Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/67/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: Y.. Y. Q., C..: X.X.XXXX, S. M., I. O. D. X, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7Csp/239/2017-77 z 26.3.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania.

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 150,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 17.08.2017 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 500 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXC XXX/XXXX o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. XXC XXX/XXXX

- XX zo dňa 16.10.2015 súd určil, že zmluvná podmienka v Zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 26.04.20107 pod číslom XXXXXXX uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 13, o tej časti poplatku, ktoré zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2017. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XCo XX/XXXX - XX zo dňa 24.01.2017 bol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany nielen deklaráciu porušenia, príp. príkaz na ďalšie konanie bez porušenia základného práva. Žalobca splnil podmienku úspešného uplatnenia na súde, keď v konaní vedenom pod sp. zn. XXC XXX/XXXX - XX zo dňa 16.10.2015 sa v postavení spotrebiteľa domohol určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky titulom uzatvorenej Zmluvy o úvere zo dňa 26.04.2007 pod číslom XXXXXXX, uvedenej vo Všeobecných obchodných podmienkach pod bodom 13, a to administratívneho poplatku, ktorý predstavoval 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Rozsudok Okresného súdu Prešov v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XCo XX/XXXX - XX zo dňa 24.01.2017 nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2017. Súd poukázal na výpoveď žalobcu, keď súdu uviedol, že napriek skutočnosti, ktorú oznámil žalobca žalovanému, že je práceneschopný, pričom jeho práceneschopnosť trvala 11 mesiacov, ocitol sa v stave, keď nemal dostatok finančných prostriedkov na splátky úveru a na nevyhnutné životné potreby, požiadal zamestnanca žalovaného o povolenie splátok, napriek tejto skutočnosti žalovaný pristúpil k podaniu exekúcie na žalobcu, ako aj podal návrh na začatie rozhodcovského konania. Z nemocenských dávok potreboval žalobca zaplatiť byt, nájom, elektrinu a aj plyn. Súd poukázal na správy z návštevy dlžníka, kde žalovaný vyzýval žalobcu na zaplatenie dlžných súm. O nepoctivom správaní sa žalovaného vo vzťahu k žalobcovi svedčí aj to, že predložil Dohodu o zrážkach zo mzdy priamo zamestnávateľovi žalobcu na vykonávanie zrážok z jeho mzdy, čo vyplynulo z predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.04.2007, kde si žalovaný ako veriteľ určil jednostranne výšku dlhu v sume 11.500 Eur. V neposlednom rade súd poukázal na správanie sa žalovaného, kde z celkovej sumy úveru, ktorý poskytol žalobcovi vo výške 20.000 Sk, ho vyzval Výzvou zo dňa 25.08.2014 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 4.719,58 Eur. Podľa názoru súdu žalobcovi hrozila reálna ujma v podobe uskutočnených exekučných a rozhodcovských konaní vedených voči jeho osobe. Tieto okolnosti založili nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 150 Eur pre žalobcu. Sumu, ktorú požadoval žalobca vo výške 500 Eur, považoval súd za neadekvátnu a neprimeranú a mal za to, že suma priznaného finančného zadosťučinenia vo výške 150 Eur je postačujúca. Súd vychádzal aj zo skutočnosti, že z poskytnutého úveru v sume 20.000 Sk, žalobca zaplatil žalovanému iba sumu 12.000 Sk, zvyšok už nezaplatil. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 150 Eur, ktorú považoval za dôvodnú a v prevyšujúcej časti nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP. Žalobca si uplatnil finančné zadosťučinenie 500 Eur, súd mu priznal sumu 150 Eur, čo znamená, že v prevažnej miere bol žalobca neúspešný. Súd však aplikoval toto výnimočné ustanovenie s poukazom na charakter sporu, keď mal za to, že výška finančného zadosťučinenia závisela aj od úvahy súdu, preto stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

5. Konštatoval, že ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia, avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Súd pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia musí zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zabezpečenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu, vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení. Žalovaný považuje priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu, založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva. Má za to, že opätovné sankcionovanie by bolo vzhľadom na predchádzajúce konanie neprimerane prísne. Navyše je toho názoru, že žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní, v ktorom bolo rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky netvrdil, že žalovaný mu spôsobil nejakú nemajetkovú ujmu. Za spornú žalovaný považuje aj výšku požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia, ktorú žalobca nijako relevantne neodôvodnil. Podľa žalovaného výška uplatneného finančného zadosťučinenia nezodpovedá svojmu účelu, teda pôsobiť preventívne naprieč existujúcich spotrebiteľských vzťahov. Žalovaný považuje finančné zadosťučinenie priznané žalobcovi vo výške 150 eur za poskytujúce ochranu a ospravedlňujúce ľahostajnosť žalobcu. Takto priznané finančné zadosťučinenie nie je možné považovať za primerané a spravodlivé.

6. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne, aby žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

8. Proti rozsudku, a to len voči výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

9. Názor súdu prvej inštancie, ktorým sa riadil pri rozhodovaní o náhrade trov konania považuje za mylný, ak uvažoval o pomere úspechu a neúspechu, ako o pomere medzi sumou uplatnenou žalobou a sumou, ktorú priznal. Ak súd prvej inštancie priznal nárok vo výške podľa vlastnej úvahy, teda z tohto pohľadu vo výške 100 % z vlastnej úvahy, tak v takom pomere úspechu a neúspechu mal priznať aj náhradu trov konania, teda v rozsahu 100 %. V takýchto prípadoch nejde o pomer prevažujúcej miery úspechu strán podľa hodnoty sporu obsiahnutej v žalobe, ale je potrebné aplikovať § 264 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu. Podľa § 264 ods. 1 CSP, sa tak posudzuje nielen hodnota, ktorá má byť základom pre výpočet súdneho poplatku, ale aj hodnota nároku, ako takého, na účely (spojka alebo), teda aj na určenie hodnoty, z ktorej možno vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to prípadne aj v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. V ďalšej časti odvolania citoval z viacerých rozhodnutí súdov SR.

10. Navrhol rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Konštatoval, že z ust. § 255 ods. 1 a 2 vyplýva, že úspech v spore sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom). Plný úspech sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (žalobnému petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Žalobca má plný úspech v spore vtedy, ak sa výrok rozhodnutia vo veci samej zhoduje so žalobným petitom, čo znamená, že sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu, pričom s týmto výkladom predmetného ustanovenia sa stotožnil aj súd prvej inštancie, na základe čoho z dôvodu čiastočného úspechu žalobcu v tomto sporovom konaní žalobcovi priznal náhradu trov konania len v tej časti, v ktorej mu bol priznaný úspech. Nemožno prehliadať fakt, že v prípadoch, ak výška plnenia závisí od úvahy súdu, môže zo strany žalobcu dochádzať k zámernému nadhodnocovaniu sporu, aby tak priamo úmerne narastala i odmena advokáta. S odkazom na súdnu prax by sa v týchto prípadoch malo pristupovať k riešeniu a to najmä s ohľadom na zastúpenie strany advokátom, ktorý by mal poznať aspoň bežnú judikatúru v žalovanej veci, a napriek tomu, že bol žalobca v základe sporu úspešný, takýto výkon práva by ho nemal chrániť. Tvrdenia žalobcu ohľadne priznania trov konania v rozsahu 100 %, napriek skutočnosti, že nemal úspech v predmetnom spore v celom rozsahu, sú dôsledkom mylnej interpretácie ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP.

12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolania žalobcu i žalovaného nie sú dôvodné.

13. So zreteľom na obsah podaných odvolaní, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené, vrátane výroku o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcu v prevyšujúcej časti zamietnutá, ktorý výrok odvolaniami napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 .

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených stranami sporu, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

16. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu, uplatnený na základe právoplatného rozhodnutia o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky z titulu spotrebiteľského zmluvného vzťahu medzi účastníkmi podľa ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

17. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

18. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených Zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

19. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

20. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa po tom, čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie až z právoplatného rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.

21. Vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX Okresného súdu Prešov sa žalobca domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku mal žalobca v konaní plný úspech. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XXX/XXXX-XX z 16.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. XCo/XX/XXXX-XX z 24.1.2017, nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2017. Až právoplatným ukončením konania vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX Okresného súdu Prešov bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobcovi požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie.

22. Žalobca sa bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne domohol určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky voči žalovanému.

23. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok, a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, pretože konanie žalovaného privodilo mu ujmu vo sfére jeho osobného, rodinného a spoločenského života. Aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC/XXX/XXXX, v ktorom spochybňoval dôvodnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, žalobca bol dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty až do doby právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. XXC/XXX/XXXX. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný.

24. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod.. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie v súdom priznanej výške 150,- eur. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcu, ktorá mu vznikla konaním žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného trpieť, a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal. Spotrebiteľ, teda žalobca, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Žalobca sa úspešne domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

25. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania. Na zdôraznenie správnosti tohto výroku rozsudku odvolací súd poukazuje na ust. § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Konanie začalo za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom v súčasnosti v civilnom sporovom konaní niet adekvátneho ustanovenia k ust. § 142 ods. 3 O.s.p. Žalobca si uplatnil finančné zadosťučinenie 500 Eur, súd mu priznal sumu 150 Eur, čo znamená, že úspech žalobcu v konaní bol len čiastočný, čo znamená, že na rozhodnutie o trovách konania bolo potrebné aplikovať ust. § 255 ods. 2 CSP, ktoré ustanovenie dáva súdu možnosť buď náhradu trov konania pomerne rozdeliť, alebo vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Preto ak prvoinštančný súd o trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, takéto rozhodnutie možno považovať za vecne správne, ktoré v konečnom dôsledku korešponduje s ust. § 255 ods. 2 CSP, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

26. Vychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania postupom podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že v odvolacom konaní vo veci samej úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu 100 %.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .