Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_17Cb-100-2016.pdf
PDF · 102.67 KB
No categories available
17Cb/100/2016
Rozhodnutie
Okresný súd v Martine v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou, v právnej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 4093/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 420 166, právne zastúpeného: Kubovičová Dagmar JUDr., advokátka, so sídlom Námestie Biely kríž 3, 831 02 Bratislava 3, PSČ: 831 02, proti žalovanému: IMPOZANT, s.r.o., so sídlom Záborského 2, 036 45 Martin, IČO: 44 511 612, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mejstrík, advokát so sídlom A. Kmeťa 19, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 2 686,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.686,- € spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.686,- € od 27.5.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.5.2016 domáhal zaplatenia sumy 2.006,- € s príslušenstvom. Neskôr, v priebehu konania došlo k zmene žaloby, v podobe jej rozšírenia s tým, že žalobca požadoval, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť sumu 2.686,- € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že má postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle Zákona č. 618/2003 Z.z., nakoľko mu bolo udelené Oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 Ministerstvom kultúry SR zo dňa 11.5.2010 a to výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia. Postavenie organizácie kolektívnej správy autorských práv má žalobca aj v zmysle novej právnej úpravy od 1.1.2016, v zmysle Zákona č. 185/2015 Z.z. V zmysle uvedeného žalobca vykonáva kolektívnu správu a na použitie diel ním zastúpených autorov prostredníctvom tzv. ďalšieho verejného prenosu vysielania, prostredníctvom technických zariadení. Predovšetkým zvukovo obrazových a zvukových zariadení, ktoré sú umiestnené v izbách alebo iných priestoroch ubytovacích zariadení, prevádzkach, reštauráciách, kaviarňach, baroch a podobne.
2. Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel IMPOZANT vo Valčianskej doline. Zariadenie v štandarde hotel ****. Žalobca má za to, že žalovaný v ním prevádzkovom zariadení používal v roku 2015 predmety ochrany spravované žalobcom a to prostredníctvom tzv. ďalšieho prenosu vysielania prostredníctvom technických zariadení. Žalobca má z webovej stránky žalovaného a z ďalších voľne prístupných zdrojov na internete vedomosť o tom, že v zariadení prevádzkovanom žalovaným dochádza k verejnému prenosu technickými zariadeniami v rozsahu 42 ks zvukovo obrazových zariadení, v izbách ubytovacieho zariadenia a 5 ks zvukovo obrazových zariadení v spoločných priestoroch. V zmysle Zákona č. 618/2003 Z.z. je možné použiť dielo autora výlučne na základe jeho súhlasu udeleného prostredníctvom licenčnej zmluvy, okrem prípadov zákonných licencii. V danom prípade nakoľko pri danom spôsobe použitia diel ide o kolektívne spravované práva, ktoré
spravuje žalobca, na takéto použitie diel autorov zastupovaných žalobcov sa vyžaduje súhlas vo forme hromadnej licenčnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca navrhol uzatvorenie takejto zmluvy. Pri rokovaniach žalovaného zastupoval Zväz hotelov a reštaurácii SR a rokovania boli neúspešné. S poukazom na § 56 ods. 1, písm. g) a § 81 ods. 1, písm. i) Zákona č. 618/2013 žalobca upozornil žalovaného koncom roku 2015 na skutočnosť, že používa ním spravované predmety ochrany neoprávnene a vyzval ho k vydaniu bezdôvodnému obohatenia a uzatvoreniu licenčnej zmluvy na zvyšok roka 2015. Žalovaný dobrovoľne bezdôvodné obohatenie nevyplatil a preto si žalobca uplatňuje bezdôvodné obohatenie v zmysle autorského zákona a to za 34 ks TV v izbách á 29,50 € = 1.003,- € a 5 ks TV v spoločných priestorov á 68 = 340,- €, spolu bezdôvodné obohatenie vo výške 2.686,- €.
3. Okresný súd Martin vo veci rozhodol platobným rozkazom dňa 25.8.2016, voči ktorému žalovaný podal prostredníctvom právneho zástupcu odpor, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Uviedol, že žalobca je oprávnený uplatňovať svoje nároky výlučne v prospech tých nositeľov práv, ktorých na základe dohody zastupuje a z uvedenej dohody musí byť zrejmé, v akom rozsahu je žalovaný oprávnený toho, ktorého nositeľa práv zastupovať. Toto oprávnenie musí v konaní preukázať. Žalovaný žiadal žalobcu o predloženie zoznamu ním zastúpených nositeľov práv a súčasne aj zoznamu predmetov ochrany v rozhodnom období a žalobca odmietol tieto informácie poskytnúť. Nemožno po každom ubytovacom, či reštauračnom zariadení paušálne požadovať, aby platil za použitie „nevedno čoho“ . Vzhľadom k tomu, že žalobca neuviedol relevantný skutkový stav podloženými dôkazmi javí sa žaloba ako zjavne nedôvodná.
4. K odporu sa písomne vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že je pravdou, že prebiehali rokovania ohľadne uzatvorenia kolektívnej licenčnej zmluvy od začiatku roku 2015, avšak žalovaný zastúpený Zväzom hotelov a reštaurácii SR nikdy nespochybňoval skutočnosť, že žalobca je oprávnený k uzatvoreniu kolektívnej licenčnej zmluvy a tak isto nikdy nevzniesol požiadavku uvedenia zoznamu zastupovaných autorov a predmetov ochrany. Sporná bola len výška odmeny. Zväz hotelov a reštaurácii SR odmietol akceptovať sadzobník žalobcu. Súčasne poukázal na ustanovenie § 84 ods. 1 Autorského zákona, podľa ktorého ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.12.2006 sp. zn. C-306/05, podľa ktorého poskytovanie signálu hotelovým zariadením, prostredníctvom televíznych prijímačov klientom, ktorí sú ubytovaní v izbách tohto zariadenia predstavuje nezávisle od používanej techniky prenosu signálu verejný prenos. To znamená, že ak má žalovaný vo svojej prevádzke umiestnené zvukovo obrazové zariadenia vybavené prímom, tak týmto samotným dochádza k ďalšiemu verejnému prenosu.
5. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že trvá na tom, aby žalobca predložil konkrétne zmluvy uzatvorené s jednotlivými nositeľmi práv v zmysle autorského zákona a tiež aby predložil register predmetom ochrany práv, ku ktorým vykonáva kolektívnu správu. Ďalej žalobca neuviedol, na základe čoho, akého titulu malo dôjsť k údajnému bezdôvodnému obohateniu.
6. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa opätovne písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 7.12.2006 sp. zn. C-306/05 a z 12.3.2012 sp. zn. C-162/10, ako aj na uznesenie Súdneho dvora EÚ C-136/09 z 18.3.2010. Žalobca trvá na to, že požiadavka na predloženie zoznamov nositeľov práv a zoznamov predmetov ochrany je v rozpore s princípom kolektívnej správy a v kontexte platnej úpravy je teda nelegitímna a šikanózna. Žalobca podotýka, že na svojej www stránke uverejňuje zoznamy nositeľov práv, ktorých na zmluvnom základe zastupuje, napriek tomu predkladá zoznam nositeľov práv v SR, ako aj zoznam zahraničných organizácii kolektívnej správy, z ktorými má žalobca recipročné zmluvy o zastupovaní. Pokiaľ ide o predmety ochrany, ktoré boli súčasťou vysielaní v roku 2015, ich preukazovanie je nereálne, objektívne nemožné a nezmyselné. Žalobca tiež uviedol, že predkladá do spisu príkaznú zmluvu medzi žalovaným a Zväzom hotelov a reštaurácii SR, v ktorej prílohe samotný žalovaný uvádza počet technických zariadení umiestnených v jeho ubytovacích zariadeniach.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci.
8. Žalovaný sa napriek vykázanému doručeniu pojednávania nezúčastnil.
9. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní odkázala na písomne podanú žalobu v znení jej zmien a všetkých jej písomných vyjadrení s tým, že nárok považuje za preukázaný, čo dôvodu, aj do výšky. Žalobca žalovaného na základe skutočností, že zistil, že dochádza k verejnému prenosu v ubytovacom zariadení Hotel IMPOZANT, opakovane vyzýval žalovaného k plneniu si povinností. Bolo ponúknuté aj mimosúdne urovnanie, na čo žalovaný nereflektoval.
10. Na ďalšom nariadenom pojednávaní sa už žalovaný zúčastnil prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý na pojednávaní uviedol, že nie je na mieste, aby žalovaný platil poplatky za autorské práva, keď izby sú prázdne a nedochádza k zásahu do autorského práva. Hotel IMPOZANT nikdy nie je obsadený, obsadenosť počas roka nikdy nie je plná. Žalovaný má vedomosť, že zmluvy zo strany žalobcu akceptovalo len zanedbateľné množstvo partnerov a zvyšok túto cenu odmieta. Ide o nanútenie zmluvných podmienok, ktoré zo strany žalovaného nemôžu byť akceptované a vymáhanie odplaty nemôže požívať právnu ochranu. Je v rozpore s dobrými mravmi, ako aj Ústavou SR. Žalobca pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádza len z informácie na webovej stránke žalovaného s tým, že nie je vylúčené, že sú tam už informácie neaktuálne. Žalobca nepreukázal, že žalovaný prostredníctvom všetkých technických zariadení vykonával za určité obdobie verejný prenos diel, ku ktorým vykonáva správu a žiadal žalobu zamietnuť.
11. Do spisu bolo predložené oprávnenie na výkon Kolektívnej správy č. 2/2004 udelené Ministerstvom kultúry SR pre LITA, autorskú spoločnosť Bratislava. Na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobno dramatickým, choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam alebo dielam úžitkového umenia.
12. Žalobca tiež predložil do spisu sadzobník autorských odmien za použitie literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických a audiovizuálnych diel, z ktorého časti II., písm. b), ods. 2 vyplýva, že sadzby licenčných odmien za použitie diel verejným prenosom v hoteli **** pri zvuko - obrazových zariadeniach je sadzba 29,50 € a pokiaľ ide o reštaurácie, kaviarne, bary, terasy a iné prevádzky, tak sadzba za zvukovo - obrazové zariadenie 68,- €. Sadzobník je s účinnosťou od 1.1.2015.
13. Zo stanoviska Ministerstva kultúry SR adresovaného Zväzu hotelov a reštaurácii SR okrem iného vyplýva, že sadzobníky odmien nepodliehajú schvaľovaniu ministerstva, ministerstvo rovnako nevykonáva kontrolu samotného vydávania sadzobníkov. Ministerstvo vykonáva len dohľad nad výkonom kolektívnej správy. Väčšina organizácii kolektívnej správy má navyše zoznam nositeľov práv, ktorých zastupuje, uverejnený na webovom sídle. V súvislosti s možnou duplicitou platenia autorských odmien, vzhľadom na vydané oprávnenia pre rovnaký predmet ochrany ministerstvo uvádza, že napriek tomu, že dve organizácie kolektívnej správy spravujú práva k rovnakému predmetu ochrany, nedochádza k duplicite v platbách.
14. Z listu Zväzu hotelov a reštaurácii SR adresovaného žalobcovi zo dňa 10.7.2015 vyplýva, že zastupuje viac, ako desať tisíc technických zariadení s tým, že vzhľadom na to, že na obsahu zmluvy sa so žalobcom v zásade dohodli opätovne kladú otázku, či nie je na mieste prehodnotiť finančné požiadavky.
15. Žalobca predložil do spisu aj výzvu adresovanú žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 7.10.2015.
16. Do spisu bola tiež predložená dohoda uzavretá v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka medzi žalobcom a Zväzom hotelov a reštaurácii, z ktorej vyplýva, že od februára 2015 prebiehali rokovania o uzavretí Rámcovej dohody a následne aj hromadnej licenčnej zmluvy na rok 2015. Dohoda nie je podpísaná zúčastnenými zmluvnými stranami.
17. Do spisu bol tiež predložený návrh Kolektívnej licenčnej zmluvy medzi žalobcom a Zväzom hotelov a reštaurácii SR, ktorej predmetom je úprava autorskoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú pri použití literárnych, dramatických, hudobnodramatických, choreografických, pantomimických, audiovizuálnych diel, diel výtvarného umenia, fotografických a architektonických diel, diel úžitkového umenia, diel autorov
výtvarnej zložky, animovaných diel, ako aj diel použitých pre vytvorenie audiovizuálnych diel spôsobom uvedeným v zmluve. Rovnako táto zmluva nie je podpísaná zmluvnými stranami.
18. Z Výročnej správy autorskej spoločnosti LITA okrem iného vyplýva, že táto v roku 2015 zastupovala 2.933 slovenských nositeľov práv. Uvedený zoznam predložil žalobca celý do súdneho spisu čl. 69 - 76. Rovnako predložil aj zoznam partnerských organizácii kolektívnej správy s recipročným zastupovaním.
19. Zo stručného prehľadu pre členov Zväzu hotelov a reštaurácii SR vyplýva okrem iného aj to, že LITA od 1.1.2015 vystupuje samostatne a vo svojom mene s tým, že Zväz hotelov a reštaurácii SR naďalej trvá na rokovaniach o podmienkach pre členov zväzu, pretože sadzobník nezohľadňuje obsadenosť a samotnú výšku odmien. Vyplýva z tohto stanoviska aj odporúčanie neuzatvárať licenčnú zmluvu.
20. Z výzvy - Porušenie Zmluvy č. 2005/4430 KOMISIE EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV adresované Štátnemu zastupiteľstvu ČR v Bruseli okrem iného vyplýva právna analýza autorského zákona, z ktorej záverov je zrejmé, že prevádzkovaním rozhlasového, či televízneho vysielania diela sa rozumie sprístupňovanie diela vysielaného rozhlasom, či televíziou pomocou prístroja technicky spôsobilého k príjmu rozhlasového, či televízneho vysielania. Za prevádzkovanie rozhlasového a televízneho vysielania sa nepovažuje sprístupňovanie diela pomocou prístrojov techniky spôsobilých k príjmu rozhlasového a televízneho vysielania ubytovaným v rámci poskytovania služieb spojených s ubytovaním, ak sú tieto prístroje umiestnené v priestoroch určených súkromnému užívaniu ubytovanými osobami.
21. Do spisu bola tiež predložená fotodokumentácia hotelových izieb Hotela IMPOZANT, z ktorých je zrejmé umiestnenie televíznych prijímačov v týchto izbách.
22. Súd sa oboznámil aj s CD nosičom, ktorý obsahuje licenčné zmluvy.
23. Z odpovedi na žiadosť Zväzu hotelov a reštaurácii SR adresovaného Ministerstvu kultúry SR vyplýva, že organizácie kolektívnej správy, týmto zákon priamo ukladá povinnosť zohľadňovať pri určovaní sadzieb za použitie diel, ku ktorým spravuje práva, rozsah, spôsob, účel a čas ich použitia.
24. Do spisu žalovaný tiež predložil štatistický index obsadenosti hotela v roku 2014, z ktorého vyplýva priemerná obsadenosť na 40 %.
25. Podľa § 56 ods. 1, písm. g) Zákona č. 618/2013 Z. z ( autorský zákon ) sa autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.
26. Podľa § 81 ods., 1 písm. i) Zákona č. 618/2013 Z.z. ( autorský zákon ), organizácia kolektívnej správy je povinná domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva, ktorý je na to oprávnený, takého nároku sám domáha alebo ak je to nehospodárne,
27. Podľa § 84 ods. 1 Zákona č. 618/2013 Z.z. , ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80 používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.
28. Podľa § 81 ods. 1, písm. h) Zákona č. 618/2003 Z.z., organizácia kolektívnej správy je povinná riadne a náležitou odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia, uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy, ktorými sa 1. používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje,
2. dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou odmenu, primeranú odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia.
29. Podľa § 190 ods. 1 Zákona č. 185/2015 Z.z. účinného od 1.1.2016 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.1.2016, pričom vznik týchto vzťahov vrátane nárokov z nich vyplývajúcich, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z nich vyplývajúcich sa posudzujú podľa predpisu účinného do 31.12.2015.
30. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
31. Z Oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv č. 2/2004 Ministerstvom kultúry SR vydaného dňa 11.5.2010 pod č.k. MK-663/2010-70/6165 mal súd preukázané, že žalobca má postavenie organizácie kolektívnej správy a teda vykonáva kolektívnu správu diel ním zastúpených autorov. Žalovaný je a nebolo o tom medzi stranami sporu prevádzkovateľom ubytovacieho zariadenia Hotel IMPOZANT, v štandarde hotel**** vo Valčianskej doline a z fotodokumentácie tohto hotela na internetových stránkach je zrejmé, že na izbách a iných prevádzkových priestoroch má umiestnené zariadenia technicky spôsobilé k príjmu rozhlasového, či televízneho vysielania. Žalobca predložil do spisu CD nosič, na ktorom sú uvedené všetky zmluvy a zoznam autorov, ktorých zastupuje, ako aj zmluvy partnerských organizácii kolektívnej správy s recipročným zastupovaním. Žalobca preukázateľne zastupuje len tých autorov, s ktorými uzatvoril zmluvy , čo súdu aj preukázal. Typickými znakmi Kolektívnej správy sú hromadnosť a kolektívnosť. Hromadnosťou a kolektívnosťou sa rozumie skutočnosť, že organizácia kolektívnej správy svojimi zmluvami poskytuje licenciu užívateľom diel vo vzťahu k veľkému počtu diel autorov alebo iných nositeľov práv „naraz“, teda prostredníctvom jednej zmluvy, ktorá sa označuje ako Hromadná. Tento režim sa uplatňuje napríklad v reštauráciách, vo vzťahu k tam umiestneným rádio prijímačom a tiež v hoteloch, vo vzťahu k televízorom umiestnených v jednotlivých hotelových izbách. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že prevádzkovateľ hotelového zariadenia, ktorý poskytuje v izbách svojich hostí televízne alebo rozhlasové prijímače, do ktorých prenáša signál je používateľom, ktorý uskutočňuje verejný prenos a je preto povinný zaplatiť autorskú (licenčnú odmenu). Keďže žalovaný neuzavrel so žalobcom na rok 2015 hromadnú licenčnú zmluvu, tak zotrval v pozícii porušiteľa práv autorov. Vzhľadom k tomu žalobcovi potom prislúchalo právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 56 ods. 1, písm. g) v spojení s § 81 ods. 1, písm. i) Zákona č. 618/2003 Z.z.. Žalobca má teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie, pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva. Vykonaným dokazovaním, a to sadzobníkom žalobcu bolo preukázané, že za zvukové zariadenie v izbe hotela**** prislúcha sadzba 29,50 €, čo pri 34 izbách predstavuje sumu 1.003,- € a tiež bolo preukázané umiestnenie 5 ks televízorov v spoločenských priestoroch, podľa sadzobníka sadzba 68,- €, teda spolu suma 340,- €, dohromady podľa sadzobníka prislúcha licenčná odmena v sume 1.343,- € a výška bezdôvodného obohatenia predstavuje dvojnásobok v sume 2.686,- €, čo je žalovaná suma. Pokiaľ vo svojich písomných vyjadreniach žalovaný namietal, že nebolo preukázané, ktorým konkrétnym autorom žalobca diela spravuje, tak v priebehu tohto konania bolo toto preukázané samotným zoznamom autorov na CD nosičoch, ako aj vo vytlačenej podobe a súd zdôrazňuje, že podľa § 84 ods. 1 Zákona č. 618/2003 Z.z. je to práve žalovaný, koho zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne preukázania skutočnosti, že ten - ktorý autor diela výslovne vylúčil kolektívnu správ svojich práv, čo žalovaný nepreukázal. V súvislosti s namietanou výškou licenčnej odmeny súd poukazuje na stanovisko Ministerstva kultúry SR, z ktorého vyplýva, že výška týchto odmien nie je upravená žiadnym zákonom a nepodlieha ani schvaľovaniu ministerstva. Je teda vo výlučnej kompetencii organizácie kolektívnej správy. Je limitovaná len ustanovením § 45 ods. 1 Autorského zákona, v zmysle ktorého musí dohodnutá odmena zodpovedať spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela. Práve v súvislosti s časom použitia diela, kde žalovaný namietal, že priemerne je hotel obsadený len na 40 %, tak súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 7.12.2006 vo veci C-306/05, z ktorého okrem iného vyplýva, že nie je rozhodujúce, či klienti, ktorí si televízny prijímač na izbe nezapli, nemali k dielam reálne prístup. Z uvedeného dôvodu je potom bezpredmetné vyžadovať, resp. brať do úvahy obsadenosť samotného hotela, ako to namieta žalovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že bezdôvodné obohatene bolo preukázané čo do dôvodu, aj výšky a preto žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 2.686,- €.
32. Je nesporné, že žalovaný sa dostal so zaplatením sumy do omeškania a preto žalobcovi prislúchali aj úroky z omeškania. Vzhľadom k tomu, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom občiansko
- právnym, tak žalobcovi prislúchali úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva a to § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom zákonná sadzba úrokov z omeškania od 27.5.2016, od kedy žalobca požaduje úroky z omeškania bola 5% a v tejto zákonnej výške ju aj požadoval. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká okamihom, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, v danom prípade kedy došlo k porušeniu práva zo strany žalovaného. Žalobca však uplatňoval úroky z omeškania až od 27.5.2016, čo je dátum, kedy vyhotovoval žalobu a preto nebol dôvod mu od tejto doby uplatnené úroky z omeškania v zákonnej výške z dlžnej sumy priznať.
33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech , priznal voči žalovanému právo na 100 % - nú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.