Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-72-2019.pdf
PDF · 102.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/72/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: B. D., O.. J., L.. XX. XX. XXXX, J. Y. XXX, XXX XX D. - Y., právne zastúpená Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO 36 806 498, proti žalovanému: I. P., L.. XX. XX. XXXX, J. D. XXX, XXX XX D. - Y., o zaplatenie 13 000, - EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 13 000,- eur, spolu s úrokom vo výške 10 % ročne zo sumy 13.000,- eur od 27.09.2012 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13 000,- eur od 21.09.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštačného a druhoinštačného konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 06. 09. 2018 sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej istinu vo výške 13 000 EUR, úrok vo výške 10 % ročne zo sumy 13 000 EUR od 27. 09. 2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13 000 EUR od 21. 09. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 26.09.2012 Zmluvu o pôžičke (ďalej už len ako „Zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare), na základe ktorej žalobkyňa ako veriteľka poskytla žalovanému ako dlžníkovi pôžičku vo výške 13.000,- EUR (trinásťtisíc eur), ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobkyni najneskôr do 20.09.2015 spolu s úrokom vo výške 10% ročne zo sumy poskytnutej pôžičky tak, ako to vyplýva z bodu 4. a 5. Zmluvy. Žalovaný svoj záväzok voči žalobkyni nesplnil (a to ani čiastočne) a do dnešného dňa jej pôžičku nevrátil a úrok neuhradil.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 22. 10. 2018 platobný rozkaz sp. zn. 10Up/589/2018, ktorým zaviazal žalovaného na úhradu sumy 13 000, - EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 13 000, - EUR od 27. 09. 2012 do zaplatenia, a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 13 000, - EUR od 21. 09. 2015 do zaplatenia a na úhradu náhrady trov konania voči žalobcovi.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 25. 10. 2018 na Okresný súd Banská Bystrica odpor, ktorý odôvodnil tým, že predmetnú zmluvu o pôžičke uzatvoril na základe prísľubu žalobkyne, že si vybaví úver, z ktorého mu čiastku uvedenú v zmluve o pôžičke vyplatí. Keď si žalobkyňa vybavila
úver, žiadnu čiastku nemala žalovanému vyplatiť. V ďalšom žalovaný uviedol, že zo sľúbených peňazí žalobkyňa za neho vyplatila dlh vo výške 4 592 eur spoločnsti Tatra Credit a.s. Piešťany, kde mal žalovaný založené osobné vozidlo SUZUKI SX4, rok výroby 2007, v hodnote 8 - 9 tisíc eur. Za túto pomoc mal žalovaný prepísať predmetné motorové vozidlo do vlastníctva žalobkyne. Následne sa s ním mala žalobkyňa rozísť. Žalovaný v závere odporu poprel existenciu jeho dlhu voči žalobkyni.
5. Na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 11. 09. 2019 v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní žalobkyňa navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Zároveň žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že tvrdenia žalovaného považuje za výmysel, ktorým chce žalovaný oddialiť meritórne rozhodnutie vo veci samej. Skutočnosti uvádzané v odpore majú byť v rozpore s objektívnou pravdou a irelevantné pre rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedla, že v prípade, ak žalovaný tvrdí, že mu žalobkyňa finančné prostriedky neposkytla, bol povinný túto skutočnosť preukázať. Žalovaný však svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazom a žiadny dôkaz ani nenavrhol vykonať.
6. Dňa 30. 09. 2019 postúpil Okresný súd Banská Bystrica predmetnú vec Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa ustanovenia § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
7. Žalovaný na výzvu súdu zo dňa 04. 11. 2019 doručil súdu dňa 21. 11. 2019 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že síce uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o pôžičke, ale predmetné finančné prostriedky, ktoré mu mali byť vyplatené z úveru, ktorý si mala žalobkyňa vybaviť, mu poskytnuté neboli. V prípade, ak by mu žalobkyňa predmetnú sumu odovzdala, neprepisoval by na ňu auto, ale riešil by svoju zlú finančnú situáciu sám.
8. Súd v predmetnej veci uskutočnil pojednávanie dňa 12. 05. 2020 (zápisnica o pojednávaní na č. l. 48 - 52 spisu) a dňa 17. 07. 2020 (zápisnica o pojednávaní na č. l. 85 - 92 spisu), pričom na druhom pojednávaní konanom v predmetnej veci zároveň rozhodol.
9. Rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 17. 07. 2020, sp. zn. 6C/72/2019 - 85 (ďalej označený aj ako „Rozsudok 1“) bol zrušený uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 05. 2021, sp. zn. 10Co/142/2020-113 a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. V uznesení pritom odvolací súd uviedol, že Rozsudok 1 nebol náležite odôvodnený, nakoľko súd pri odôvodňovaní rozsudku vychádzal zo znenia zmluvy o pôžičke, hoci obe strany sporu tvrdili, že suma uvedená v zmluve o pôžičke nebola vyplatená jednorazovo, resp. tak, ako sa uvádza v zmluve o pôžičke. Uviedol, že úlohou okresného súdu v novom konaní má byť pri ustálení skutkového stavu vychádzať z obsahu tvrdení strán sporu a z výsledkov vykonaného dokazovania, vysvetliť, ktorý z dôkazov považuje pri rozhodovaní o predmetnej veci za určujúci, v prípade odlišného právneho posúdenia ako bolo uvedené v predchádzajúcom konaní informovať o tom strany sporu tak, aby mohli k uvedenému predostrieť svoje prípadné reakcie.
10. V predmetnej veci sa následne po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie konalo ďalšie pojednávanie dňa 26. 11. 2021, a to za účasti právneho zástupcu žalobkyne a žalovaného (zápisnica o pojednávaní na č. l. 124 - 126 spisu). Na pojednávaní konanom dňa 04. 03. 2022 súd opätovne v predmetnej veci rozhodol, a to za účasti žalobkyne, jej právneho zástupcu a žalovaného (zápisnica o pojednávaní na č. l. 127 - 131 spisu).
Súd v tomto spore zistil nasledujúci skutkový stav:
11. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 26. 09. 2012 zmluvu o pôžičke, v zmysle čl. 3. ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku vo výške 13.000,- eur, a to s úrokom vo výške 10 % p.a. (zmluva o pôžičke žurnalizovaná na č. l. 6 spisu). V bode 2.1.1 predmetnej zmluvy bolo uvedené, že dlžník (žalovaný) svojím podpisom potvrdzuje, že sumu vo výške 13 000 eur od veriteľa (žalobkyne) prevzal dňa 20. 09. 2012. V zmysle ustanovenia čl. 5. bodu 1 zmluvy o pôžičke, žalovaný bol povinný vrátiť poskytnutú pôžičku a zaplatiť dohodnutý úrok jednorázovo v hotovosti najneskôr dňa 20. septembra 2015.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení príslušných právnych predpisov:
12. V zmysle ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13. V zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
14. V zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
15. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
16. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., (ďalej len „Nariadenie vlády SR“), v znení účinnom od 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa ustanovenia § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.
19. Súd v zmysle odporúčania Krajského súdu v Žiline na základe doplnenia skutkových tvrdení od strán sporu na pojednávaniach konaných vo veci dňa 26. 11. 2021 a 04. 03. 2022 v spojení s predchádzajúcim vykonaným dokazovaním vo veci ustálil skutkový stav v súdenej veci. Súd v predmetnej veci považuje za zásadné, že podľa vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 04. 03. 2022, ktoré žalovaný nepoprel, sumy, ktoré žalobkyňa vyplatila za žalovaného z titulu pôžičky na auto (vo výške 4 592 eur) a z titulu opravy auta (v sume 2 023,43 eur) neboli zohľadnené v zmluve o pôžičke, pričom protiplnením za to, že žalobkyňa predmetné sumy uhradila za žalovaného mal byť prepis predmetného auta zo žalovaného na žalobkyňu (v zmysle zápisnice na č. l. 128 spisu). Táto skutočnosť navyše vyplýva aj z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne (ktorá uviedla, že skutočnosti ohľadne prepisu predmetného auta nesúvisia s predmetom prejednávaného sporu a prevod vlastníckeho práva k auto nebol viazaný na pôžičku, na č. l. 50 spisu), ako aj z vyjadrenia samotného žalovaného na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 12. 05. 2020, na ktorom uviedol, že nepopiera úhrady zo strany žalobkyne z titulu pôžičky za auto, protiplnením čoho mal byť prepis auta na žalobkyňu (zápisnica o pojednávaní na č. l. 50 spisu).
20. Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa mala žalovanému v hotovosti vyplácať v období jeden - dva roky predchádzajúce podpísaniu zmluvy o pôžičke sumy rôznej výšky, a to na výživné pre jeho dcéru, na bývanie, na telefón a na bežné výdavky, za účelom splácania pôžičiek z nebankových spoločností, pričom dňa 20. 09. 2012 mala žalobkyňa odovzdať žalovanému sumu vo výške cca. 6000 eur na zaplatenie nedoplatku na výživnom (podľa vyjadrenia žalobkyne na č. l. 128 spisu), pričom žalovaný prevzatie súm v hotovosti od žalobkyne nepopieral (uvádzal, že žalobkyňa mu mala pomáhať, keď potreboval zaplatiť telefón, benzín, dlh z titulu užívania obecného bytu, pričom sporil, že by tieto sumy boli poskytované ako pôžička, a zároveň sporil aj výšku súčtu žalobkyňou mu poskytnutých peňažných plnení - vyjadrenie žalovaného v zápisnici z pojednávania na č. l. 129 spisu). Vzápätí však uviedol, že výška jeho dlhov sa v predmetnom období mala kopiť (na č. l. 129 spisu). Žalovaný robil sporným, že by za neho mala dlh na výživnom splatiť žalobkyňa. Navrhoval vykonať dôkaz predložením potvrdení od zamestnávateľa, že tento za neho uhradil všetky exekúcie, tento dôkaz súdu však na pojednávaní konanom dňa 04. 03. 2022 nepredložil. S prihliadnutím na skutočnosť, že
žalovaný mal možnosť predložiť v konaní tento dôkaz už skôr, súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol, a to s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania, podľa ktorej žalovaný tento prostriedok procesnej obrany mohol uplatniť skôr, pričom súd na také prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas, nemusí prihliadnuť, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, čo v tomto prípade vzhľadom na to, že žalovaný nedisponoval týmto dôkazom na pojednávaní, na ktorom ho navrhoval vykonať, by vykonanie tohto dôkazu vyžadovalo odročenie pojednávania. Bezohľadu na uvedené, týmto dôkazom by nebolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanému, ktorých poskytnutie žalovaný následne uznal v rámci podpisu zmluvy o pôžičke.
21. Medzi stranami sporu bolo sporným, z akého titulu (či z dôvodu darovania alebo pôžičky) a v akej výške poskytovala žalobkyňa žalovanému v období pred uzatvorením zmluvy o pôžičke finančné obnosy. Súd v tomto spore prihliadol na znenie zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu dňa 26. 09. 2012 (na č. l. 6 spisu). Hoci v priebehu sporu vyplynulo, že finančné prostriedky neboli zo strany žalobkyne odovzdané žalovanému tak, ako sa uvádza v zmluve o pôžičke (teda vo výške 13 000 eur) dňa 20. 09. 2012, z textu tejto zmluvy, ktorú žalovaný podpísal, a pravosť svojho podpisu na zmluve nerozporoval vyplynulo, že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke žalovaný sumu vo výške 13 000 eur už prevzal (bod 2.1.1. druhá veta zmluvy na č. l. 6 spisu). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto suma mala byť zo strany žalobkyne vyplácaná postupne, po častiach, najväčší obnos vo výške 6 000 eur mal byť žalovanému odovzdaný dňa 20. 09. 2012. Žalobkyňa tvrdila, že z dôvodu, že plnenia poukazovala žalovanému v hotovosti, dohodla sa s ním, že navštívia notára, aby mala plnenia zdokladované. Z výsluchu I.. R. na pojednávaní konanom dňa 17. 07. 2020 vyplynulo, že žalobkyňa od neho žiadala radu, akým spôsobom si má ošetriť situáciu, že žalovanému vyplácala určitý obnos peňazí, pričom notár jej uviedol, že jednou z možností je aj zmluva o pôžičke (zápisnica o pojednávaní na č. l. 80 spisu). Notár taktiež potvrdil, že žalobkyňa mu uviedla, že finančný obnos bol žalovanému vyplácaný po častiach. Súd poukazuje na výpoveď I.. R. v časti, v ktorej uviedol, že žalovaný pred ním v deň spisovania zmluvy o pôžičke nepoprel, že predmetné finančné prostriedky mu boli vyplatené (č. l. 80 spisu).
22. Súd zároveň na pojednávaní dňa 04. 03. 2022 uviedol stranám sporu, že predmetnú sporovú vec posudzoval aj s prihliadnutím na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, pričom poskytol stranám sporu možnosť sa k aplikácii tohto ustanovenia na predmetnú vec vyjadriť, čo vyplýva zo zápisnice o pojednávaní na č. l. 130 spisu. Podľa názoru súdu, hoci v konaní bolo preukázané, že finančný obnos bol vyplácaný inak, resp. v inom čase ako je uvedené v zmluve o pôžičke, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že finančný obnos bol vyplácaný zo strany žalobkyne žalovanému. Zmluva o pôžičke mala svedčiť ako písomný doklad o tom, že tieto plnenia boli zo strany žalobkyne vyplácané. Uvedené bolo potvrdené výpoveďou I.. R., ktorý opísal dôvody, pre ktoré za ním žalobkyňa prišla v súvislosti s potrebou vyhotoviť písomný doklad potvrdzujúci, že plnila v prospech žalovaného, a to totožne ako ich opisovala žalobkyňa na pojednávaní dňa 12. 05. 2020. Skutočnosť, že žalovaný podpísal „zmluvu o pôžičke“ (ktorej text je možné vzhľadom na stručnosť jej obsahu prečítať v priebehu niekoľkých minút), podľa názoru súdu svedčí o tom, že žalovaný písomne uznal dlh voči žalobkyni z titulu žalobkyňou uvádzaných plnení. Predmetný dokument má povahu uznania dlhu, pričom hoci z konania vyplynulo, že čiastka uvedená v zmluve nebola vyplatená jednorazovo, bola vyplatená po častiach (tvrdenia strán sporu), nesporné je, že žalovaný predmetný dokument podpísal, čím uznal svoj dlh voči žalobkyni. Nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že si dôsledne zmluvu neprečítal a podpísal ju v domnení, že pôžičku zo strany žalobkyne ešte len obdrží (s poukazom na bod 2.1.1. druhá veta zmluvy o pôžičke). Súd zároveň dodáva, že žalovaný podpis zmluvy nenamietal, pričom zároveň je tento osvedčený I.. R., notárom. Súd uvádza, že zákonná požiadavka určitosti uznávacieho prejavu čo do dôvodu a výšky je splnená aj bez výslovného použitia výrazu „uznanie dlhu“, ak z okolností prípadu je nepochybné, že išlo o uznávací prejav. Z okolností súdenej veci pritom vyplynulo, že písomný dokument s názvom „zmluva o pôžičke“ podpísaný stranami sporu mal byť vyhotovený za účelom zhojenia skutočnosti, že žalobkyňa pred podpisom tejto zmluvy vyplácala žalovanému finančné čiastky, pričom jednou z navrhovaných alternatív žalobkyni zo strany I.. R. mala byť notárska zápisnica ako uznávací prejav dlžníka, pričom z dôvodu jej vyššej nákladovosti si žalobkyňa zvolila formu zmluvy o pôžičke, v ktorej žalovaný písomne potvrdil, že sumu vo výške 13 000 eur pred podpisom zmluvy prevzal.
Tvrdenia žalovaného v spore boli podľa názoru súdu nekonzistentné, keď na jednej strane tvrdil, že žalobkyňa mu poskytovala finančné obnosy „na dobré slovo“ a vzápätí tvrdil, že žalobkyni vracal požičané sumy „pri každej príležitosti, kedy to bolo možné“ (z vyjadrení žalovaného na pojednávaní dňa 04. 03. 2022, na č. l. 129 spisu), pričom ani jedno z týchto tvrdení žiadnym spôsobom v spore nepreukázal. Obrana žalovaného počas celého priebehu sporu spočítavala v jeho tvrdeniach, na preukázanie ktorých nepredložil súdu žiaden dôkaz, navyše, tieto tvrdenia vyznievajú aj nevierohodne, keďže žalovaný v rámci konania toho istého pojednávania uvádza, že peňažné sumy, ktoré mu odovzdávala žalobkyňa neboli pôžičkou vzápätí ale uvádza, že tieto poskytnuté sumy splácal. Na pojednávaní konanom dňa 26. 11. 2021 zase žalovaný uviedol, že žalobkyňa mu mala požičiavať určité sumy peňazí, ktoré jej mal odpracovať na chalupe (na č. l. 126 spisu). Pre úplnosť súd uvádza, že žalovaný zároveň sám potvrdil, že nevie preukázať, že platil za požičané sumy žalobkyni svojou prácou a platbami, ktoré mal žalobkyni poukázať z výplaty (zo zápisnice na č. l. 130 spisu).
23. V rámci uzatvorenej zmluvy o pôžičke (ktorá bola v tomto prípade vyhotovená za účelom uznania dlhu žalovaného voči žalobkyni) boli zároveň sa dohodnuté aj úroky, ako aj splatnosť uznaného dlhu, výška úroku bola dohodnutá na 10 % p. a. zo sumy poskytnutej pôžičky ročne (bod 4. zmluvy), splatnosť bola dohodnutá na 20. 09. 2015 (bod 5.1 zmluvy). Vzhľadom na tieto dojednania strán sporu v predmetnej zmluve, z ktorej obsahu ako uznávacieho prejavu dlhu žalovaného voči žalobkyni súd vychádzal, súd žalobkyni priznal aj uplatnený úrok vo výške 10 % ročne zo sumy 13 000 eur podľa čl. 4. ods. 1 zmluvy o pôžičke, a to odo dňa nasledujúceho po dni uzatvorenia zmluvy o pôžičke (od 27. 09. 2012) do zaplatenia.
24. Žalobkyni bol vzhľadom na omeškanie žalovaného so splácaním dlhu (dlh mal byť podľa prejavu vôle strán sporu v zmysle bodu 5.1. zmluvy splatený dňa 20. 09. 2015) priznaný aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne (základná úroková sadzba ECB ku dňu 21. 09. 2015, t.j. deň nasledujúci po dni 20. 09. 2015, kedy mal byť v zmysle zmluvy o pôžičke vrátený úver je 0,05 % + 5 %) podľa nariadenia vlády SR, s to s účinnosťou od 21. 09. 2015.
25. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 04. 03. 2022 uviedol, že žije z minimálnej mzdy v sociálnom byte, pričom žalobkyňa tieto tvrdenia žalovaného nerozporovala. S prihliadnutím na túto skutočnosť súd s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 druhá veta Civilného sporového poriadku určil pre uvedené (osobitné) dôvody na strane žalovaného dlhšiu lehotu na plnenie jeho dlhu, a to na tri mesiace odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 28. V zmysle ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v predmetnom spore plne úspešná (pričom súd jej úspech v spore posudzoval ako jeden celok s prihliadnutím na to, že po vrátení predmetnej veci okresnému súdu na ďalšie konanie jej bol uplatnený nárok súdom prvej inštancie priznaný), súd jej priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj druhoinštančného konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).