Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27C-8-2022.pdf
PDF · 100.37 KB
Case nature
Subarea
27C/8/2022
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľky: maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ XX, XXX XX D. E. F., zastúpenej zákonnou zástupkyňou – matkou: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F. proti odporcovi: Základná škola Clementisova, so sídlom Clementisova 616/, 024 01 Kysucké Nové Mesto, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2021 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa protiprávneho konania a upustiť od jeho trvania. Navrhovateľka žiadala tiež, aby odporca navrhovateľke neobmedzoval vstup do školského zariadenia bez platného zákonného dôvodu, a aby jej bolo umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť si školské povinnosti. Ďalej, aby bolo nariadené odporcovi zdržať sa odopierania základných ľudských práv a slobôd, najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň zakázané zasahovať do navrhovateľkiných základných práv, a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojených sankcií.
2. Navrhovateľka v časti I. svojho návrhu cituje ustanovenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 3, 6, 8, 14), čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru, čl. 12 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach, Charty základných práv EÚ (čl. 3, 14, 24, 45, 52, 53, 54), čl. 28, Dohovoru o právach dieťaťa, Ústavy SR (čl. 1, 2, 7, 13, 16, 19, 23, 42, 46, 120, 152, 154c), § 11 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka, § 3, § 144, § 145 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, § 2 zák. č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon), § 1aa zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, § 1, § 4, § 5, § 13, § 19 zák. č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, § 59b zák. č. 355/2007 Z. z., čl. 1 Zásad vydávania Vestníka vlády SR, § 3, § 186 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, § 34 zák. č. 71/1967 Zb. Zákona o správnom konaní (Správny poriadok).
3. Následne navrhovateľka v časti II. svojho návrhu uvádza, že dňa 17.05.2021 jej nebol umožnený vstup do školského zariadenia ZŠ Clementisova, Clementisova 616/1, Kysucké Nové Mesto, za účelom plnenia si školských povinností prezenčnou formou bez prekrytia si horných dýchacích ciest. Čoho priamym dôsledkom je tá skutočnosť, že jej ústavou garantované právo na vzdelanie ako aj školským zákonom garantované právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie je hrubým spôsobom obmedzené a to bez platného právneho zákonného dôvodu napriek tomu, že ona ako aj celá rodina sú v tom čase úplne zdraví, dodržiavajú a uplatňujú si svoje základné práva garantované ústavou SR, ako aj ďalšie práva na ochranu súkromia a nedotknuteľnosti osoby a zachovania si ľudskej cti a dôstojnosti a
platný právny stav na území SR. Štatutárny zástupca školy jej odmietol uviesť písomne dôvod svojho postupu, iba ústne podotkol, že musí rešpektovať platné nariadenia vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR. Prostredníctvom svojho zákonného zástupcu doručila maloletá riaditeľovi školy listinu, v ktorej ho upozornila na zdravotné následky vyžadovania nezákonnej povinnosti - pridusenie sa, a aby si za svojím konaním stála a podpísala aj právnu zodpovednosť za zdravotné ťažkosti, ktoré vyžadovaním rúška môžu nastať v budúcnosti. Na to už písomne nereagoval, nakoľko na tú istú školy chodia aj navrhovateľkine dve sestry G. B. a H. B., tak navrhovateľka prikladá vyjadrenie, ktorým reagoval na ich výzvu. Vzhľadom k tomu, že školu, ako aj zriaďovateľa školy cestou svojho zákonného zástupcu vopred upozornila na okamžité upustenie od protiprávneho konania, ktorého sa dopúšťali tým, že bez prekrytia horných dýchacích ciest jej neumožnili vstup do školského zariadenia za účelom plnenia si ústavnej a zákonnom garantovanej povinnej školskej dochádzky, opierajúc sa o popísaný právny stav a presnú citáciu právnych predpisov, žiada vydanie neodkladného opatrenia. V ďalšom texte navrhovateľka opisuje svoje názory na právny základ a povahu vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR; argumentuje ku vzťahu §59b zákona č. 355/2007 Z.z. a zákona č. 400/2015 Z.z.; spochybňuje charakter uznesenia vlády týkajúce sa plošného testovania (screeningu); zdôrazňuje právo na vzdelanie obsiahnuté v rôznych dohovoroch a iných právnych normách; cituje rozhodnutia Ústavného súdu SR, Weimarského súdu v Nemecku; argumentuje o zdravotných rizikách nosenia rúška a prečo choroba Covid-19 spôsobená vírusom SARS-Co-V-2 nie je infekčnou chorobou; zhrnula, že odporca ani iné orgány verejnej moci od nej nemôžu vyžadovať plnenie uvedených povinnosti, keďže ide o nedovolené vynucovanie povinností z nulitných aktov a zhrnula prečo sa musí domáhať ochrany na súde.
4. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila súdu ako prílohy rodný list (č.l. 36 spisu), vysvedčenie (č.l. 37 spisu) a odpoveď na list zo dňa 04.05.2021 (č.l. 38 spisu). Obsahom súdneho spisu je aj žiadosť o umožnenie vstupu do školy bez testovania žiaka a zákonného zástupcu zo dňa 16.04.2021 (č.l. 45 spisu); list – odpoveď zo dňa 19.04.2021 (č.l. 47 spisu); list – Prevzatie zodpovednosti za prípadne zmeny v zdravotnom a psychickom vývoji dieťaťa (č.l. 60 spisu); nariadenie č. 1 riaditeľa školy zo dňa 19.04.2021 (č.l. 62 spisu); nariadenie č. 2 riaditeľa školy zo dňa 04.05.2021 (č.l. 63 spisu), dochádzka navrhovateľky do školy 07.06. – 18.09. (č.l. 92 spisu); list – vyjadrenie odporcu zo dňa 08.06.2021 (č.l. 91 spisu); list – vyjadrenie k návrhu na neodkladné opatrenie od H. I., otca navrhovateľky zo dňa 23.06.2021 (č.l. 93 spisu); lekárske správy (č.l. 94 , 95, 96, 97, 98 spisu). 5. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o ochrane verejného zdravia“), ohrozenie verejného zdravia nastáva pri výskyte prenosného ochorenia, podozrení na prenosné ochorenie alebo podozrení na úmrtie na prenosné ochorenie nad predpokladanú úroveň.
11. Podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona o ochrane verejného zdravia, Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú používanie preventívnych a iných ochranných pomôcok.
12. Podľa § 59b ods. 1 zákona o ochrane verejného zdravia, ak je potrebné nariadiť opatrenia na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich úrad verejného zdravotníctva (§5 ods. 4 písm. k) alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva (§6 ods. 3 písm. e) všeobecne záväzným právnym predpisom.
13. Podľa § 59b ods. 3, ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia, všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky. Vyhláška úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak v nej nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.
14. Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky č. 3/2022 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest účinná 19.01.2022 (ďalej len „vyhlášky“), podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona sa všetkým osobám nariaďuje riadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo všetkých priestoroch interiérov budov, prostriedkoch verejnej dopravy, taxislužbách alebo inej preprave s osobami, ktoré nie sú členmi spoločnej domácnosti.
15. Podľa § 2 ods. 2 vyhlášky, povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na: a) deti do 6 rokov veku, b) deti v materskej škole, v inom obdobnom zariadení pre deti alebo v školskom zariadení, c) osoby so závažnými poruchami autistického spektra, d) osoby so stredným a ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím, e) pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov pri výchove a vzdelávaní detí a žiakov so sluchovým postihnutím alebo detí a žiakov s poruchami autistického spektra, f) pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov pri výchove a vzdelávaní žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia, ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo B, g) osoby pri výkone športu na interiérových športoviskách, h) fotografované osoby na čas nevyhnutný pre výkon procesu fotografovania, i) osoby nevesty a ženícha pri sobáši, j) výkonných umelcov pri podávaní umeleckého výkonu a účinkujúcich pri nakrúcaní dokumentárneho filmu, k) tlmočníkov do posunkovej reči v rámci výkonu povolania, l) zamestnanca, ktorý sa nachádza na vnútornom pracovisku sám, m) čas potrebný na konzumáciu pokrmov a nápojov v zariadeniach spoločného stravovania, n) čas nevyhnutný na úpravu tvárovej časti v zariadeniach starostlivosti o ľudské telo, o) osoby pri návšteve prírodných kúpalísk, wellness, umelých kúpalísk vrátane akvaparkov.
16. Podľa § 2 ods. 3 písm. a) vyhlášky, použitie respirátora podľa odseku 1 možno nahradiť použitím inej preventívnej ochrannej pomôcky, a to použitím rúška, šálu alebo šatky v prípade žiakov v škole alebo v školskom zariadení.
17. Podľa čl. I vyhlášky č. 27/2022 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3/2022 V. v. SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest účinná 28.02.2022, vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3/2022 V. v. SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest sa mení a dopĺňa takto: § 2 odsek 2 sa dopĺňa písmenom p), ktoré znie: „p) žiakov v škole alebo školskom zariadení počas výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu.“
18. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako
i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t.j. že bez okamžitej úpravy pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, prípadne ich neosvedčenie má za následok zamietnutie návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa uplatňuje striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. Ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia nemožno poskytnúť ani zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Vzhľadom na to, že súd rozhoduje v konaní o nariadení neodkladného opatrenia v krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je pre rozhodnutie súdu zásadný obsah samotného návrhu a jeho príloh. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu neodkladného opatrenia. Pokiaľ tvrdenia v návrhu odôvodňujú poskytnutie súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia, musí súd individuálne vyhodnotiť mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti a posúdiť, ktoré skutočnosti navrhovateľ osvedčil. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania teda znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto povinnosťou navrhovateľa označiť a predložiť dôkazné prostriedky, osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
19. Súd po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danej veci navrhovateľka neosvedčila naliehavú potrebu úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovateľka prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne žiada, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým nariadi Základne škole (odporcovi), ktorú maloletá navrhovateľka navštevuje v rámci povinnej školskej dochádzky, aby jej umožnila vstup do školského zariadenia za účelom plnenia si školských povinnosti prezenčnou formou bez prekrytia si horných dýchacích ciest.
20. Pre posúdenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán je podľa názoru súdu rozhodujúce to, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľkou na celom území Slovenskej republiky trval núdzový stav, ktorý bol vyhlásený Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 zo dňa 30.09.2020 a následne opakovane predlžovaný. Podľa článku 5 ods. 4 Ústavného zákona č. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, v čase núdzového stavu vyhláseného z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, ktorým môže byť aj celé územie Slovenskej republiky, a to najviac v rozsahu podľa odseku 3 písm. a), b), e), g), h) alebo písm. j). Právna záväznosť uznesení vlády Slovenskej republiky obmedzujúcich základné práva a slobody pre každého vrátane navrhovateľky ako formy rozhodnutí vlády vydaných v súvislosti s vyhláseným núdzovým stavom vyplýva z článku 5 ods. 3 a článku 11 ods. 1 Ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Tento záver potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze spis. zn. PL.ÚS 22/2020-104,v bode 60 na strane 29, kde je uvedené: „Ustanovenie čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu ustanovuje výslovne možnosť, nie povinnosť, obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti (V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti). Touto skutočnosťou argumentuje aj vláda vo svojom vyjadrení. Rovnako čl. 11 ods. 1 Ústavného zákona o bezpečnosti štátu vymedzuje tri druhy rozhodnutí vlády súvisiacich s núdzovým stavom: a) rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu, b) rozhodnutie o skončení núdzového stavu a c) rozhodnutie o obmedzení základných práv a slobôd a uložení povinností. Napokon túto koncepciu naznačuje aj dôvodová správa k čl. 5 Ústavného zákona o bezpečnosti štátu: „V súlade s princípom pozitívneho vymenovania sa v odseku 3 návrhu ústavného zákona vymedzuje súpis základných práv a slobôd, ktoré môže vláda Slovenskej republiky obmedziť na ohrozenom území pri vyhlásení núdzového stavu alebo počas jeho trvania. Vláda Slovenskej republiky tak môže urobiť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia. V nadväznosti na čl. 51 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zveruje návrh ústavného zákona vláde Slovenskej republiky právomoc obmedziť taxatívne vymenované základné práva a slobody, a
to s cieľom riešiť núdzový stav v štáte. Vláda Slovenskej republiky môže obmedziť všetky podmienky práva a slobody súčasne alebo len niektoré z nich, pričom je pri rozhodovaní o tomto rozsahu viazaná závažnosťou ohrozenia bezpečnosti v súvislosti s núdzovým stavom. Všetky citované základné práva a slobody však možno obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.“ Z čl. 5 ods. 3 a čl.11 ods. 1 Ústavného zákona o bezpečnosti štátu teda vyplýva, že vláda môže počas núdzového stavu obmedziť základné práva, ale nie je povinná tak urobiť a tiež v bode 62 na strane 29, kde je uvedené: „Ako už bolo uvedené, na základe núdzového stavu možno fakultatívne uznesením vlády priamo obmedziť základné práva alebo uložiť povinnosti.“
21. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že závery navrhovateľky o neplatnosti vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva a jej rozporu s Ústavou Slovenskej republiky nie sú správne. Úrad verejného zdravotníctva SR totiž vyhlášky, ktorými sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia vydáva v rámci svojej právomoci zverenej mu zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdravia, ktorý ho na to výslovne splnomocňuje v § 59b.
22. Súd nezistil dôvod, pre ktorý by u navrhovateľky malo dôjsť k porušeniu jej práva na vzdelanie, keď za tento nemožno považovať len samotnú skutočnosť, že navrhovateľka sa odmieta podrobiť prekrývaniu horných dýchacích ciest v priestoroch školy, ktorej je žiačkou. Je nevyhnutne si uvedomiť, že nebezpečné prenosné ochorenie Covid-19 ohrozuje zdravie obyvateľstva, pri ktorom ide o život a zdravie ohrozujúci stav, ktorý je schopný zanechať vážne a trvalé následky na jednotlivcoch či skupinách ľudí a nekontrolovateľne sa šíriť v populácii. Ústava SR garantuje nielen právo na vzdelanie, ale taktiež právo na život a na ochranu zdravia, ktoré v zmysle judikatúry ústavného súdu sa považuje za vstupnú bránu a pilier celého systému ochrany základných práv a slobôd. Znamená to, že pokiaľ právu na vzdelanie konkuruje právo na život a ochranu zdravia, nemožno povýšiť právo navrhovateľky ako jednotlivca nad právo ostatných žiakov a zamestnancov školy byť chránení pred šírením nákazlivej choroby, čo je v súlade s čl. 40 ústavy SR, ako i ustanoveniami školského zákona (§144 ods. 1 až 3). Navyše tvrdenie navrhovateľky o jej psychických a fyzických útrapách spojených s prekrývaním horných dýchacích ciest zostali len v rovine všeobecných úvah, keďže navrhovateľka v konaní nepredložila žiadny dôkaz o tom, že by v súvislosti s tým došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Záverom súd pre úplnosť dodáva, že ako vyplýva z vyjadrenia odporcu (č.l. 91 spisu) navrhovateľka má všetky vymeškané hodiny ospravedlnené a vzdelávanie prebiehalo dištančnou formou.
23. V zmysle tlačovej správy k novele vyhlášky k prekrytiu horných dýchacích ciest zverejnenej na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva SR: „od 28.02.2022 žiaci základných a stredných škôl nebudú musieť mať počas vyučovania prekryté horné dýchacie cesty. Mimo priestorov triedy, teda v situácii, keď dochádza k premiešavaniu, musia mať žiaci naďalej prekryté dýchacie cesty minimálne rúškom. V školách naďalej platia ďalšie opatrenia ako je napríklad samotestovanie či ranný filter. Pedagógovia musia mať v triedach naďalej prekryté dýchacie cesty minimálne rúškom. Rúška u žiakov už nie sú v triedach povinné vo väčšine krajín EÚ.“
24. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že odporca, t.j. Základná škola neporušil žiadne práva maloletej navrhovateľky v súvislosti s plnením si jej povinnej školskej dochádzky, a teda súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Navrhovateľka bola v predmetnom konaní neúspešná, keďže súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto má odporca nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko však odporcovi v konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom Okresného súdu Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.