Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-40-2018.pdf
PDF · 132.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/40/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: Vladimír Mikuška - BANANA, s miestom podnikania Dlhá nad Oravou 398, IČO: 35 081 368, zastúpeného JUDr. Tomášom Pukajom, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie 1661 a žalovaných: 1/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X. S. XXX, 2/ Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X. S. XXX, žalovaní 1/ a 2/ zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Dolný Kubín, Aleja Slobody 1890/50, o zaplatenie 15.000,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.06.2018, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaných, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 15.000,- eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 15.000,- eur od 11.03.2018 do zaplatenia.
2/ Žalobu odôvodnil tým, že je držiteľom bankového účtu, vedeného v banke - V., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava, oddiel: Sa, vložka č. 71/B (ďalej len „Banka“), číslo účtu: IBAN: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom sa jedná o podnikateľský účet. Okrem majiteľa účtu je oprávnený disponovať bežným účtom tzv. disponent, ktorý nie je majiteľom účtu. Túto osobu - tzv. disponenta určuje majiteľ účtu. Podľa rozhodnutia žalobcu, práve žalovaná v l. rade bola osobou, ktorá mala k tomuto podnikateľskému bankovému účtu žalobcu disponentské oprávnenie. Čiže žalovaná v l. rade získala právo disponovať s peňažnými prostriedkami na predmetnom podnikateľskom účte, avšak akékoľvek finančné operácie na tomto bankovom účte bola žalovaná v l. rade oprávnená vykonávať výlučne len so súhlasom a vedomím žalobcu. Z výpisu z bankového účtu žalobcu, z ktorého je jasne zrejmé, že dňa 06.02.2017 bola bez akéhokoľvek súhlasu a vedomia žalobcu, ako majiteľa účtu, odoslaná finančná čiastka vo výške 15.000,-€ na účet pani G. H., s ktorou však žalobca nemá žiadny podnikateľský vzťah. Žalobca tento bankový prevod nikdy neuskutočnil, podľa jeho informácií bol tento prevod uskutočnený v banke, na základe príkazu i na uskutočnenie prevodu žalovanou v l. rade. Keďže žalovaná v l. rade konala v rozpore s platnými právnymi predpismi a peniaze z podnikateľského účtu žalobcu, ktoré však patrili výlučne žalobcovi, ako podnikateľskému subjektu, neoprávnene použila a odviedla na účet pani G. H., bola žalovanej v 1. rade dňa 05.03.2018 doručená výzva na vrátenie peňazí, ktorou žalobca žalovanú v l. rade vyzval, aby v lehote 5 dní vrátila žalobcovi celú peňažnú sumu vo výške 15.000,-€. Do dňa podania tohto návrhu však k splneniu záväzku žalovanej v l. rade, ktorý má voči žalobcovi, nedošlo. Keďže sa jedná o podnikateľský účet žalobcu, v prípade uskutočnenia daňovej kontroly nebude mať vykázať vierohodným spôsobom uskutočnenie transakcie vo výške 15.000,- €. Konaním žalovanej v 1. rade sa tak žalobca môže dostať do nezavinených problémov, ako aj môže vzniknúť škoda v prípade vyrúbenia sankcií za uskutočnenie transakcií, na ktoré neexistuje žiadny daňový doklad. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných veci sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Na základe vyššie uvedeného zákonného ustanovenia Občianskeho zákonníka, môže žalobca vymáhať splnenie záväzku tak voči žalovanému v 2. rade, ako aj voči žalovanej v l. rade. V prípade splnenia záväzku jedným zo žalovaných, dlh v celom rozsahu zaniká. Preto bola výzva na vrátenie peňažnej sumy vo výške 15.000,- € adresovaná aj žalovanému v 2. rade, pričom jemu bola taktiež doručená dňa 05.03.2018. Tak ako žalovaná v l. rade, ani žalovaný v2. rade svoj záväzok do dňa podania tohto návrhu nesplnil. Okrem práva žalobcu na peňažné plnenie z titulu vrátenia peňazí vzniklo žalobcovi taktiež právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Výška ročnej sadzby úrokov z omeškania je v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase rozhodujúcom pre výpočet úroku z omeškania predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00% p.a. Z toho vyplýva, že žalobca má nárok na úroky z omeškania vo výške 5,00% p.a. Podľa § 121 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Keďže žalobcovi vznikli v štádiu pred začatím súdneho konania náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré spočívali v odmene právneho zástupcu žalobcu za poskytnuté právne služby (spísanie prvej výzvy a jej následné odoslanie) a ktorých celková výška je 331,15 € (odmena právneho zástupcu za spísanie výzvy s režijným paušálom - 329,55 a poštovné náklady vo výške 1,60 €), vzniklo žalobcovi voči žalovaným právo na náhradu týchto nákladov.
3/ Žalovaným bola žaloba (vrátane príloh) doručená dňa 23.07.2018, a to spolu s uznesením sp. zn. 6C/40/2018 zo dňa 19.07.2018, ktorým boli vyzvaní, aby sa v lehote 10 dní od doručenia žaloby ku nej písomne vyjadrili.
4/ Žalovaní k žalobe uviedli, že tvrdenie uvádzané v žalobe o zaplatenie 15.000,- € s prísl. sú v celom rozsahu účelové, zavádzajúce a nepravdivé. Žalovaní 1/ a 2/ nárok žalobcu v celom rozsahu neuznávajú a považujú ho za nedôvodný. Voči tvrdenej pohľadávke žalobcu žalovaní 1/ a 2/ vznášajú nasledovné námietky: 1) námietku neexistencie vymáhanej pohľadávky: žalovaná v rade 1/ bez súhlasu a vedomia žalobcu nerealizovala na jeho účte žiadne operácie. Zo strany žalobcu opisovaná banková transakcia zo dňa 06.02.2017 bola realizovaná s jeho vedomím a súhlasom, 2) námietku nesplnenia podmienok pre vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia: žalobca súdu úmyselne uvádza nepravdivé a účelové tvrdenia, ktoré nereflektujú skutočný stav veci. Žalovaní 1/ a 2/ sú rodičia žalobcu. Podľa názoru žalovaných 1/ a 2/ žaloba zo strany žalobcu bola podaná len a výlučne z dôvodu zhoršenia ich vzájomných vzťahov po tom, ako si žalobca našiel mimomanželskú známosť, z ktorého dôvodu sa rozviedol s jeho manželkou. S týmto žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasili, pričom svoj nesúhlas žalobcovi aj prejavili. Z tohto dôvodu sa zhoršili aj vzťahy medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/, ako aj medzi žalobcom a jeho deťmi, o ktoré sa v súčasnosti starajú práve žalovaní 1/ a 2/. Žalobca síce v žalobe zo dňa 04.06.2018 uvádza, že vyzval žalovaných 1/ a 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale úmyselne už neuvádza, že žalovaní 1/ a 2/ na výzvu jeho právneho zástupcu reagovali prostredníctvom odpovede zo dňa 06.03.2018, v ktorej údajnú pohľadávku žalobcu neuznali ani čiastočne. V uvedenej odpovedi žalovaní 1/ a 2/ uvádzajú skutočnosti v zhode s obsahom tejto žalobnej odpovede. Žalobca uvádza, že má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré tvrdenie však žalovaní 1/ a 2/ popierajú v celom rozsahu a v súlade s ust. § 151 ods. 2 C.s.p. uvádzajú vlastné skutkové tvrdenia nasledovne: Platba zo dňa 06.02.2017 vo výške 15.000,- Eur predstavuje vydanie časti bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalobcu, v súvislosti s mylnou platbou uskutočnenou zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/ na osobný účet žalobcu, číslo účtu v tvare A.: R. dňa 15.04.2016. Dňa 15.04.2016 žalovaní v rade 1/ a 2/ na osobný účet žalobcu, číslo účtu v tvare A.: R. vedený v V. poukázali sumu 70.000,- eur, ktorá platba bola ale uskutočnená omylom. Následne žalovaní 1/ a 2/ vyzvali na vrátenie poukázanej sumy 70.000,- eur, s čím žalobca súhlasil a dňa 06.02.2017 dal pokyn žalovanej v rade 1/ na uskutočnenie prevodu sumy 15.000,- eur z jeho podnikateľského účtu za účelom splnenia jeho povinnosti vydať časť bezdôvodného obohatenia, ku ktorému na jeho strane došlo dňa 15.04.2016. Účet pani G. H. veritelia - žalovaní v rade 1/ a 2/ uviedli ako miesto plnenia pre vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na skutočnosť, že nedisponujú vlastným bankovým účtom a obmedzenie platieb v hotovosti v zmysle ust. § 4 zákona č. 394/2012 Z.z. - o obmedzení platieb v hotovosti. Zároveň o účelovosti a objektívnej nepravdivosti tvrdení žalobcu svedčí aj to, že prvýkrát skutkové tvrdenie o tom, že platba dňa 06.02.2017 bola vykonaná bez jeho vedomia a súhlasu uviedol až po viac ako roku odo dňa kedy k tejto transakcii došlo. Z uvedeného je zrejmé, že žaloba o zaplatenie 15.000,- € je v celom rozsahu bezpredmetná. Nárok žalobcu na vrátenie sumy 15.000,- eur od žalovaných 1/ a 2/ nikdy nevznikol a neexistuje. Žalobca do dnešného dňa povinnosť vydať bezdôvodné obohatenia v celkovej sume 70.000,- eur, ku ktorému došlo dňa 15.04.2016 splnil iba čiastočne, a to v sume 37.000,- eur. Žalobca do dnešného dňa žalovaným v rade 1/ a 2/ nevydal bezdôvodné obohatenie v sume 33.000,- eur. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný o. i. plnením bez právneho dôvodu. 3) námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie: Skutočnosti uvádzané zo strany žalobcu v žalobe sú logicky rozporné, keď na jednej strane žalobca uvádza, že k bezdôvodnému obohateniu malo dôjsť konaním žalovanej v rade 1/, avšak žalobca žaluje aj jej manžela - žalovaného v rade 2/ s poukazom na ust. § 145 ods. 2 Obč. zák. Takáto právna argumentácia však nemôže obstáť ani v prípade, ak by nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia skutočne existoval (čo však žalovaní 1/ a 2/ kategoricky popierajú). Na strane žalovaných 1/ a 2/ nikdy nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (právna veta uznesenia NS SR sp. Zn. 6cdo 214/2011 zo dňa 18.01.2012). Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaní 1/ a 2/ navrhli, aby súd žalobu po vykonanom dokazovaní zamietol.
5/ K vyjadreniu žalovaných sa žalobca vyjadril tak, že uviedol, že to, čo uvádza vo svojom vyjadrení žalovaná v 1. rade, že nevykonávala na účte žalobcu žiadne operácie bez vedomia a súhlasu žalobcu, nie je pravda. O vykonaní uvedenej bankovej operácie - neoprávnenom odvedení finančnej sumy vo výške 15.000,-€ z podnikateľského účtu žalobcu na účet dcéry žalovaných nemal žalobca skutočne žiadnu vedomosť až do chvíle, kým sa neoboznámil s výpisom zo svojho podnikateľského bankového účtu. Žalobca nedal nikdy súhlas žalovanej na vykonanie uvedenej operácie. Aj keď je pravdou, že žalovaná v 1. rade mala k tomuto účtu žalobcu disponentské oprávnenie, neznamená to však ale, že by toto právo mohla využívať neobmedzene, bez akéhokoľvek vopred daného súhlasu alebo vedomia majiteľa bankového účtu - žalobcu. Bezdôvodným obohatením je predovšetkým, okrem iného aj majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. K vzniku bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu je potrebné splniť dve nasledovné podmienky: 1) nastalo plnenie - došlo k presunu majetkovej hodnoty z majetkovej sféry jedného subjektu do majetkovej sféry druhého subjektu a 2) pre toto plnenie nenastal žiadny právny dôvod. V tomto prípade boli splnené obidve uvedené podmienky: 1) žalovaná v 1. rade peniaze z podnikateľského účtu žalobcu, ktoré však patrili výlučne žalobcovi, ako podnikateľskému subjektu, neoprávnene použila a odviedla na účet pani G. H.Á., 2) žalovaná v 1. rade peniaze z podnikateľského účtu žalobcu previedla na iný účet bez vedomia a akéhokoľvek ústneho, či písomného súhlasu žalobcu. K platbe vo výške 70.000,-€, ktorá ako uvádzajú žalovaní, bola dňa 15.04.2016 bola vykonaná omylom, žalobca uviedol, že v roku 2016 uzavreli žalovaní, ako predávajúci a obchodná spoločnosť Pozemné stavby SC, s. r. o. so sídlom: Mliekarenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 43 871 437 (ďalej len „Pozemné stavby SC“), ako kupujúci, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nasledovných nehnuteľností z bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných do výlučného vlastníctva Pozemných stavieb SC: - nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G. X. S., obec G. X. S., S., toho času zapísanej na LV č. XX, a to pozemku C-KN parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 4002 m2, - nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. G. X. S., obec G. X. S., S., toho času zapísanej na LV č. XX, a to pozemku C-KN parc. č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2 a - stavby - čerpacej stanice, so súp. č. XXX, postavenej na pozemku C-KN parc. č. XX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2. Žalobca nemá túto kúpnu zmluvu k dispozícii, nevie teda s určitosťou povedať, aká bola výška kúpnej ceny za prevod uvedených nehnuteľností. Navrhol ju preto vyžiadať od žalovaných. Dohoda medzi žalobcom, jeho sestrou a žalovanými však bola taká, že z predaja uvedených nehnuteľností poskytnú žalovaní sumu vo výške 70.000,-€ ako dar žalobcovi a ďalších 70.000,-€ ako dar sestre žalobcu, pani G. H.. Nie je teda pravda, čo uvádzajú žalovaní, že dňa 15.04.2016 žalovaný v 2. rade uskutočnil mylný hotovostný vklad na účet žalobcu v sume 70.000,-€ a že práve vykonaním platby zo dňa 06.02.2017 žalobca vrátil čiastočne žalovaným toto údajné bezdôvodné obohatenie. Sumu vo výške 70.000,-€ dostal žalobca ako dar od žalovaných, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že dlhé obdobie si žalovaná tieto finančné prostriedky nežiadala vrátiť od žalobcu a žiadala ich vrátiť až po tom ako nastali problémy v rodine, na základe čoho sa žalovaní odcudzili od žalobcu. V prípade ak by sa jednalo o mylnú platbu vo výške 70.000,- € s určitosťou vie povedať, že žalovaná by sa týchto finančných prostriedkov domáhala oveľa skôr. Taktiež preukazuje fakt, že sa nemalo jednať o mylnú platbu tá skutočnosť, že suma vo výške 70.000,-€ mala byť poukázaná aj sestre žalobcu a teda jednalo sa o rozdelenie finančných prostriedkov získaných z predaja vyššie uvedených nehnuteľností. Tvrdenia žalovaných sú tak účelové v snahe zakryť skutočnú pravdu pôvodu prevodu sumy 70.000,- €. Banková operácia zo dňa 06.02.2017 bola vykonaná žalovanou v 1. rade bez akéhokoľvek vedomia a súhlasu žalobcu. Na uskutočnenie prevodu sumy 15.000,-€ nedal žalobca žalovanej v 1. rade nikdy žiadny pokyn!!! Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, môže žalobca vymáhať splnenie záväzku tak voči žalovanému v 2. rade, ako aj voči žalovanej v 1. rade. V prípade splnenia záväzku jedným zo žalovaných, dlh v celom rozsahu zaniká. Preto bola výzva na vrátenie peňažnej sumy vo výške 15.000,-€ adresovaná aj žalovanému v 2. rade, proti ktorému následne aj samotná žaloba smerovala. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak si manžel nesplní svoj záväzok a bezdôvodné obohatenie nevydá, môže sa žalobca domáhať uspokojenia aj z majetku patriaceho do BSM, a to aj v prípade, ak konajúci manžel nemal na svoje konanie súhlas druhého manžela. Iná situácia by bola v prípade, keby bola medzi manželmi uzatvorená dohoda o modifikácii rozsahu BSM, ktorá však v tomto prípade neexistuje. Preto je pasívne vecne legitimovaná tak žalovaná v 1. rade, ako aj jej manžel - žalovaný v 2. rade, pričom splnenie záväzku jedným z nich má za následok zánik záväzku. Žalovaní vo svojom vyjadrení taktiež uvádzajú, že žalobca povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v celkovej sume 70.000,-€ splnil iba čiastočne, a to v sume 37.000,-€. Ide o nepravdivú informáciu. Žalobca je majiteľom dvoch bankových účtov - jeden vlastní ako fyzická osoba, druhý účet je podnikateľský, ktorý vlastní žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ. Žalovaná v 1. rade mala disponentské oprávnenie k obidvom bankovým účtom žalobcu, pričom z bežného účtu žalovaná v 1. rade neoprávnene vybrala a použila peňažnú sumu 22.000,-€ a z podnikateľského účtu, ako sme už uvádzali, to bola peňažná suma vo výške 15.000,-€. V záujme zachovania a udržania dobrých rodinných vzťahov žalobca nemá chuť ani záujem riešiť neoprávnený výber peňažnej sumy vo výške 22.000,-€ z jeho bežného účtu. Ak majú žalovaní svedomie, vedia, kde je pravda a pre ich uspokojenie im tieto peniaze žalobca „rád“ nechá a nebude sa domáhať ich vrátenia. Žalobca však považuje skutočne za nevyhnutné riešiť situáciu vzniknutú na jeho podnikateľskom účte. Keďže sa jedná o podnikateľský účet žalobcu, v prípade uskutočnenia daňovej kontroly nebude môcť žalobca vykázať vierohodným spôsobom uskutočnenie transakcie vo výške 15.000,-€. Konaním žalovanej v 1. rade sa tak žalobca môže dostať do nezavinených problémov, ako aj môže vzniknúť škoda v prípade vyrúbenia sankcií za uskutočnenie transakcií, na ktoré neexistuje žiadny daňový doklad. Na základe všetkých uvádzaných skutočností je jasne zrejmé, že nič z toho, čo vo svojom vyjadrení uvádzajú žalovaní, nie je pravda. Ich tvrdenia sú klamlivé a zavádzajúce, s cieľom vyhnúť sa vráteniu bezdôvodného obohatenia.
6/ Na vyššie uvedené vyjadrenie žalobcovu reagovali žalovaní podaním zo dňa 27.09.2018, v ktorom uviedli, že tvrdenia a skutočnosti uvádzané zo strany žalobcu vo vyjadrení sú v celom rozsahu účelové, zavádzajúce a nepravdivé a ani vo svojom súhrne nie sú spôsobilé vyvrátiť prostriedky procesnej obrany, ktoré voči žalovanému nároku vzniesli žalovaní 1/ a 2/ vo svojej žalobnej odpovedi zo dňa 23.07.2018. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemal vedomosť o bankovej transakcii zo dňa 06.02.2017 je nepravdivé, pretože o tejto transakcii mal vedomosť. Okrem toho argumentácia žalobcu o existencii bezdôvodného obohatenia je schizofrenická, pretože sám žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.08.2018 uvádza, že žalovaná v 1. rade mala k účtu žalobcu disponentské oprávnenie. Dispozícia s peniazmi na účte žalobcu nebola zo strany banky ani zo strany žalobcu nijako obmedzená, z ktorého dôvodu nemohla byť naplnená ani jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia tak, ako to predpokladá ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. K tvrdeniu žalobcu o tom, že suma 70.000,- eur má predstavovať dar od žalovaného v rade 2/ uviedli, že takéto tvrdenie nemôže obstáť, nakoľko pokiaľ by skutočne malo dôjsť k darovaniu peňazí v takomto veľkom rozsahu, musela by byť uzatvorená písomná darovacia zmluva. Podľa skutkových tvrdení žalobcu k odovzdaniu predmetu darovania (hnuteľných vecí) nemalo dôjsť medzi súčasne prítomnými osobami. (tradicio longa manu) Z hľadiska formy možno rozlišovať reálnu darovaciu zmluvu a konsenzuálnu darovaciu zmluvu. O reálnu darovaciu zmluvu sa jedná vtedy, ak s uzavretím zmluvy dochádza k fyzickému odovzdaniu daru. Konsenzuálna darovacia zmluva je zmluva, na základe ktorej dôjde k reálnemu odovzdaniu veci až v budúcnosti. Pre konsenzuálnu zmluvu predpisuje ustanovenie § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu. Podľa právnej vety nálezu Ústavného súdu SR z
11. júna 2013, sp. zn. III. ÚS 104/2013-34 ak darca predmet darovania nemá vo svojej moci a daruje ho v mieste odlišnom od miesta, kde sa predmet nachádza, je potrebná písomná forma darovacej zmluvy. Žiadna písomná ani ústna darovacia zmluva nebola medzi žalobcom a žalovaným 2/ uzatvorená, preto tvrdenie žalobcu o tom, že suma 70.000,- eur mala predstavovať dar je nepravdivé a nemá oporu v skutkovom stave. Žalovaný 2/ nikdy nemal úmysel sumu 70.000,- eur žalobcovi darovať. Úmysel darcu niečo darovať musí byť v darovacej zmluve vyjadrený. Ak chýba vôľa darcu niečo darovať, nejedná sa o darovanie. Skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný v rade 2/ mal scudziť nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve na tretiu osobu, a za takýto predaj mal získať peniaze nemajú akýkoľvek súvis s prejedávanou vecou, a preto sa žalovaný k nim ani nebude vyjadrovať. Zároveň namieta aj vykonanie navrhovaného dôkazu vyžiadaním kúpnej zmluvy z katastra nehnuteľností, pretože existencia alebo neexistencia kúpnej zmluvy nemá akýkoľvek súvis s prejedávanou vecou. Čo sa týka argumentácie žalobcu ohľadom existencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v rade 2/ s poukazom na ust. § 145 ods. 1 Obč. zák., táto nemôže obstáť a je opätovne nelogická a schizofrenická, pretože žalobca žaluje nárok titulom bezdôvodného obohatenia, čo nie je zmluvný ale mimozmluvný záväzok. Žalobca teda nežaluje splnenie povinnosti z právneho úkonu, z ktorého by mohli byť solidárne zodpovední manželia žalovaní 1/ a 2/ tak, ako to predpokladá ust. § 145 ods. 1 Obč. zák. Možnosť žalobcu uspokojiť sa aj z majetku žalovaného v rade 2/ v prípade ak súd žalobe vyhovie nie je nárok vyplývajúci z hmotného práva, ale z práva procesného a táto možnosť nemôže vzniknúť skôr ako v exekučnom konaní s poukazom na ust. § 35 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa ust. § 35 ods. 2 Exekučného poriadku účastníkom konania je aj manžel povinného alebo bývalý manžel povinného, ak sa exekúcia vykonáva postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V tomto smere žalobca opätovne poukazuje na právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011. Čo sa týka argumentácie žalobcu o tom, že v prípade uskutočnenia daňovej kontroly nebude môcť žalobca vykázať vierohodným spôsobom uskutočnenie transakcie vo výške 15 000,- €, tak táto tiež nemôže obstáť z dôvodu, že platba zo dňa 06.02.2017 vo výške 15.000,- eur predstavuje vydanie časti bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalobcu, v súvislosti s mylnou platbou uskutočnenou zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/ na osobný účet žalobcu, číslo účtu v tvare IBAN: R. dňa 15.04.2016. Žaloba žalobcu je zjavne nedôvodná v celom rozsahu.
7/ Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu a keďže sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, resp. iným spôsobom, súd na predbežnom prejednaní sporu určil termín pojednávania.
8/ Na pojednávaní súd vykonal všetky dôkazy, ktoré strany navrhli vykonať. Súd tak vykonal výsluch žalobcu, ako aj žalovaných 1/ a 2/ a ďalšie dokazovanie spočívalo v dokazovaní listinami, ktoré do spisu predložili strany sporu, resp. ktoré na ich návrh vyžiadal súd.
9/ Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že problémy medzi ním a rodičmi a aj jeho deťmi nastali až potom, keď sa rozviedol. Mal priateľku, s ktorou sa stretával a plánoval do budúcna žiť. Toto bolo v roku 2017, kde mal problémy. Predtým, keď nastal predaj nehnuteľnosti, tak pracoval na čerpacej stanici, kde im rodičia povedali, že keď sa predá čerpacia stanica, im vyplatenia podiel z predaja pumpy. On začal podnikať v roku 1993. Od tohto obdobia zarábal na multikáre - plošine, o čom sú vystavené faktúry. Po predaji čerpacej stanice odišiel odtiaľ, kde začal podnikať v zemných prácach. Peniaze, faktúry mal fiktívne, resp. faktúry boli za vykonané práce vystavené tak, ako mali byť. Peniaze boli stále uložené na účte a boli oprávnené. Potom im rodičia, jemu aj sestre, dali sumu 70.000,- na súkromný účet, kde boli stále a s týmito sa manipulovalo. Z podnikateľského účtu nemal dôvod vyberať peniaze. Problém nastal 06.02., keď manželka terajšia mala dopravnú nehodu v Trstenej a to bolo nejak 09:20 hod. mu prišla SMS, kde z podnikateľského účtu boli vytiahnuté peniaze a to isté aj zo súkromného účtu, kde mal 0,0 eur. Do toho mu zavolal mama, že mu vytiahla peniaze z účtu a že aby nemal nič. Že si zobrala všetko čo jej patrí. On jej povedal, že ide o jeho peniaze, ktoré si zarobil a že nemá na to oprávnenie. Že ju to nezaujíma a to bolo všetko. Bola dohoda o združení, kde žalobca mal určitý podiel, 20% on a 20% sestra, 60% otec. Pri predaji čerpacej stanice mal mať podiel 20% z predajnej sumy. Mal darované aj pozemky, ktoré im musel vrátiť, lebo ak ich im nevráti tak sa to bude riešiť súdom, zmierom alebo dobrovoľne. Tieto pozemky im vrátil, aby neboli žiadne problémy. Oni pritom prepísali všetky svoje majetky na sestru a jeho deti a on nemá nič. Len žiada, aby mu vrátili 15.000,- eur, ktoré sú mu potrebné na podnikanie. Žalovaná v 1/ rade mala oprávnenie jedine na úhradu faktúr. Dohoda, že žalovaná 1/ má oprávnenie jedine na úhradu faktúr nebolo urobené písomne. V banke bola podpísaná dohoda o tom, že je disponent, tak ako on bol disponent na otcovom účte. V rámci dobrých vzťahov toto nerobili. Tiež mohol vyčistiť účty do biela, ale neurobil to. Pri dohode o tom, že žalovaná 1/ bola oprávnená jedine na úhradu faktúr bol prítomný on a jeho mama, išlo o dohodu medzi štyrmi očami a v rámci rodinných vzťahov. Pokiaľ ide o výplatok z predaja pumpy, tak tam bola dohoda o združení, podľa čoho mal nárok na 20%. Pokiaľ ide o to, že v žalobe bolo uvedené že sa o transakcii dozvedel pred podaním žaloby a dnes uviedol, že to vedel z SMS v daný deň, tak k tomu uviedol, že vtedy vravel rodičom, aby mu to vrátili, lebo mal problémy a keďže to inak nešlo, tak to riešil týmto spôsobom. Doklad o transakcii mínus 15.000,- eur v účtovníctve zaevidovaný nemá, pretože ho nedostal. Sumu 70.000,- eur od rodičov považuje za dar, bol to dar pre neho, aj pre jeho sestru. Dohoda bola uzavretá ústne, že po predaji pumpy im dajú peniaze. Peniaze vo výške 70.000,- eur mu otec nedal do ruky, je to vidieť z dokladov. Do ruky by mu to mohol dávať len po 5.000,- eur. Nemal vedomosť o tom, že účtovníčka zaúčtovala platbu vo výške 15.000,- eur, lebo doklad o transakcii nedostal vôbec do ruky. Nedal príkaz účtovníčke na zaúčtovanie tejto sumy. Účtovníctvo mu viedla p. L., viedla účtovníctvo aj otcovi. Od začiatku roku 2016 mu účtovníctvo robí p. R.. A ona zaevidovala predmetnú platbu. Rodičia sa s ňou dobre poznajú. Zaúčtovala to bez jeho vedomia. Aj teraz mu robí účtovníctvo p. R.. Či daná platba bola zaúčtovaná, nevedel. Účtovníčke dôveruje, je z vedľajšej dediny a ak jej dali rodičia doklad, tak on tento doklad nedostal. O účtovníctvo sa zaujíma mesačne.
10/ Žalovaná v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že sa hanbí za to, že má takého syna. Pumpa sa predala za 250.000,- eur, ktoré mali spoločne s manželom. Záležalo na nich, komu peniaze dajú. Nešlo o dar ako tvrdí žalobca. Keď peniaze dostali, tak si s manželom povedali, že ich nebudú držať doma, tak chceli urobiť tak, že ich dajú na dcéru, lebo jej viac dôverovali, lebo on ich sklamal a manžel to urobil omylom, že dal na účet syna. Potom ich chcel vybrať, ale nemal dispozičné právo, tak mu to nedali. Vzťahy začali byť narušené. Hádali sa. Vraveli mu, aby im 70.000,- eur vrátil aj vravel, že im ich donesie. Stále bol tvrdohlavý a sebavedomý, že má veľa peňazí. Keď sa o tom hádavali, tak jej na konci povedal, aby si išla peniaze vybrať, že má možnosť to urobiť, lebo mala dispozičné oprávnenie k účtom žalobcu. Oprávnenie mala aj jeho sestra. Keď jej povedal, že si ich má vybrať, tak išla do banky, že koľko je na tom súkromnom, tak jej povedali, že 27.000,- eur zo 70.000,- eur. Myslela si, že skolabuje, tak ich vybrala tých 27.000,- eur. Potom sa pýtala koľko má na podnikateľskom, mal tam cez 16.000,- eur, tak mu okolo 1.000,- eur nechala a 15.000,- eur vybrala. Tieto jej nechceli dať v hotovosti pre ich výšku a keďže účet nemali, ona jej povedala, nech to dá niekomu blízkemu a keďže mohla disponovať s dcériným účtom, tak jej to dala na účet. A potom ich bola vybrať. On tvrdí, že mu telefonovala, to je pravda, lebo mu volala, že čo robil s peniazmi a on jej povedal, že ich ide dať, tie čo vybral do trezoru. Potom sa nestýkali. Nechápe, či sa žalobca nehanbí, keď mu v roku 1997-1998 dali na dom 400.000,- Sk a tiež pozemok pod dom. 23 rokov využíval ich auto a aj benzín platili. Aj multikáru platili oni. Tiež povedal, že ide predať les. Mala dispozičné oprávnenie k podnikateľskému účtu syna. Toto dispozičné právo nebolo limitované. Neexistovala nijaká dohoda medzi mnou a žalobcom v tom zmysle, že bola oprávnená realizovať len platby súvisiace s podnikaním. O transakcii 15.000,- eur informovala syna. Ten papier z banky potom zaniesla jeho účtovníčke, aby to zaevidovala. Aj keď oni podnikali, tak vždy takéto doklady nosili účtovníčke. Vedela, že išlo o podnikateľský účet. Tie peniaze mali ostať tam, kde boli. Povedal, že ich vráti. Manžel vložil sumu 70.000,- eur na súkromný účet. Z dôvodu, že minul na súkromnom účte, vyťahovali sumu z podnikateľského účtu. Žalobca súhlasil s tým, aby si išla peniaze vybrať, bolo to po hádke, keď jej povedal nech si ich vyberie. Na dcérin účet ich previedli preto, lebo oni nemali účet a do večera by tam peniaze neboli.
11/ Žalovaný v 2/ rade vo svojej výpovedi uviedol, že sa hanbí za to, čo robí žalobca. Kedysi bola u nich taká pohoda, že nebolo treba žiadnych dohôd. Žalobca nie len platil, ale aj vyberal peniaze z ich účtu, ako oni z jeho. On nevie čo vraví dakedy a to, že mal podiel z pumpy 20%, to bolo len v účtovníctve. Pumpa bola len ich. Oni mohli rozhodnúť ako tie peniaze dajú. Peniaze deti pokazia. To, že sa ocitli na jeho účte sám nevie ako. Mal lístky a poplietol to. Bol to omyl. Začalo to, nepovedal čím, a bolo to, že mal dve frajerky. Určite mu nemienili dať sumu 70.000,- eur. Iba ak po ich smrti by sa podelili. Nikdy nemali v úmysle darovať žalobcovi 70.000,- eur. Účet nemali, nechceli mať doma toľko peňazí, tak to dal na účet dcéry, aby to spravovala keby sa čosi stalo. Peniaze chceli dať na účet dcéry G. pretože jej viac dôverovali. Chceli jej vložiť na účet 70.000,- eur. V ten deň vložili na účet dcéry G. 70.000,- eur. Doklad mu vypisovala pracovníčka banky a účet sa zamenil, až potom to zistili. Terajšia partnerka žalobcu mu povedala, že čaká dieťa a že bude dediť a preto majetky dali na deti žalobcu.
12/ Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
- žalobca je majiteľom podnikateľského účtu vedeného v V. č.ú. IBAN R. (č.l. 100 spisu),
- k tomuto účtu žalobca dňa 22.01.2014 zriadil disponentské oprávnenie v skupine “D” úrovni “S” pre žalovanú v 1. rade (č.l. 102 spisu),
- skupina “D” predstavuje disponenta, osobu oprávnenú disponovať s peňažnými prostriedkami na účte, samostatne požadovať informácie o účte nevyhnutné pre výkon oprávnenia /t.j. informácie o názve a čísle účtu, stave a pohyboch na účte, výpis z účtu/. Osoba zo skupiny D má zároveň oprávnenia zo skupiny “K” /osoba oprávnená preberať výpisy z účtu, predkladať zmluvy, žiadosti, prevodné príkazy a ostatné doklady podpísané osobami zo skupiny M a/alebo D, preberať hotovosti na základe predloženého príkazu oprávnených osôb/ a zo skupiny “V” /osoba oprávnená vkladať na účet peňažné prostriedky majiteľa účtu a vykonávať vklad na jeho účet/ (č.l. 102 spisu),
- úroveň “S” sa vzťahuje len na skupinu “M” /majiteľ účtu/ a “D” a znamená “samostatne”. Iné úrovne sú “A” /spolu s inou na podpis oprávnenou osobou s úrovňou právomoci S alebo A alebo B/ a “B” /spolu s inou na podpis oprávnenou osobou s úrovňou právomoci S alebo A/ (č.l. 102 spisu),
- dňa 29.03.2016 žalovaní 1/ a 2/ uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou predali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre k.ú. G. (išlo o čerpaciu stanicu) spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o. za kúpnu cenu 250.000,- eur, ktorú sa kupujúci zaviazal žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť na účet uvedený v zmluve (V. č.ú. IBAN R.) v deň podania návrhu na vklad, a to 04.04.2016 (č.l. 107 spisu),
- dňa 15.04.2016 žalovaný 2/ vložil na účet G., rod. H. (svojej dcéry), č.ú. R. sumu 70.000,- eur (č.l. 97 spisu),
- dňa 15.04.2016 žalovaný 2/ vložil na účet žalobcu (svojho syna), č.ú. R. sumu 70.000,- eur (č.l. 96 spisu),
- dňa 06.02.2017 bola z podnikateľského účtu žalobcu č.ú. IBAN R. odoslaná platba 15.000,- eur v prospech účtu sestry žalobcu č.ú. R. (č.l. 5 spisu), na ktorý účet bola pripísaná dňa 06.02.2017 (č.l. 97 spisu),
- zo zhodných skutkových tvrdení žalobcu a žalovanej 1/ vyplýva, že sumu 15.000,- eur z podnikateľského účtu žalobcu na účet jeho sestry G. odoslala, poukázala žalovaná 1/, ako osoba majúca disponentské oprávnenie k podnikateľskému účtu žalobcu, pričom tento účet bol len platobné miesto, z ktorého peniaze následne vybrala žalovaná 1/ (výpoveď žalovanej 1/),
- listom zo dňa 02.03.2018 žalobca vyzval žalovanú 1/, ako aj žalovaného 2/ na vrátenie sumy 15.000,- eur v lehote 5 dní (č.l. 6,7 spisu), ktorú výzvu žalovaná 1/, ako aj žalovaný 2/ prevzali dňa 05.03.2018 (č.l. 8 spisu).
13/ Z doposiaľ uvedeného možno uzavrieť, že v konaní nebola sporná skutočnosť, že zo strany žalovaných bola žalobcovi ešte v roku 2016 poskytnutá suma 70.000,- eur. Ohľadne tejto sumy žalobca tvrdil, že išlo o dar od žalovaných 1/ a 2/ zo sumy, ktorú získali z predaja pumpy. Žalovaní 1/ a 2/ naopak tvrdili, že išlo o mylnú platbu, keď žalovaný 2/ chcel v skutočnosti previesť túto sumu na účet sestry žalobcu.
14/ Súdu sa na základe vykonaného dokazovania javí ako pravdepodobnejšia verzia tvrdená žalobcom, a to najmä s ohľadom na to, že žalovaný 1/ poukázal v rovnaký deň žalobcovi a jeho sestre, t.j. svojim dvom deťom rovnaké sumy, t.j. každému po 70.000,- eur, a to krátko (11 dní) po nadobudnutí kúpnej ceny z predaja čerpacej stanice. Ťažko možno uveriť tvrdeniu, že žalovaný 2/ mienil poukázať celú sumu 140.000,- eur len na účet dcéry a práve rovnú polovicu z tejto sumy vložil na účet svojho syna omylom.
15/ Každopádne vyhodnotenie otázky, či suma 70.000,- eur predstavovala dar alebo išlo o mylnú platbu žalovaného 2/ bolo pre rozhodnutie druhoradé.
16/ Jadro sporu totiž spočívalo v tom, že žalobca tvrdil, že žalovaní sú povinní zaplatiť mu sumu 15.000,- eur, pretože žalovaná 1/ bola oprávnená vykonávať finančné operácie na jeho podnikateľskom účte len s jeho súhlasom a vedomím, pričom spornú platbu zo dňa 06.02.2017 v sume 15.000,- eur vykonala bez jeho súhlasu a vedomia.
17/ V prvom rade možno konštatovať, že z disponentského oprávnenia, ktoré žalobca zriadil v prospech žalovanej 1/ k svojmu podnikateľskému účtu ešte v roku 2014 takéto obmedzenie nevyplýva, čo napokon preukazuje fakt, že v V. daná operácia prebehla. Ak by totiž takéto obmedzenie pre žalovanú 1/ ako disponenta k účtu existovalo, banková operácia by sa uskutočniť, bez chýbajúceho súhlasu žalobcu ako majiteľa účtu, nemohla. Možno potom uzavrieť, že žalovaná 1/ neporušila žiadne povinnosti disponenta k účtu stanovené pre jej disponentské oprávnenie V. 18/ Vzťah medzi majiteľom účtu a disponentom je vzťahom dobrovoľného zmluvného zastúpenia, ktoré vzniká na základe dohody o plnej moci - plnomocenstve (§ 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Od tejto dohody o plnej moci treba odlišovať samotnú plnú moc. Plná moc je jednostranný právny úkon splnomocniteľa, ktorým voči tretej osobe prehlasuje, že splnomocnil inú osobu ako oprávnenú, t.j. splnomocnenca, aby ho v rozsahu uvedenom v tejto plnej moci zastupoval. Akékoľvek obmedzenia, resp. pokyny, či výhrady nezahrnuté v plnej moci nie sú voči tretím osobám relevantné (§ 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Plná moc zároveň deklaruje navonok, že medzi splnomocniteľom a splnomocnencom existuje vnútorný právny vzťah založený dohodou o zastúpení, je dôkazom tohto vnútorného právneho vzťahu.
19/ V danej veci žalobca v podstate tvrdí, že rozsah oprávnenia žalovanej 1/ k jeho podnikateľskému účtu je iný než ten, ktorý vyplýva z jeho písomného právneho úkonu, ktorý urobil v V. dňa 22.01.2014. Podľa tohto úkonu, ktorý je svojou povahou splnomocnením, vzniklo žalovanej 1/ samostatne (t.j. bez súčinnosti žalobcu ako majiteľa účtu) disponovať s podnikateľským účtom žalobcu.
20/ Podľa tvrdenia žalobcu dispozičné oprávnenie žalovanej 1/ k jeho podnikateľskému účtu spočívalo v tom, že táto mala vykonávať len finančné operácie ohľadne faktúr, ktoré súviseli s jeho podnikateľskou činnosťou a všetky operácie mal žalovanej 1/ žalobca odsúhlasovať. Ako už bolo uvedené takéto výhrady, či pokyny žalobcu z písomného právneho úkonu žalobcu urobeného v V. nevyplývajú. Bolo potom na žalobcovi, aby preukázal, že takáto dispozícia s účtom bola medzi nimi dohodnutá.
21/ Jediným dôkazným prostriedkom, ktorý na svoje tvrdenie o obsahu dispozičného oprávnenia žalovanej 1/ nad rámec jeho písomného obsahu, žalobca navrhol bol jeho výsluch. Žalovaná 1/ však vo svojej výpovedi výslovne poprela tvrdenia žalobcu uvedené v jeho výpovedi, keď uviedla, že jej dispozičné právo nebolo nikdy limitované a neexistovala žiadna dohoda medzi ňou a žalobcom v tom zmysle, že bola oprávnená realizovať len platby súvisiace s podnikaním. Žalovaná 1/ na viac vo svojej výpovedi uviedla, že keď žalobcu žiadali, aby im vrátil 70.000,- eur potom, čo sa ich vzťahy narušili, tak jej povedal, že si môže peniaze vybrať, že má možnosť tak urobiť, lebo má dispozičné oprávnenie k jeho účtom. Preto išla do banky a zo súkromného účtu vybrala 27.000,- eur (viac tam nebolo) a z podnikateľského účtu vybrala15.000,- (nakoľko tam bolo okolo 16.000,- eur). Žalovaná 1/ tak nielenže nepotvrdila existenciu dohody medzi ňou a žalobcom, že finančné transakcie na jeho účte bude robiť len ohľadne faktúr súvisiacich s podnikaním a s jeho súhlasom a vedomím, ale na viac jej výpoveď preukazuje, že na výber sumy 15.000,- eur (resp. inej, ale každopádne vyššej) jej dal žalobca predchádzajúci súhlas.
22/ Za takéto stavu veci súd konštatuje, že žalobcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo ohľadne jeho tvrdenia, že žalovaná 1/ uskutočnila dňa 06.02.2017 prevod sumy 15.000,- eur v rozpore s platnými predpismi a v rozpore s ich vnútornou dohodou, že akékoľvek finančné operácie na podnikateľskom účte môže žalovaná 1/ vykonávať výlučne len s jeho súhlasom a vedomím.
23/ Takisto nemožno prisvedčiť žalobcovi, že neexistoval dôvod na poukázanie žalovanej sumy, pretože podľa výpovede žalovanej 1/ žalobca dal súhlas k tomu, aby si žalovaná 1/ vybrala z jeho účtov sumu, ktorú mu poukázal žalovaný 2/ v roku 2016. Prijatie daru, ktorou je hnuteľná vec, na základe darovacej zmluvy, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme, nie je, vzhľadom na § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením. Žalovaní ako darcovia však mohli s poukazom na ust. § 630 Občianskeho zákonníka žiadať žalobcu ako obdarovaného o vrátenie daru. Nakoľko žalobca s vrátením/ výberom sumy súhlasil (čo vyplýva z tvrdení žalovanej 1/ uvedených v jej výpovedi, ktoré neboli následne popreté, resp. vyvrátené inými dôkaznými prostriedkami), došlo tak k dohode o vrátení daru a nemožno hovoriť o plnení bez právneho dôvodu a teda bezdôvodnom obohatení žalovaných 1/ a 2/.
24/ Vzhľadom na tieto závery, súd žalobu žalobcu, ako nedôvodnú, zamietol.
25/ Podľa takéhoto výsledku konania vzniklo, s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania žalovaným 1/ a 2/, a to v plnom rozsahu. O konkrétnej výške trov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).