mal konkrétne bydlisko vo Veľkej Británii.
18.
Žalobca poukázal na to, že podľa článku 11 ods. 1 Nariadenia EP a Rady (ES) č. 987/2009 Z.z., ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 Z.z. o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určenie bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacimi s príslušnými skutočnosťami, ktoré sú vymedzené pod písmenom a) a b) v uvedenom článku. Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií ako sa uvádza v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami na určenie skutočného miesta bydliska osoby, sa za rozhodujúce považuje úmysel tejto osoby.
19.
Žalobca uvádza, že z rozhodnutia sociálnej poisťovne nevyplýva, či medzi inštitúciami v zmysle uvedeného došlo k dohode o určení centra záujmov ako žiadateľa o dávku, ani to, či je prijatie vzájomnej dohody aktuálne. Žalobca ďalej uviedol, že k vydaniu rozhodnutia došlo bez toho, aby bol čo i len raz vypočutý a vyzvaný na doloženie a doplnenie žiadosti.
20.
Žalobca ďalej uvádza, že pre účely žiadosti o dávku poskytol aj viacero dôkazov vo svojom vyhlásení. Čo sa týka dĺžka a trvalej prítomnosti na území dotknutých štátov tak žalobca nenamieta, že sa od apríla 2006 do 31.05.2020 zdržiaval na území Spojeného kráľovstva, konštatuje, že v SR bol poistený v nezamestnanosti 4 roky a 5 mesiacov, pričom nasledujúca pracovná história je spojená so Spojeným kráľovstvom, dôvodom čoho bolo, že britský pracovný trh bol vyvolaný lepšími pracovnými možnosťami a podmienkami a umožňoval mu vytvoriť si lepšie materiálne podklady na nadobudnutie samostatného bývania na Slovensku. V súvislosti s rodinným stavom a rodinnými väzbami uvádza, že v Spojenom kráľovstve sa po celý čas zdržiaval s najbližšími osobami, s manželkou a maloletou dcérkou. Manželstvo uzatvoril v roku 2018 po známosti trvajúcej viac ako dva roky a dcérka sa narodila v januári 2020. Odmieta preto záver, že v zahraničí sa dlhodobo zdržiaval so svojou manželkou a dcérou. Po celú dobu pobytu v zahraničí nepretržite mal úmysel a konal tak, aby sa mohol vrátiť na Slovensko a mohol žiť na Slovensku, kde si zadovážil aj rodinný dom. Pokiaľ ide o jeho návraty na Slovensko, tieto boli podmienené možnosťami vyplývajúcimi z pracovného vzťahu, pričom bol v dennom kontakte s rodičmi na sociálnych sieťach. Pokiaľ sa týka bytovej situácii vo Veľkej Británii, tak počas celého pobytu a najmä v situácii, keď mal poskytnuté bývanie zamestnávateľom, nemal záujem zadovážiť si bývanie takého charakteru, do ktorého by investoval a zariaďoval si, prispôsoboval svojim záujmom.
21.
Žalobca namieta, že konštrukcia, podľa ktorej by malo byť centrum jeho záujmov a bydlisko posudzované podľa toho, kde plnil daňové povinnosti je zavádzajúca. To, že plnil daňové povinnosti tam, kde bol jeho zamestnávateľ, nebolo a nemohlo byť na jeho vôli a nemalo to nič spoločné z jeho úmyslom ponechať si bydlisko v SR.
22.
Žalobca v žalobe ďalej uvádza, že skutkové a právne závery žalovanej posúdeniu zachovania centra záujmov pre účely priznania dávky v nezamestnanosti sú predčasné a založené na nedostatočnom zistení skutkového stavu. Poukázal na ust. § 195 ods. 1,3 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na tento účely si obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán takto nepostupoval, pri podaní žiadosti žalobcovi neboli zaslané žiadne výzvy na doplnenie svojho podania.
23.
Žalobca ďalej poukazuje, že konštatovanie žalovanej, že skončenie pracovného pomeru vo Veľkej Británii z vlastného podnetu sa snaží zvrátiť žalobca tým, že sa domáha vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v inom štáte, hoci aj v takom, kde si zachoval väzby a že si žalobca mal uvedomiť dôsledky svojho konania, tak toto konštatovanie mu pripadá ako účelové a neprijateľné, keďže práve uvedené Nariadenie článku 11 ods. 1,2 sleduje zámer, aby sa občan členského štátu bez postupu, ktorý by viedol k dohode medzi dotknutými inštitúciami členských štátov o podstatných okolnostiach posudzovaného prípadu neocitol napokon bez krytia dávok v nezamestnanosti. Žalovaný, ani prvostupňový orgán nezisťoval možnosť takejto dohody medzi dotknutými inštitúciami. Na základe
vyššie uvedenej skutočnosti žiada žalobca rozhodnutia žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika, duplika 24. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná listom zo dňa 26.02.2021, v ktorom uviedla, že žalobca namieta, že posúdenie miesta jeho bydliska podľa toho, kde si plnil daňové povinnosti je zavádzajúca a nemá nič spoločné s jeho úmyslom ponechať si bydlisko na území Slovenska. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že ktorý členský štát sa považuje za miesto bydliska dotknutej osoby na daňové účely je zmysle článku 11 ods. 1 písm. b) Vykonávacieho nariadenia jednou z rozhodujúcich skutočností svedčiacou o bydlisku dotknutej osoby. V súvislosti s touto námietkou žalobcu ohľadne jeho úmyslu ponechať si bydlisko na Slovensku, opakovane (ako aj v napadnutom rozhodnutí) uvádza, že pobyt v zahraničí v celkovej dĺžke takmer 14 rokov, spoločne s najbližšími rodinnými príslušníkmi, podľa názoru žalovanej nasvedčujú skôr úmyslu žalobcu v predmetnom období bývať v Spojenom kráľovstve. Zároveň uvádza, že v zmysle článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby, tak ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvod, ktoré ju viedli k presťahovaniu. V konaní o nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti bolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území SR v súlade s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Dĺžka prítomnosti na území členského štátu Európskej únie - článok 11 ods. 1 písm. a) Vykonávacieho nariadenia (takmer 14 rokov), aj situácia žalobcu - článok 11 ods. 1 písm. b) Vykonávacieho nariadenia (stabilná pracovná situácia v Spojenom kráľovstve, dlhodobá orientácia na britský pracovný trh, prítomnosť manželky a maloletej dcéry v Spojenom kráľovstve, plnenie daňových povinností na území Spojeného kráľovstva) jednoznačne preukazujú, že žalobca si centrum záujmov na Slovensku počas výkonu činnosti zamestnanca v Spojenom kráľovstve nezachoval. Nakoľko o mieste bydliska žalobcu uplatnením objektívnych kritérií uvedených v článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli, nebolo potrebné článok 11 ods. 2 tohto nariadenia aplikovať a skúmať jeho subjektívny úmysel.
25.
V súvislosti s touto námietkou žalobcu zároveň poukazuje na bod 44 rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24 Sa/5/2018 zo dňa 26.07.2018, v ktorom sa krajský súd podrobne zaoberal vplyvom úmyslu na posúdenia miesta bydliska dotknutej osoby. Tiež je na mieste dať v tejto súvislosti do pozornosti judikát Najvyššieho súdu SR č. 1 Sžsk/38/2017 zo dňa 21.10.2018, kde v bode 30 odôvodnenia Najvyšší súd SR judikuje: „...otázka bydliska je koncipovaná ako otázka faktická, ktorá je objektivizovaná až do tej miery, že niekedy ani úmysel (počiatočný alebo i trvajúci) a snaha dotknutej osoby nestačia na zachovanie bydliska v krajine pôvodu. Na tieto účely nie je rozhodujúca na prvom mieste citová väzba k svojmu rodisku, či rodičom, ani viac, či menej určitý plán raz v budúcnosti sa opäť presťahovať do krajiny pôvodu, ale skutočné bydlisko, teda miesto, kde osoba zvyčajne býva (čl. 1 písm. j) Základného nariadenia...“).
26.
Žalobca považuje za rozporné s cieľmi koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v rámci Európskej únie, aby nezamestnaná osoba ostala mimo systému sociálneho zabezpečenia v oboch dotknutých členských štátoch. V tejto súvislosti poukazuje žalovaná, že žalobca bol dlhodobo zamestnaný a teda aj odvádzal povinné poistné na poistenie v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva, preto si o dávku v nezamestnanosti mal požiadať v Spojenom kráľovstve. Súčasne žalovaná uvádza, že žiadne ustanovenie Základného nariadenia ani Vykonávacieho nariadenia nezakotvuje, že nezamestnané osoby musia mať nárok na dávku v nezamestnanosti buď v štáte zamestnania, alebo v štáte pôvodu, prípadne v inom štáte, kde o túto dávku požiadajú, a to aj bez splnenie podmienok stavených legislatívou daného štátu. Koordinačné predpisy taktiež nezakotvujú právo osôb pracujúcich v členskom štáte Európskej únie uplatniť si nároky na sociálne zabezpečenia v ktoromkoľvek členskom štáte Európskej únie a požadovať bezpodmienečné zohľadnenie dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na inom území na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti.
27.
Účelom uvedeného je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti (napr. z dôvodu možnosti priznania vyššej výšky dávky v nezamestnanosti). Žalovaná ďalej poukazuje na skutočnosť, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti len na území štátu pôvodu nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o dávku v nezamestnanosti (nezamestnané osoby, ktoré v posudzovanom období dosiahli dobu poistenia len na území SR, si o dávku v nezamestnanosti nemôžu požiadať v inom členskom štáte Európskej únie a požadovať bezpodmienečne zohľadnenie doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnutej na území SR na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti na území iného členského štátu Európskej únie. Takúto dobu by dotknutý členský štát Európskej únie zohľadnil len v prípade existencie pevných väzieb (bydliska) predmetnej osoby na jeho území).
28.
Neskúmanie miesta bydliska počas výkonu činnosti zamestnanca v členskom štáte Európskej únie by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenie v nezamestnanosti požiadajú na území členského štátu, kde naposledy pracovali, alebo v štáte pôvodu (a to v závislosti od toho, podľa ktorých právnych predpisov im nárok na dávku v nezamestnanosti vôbec vznikne, resp. podľa výšky tejto dávky). V žalobe žalobca konštatuje, že žalovaná nezisťovala možnosť dohody s príslušnou britskou inštitúciou vo veci posúdenia jeho bydliska. V tejto súvislosti uvádza, že v zmysle článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe kritérií stanovených v tomto článku. Podľa právneho názoru žalovanej nedošlo k rozdielnym stanoviskám vo veci posúdenia bydliska žalobcu medzi príslušnou britskou inštitúciou a žalovanou, pretože príslušná britská inštitúcia nemala dôvod posudzovať bydlisko žalobu. Podľa uvedeného ustanovenia by bolo nutné postupovať jedine v prípade, ak by príslušná britská inštitúcia usúdila, že bydlisko žalobcu bolo na Slovensku (a na základe toho by mu napr. nepriznala nárok na niektoré sociálne dávky) a podľa názoru žalovanej by bolo v Spojenom kráľovstve. Nakoľko však k takému rozporu nedošlo, zvolila žalovaná priamu aplikáciu kritérií stanovených v článku 11 ods. 1 písm. a) a b) Vykonávacieho nariadenia (v tejto súvislosti dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžso/26/2016 zo dňa 30.01.2018, a to najmä body 29-31).
29.
Ďalej žalobca namietal, že doposiaľ nemal možnosť uviesť dôvody jeho žiadosti o dávku v nezamestnanosti. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že všetky skutočnosti, ktoré žalobca považoval za relevantné mal možnosť uviesť kedykoľvek v priebehu konania o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti, a to v tlačive Sociálnej poisťovne - vo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, príp. ústne do zápisnice v Sociálnej poisťovni, pobočka Dunajská Streda, v elektronickom podaní, ale i do odvolania. Na všetky žalobcom uvádzané skutočnosti bolo v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti prihliadnuté. Súčasne však uvádza, že dôvody podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti na území Slovenska rovnako ako ani dôvody a okolnosti odchodu do zahraničia a návratu na územie Slovenska nie sú rozhodujúcimi skutočnosťami preukazujúcimi miesto bydliska dotknutej osoby. Na uvedené je teda možné nahliadať len ako na doplňujúce skutočnosti, ktoré môžu byť zohľadnené v prípade pochybností o mieste bydliska dotknutej osoby, k čomu v prípade žalobcu nedošlo. Predmetná skutočnosť teda nemala žiadny vplyv na výsledok konania vo veci nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti.
30.
K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril replikou žalobca podanou dňa 12.04.2021, v ktorej uviedol, že pripomína, že o dávku v nezamestnanosti sa nemohol uchádzať vo Veľkej Británii, keďže až do dňa, ktorý predchádzal jeho odchodu bol riadne zamestnaný. Odchádzal po dlhodobej príprave, čakajúc na priaznivejšie podmienky cestovania v čase pandémie. Uviedol, že chcel sa vrátiť vždy na Slovensku aj so svojou rodinou, k ukončeniu výkonu práce u zamestnávateľa muselo dôjsť preto z jeho podnetu. Prístup jeho zamestnávateľa k rozhodnutiu bol natoľko ústretový, že plne akceptoval nielen deň odchodu, ale aj poskytoval ubytovanie. Je presvedčený, že za okolnosti, ktoré uňho nastali v čase pandémie, nemal ani časový priestor uchádzať o dávky v nezamestnanosti vo Veľkej Británii. Uviedol, že v žiadnom prípade nechcel zneužiť sociálny systém žiadneho zo členských štátov únie, a ohradzuje sa voči takejto argumentácie zo strany správnych orgánov.
Zotrváva na svojich tvrdeniach, že počas celého pobytu vo Veľkej Británii mal zachované bydlisko na území Slovenskej republiky celú dobu, tak to aj cítil, tak aj konal, pretože nikdy nemal záujem bydlisko meniť a skutočnosť, že niekde musel bývať, rozhodne nikdy nevnímal ako centrum svojich osobných záujmov, ale len ako nevyhnutnú podmienku existencie počas práce v cudzine. To, že z objektívnych dôvodov nedochádza denne, týždenne, či mesačne do svojho bydlisko bola daná práve vzdialenosťou a dôvodom, pre ktorý sa vo Veľkej Británii zdržiaval a účelom bola len výlučne snaha finančne sa zabezpečiť pre budúci život na Slovensku. Skutočnosť, že sa zdržiaval vo Veľkej Británii z dôvodu výkonu práce v súlade s právom na voľný pohyb a práci v únii, nemôže mu byť na príťaž pri posudzovaní jeho subjektívneho vzťahu k miestu bydliska ako centrá osobných záujmov.
31.
Žalovaná sa k replike žalobcu písomne nevyjadrila.
IV. Relevantná právna úprava
32.
Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.
Podľa § 104 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. (6) Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.
Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106.
Podľa § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Podľa § 107 zákona č. 461/2003 Z. z. Poskytovanie dávky v nezamestnanosti Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.
Podľa § 108 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Výška dávky v nezamestnanosti je 50% denného vymeriavacieho základu.
(2) Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu, 2) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. 2) Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(3) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca
z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný vymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.
Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok (1) Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné, rehabilitačné a dávka v nezamestnanosti sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.
Podľa § 116 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. (8) Sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.
Podľa čl. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.
Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.
Podľa čl. 62 ods. 3 základného nariadenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 odchýlkou z odsekov 1 a 2, pokiaľ ide o nezamestnané osoby, na ktoré sa vzťahuje článok 65 ods. 5 písm. a), inštitúcia miesta bydliska zohľadní plat alebo príjem z vykonávania povolania danej osoby v členskom štáte, právne predpisy ktorého sa na danú osobu vzťahovali počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, v súlade s vykonávacím nariadením.
Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu) poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.
V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom
33.
Krajský súd v Trnave vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 03.03.2022 podľa § 107 ods. 1 SSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná.
34.
Námietky žalobcu, ktoré vzniesol v podanej žalobe zjavne smerovali voči spôsobu vyhodnotenia zistení skutkových okolností správnym orgánom a týkajúce najmä zachovania centra jeho záujmov na území Slovenska počas zamestnania na území iného členského štátu.
35.
Krajský súd v Trnave poukazuje na to, že pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie a pri uplatňovaní nároku na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky platí základná zásada, že slovenská doba poistenia v nezamestnanosti musí byť dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť túto dobu poistenia na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako posledná, touto výnimkou je situácia, keď žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území členského štátu Európskej únie centrum záujmov a bydlisko na území SR.
36.
Zo spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobca dňa 17.07.2020 požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočka Dunajská Streda o dávku v nezamestnanosti predložením oznámenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 02.07.2020, v zmysle ktorého bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 03.06.2020. V posudzovanom období v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. od 03.06.2016 do 02.06.2020, žalobca však nepreukázal žiadnu dobu poistenia v nezamestnanosti, ktorú by bolo možné zohľadniť na účely vzniku dávky v nezamestnanosti v zmysle § 104 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní období posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
37.
Ďalej je nesporné, že žalobca pracoval v posudzovanom období na území iného členského štátu a to Spojeného kráľovstva a bol poistený v nezamestnanosti podľa britských právnych predpisov. Uvedené osvedčil formulárom U1 zo dňa 18.06.2020, v ktorom príslušná britská inštitúcia osvedčila nasledovné údaje v bode 2.11 obdobie poisteného zamestnania od 01.06.2016 do 31.05.2020, v bode 3.4 dôvod skončenia zamestnania výpoveď zamestnanca v bode 6.2 držiteľ nemá nárok na dávku v nezamestnanosti od úradu, ktorý vydal formulár, pretože na základe vnútroštátnych predpisov neexistuje žiadny taký nárok.
38.
Krajský súd ďalej poznamenáva, že keďže žalobca dosiahol v posudzovanom období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, bolo v konaní o jeho dávke v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 Základného nariadenia.
39.
Ďalej je zrejmé, že žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutím na území Spojeného kráľovstva do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 ods. 1 Základného nariadenia len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska na území SR počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie. Bolo treba posúdiť, či žalobca si zachoval pre dávku v nezamestnanosti centrum záujmov na území SR počas výkonu činnosti zamestnanca na území Spojeného kráľovstva.
40.
V zmysle článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia možno určiť centrum záujmu dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacimi s príslušnými informáciami, ktoré predložil žalobca a ktoré môžu obsahovať dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov. 41. Žalobca vo vyhlásení pre účely posúdenia zachovania centra záujmov zo dňa 17.07.2020 uviedol, že na území Spojeného kráľovstva sa zdržiaval od apríla 2006 do júna 2020, t.j. takmer 14 rokov, čo vyhodnotil žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán ako dlhodobý pobyt.
42.
Situácia dotknutej osoby vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto zvyčajne vykonáva, trvalosti jeho činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej činnosti. Z informačného systému sociálnej poisťovne bolo zistené, že pred odchodom do zahraničia bol žalobca poistený v nezamestnanosti 4 roky a 5 mesiacov.
43.
Prevažná pracovná história žalobcu je spojená so Spojeným kráľovstvom. Z údajov, ktoré žalobca uviedol v žiadosti je zrejmé, že posledný pracovný pomer na území Spojeného kráľovstva trval od 01.01.2015 do 31.05.2020, pričom súbežne s týmto pracovným pomerom mal aj ďalší pracovný pomer trvajúci od 01.10.2013 do 26.09.2019. Oba tieto pracovné pomery boli dohodnuté na dobu neurčitú.
44.
Posledné zamestnanie žalobcu na území Spojeného kráľovstva bolo ukončené z podnetu žalobcu, čo bolo osvedčené v bode 3.4 formulára U1 zo dňa 18.06.2020.
45.
Na základe týchto skutočností správny orgán hodnotil pracovnú situáciu žalobcu ako stabilnú, dlhodobú, orientovanú na britský pracovný trh.
46.
Čo sa týka rodinného stavu a rodinných väzieb, žalobca na území Spojeného kráľovstva sa zdržiaval najskôr sám, neskôr so svojou manželkou, občiankou Maďarska, s ktorou uzatvoril v roku 2018 manželstvo, z ktorého sa im v roku 2020 narodila dcéra. Vo vyhlásení žalobca uviedol, že na územie Slovenska sa vracia 3-4 krát ročne a to na dobu 7 dní.
47.
Pokiaľ sa týka bytovej situácie, tak na území Spojeného kráľovstva býval spoločne s manželkou a s dcérou v podnájme, ktorý trikrát menil, pričom na území Slovenska vlastní nehnuteľnosť rodinný dom, ktorý nadobudli do vlastníctva spolu s manželkou v roku 2018. Uvedenú nehnuteľnosť však nevyužívali na bývanie, pretože si vyžadoval rekonštrukciu a pri návrate na Slovensko býval žalobca v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi.
48.
V súvislosti otázky členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska na daňové účely bolo zistené, že žalobca bol zamestnaný na území Spojeného kráľovstva a všetky daňové povinnosti si plnil na tomto území a teda štát bydliska na daňové účely bolo Spojené kráľovstvo.
49.
V prejednávanom prípade medzi účastníkmi konania nie sú sporné otázky skutkového charakteru ako je dĺžka pobytu žalobcu na území iného členského štátu, jeho rodinného stavu, zamestnania, ubytovania, majetkových pomerov, ktoré sa týkali pobytu žalobcu na území Spojeného kráľovstva, ale to, či okolnosti tohto pobytu pri ich komplexnom vyhodnotení možno alebo nemožno považovať za svedčiace o zachovaní bydliska žalobcu a centra jeho záujmov na území SR ako štátu pôvodu pre účel aplikácie článku 65 Základného nariadenia v súvislosti s priznaním uplatneného nároku na dávku v nezamestnanosti.
50.
Orgány sociálneho poistenia oboch stupňov pri posudzovaní bydliska žalobcu sa v súvislosti s tým centrá jeho záujmu vychádzali z článku 1 písm. j) Základného nariadenia (Nariadenie S Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 Z.z.), podľa ktorého bydlisko znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva a z článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia (987/2009 Z.z.) stanovujúceho spôsob určenia bydliska, pričom správny orgán prvého stupňa podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia za najvýznamnejšiu skutočnosť z tohto pohľadu považoval skutočnosť, že na území Spojeného kráľovstva sa žalobca zdržiaval viac ako 14 rokov, že tu mal pracovný pomer na dobu neurčitú a že tam žil so svojou rodinou, manželkou a dcérou.
51.
Oba správne orgány konštatovali aj plnenie daňových a odvodových povinností žalobcom v Spojenom kráľovstve a vyhodnotil aj bytovú situáciu žalobcu v Spojenom kráľovstve, t.j., že býval s rodinou v troch podnájmoch, ktoré však hodnotil bez toho, aby posúdil kvalitatívnu stránku bývania a v súvislosti s tým aj stabilitu bytovej situácie tak, ako to predpokladá článok 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia.
52.
Hodnotiť v rámci posudzovania situáciu žalobcu ako dotknutej osoby opomenuli skutočnosti (žalobcom tvrdené a preukazované aj správnymi orgánmi, nespochybniteľné) týkajúce sa existencie peňažných účtov žalobcu na území SR, životného poistenia žalobcu, vlastníctva nehnuteľností a stavby, resp. rekonštrukcie tejto nehnuteľnosti na území SR.
53.
S prihliadnutím na skutočnosť, že v súčasnosti žalobca so svojou manželkou a dieťaťom trvale žije na území SR (táto skutočnosť bola zistená na pojednávaní konanom dňa 03.03.2022), že dokončili rekonštrukciu svojho rodinného domu v U. a zabezpečili si tým bývania na požadovanej úrovni v mieste so širším rodinným zázemím. Nemožno prisvedčiť v skutkovom závere žalovanej, že počas pobytu žalobcu v Spojenom kráľovstve si nezachoval centrum záujmov na území SR.
54.
Vyhodnotením predložených dôkazov v ich vzájomných súvislostiach nemožno dospieť k záveru, že tieto boli zo strany žalobcu predkladané len z dôvodu formálnej podpory svojich tvrdení o zachovaní centra záujmov na území SR. Práve naopak, správne orgány oboch stupňov príslušné podmienky Základného nariadenia (článku 61) a Vykonávacieho nariadenia (článok 11 ods. 1 a 2) vyhodnocovali vzhľadom na predkladané dôkazy čisto formálne potierajúc zmysel právnej úpravy koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia členskými štátmi a štátmi európskeho hospodárskeho priestoru.
55.
Pokiaľ žalovaná odhliadnuc od skutkových zistení vychádzala pri posúdení splnenia nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti na základe aplikácie príslušných ustanovení, nariadenia a koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia z predpokladu, že žalobca mal zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva. Tu správny súd dáva do pozornosti, že žalobca nesplnil podmienku získania dávky v nezamestnanosti na území Spojeného kráľovstva z dôvodu, že z jeho strany došlo k ukončeniu pracovného pomeru u zamestnávateľa v Spojenom kráľovstve na základe žiadosti žalobcu a táto skutočnosť vylučuje podľa právnych predpisov Spojeného kráľovstva, aby osoba, ktorá požiada sama o skončenie pracovného pomeru získala nárok na dávku v nezamestnanosti.
56.
Na druhej strane treba uviesť, že žalobca ukončil pracovný pomer na území Spojeného kráľovstva z dôvodu, že mal úmysel vrátiť sa na územie Slovenska, kde sa chcel trvalo usadiť a kde mal aj záujem zamestnať sa.
57.
V nadväznosti na úmysel žalobcu zarobiť finančné prostriedky na zabezpečenia uspokojivého bývania na území SR dočasnou prácou v Spojenom kráľovstve, žalovaná, ani prvostupňový správny orgán deklarovaný úmysel žalobcu neskúmal, neprihliadal na túto skutočnosť, že v mieste bydliska žalobcu uplatnený objektívnymi kritériami uvedených v článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia pochybnosti nevznikli a preto nebolo potrebné aplikovať článok 11 ods. 2 tohto nariadenia a skúmať subjektívny úmysel žalobcu, správny súd dodáva, že v danom prípade za zistených skutkových okolností došlo zo strany správnych orgánov v súvislosti s vyhodnotením zachovania centra záujmov žalobcu na Slovensku len formálnemu vyhodnoteniu skutočnosti o mieste bydliska žalobcu v relevantnom období s využitím ustanovenia článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, na ktorého použitie v danom prípade neboli splnené podmienky, keďže z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by reálne došlo k rozdielnym stanoviskám príslušných inštitúcií slovenskej správy sociálneho poistenia a správy sociálneho poistenia Spojeného kráľovstva, nakoľko táto v pojednávacom prípade nebola do konania o nároku na predmetnú dávku vôbec angažovaná.
58.
V prejednávanom prípade mohol správny orgán pre posúdenia bydliska žalobcu per analogiam ako pomôcku použiť kritéria podľa článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, avšak len na základe formálneho vyhodnotenia bez prihliadnutia na okolnosti prípadu nemohol len tak bez ďalšieho tvrdiť, že neboli splnené podmienky na analogické použitie odseku 2 cit. Vykonávacieho nariadenia, keďže nič nebránilo v záujme zistenia skutočného stavu veci potrebného na rozhodnutie uplatnené nároku na dávku pre účely určenia skutočného miesta žalobcu skúmať jeho úmysel tak, ako to vyplýva z uvedenej skutočnosti a okolnosti, najmä dôvody, ktoré ho viedli k presťahovaniu.
59.
Podľa zistenia správneho súdu, tak správne orgány nevyhodnotili všetky relevantné okolnosti pobytu žalobcu na území štátu Európskej únie a v podstate tie, ktoré hodnotili, hodnotili bez ich vzájomnej súvislosti a bez súvislostí z inými podstatnými okolnosťami.
60.
Súd nevzhliadol žiaden dôvod pre spochybňovanie tvrdenia žalobcu o jeho iba dočasnom pobyte v zahraničí za účelom získania finančných prostriedkov na riešenie rodinnej bytovej situácie na Slovensku, pričom jeho tvrdenie korešponduje so skutočnosťou, že je vlastníkom rodinného domu v obci Bodíky, ktorý súčasne využíva na riešenie svojej bytovej otázky a kde sa aj usadil spolu s manželkou a dcérou po návrate zo Spojeného kráľovstva na Slovensko.
61.
Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca na území Spojeného kráľovstva nemal riešenú bytovú situáciu, ktorú by bolo možné charakterizovať ako stabilnú, pretože býval zvyčajne v podnájme a tak isto nebolo možné považovať za stabilnú a jeho pracovnú činnosť a ustáliť, že jeho pracovná zmluva na dobu neurčitú preukazuje, že žalobca sa chcel trvalo usadiť na území Spojeného kráľovstva, predovšetkým v kontexte skutočného záujmu žalobcu bolo potrebné vyhodnotiť tieto skutočnosti tak, že jeho rodinný život, pracovať a vychovávať deti je smerovaný práve na Slovensko. V konečnom dôsledku aj skutočnosť, že pracovný pomer ukončil z vlastnej vôle na území Spojeného kráľovstva, zodpovedá jeho úmyslu ukončiť pobyt na území Spojeného kráľovstva a vrátiť sa na Slovensko.
62.
V súvislosti s vyššie uvedenými okolnosťami na posúdenie veci žalovanou javí sa toto posúdenie ako neobjektívne a podľa názoru súdu v kontexte s opomínanými skutočnosťami týkajúcich sa rodičov žalobcu a neprerušením zásadných rodinných väzieb, ako aj vlastníctvo nehnuteľnosti na území SR svedčia o neprerušení zásadných väzieb žalobcu s krajinou pôvodu o centre záujmov v období výkonu práce v Spojenom kráľovstve práve na území Slovenska.
63.
S prihliadnutím na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia možnosti zohľadnenia doby poistenia v nezamestnanosti žalobcu získané na území štátu Európskej únie a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil vec a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
64.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania a to z dôvodu, že tento súdne trovy nežiadal, hoci bol v konaní úspešný.
65.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.