Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-67-2018.pdf
PDF · 72.19 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/67/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľky C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., H. XX, plnoleté dieťa rodičov, otca J. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., H. X a matky E. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., M. I. XXX, o určenie výživného, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č.k. 10Pc/7/2018-52 zo dňa 23. 08. 2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 10Pc/7/2018-72 zo dňa 18. 09. 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 51, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine uložil matke navrhovateľky povinnosť prispievať na jej výživu po 55,- eur mesačne a otcovi po 65,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa mesiaca vopred k jej rukám počnúc právoplatnosťou rozsudku, čím došlo k zmene predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 5P/6/2012-20 zo dňa 02. 02. 2012. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nárok na ich náhradu nemá. Mal preukázané, že navrhovateľka bola rozsudkom okresného súdu 4P/48/2002 zverená do pestúnskej starostlivosti starej matky, v dôsledku čoho bola rodičom naposledy rozsudkom 5P/6/2012 zo dňa 02. 02. 2012 uložená povinnosť platiť výživné na ňu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok. Po dovŕšení plnoletosti sú povinní rodičia platiť výživné k rukám navrhovateľky, ktorá v súčasnosti nie je schopná samostatne sa živiť vzhľadom k tomu, že sa štúdiom na odbornej škole pripravuje na budúce povolanie, pričom jej výdavky oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu sú vzhľadom na uvedené vyššie (internát 70,- eur, telefón 10,- eur, cestovné 10,- eur). Otec, aj keď je dobrovoľne nezamestnaný, je schopný pokryť všetky svoje náklady z rôznych brigád a prispievať výživným 180,- eur na svoje ďalšie dve deti pochádzajúce zo vzťahu s matkou navrhovateľky, a preto mal za to, že je v jeho schopnostiach prispievať na jej výživu sumou 65,- eur mesačne, prihliadnuc aj k tomu, že prispieval aj nad rámec predtým stanoveného výživného. Matka pracovala do 13. 08. 2018 u spoločnosti, kde dostala výpoveď pre absenciu, pričom jej príjem bol podľa jej tvrdenia okolo 350,- eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že dostala výpoveď pre absenciu, musel na túto skutočnosť prihliadnuť ako na skutočnosť, keď sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania a zárobku a majetkového prospechu, a preto jej určil výživné na navrhovateľku vo výške 55,- eur mesačne prihliadnuc aj k ďalším vyživovacím povinnostiam matky k maloletej C. a E., na ktoré poberá výživné od ich otca 180,- eur mesačne a rodinné prídavky 47,36 eur mesačne, keďže životná úroveň súrodencov by mala byť rovnaká. Výdavky na navrhovateľku sú však podstatne vyššie aj vzhľadom na jej vek, ako aj štúdium na škole mimo bydliska, prihliadnuc aj k tomu, že matka nad rámec výživného nič neposkytuje. Ďalej mal za to, že v súčasnom období je dostatok pracovných ponúk, o ktoré sa rodičia navrhovateľky môžu uchádzať, a teda zvýšiť svoje príjmy, a teda neobstoja ich tvrdenia, že dôvodom nedostatku ich finančných prostriedkov je nemožnosť zamestnať sa.
2. Proti uvedenému rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie matka navrhovateľky a žiadala ho zrušiť a vykonať ňou navrhnuté dôkazy alebo zmeniť a výživné priznať vo výške 30,- eur mesačne. Poukázala na to, že u poslednej spoločnosti, kde pracovala, dostala 13. 08. 2018 výpoveď pre absenciu, ktorú považuje za nedôvodnú, z ktorého dôvodu požiadala o pomoc Centrum právnej pomoci. 14. 08. 2018 sa riadne zaevidovala na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, ktoré si sústavne hľadá, avšak nedarí sa jej ho nájsť vzhľadom k tomu, že nemá dostatočné vzdelanie a pracovné zručnosti, ku ktorým skutočnostiam predložila aj listinné dôkazy. Jej príjem pozostáva z výživného na maloletú E. a C. C. vo výške 180,- eur a rodinné prídavky 47,36 eur, pričom jej mesačné výdavky sú nájomné 200,- eur (200,- eur platí priateľ), strava a ošatenie mesačne predstavujú 150,- eur, ďalej platí poistku obidvom uvádzaným dcéram po 15,- eur štvrťročne a od septembra 2018 bude splácať aj zameškané výživné na navrhovateľku.
3. Navrhovateľka, ani otec navrhovateľky sa k odvolaniu nevyjadrili.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania odvolateľka, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej na základe vykonaného dokazovania v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani vo svojom odvolaní odvolateľka neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam odvolateľky krajský súd dopĺňa, že podľa jej vlastných tvrdení pracovný pomer s ňou bol skončený výpoveďou z dôvodu absencie, teda o príjem, ktorý v ňom dosahovala, prišla vlastným zavinením, a preto súd prvej inštancie správne na zníženie jej príjmov neprihliadol, keď aj v prípade, že by podala v zákonom stanovenej lehote žalobu o neplatnosť výpovede, čo však v odvolacom konaní netvrdila, ani nepreukazovala, mala by nárok na náhradu mzdy, a teda schopnosť platiť výživné vo zvýšenej výške by bola taktiež daná. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s odvolacími námietkami odvolateľky krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, vrátane nároku na náhradu trov konania, potvrdil.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 ods. 1 CMP a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).