Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: B.. T. I., Q. A. A. A. G. Z., T.. C.Ž. X, proti žalovanému: Z. C., G..: XX.XX.XXXX, K. K., Q.. A. XXXX/X, o zaplatenie 546,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 7C/7/2017-69 zo dňa 9. júna 2017, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti t. j. v bodoch II., III..

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom rozhodol o zaplatenie 546, 49 eura s príslušenstvom tak, že:

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 401, 25 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 23.03.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eura spojenú s uplatnením pohľadávky v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho poplatku v rozsahu 47%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, že žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.02.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 546,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 23.03.2015 do zaplatenia paušálnej náhrady výdavkov spojených s uplatneným pohľadávky v sume 40,- eura a náhrady trov konania.

3. Na základe tvrdených a predložených dôkazov považoval súd prvej inštancie za preukázané, čo aj uviedol vo svojom rozhodnutí, že žalovaný C. W. A..P..U.. nedisponuje majetkom, ktorý by bol postihnuteľný exekúciou a dobrovoľne svoj záväzok voči žalobcovi nezaplatil. Žalovaný ako správca vkladu ručí veriteľom C. W. A..P..U.. za splnenie dlhu voči veriteľom, ak urobil také vyhlásenie o úklade do spoločnosti pri jej založení z ktorého je zrejmé, že uviedol vyššiu sumu než je splatená. O výške rozdielov medzi tým, čo prehlásil a výške, ktorá bola skutočne splatená, ručí zo zákona. Žalobca žalovaného potom, čo C. W. A..P..U.. svoj dlh nezaplatila, vyzval žalovaného na splnenie podľa § 60 Obchodného zákonníka, ale bezvýsledne. Z účtovných závierok a vyjadrenia súdneho exekútora bolo preukázané, že C. W. A..P..U.. nevlastní žiaden majetok, teda ani sumu 5.000,- eur, ktorá by mala byť vložená na základné imanie pri založení C. W. A..P..U... Je tak zrejmé, že žalovaný urobil vyhlásenie o vklade avšak peňažné prostriedky v sume 5.000,- eur na účet C. W. A..P..U.. neprijal. Podľa potvrdenia súdneho exekútora C. W. A..P..U.. nemá žiaden majetok, teda ani sumu 5.000,- eur. Žalovaný potom zo zákona ručí do tejto výšky veriteľom C. W. A..P..U.., a vzhľadom na to je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 384,75 eur z titulu pohľadávky za schváleného zmieru. K pohľadávke patrí aj jej príslušenstvo, teda náklady spojené s jej uplatnením. Žalobca preukázateľne zaplatil súdny poplatok zo žiadosti o udelenie povolenia na vykonanie exekúcie v sume 16,50 eur. K zastaveniu exekúcie podľa vyjadrenia žalobcu ešte nedošlo, preto ani nebolo rozhodnuté o výške trov exekúcie, ktoré bude musieť žalobca nahradiť. Táto pohľadávka ešte nevznikla, preto sa žalobca nemôže úspešne domáhať jej zaplatenia v tomto konaní. Rovnako takto čo do trov právneho zastúpenia, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako advokát nemôže sám sebe poskytovať právne služby. Zastupovanie advokátom sa realizuje na princípe mandátnej zmluvy, kde jedna osoba sa zaväzuje druhej na jej účet za odplatu vykonať právne úkony alebo zariadiť nejakú činnosť. Žalobca nemôže v tomto právnom vzťahu vystupovať ako mandát i mandatár. Bol by voči sebe oprávnený a zároveň povinný. Zaplatenia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní sa preto nemôže úspešne domáhať. Súd preto vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 401,25 eura t.j. 284,75 eura + 100,- eura + 16,50 eura spolu s úrokom z omeškania 8,05% ročne od 23.03.2015 do zaplatenia. Žalobca má nárok aj na zaplatenie sumy 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov a vo zvyšku preto súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 pričom súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci a po prepočte súd prvej inštancie ustálil pomer úspechu žalobcu na 47%. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie včas žalobca, a to proti výrokom II. a III.. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie vo výroku I. považuje za spravodlivé vo vzťahu k výroku o náhrade trov premietnuté do výroku II. a III. sa žalobca domnieva, že súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd svoje rozhodnutie o nepriznanie náhrady trov odôvodnil tým, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že je advokát, a teda sám sebe nemôže poskytovať právne služby. Zastupovanie advokátom sa realizuje na princípe mandátnej zmluvy, kde jedna osoba sa zaväzuje druhej na jej účet za odplatu vykonávať procesné úkony alebo zriadiť nejakú činnosť. Žalobca nemôže vystupovať v tomto vzťahu ako mandatár i mandát. Bol by voči sebe zároveň povinný aj oprávnený. Rozhodnutie súdu prvej inštancie ako ďalej uviedol žalobca, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd aplikoval na posúdenie uplatnenej náhrady trov konania zo strany žalobcu hmotnoprávne predpisy, ktoré sami o sebe upravujú vnútorný vzťah medzi klientom a advokátom. Žalobca ďalej uviedol, že vzťah advokát - klient sa nie len alebo nie bezvýhradne riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve. Vzťah žalobcu a jeho osoby ako povereného advokáta zastupovaním v konaní sa má posudzovať podľa procesnoprávnych predpisov, pričom ide o vzťah účastníka konania a jeho advokáta navonok. V zmysle ustanovení § 24 a § 25 O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré sa transformovali do ustanovení § 89 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, pričom zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť ak osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle citovaného ustanovenia, každá strana vrátane strany, ktorá má právnické vzdelanie alebo advokátsku prax je oprávnená dať sa zastúpiť. Zvolenie zástupcu je v plnej kompetencii zastúpeného účastníka konania. Odôvodnenie súdu nemá oporu v zákone - CSP. Rovnako ani predchádzajúci poriadok - O.s.p. nevylučuje žiadnym spôsobom zastupovanie vlastnou advokátskou kanceláriou. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.10.2013 sp. zn. 3Mcdo30/2020. Žiadal preto, aby súd rozhodol autoremedúrou a plne vyhovel odvolaniu žalobcu a priznal náhradu trov konania nielen v časti súdneho poplatku. Alternatívne žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovení § 388 a priznal náhradu trov konania v časti trov právneho zastúpenia, alternatívne, aby vo veci zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 (Civilný sporový poriadok, Zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

8. Z obsahu preskúmavaného spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo výroku rozhodnutia v bode III. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov súdneho poplatku v rozsahu 47%, pričom tento výrok súdu prvej inštancie nezodpovedá odôvodneniu v bodoch 21, 22, 23 a 24 uvádzaných v rozsudku. Bude preto bez ďalšieho vhodnejšie aby súd prvej inštancie tento výrok v bode III. opravil a to opravným uznesením, ktorým súd prvej inštancie opraví III. výrok svojho rozhodnutia tak, že nerozhodne o súdnom poplatku, ale o trovách konania. Odvolací súd preto postupoval tak, že bez vrátenia veci na opravu tohto rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože vychádzal zo skutočnosti, že ide iba o chybu v písaní a že žaloba vo zvyšku bola zamietnutá dôvodne. Aj odvolací súd vychádzal zo situácie, že k zastaveniu exekúcie ešte nedošlo a nebolo ešte rozhodnuté o výške trov exekúcie, ktoré bude musieť žalobca nahradiť. Sám žalobca vo svojom podaní doručenou súdu dňa 05.06.2017 uviedol, že pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti obchodnej spoločnosti KDK GROUP s.r.o. vzniknú preukázateľné náklady žalobcovi, a preto žalobca požiadal súd, aby mu bol priznaný aj tento uplatnený nárok. Odvolací súd sa preto stotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie v tejto časti a poukazuje, že nárok žalobcu v tejto časti ešte nevznikol, v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie ešte nebol dôvodný, preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak tento nárok žalobcu zamietol.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 CSP, odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

10. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcom, a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca úspešný nebol. Úspešný žalovaný náhradu trov konania si neuplatnil, a preto odvolací súd vyslovil, že sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .