Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sd/235/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci navrhovateľa: O. P., bytom S. XXX/XX, I. E. I., právne zastúpený JUDr. Marekom Pavlíkom, advokátom, so sídlom L. Novomeského 2695/1, Trenčín, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 -10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 29. októbra 2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 29. októbra 2015, s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 29. októbra 2015 a s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. marca 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 29. októbra 2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 29. októbra 2015, s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 29. októbra 2015 a s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. marca 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným osobne na tunajšom súde dňa 29.12.2015 domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 29. októbra 2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 29. októbra 2015, s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 29. októbra 2015. V podanom návrhu uviedol, že na základe závažného cievneho ochorenia mu v roku 1982 Úrad dôchodkového zabezpečenia priznal od 09.10.1982 čiastočný invalidný dôchodok. V roku 1994 mu bolo vyplácanie dávky zastavené bez oznámenia dôvodov takéhoto konania. Zdravotný stav navrhovateľa sa v posledných rokoch zhoršil, a preto dňa 27.10.2014 požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie plného invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa v súbore rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X

- I., II., III. zo dňa 29.10.2015 navrhovateľovi odňala čiastočný invalidný dôchodok priznaný od roku 1982 k termínu od 14.01.2016 a priznala invalidný dôchodok k termínu 29.10.2014. Na základe rozhodnutia I. Sociálna poisťovňa uvoľnila navrhovateľovi výplatu čiastočného invalidného dôchodku, pozastaveného v roku 1994, a to od 22.11.2011 a zároveň konštatovala, že je aj naďalej čiastočne invalidný. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že jeho cievne ochorenie, ktoré bolo v rokoch 1982 a 1983 riešené chirurgicky na Klinike kardiovaskulárnej chirurgie ÚKVCH korekciou AV skratu v ľavej ingvine a následne FP bypasom vľavo, bolo trvalé, a preto podľa názoru navrhovateľa nenastali podmienky pre zastavenie vyplácania jeho invalidného dôchodku počas 20 rokov. Poukázal na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nebrala do úvahy jeho trvale zmenený zdravotný stav od roku 1982 pri určení výšky invalidného dôchodku podľa rozhodnutia III. Úrad dôchodkového zabezpečenia mu rozhodnutím č. XXX XXX XXX X zo dňa 14.02.1983 uznal zápočet 42 rokov pre uznanie čiastočného invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa navrhovateľovi pri posudzovaní nároku na úplný invalidný dôchodok v rozhodnutí III. nezapočítala roky dôchodkového poistenia počas poberania invalidného dôchodku, ale iba 15 rokov

(pred rokom 1982 - 5 rokov a po roku 2014 - 10 rokov). Navrhovateľ žiadal z uvedených dôvodov preskúmať napadnuté rozhodnutia a zohľadniť mieru vplyvu čiastočnej invalidity trvajúcej 32 rokov na určenie výšky úplného invalidného dôchodku.

Odporkyňa v podanom vyjadrení zo dňa 02.02.2016, doplnenom vyjadrením zo dňa 31.03.2016 uviedla, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 16.09.2015 požiadal o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 22.11.2011. Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany zo dňa 16.09.2015 je navrhovateľ od 22.11.2011 čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., od 29.10.2014 je navrhovateľ invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. a od 29.10.2014 je navrhovateľ invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Keďže navrhovateľ splnil aj ostatné podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok, bol mu invalidný dôchodok napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.10.2015 priznaný. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany dňa 17.02.2016 bez vypracovania lekárskej správy a posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 01.03.2016. Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, ústredie navrhovateľ od 22.11.2011 nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., ale je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., od 15.07.2014 je invalidný podľa 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a od 15.07.2014 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ získal ku dňu vzniku invalidity 9261 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku v rozsahu 474 dní. Navrhovateľovi teda bolo na účely priznania invalidného dôchodku zhodnotených 26,6713 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Rozhodnutím č. XXX XXX XXX X zo dňa 17.03.2016 bol navrhovateľovi podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 15.07.2014 priznaný invalidný dôchodok v sume 258,70 eur mesačne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporkyňa navrhla nové rozhodnutie č. XXX XXX XXX X zo dňa 17.03.2016 ako vecne správne potvrdiť.

Dňa 23.02.2017 doručila odporkyňa súdu ďalšie doplňujúce vyjadrenie, v ktorom uviedla, že výplata čiastočného invalidného dôchodku bola navrhovateľovi pozastavená z dôvodu nesplnenia ekonomickej podmienky a nedostavenia sa na posúdenie zdravotného stavu. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ podal opravný prostriedok v zmysle § 219 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.06.2016 proti rozhodnutiam I. - III zo dňa 29.10.2015. Predmet súdneho konania je vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom, a teda rozhodnutie č. XXX XXX XXX zo dňa 14.02.1983 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku a rozhodnutie o odňatí čiastočného invalidného dôchodku z roku 1994 nie sú predmetom tohto súdneho konania. K námietke navrhovateľa týkajúcej sa nezhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia v rokoch od 01.01.1995 do roku 2011 uviedla, že v žiadosti o invalidný dôchodok spísanej dňa 16.09.2015, ktorú navrhovateľ potvrdil svojím podpisom, je uvedené, že navrhovateľ je od 01.01.1995 nezamestnaný, neevidovaný a nie je ani dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou. K námietke týkajúcej sa dátumu vzniku invalidity uviedla, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav navrhovateľa dňa 01.03.2016 so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., ale je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., od 15.07.2014 je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. a od 15.07.2014 je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum trvania čiastočnej invalidity určil naďalej od 22.11.2011, teda od hospitalizácie na internom oddelení z dôvodu B. a defektu predkolenia po pohryznutí psom. Zároveň posudkový lekár uviedol, že zdravotná dokumentácia navrhovateľa od roku 1995 do 21.11.2011 je nedostupná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 15Sd/235/2015-56 zo dňa 24.04.2017 tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 29. októbra 2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 29. októbra 2015, s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 29. októbra 2015 a s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. marca 2016 potvrdil ako zákonné a vecne správne, nakoľko dospel k záveru, že odporkyňa pri vydávaní napadnutých rozhodnutí vychádzala z platných právnych predpisov v čase vzniku nárokov navrhovateľa a tieto aplikovala aj vrátane zákonných

obmedzení. Z vykonaného prieskumu krajský súd zistil, že v posudzovanej veci príslušné posudkové komisie dostatočne posúdili zdravotný stav navrhovateľa (aj na podklade vlastného vyšetrenia), všetky posudky sú náležite po stránke medicínskej zdôvodnené a vzájomne si neodporujú. Zotrval na názore, že navrhovateľ v priebehu prieskumného konania odporkyni ani súdu nepredložil relevantný dôkaz, ktorý by nasvedčoval inému rozsahu jeho zdravotného poškodenia, neuviedol žiadne nové skutočnosti, resp. dôkazy, s ktorými by sa posudkoví lekári odporkyne neboli zaoberali, ich posudky sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 7So/23/2017 zo dňa 01.08.2018 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24. apríla 2017, č.k. 15Sd/235/2015-56 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko jeho konštatovanie o vecnej správnosti a zákonnosti vydaných rozhodnutí považoval za nesúladné so zákonom č. 461/2003 Z.z.

Podľa názoru odvolacieho súdu závery o tom, do akej miery rozhodujúce ochorenie navrhovateľa znižuje jeho schopnosti výkonu zárobkovej činnosti v doterajšom konaní nebolo dostatočne a objektívne preukázané ani odôvodnené. Ani hodnotenie posudkových lekárov obsiahnuté v administratívnom spise a ani zistenie krajského súdu vychádzajúce z vyšetrenia navrhovateľa posudkovými lekármi nezhodnotil odvolací súd ako správne a dostatočné.

Z posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyplýva, že rozhodujúce zdravotné postihnutie a nárok na invalidný dôchodok u navrhovateľa posúdili od 22.11.2011 podľa zákona č. 100/1988 Zb. a jej zmenu, t.j. zmenu čiastočnej invalidity na invaliditu podľa § 70 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. až od 15.07.2014.

Odvolací súd však zistil, že na takýto postup neexistuje v zákone č. 461/2003 Z.z. zákonný podklad.

Právna úprava v § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. transformovala invalidné a čiastočné invalidné dôchodky, priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 na invalidné dôchodky podľa zákona č. 461/2003 Z.z., účinného po 1. januári 2004 s tým, že aj naďalej sa budú vyplácať za podmienok ustanovených predpismi účinnými pred 1. januárom 2004, ak tento zákon (účinný od 1. januára 2004) neustanovuje inak.

V prípade, ak posudkové orgány po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263a zákona č. 461/2003 Z.z. dospeli k záveru, že navrhovateľ je čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., treba v ďalšom vychádzať z toho, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je 50%. O každej ďalšej žiadosti, ktorou sa domáha invalidného dôchodku vo vyššej sume než mu je vyplácaná, treba potom rozhodovať podľa zákona č. 461/2003 Z.z.; to znamená, že aj invaliditu treba posúdiť podľa kritérií stanovených na invaliditu v tomto zákone (§ 71 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Odvolací súd sa preto nestotožnil so záverom krajského súdu o správnosti a zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí a napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom krajskému súdu uložil vykonať dokazovanie oboznámením sa s lekárskou správou A.. P.Q. z 1. septembra 2011 a vec znova posúdiť podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. od 1. septembra 2011.

Krajský súd s prihliadnutím na dôvody uvedené v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR vo veci opätovne rozhodol postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 29. októbra 2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 - II. zo dňa 29. októbra 2015, s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 29. októbra 2015 a s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17. marca 2016, keďže ide o rozhodnutia, ktoré spolu súvisia a boli vydané v jednom konaní, a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne a napadnuté rozhodnutia odporkyne je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, účinný od 01. júla 2016, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.

Podľa § 250j ods. 2 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 29. októbra 2015 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. - II. zo dňa 29. októbra 2015, s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 29. októbra 2015 a s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. marca 2016.

Z posudkového a dávkového spisu súd zistil, že navrhovateľ ukončil SOU- odbor zámočník. Pracoval u viacerých zamestnávateľov, ako robotník, baník v podzemí. Od 1/1993 do 12/1994 bol SZČO - zámočnícke práce. Od 1/1995 je nezamestnaný, neevidovaný. Od októbra 1982 bol navrhovateľovi priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. Rozhodnutím zo dňa 08.12.1994 mu bola výplata čiastočného invalidného dôchodku zastavená od 06.02.1995, nakoľko ani po opakovaných urgenciách správneho orgánu nezaslal zárobky ku kontrole ekonomickej podmienky stanovenej na máj/1994.

Žiadosťou spísanou dňa 16.09.2015 navrhovateľ znovu požiadal o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 22.11.2011. Z obsahu žiadosti vyplynulo, že žiadal aj o ,,uvoľnenie výplaty čiastočného invalidného dôchodku spätne až od 22.11.2011, nakoľko stratil zdravotnú dokumentáciu“.

Na podklade predmetnej žiadosti odporkyňa napadnutým rozhodnutím I. zo dňa 29.10.2015 podľa § 263 ods. 1, § 82 a § 112 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. uvoľnila navrhovateľovi výplatu invalidného dôchodku od 22.11.2011 v sume 178,70 eur mesačne. Od 01.01.2012 bol zvýšený invalidný dôchodok na 184,60 eur mesačne, od 01.01.2013 bol zvýšený na sumu 190,50 eur mesačne a od 01.01.2014 bol zvýšený invalidný dôchodok na sumu 195,00 eur mesačne z dôvodu, že podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 16.09.2015 je navrhovateľ naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených podmienok od 22.11.2011. Z uvedeného dôvodu bola navrhovateľovi uvoľnená výplata invalidného dôchodku od 22.11.2011 v sume 178,70 eur. V tejto sume boli zahrnuté všetky doterajšie zvýšenia. Následne bol invalidný dôchodok zvýšený od 01.01.2012 o 3,3 % t.j. o 6,60 eur mesačne na 184,60 eur mesačne, od 01.01.2013 bol invalidný dôchodok zvýšený o 5,90 eur na 190,50 eur a od 01.01.2014 bol zvýšený o 4,50 eur mesačne na 195,00 eur mesačne.

Následne odporkyňa rozhodnutím II. zo dňa 29.10.2015 v súlade s § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. odňala navrhovateľovi čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31.12.2003 od 14.01.2016. V zmysle § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. ak sú splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31.12.2003 a podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004, vypláca sa iba jeden dôchodok a to dôchodok, ktorého suma je vyššia. Dňom úpravy výplaty dôchodkov podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. zaniká nárok, ktorého suma je nižšia.

Na podklade kontrolnej lekárskej prehliadky bol dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa preskúmaný a bolo preukázané, že je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie zamestnanie len za osobitných podmienok. Zároveň bol navrhovateľ uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 20.08.2015 lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len MPSVZČ) o 75 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Ku dňu 29.10.2014 suma vyplácaného čiastočného invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31.12.2003 (zákon č. 100/1988 Zb.), je 195,00 eur mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 01.01.2004 (zákon č. 461/2003 Z.z.) priznaného rozhodnutím odporkyne z 29.10.2015, je 256,10 eur mesačne. Preto navrhovateľovi nárok na nižší invalidný dôchodok zanikol a v súlade s § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ho odporkyňa odňala.

Rozhodnutím III. zo dňa 29.10.2015 bolo rozhodnuté, že priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 29.10.2014 v sume 256,10 eur mesačne súčasne zaniká od 29.10.2014 podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, ako aj invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 295/2014 Z.z., bol navrhovateľovi od 01.01.2015 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 260,70 eur mesačne.

Proti predmetným rozhodnutiam odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok zo dňa 29.12.2015, na podklade ktorého bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany dňa 17.02.2016, ktorý opravnému prostriedku nevyhovel a zotrval na svojom posudku zo dňa 16.09.5015. Z uvedeného dôvodu bol posudkový spis predložený na ďalšie konanie posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Trenčíne.

Dňa 01.03.2016 bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Trenčíne, A.. P. J.. Ten po posúdení všetkých dostupných lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa považoval cukrovku s komplikáciami - kapitola IV, 1.c. - 65% (z rozmedzia 50-80%) podľa prílohy č. 4 k zákonu so zvýšením MPSVZČ o 10% za ostatné zdravotné postihnutie a tak celkom určil MPSVZČ na 75%. Vo výroku posudku uviedol, že navrhovateľ

- od 22.11.2011: nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona č.100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z., ale je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Čiastočná invalidita trvá naďalej. Čiastočná invalidita vznikla v dôsledku choroby.

- od 15.07.2014: je invalidný podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č.100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Zmena čiastočnej invalidity na invaliditu. Invalidita vznikla v dôsledku choroby.

- od 15.07.2014: Je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má MPSVZČ o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, MPSVZČ v percentách je 75%. Kontrolnú lekársku prehliadku neurčil, pretože nebola potrebná.

Na základe takto posúdeného zdravotného stavu odporkyňa novým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.03.2016 rozhodla, že priznaním invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 15.07.2014 v sume 258,70 eur mesačne navrhovateľovi súčasne zanikol podľa § 263a ods. 5 zákona č. 41/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. od 15.07.2014 nárok na doteraz vyplácaný invalidný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok, ako aj na invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa § 82 zákona a opatrenia MPSVaR č. 295/2014 Z.z. bol navrhovateľovi od 01.01.2015 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 263,30 eur mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. a opatrenia MPSVaR č. 283/2015 Z.z. bol navrhovateľovi od 01.01.2016 zvýšený invalidný dôchodok na sumu 265,00 eur mesačne.

Podľa§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

Podľa § 263a ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 529/2006 Z.z. dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.

Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.

Podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí odporkyne dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia trpia vadami, pretože doterajšie zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce a rozhodnutia sú zároveň nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

K námietke navrhovateľa týkajúcej rozhodnutia I. zo dňa 29.10.2015, keď navrhovateľ žiadal uvoľniť vyplácanie invalidného dôchodku skôr, a nie až od 22.11.2011, krajský súd uvádza, že z obsahu predmetného rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu správny orgán dospel k uvoľneniu vyplácania

invalidného dôchodku od uvedeného dátumu. V zmysle § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. sa dávka uvoľní najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. V prejednávanom prípade navrhovateľ znovu požiadal o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou spísanou dňa 16.09.2015. Sociálna poisťovňa po zistení rozhodujúcich skutočností následne predmetným rozhodnutím I. uvoľnila navrhovateľovi vyplácanie invalidného dôchodku, avšak nie 3 roky spätne od uplatnenia nároku, ale až 4 roky spätne. Dôvody, pre ktoré Sociálna poisťovňa postupovala uvedeným spôsobom však odporkyňa v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezdôvodnila.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že mu nebolo doručené rozhodnutie, ktorým mu bolo pozastavené vyplácanie čiastočného invalidného dôchodku, krajský súd uvádza, že v tomto štádiu konania a aj vzhľadom na značný časový odstup uvedená námietka navrhovateľa nie je dôvodná. Predmetným rozhodnutím zo dňa 08.12.1994 bola navrhovateľovi výplata čiastočného invalidného dôchodku zastavená od 06.02.1995. Postup Sociálnej poisťovne, keď mu predmetné rozhodnutie nemalo byť v rozpore so zákonom č. 100/1988 Zb. doručené, mohol (resp. mal) navrhovateľ namietať v čase, keď sa dozvedel, že mu čiastočný invalidný dôchodok nebude vyplatený, a nie takmer až po 20 -tich rokoch od pozastavenia jeho vyplácania. Za daných okolností sa navrhovateľ môže domáhať už iba uvoľnenia výplaty (čiastočného) invalidného dôchodku 3 roky spätne od uplatnenia nároku na dávku. Skutočnosť, či navrhovateľovi bolo predmetné rozhodnutie zo dňa 08.12.1994 doručené alebo nie, a či tak navrhovateľ bol oboznámený s dôvodmi, pre ktoré mu bolo vyplácanie čiastočného invalidného dôchodku pozastavené, tak v danom prípadne nie je a ani nemôže byť predmetom tohto konania.

Pokiaľ ide o ostatné napadnuté rozhodnutia odporkyne, krajský súd po ich preskúmaní konštatuje, že tieto sa vo svojich odôvodneniach odvolávajú na invalidný dôchodok, ktorý mal byť navrhovateľovi priznaný podľa § 70 ods. 1 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. Obsahom spisového materiálu však nie je žiadne rozhodnutie odporkyne, ktorým by bol navrhovateľovi takýto invalidný dôchodok priznaný. Navrhovateľ bol uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. jedine posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne od 29.10.2014, avšak uvedené konštatovanie posudkového lekára o invalidite navrhovateľa podľa zákona č. 461/2003 Z.z. nemožno považovať za rozhodnutie o priznaní plného invalidného dôchodku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v postupe Sociálnej poisťovne absentuje vydanie rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Až následne mohlo byť rozhodnuté (v danom prípade rozhodnutím II.) o odňatí čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa zákona č. 100/1988 Zb., keďže bol v nižšej sume ako invalidný dôchodok priznaný podľa zákona č. 461/2003 Z.z. V danom prípade sa tak rozhodnutia odporkyne II. a III. zo dňa 29.10.2015 a zo dňa 17.03.2016 odvolávajú na rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré však v spisovom materiály absentuje, a preto nemôže byť preskúmané súdom.

K námietke navrhovateľa, že pri výpočte sumy invalidného dôchodku nebola zohľadnená doba, počas ktorej nepoberal čiastočný invalidný dôchodok, krajský súd uvádza, že táto v danom prípade zohľadnená byť nemohla. Z osobného dôchodkového listu navrhovateľa, ako aj zo žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok vyplýva, že navrhovateľ od doby pozastavenia vyplácania čiastočného invalidného dôchodku do uvoľnenia jeho vyplácania čiastočný invalidný dôchodok nepoberal, nebol dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a nebol ani nikde zamestnaný a evidovaný a tak nemal žiadny iný príjem. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy sa prihliada na všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba, pričom za náhradnú dobu sa považuje aj doba poberania (čiastočného) invalidného dôchodku. V danej veci navrhovateľ čiastočný invalidný dôchodok od doby pozastavenia jeho vyplácania do uvoľnenia jeho vyplácania nepoberal, a preto táto doba pri určení sumy invalidného dôchodku skutočne do obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa nemohla byť zarátaná.

Záverom krajský súd poukazuje aj na zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/23/2017 zo dňa 01.08.2018, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že pri posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa nebolo prihliadnuté na lekársku správu A.. J. zo dňa 01.09.2011, a teda možno konštatovať, že skutkový stav v danej veci nebol zistený správne. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR závery o tom, do akej miery rozhodujúce ochorenie navrhovateľa znižuje jeho schopnosti výkonu zárobkovej činnosti v doterajšom konaní nebolo dostatočne a objektívne preukázané ani odôvodnené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia odporkyne sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nedostatočne zistený skutkový stav. Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní po vrátení veci odporkyňa, ktorá je právnym názorom vysloveným správnym súdom v zrušujúcom rozsudku viazaná (§ 250r O.s.p.), opätovne posúdi zdravotný stav navrhovateľa vrátane oboznámenia sa s lekárskou správnou A.. J. zo dňa 01.09.2011 a vec znova posúdi podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l, § 246c ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.

Podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb. %2523151'&ucin-k-dni='30.12.9999'> trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V posudzovanom prípade bol navrhovateľ v konaní úspešný, a preto má právo na náhradu trov konania proti odporkyni. Navrhovateľ však v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia trovy konania nevyčíslil a navrhovateľovi iné trovy vyplývajúce zo spisu, ako trovy právneho zastúpenia, nevyplývajú. Z uvedených dôvodov krajský súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal (§ 151 ods. 1 a 2 O.s.p.). Súd v tomto prípade nie je viazaný podľa § 170 ods. 1 O.s.p. rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie j e p r í p u s t n é odvolanie (§250s O.s.p.)